Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 11CoP/32/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2714207199 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2714207199.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: R. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici, dieťa rodičov: matka - R. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. č. XX, zastúpená advokátkou JUDr. Dagmar Hornákovou, A. Hlinku č. 3058/17, Sereď a otec - Q. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX, R., o zmenu výživného na maloleté dieťa, o odvolaniach matky a otca proti rozsudku Okresného súdu Skalica zo dňa 24. februára 2016, č.k. 6P/142/2015-111, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, ktorou zamietol návrh matky na zvýšenie výživného p o t v r d z u j e . Odvolací súd odvolanie otca o d m i e t a. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním súd prvej inštancie zamietol návrh matky na zvýšenie výživného a súčasne zamietol návrh otca na zníženie výživného. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. 2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovení § 62 ods. 1 až 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, ods. 3 Zákona o rodine, § 161 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.), keď dospel k záveru, že od posledného rozhodnutia súdu nedošlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá by v súhrne odôvodňovala zmenu rozhodnutia o výživnom na maloleté dieťa, či už v podobe zníženia alebo zvýšenia výživného tak, ako to navrhovali rodičia. 3. Súd mal zistené, že naposledy bola vyživovacia povinnosť upravená rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 16P/7/2010-145 zo dňa 30.03.2010, kedy bolo výživné zvýšené zo sumy 73 eur na sumu 100 eur mesačne a zároveň súd zakázal styk otca s maloletým. V čase poslednej úpravy súd vychádzal zo skutočností, že matka poberala rodičovský príspevok 164 eur mesačne do mája 2010, následne mala príjem 63 eur mesačne, avšak bolo konštatované, že matka má možnosť sa riadne zamestnať. Otec, ktorý bol užívateľom návykových látok, dosahoval príjem 300 eur mesačne, avšak tohto príjmu sa bezdôvodne vzdal, keď pracovný pomer ukončil dohodou, preto súd vychádzal z tohto príjmu. Na strane otca bolo tiež konštatované časté striedanie zamestnávateľov, jeho nestálosť v zamestnaní. Maloletý R. navštevoval materskú školu v F.. 4. Súd prvej inštancie zistil, že na strane mal. R. nastala zmena pomerov v tom, že nastúpil na základnú školu a v súčasnosti je žiakom 2. ročníka ZŠ v Q.. V súvislosti s prechodom maloletého dieťaťa na vyšší stupeň školského systému nepochybne vzrástli náklady na jeho výživu, školské potreby, životné náklady primerané veku, osobné potreby, záľuby, celkový rozvoj a tiež cestovné do školy, pričom prechod medzi jednotlivými stupňami školského systému je považovaný za objektívnu skutočnosť, na základe ktorej dochádza k zmene pomerov na strane oprávneného v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Na strane maloletého R. sa pridružili aj zdravotné problémy, trpí hyperkinetickou poruchou správania, i keď s tým matka nemá výrazne zvýšené náklady. Pokiaľ ide o pomery na strane matky, táto je v súčasnosti opäť na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur do marca 2016 a prídavky na dve deti vo výške 47,04 eur mesačne. Od 12.11.2015 sa zamestnala v spoločnosti K., s.r.o., kde dosahuje priemernú mesačnú mzdu vo výške 326,75 eur. Matke sa teda oproti ostatnému rozhodnutiu zvýšil príjem i keď jej príjem je stále len minimálny, porovnateľný s príjmom otca, pričom zároveň matke pribudla jedna vyživovacia povinnosť k mal. synovi M., nar. XX.XX.XXXX.. Súd pri svojom rozhodovaní prihliadal i na to, že matka je ten z rodičov, ktorý sa osobne stará o maloletého, čím sa podieľa tiež na výžive maloletého dieťaťa. Pokiaľ ide o pomery na strane otca, zmena pomerov u neho nastala v tom, že mu pribudli 2 vyživovacie povinnosti a to k mal. Q. G. M., nar. XX.XX.XXXX a mal. F. R. M., nar. XX.XX.XXXX. S maloletým R. sa nestretáva a nad rámec výživného neprispieva, na výživnom mal podlžnosti, za čo bol aj odsúdený. Pokiaľ ide o príjmy otca, opätovne u neho možno konštatovať /tak ako tomu bolo aj pri predchádzajúcom rozhodnutí/ že otec často strieda zamestnávateľov, vždy pracuje len na dohodu o vykonaní práce po krátky čas, nemá stále zamestnanie. Len v priebehu súdneho konania otec pracoval pre troch rôznych zamestnávateľov. V súčasnosti pracuje pre P.. R., s.r.o. od 12.01.2016 na dohodu o pracovnej činnosti, dohodnutá odmena je 2,20 eur/hod., mal by dosahovať 300,- eur mesačne. Pokiaľ ide teda o príjmovú stránku u otca, súd nezistil žiadnu zmenu pomerov. Tento neakceptovateľný jav na strane otca spočívajúci v neustálom striedaní zamestnávateľov a absencii objektívnej prekážky nájsť si riadne a stabilné zamestnanie pretrváva i naďalej, čo však nemôže ísť na ťarchu dieťaťa. Samotný otec uviedol, že je zdravý, závislý od užívania návykových látok už nie je a je schopný práce. Je vyučený ako kuchár - čašník, má prax v gastronómii, pracuje ako kuchár. Podľa názoru súdu je v schopnostiach a možnostiach otca nájsť si stabilné zamestnanie, aby dokázal zabezpečiť potreby maloletého dieťaťa, teda i naďalej platil výživné v naposledy určenej výške. Nakoľko výživné má podľa zákona prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov, preto pri rozhodovaní súdu výdavky rodičov neboli rozhodujúcimi. 5. Po vyhodnotení vykonaného dokazovania na základe vyššie opísaných okolností a podstatných zmien na strane účastníkov konania, ktoré by inak odôvodňovali zmenu výživného, teda zmena na strane maloletého ( prechod na vyšší stupeň školského systému, zdravotné problémy), zmena na strane matky ( pribudnutie jednej vyživovacej povinnosti a zvýšenie príjmu) a zmena na strane otca ( pribudnutie dvoch vyživovacích povinností), súd prvej inštancie dospel k záveru, že takáto obojstranná zmena pomerov je len v smere vzájomne sa vyvažujúcich faktorov a teda v súhrne neodôvodňuje zmenu výšky výživného, či už v podobe jej zvýšenia alebo zníženia. Z uvedených dôvodov súd návrh matky na zvýšenie výživného ako aj návrh otca na zníženie výživného zamietol ako nedôvodný. O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. l písm. a) O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na ich náhradu, pretože súd prejednával vec v konaní, ktoré mohlo začať aj bez návrhu. 6. Proti rozsudku podala včas odvolanie matka maloletého v časti, v ktorej súd zamietol jej návrh na zvýšenie výživného. Žiadala, aby súd v časti zamietnutia návrhu otca na zníženie výživného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne, a súčasne aby vyhovel v časti týkajúcej sa jej návrhu na zvýšenie výživného a zvýšil výživné zo sumy 100 eur mesačne na sumu 160 eur mesačne. Dôvodila, že od roku 2012, kedy súd naposledy upravil výživné, uplynul značný časový odstup a došlo k zmene pomerov na strane maloletého, maloletý od septembra 2014 začal navštevovať 1. ročník základnej školy, preto podala dňa 14.11.2014 návrh na zvýšenie výživného. Teraz je žiakom 2. ročníka, vzrástli jeho náklady na výživu, školské potreby a osobné potreby, záľuby, cestovné do školy a náklady na jeho celkový fyzický a psychický vývin, pričom sa pridružili aj zdravotné problémy - hyperkinetická porucha správania. Matke navyše pribudla vyživovacia povinnosť voči maloletému M.. Matka bola nútená sa zamestnať, preto od 12.11.2015 riadne pracuje v spoločnosti K. s.r.o. na dobu neurčitú s priemernou mesačnou mzdou 326,75 eur, pričom starostlivosť o maloletého musí počas trvania pracovnej zmeny zveriť inej osobe. Podľa jej názoru sa súd prvej inštancie nedostatočne vysporiadal so skutočnosťou, že otec maloletého má laxný prístup k práci, často strieda zamestnávateľov, je nestály v zamestnaní a nemá záujem sa riadne trvale zamestnať. Otec v dostatočnej miere nevyvíja snahu aby si našiel stálu a slušne platenú prácu, pracuje iba na dohody. Neustále striedanie zamestnávateľov u otca pretrváva a neexistuje objektívna prekážka, ktorá by mu bránila nájsť si stabilné a riadne zamestnanie, pričom je vyučený ako kuchár - čašník, má prax v gastronómii a nie je už závislý od návykových látok. Od roku 2010 nebol a nie je vedený ako uchádzač o zamestnanie. Postoj otca k práci nemožno akceptovať ako skutočnosť, ktorá by mala byť na ťarchu maloletého R.. 7. Proti rozsudku podal odvolanie aj otec, a to v časti zamietnutia jeho návrhu na zníženie výživného a žiadal, aby odvolací súd jeho návrhu na zníženie výživného vyhovel. Keďže však odvolanie podal po uplynutí zákonnej lehoty na jeho podanie, súd sa týmto odvolaním meritórne nezaoberal a predmetom odvolania zostalo iba odvolanie matky. 8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP) po zistení, že odvolanie matky dieťaťa bolo podané včas oprávnenou osobou (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, ďalej len CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. 9. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 6P/142/2015 je zvýšenie výživného na maloletého R. na návrh matky zo sumy 100,- eur na sumu 160,- eur od 01.09.2014 a zníženie výživného na maloletého na návrh otca, a to na minimálne výživné. 10. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh matky na zvýšenie výživného. 11. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, dôvodov napadnutého rozhodnutia a poukazuje na správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP). K odvolacím argumentom matky však dopĺňa nasledovné: 12. Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti (§ 36 ods. 1 Zákona o rodine). Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa a správa majetku maloletého dieťaťa (§ 28 ods. 1 Zákona o rodine). 13. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 Zákona o rodine). 14. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného, ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku. 15. Zmenou pomerov odôvodňujúcou zmenu vyživovacej povinnosti podľa citovaných ustanovení musí byť podstatná zmena okolností v čase rozhodovania o zmene v porovnaní s časom rozhodným pri predchádzajúcom rozhodnutí. K záveru o tejto zmene možno dospieť len zistením rozhodných kritérií v čase pôvodného rozhodovania a v čase rozhodovania o zmene a to v celom časovom úseku medzi nimi, ich vzájomným porovnaním a ich komplexným zhodnotením. Až na základe takéhoto postupu si súd vytvorí záver o tom, či sú dané predpoklady pre rozhodnutie o zmene a ak áno, v akom smere a rozsahu (t.j. či zvýšenie alebo zníženie, odkedy a v akej výške). Inak sa pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov používajú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určovanie príslušného druhu výživného. 16. V prejednávanej veci porovnaním a vyhodnotením okolností rozhodujúcich pre určenie výšky výživného v čase posledného rozhodovania dňa 05.01.2012 a v čase vydania napadnutého rozsudku zo dňa 24.02.2016, dospel aj odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie k záveru, že tu nie sú splnené podmienky na zvýšenie výživného. Ako vyplynulo z dokazovania, od poslednej úpravy došlo na strane maloletého (ktorý v čase ostatného rozhodovania súdu navštevoval materskú školu v mieste bydliska) k nástupu na základnú školu a tým preukázateľne k nárastu jeho nákladov súvisiacich so školou (školské potreby, cestovné, výlety), navyše sa u neho objavila porucha správania (aj keď matka nepreukázala, v akej výške sa tým náklady maloletého na výživu zvýšili, dá sa však usudzovať na určité výdavky s tým spojené, ako cestovné k lekárovi, sporadické poplatky za lekára a pod.) a zároveň možno konštatovať, že už samotným uplynutím štyroch rokov od poslednej úpravy výživného, počas ktorého obdobia maloletý podrástol, sa zvýšili jeho celkové náklady na výživu (na stravu, ošatenie, voľnočasové záľuby na šport a kultúru a pod.), ktoré skutočnosti možno ako celok považovať za takú podstatnú zmenu pomerov, ktorá by zvýšenie výživného odôvodňovala. 17. Súd prvej inštancie správne tiež vyhodnotil zmeny pomerov aj na strane matky, spočívajúce v pribudnutí novej vyživovacej povinnosti (čo má za následok zníženie jej schopnosti vyživovať mal. R., keďže musí živiť aj ďalšie dieťa), ale pri súčasnom zvýšení jej príjmu zo sumy 164,- eur mesačne (resp. od júna 2010 63,- eur mesačne), ktorú poberala v čase poslednej úpravy, na sumu dosahovanú v súčasnom zamestnaní, čo je priemerná mesačná mzda 326,75 eur a toto zvýšenie príjmu tak predstavuje zase faktor majúci na jej vyživovaciu schopnosť opačný vplyv (t.j. jej možnosti živiť mal. R. sú s ohľadom na vyšší príjem lepšie než v r. 2012). 18. Napokon súd prvej inštancie správne vyhodnotil aj vzniknutú zmenu pomerov na strane otca maloletého, ktorému pribudli vyživovacie povinnosti k dvom maloletým deťom pri prakticky nezmenenom príjme, ktorý bral do úvahy súd pri určení výživného v r. 2012 a síce 300,- eur mesačne. Odvolateľka v tejto súvislosti vytýkala súdu prvej inštancie, že sa nedostatočne vysporiadal s prístupom otca k obstarávaniu príjmov, keď tento sústavne strieda zamestnávateľov a nevyvíja dostatočnú snahu nájsť si slušne platenú prácu, hoci neexistuje objektívna prekážka, pre ktorú by tak nemohol urobiť. S týmto tvrdením matky sa odvolací súd nestotožňuje, pretože súd prvej inštancie na takéto správanie otca osobitne v odôvodnení poukázal a zohľadnil túto skutočnosť aj vo svojom rozhodnutí, keď v odôvodnení rozsudku uviedol, že hoci otec má príjem nezmenený, je v schopnostiach a možnostiach otca nájsť si stabilné zamestnanie, aby dokázal zabezpečiť potreby maloletého dieťaťa a aj naďalej platil výživné v naposledy určenej výške. Z uvedeného záveru súdu prvej inštancie je tak nepochybné, že dôvodne uvažoval u otca s príjmami vyššími než 300,- eur, ktoré podľa jeho tvrdení a predložených listín dosahuje. Odvolací súd bol preto toho názoru, že súd prvej inštancie vzal túto skutočnosť do úvahy ako jeden z faktorov, pre ktoré nevyhovel otcovmu návrhu na zníženie výživného a to napriek tomu, že mu pribudli dve nové vyživovacie povinnosti. V prejednávanej veci je namieste uvažovať s príjmom otca, ktorý sa pohybuje na úrovni priemerných zárobkov v jeho odbore s ohľadom na región, v ktorom otec býva, pričom podľa výsledkov z verejných prieskumov priemerná mzda kuchárov v Trnavskom kraji predstavuje cca 635,- eur. Približne takýto hrubý príjem je otec schopný dosahovať a pokiaľ tak dlhodobo nerobí bez vážneho dôvodu (keďže otec nepreukázal, že je evidovaný na úrade práce s cieľom hľadať si primerane platené trvalé zamestnanie, ale uspokojuje sa iba so slabo platenými prácami na dohodu), treba jeho konanie považovať za vzdanie sa výhodnejšieho zárobku v zmysle ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Napriek uvedenému, berúc do úvahy, že otec je povinný v súlade s ustálenou súdnou praxou poskytovať na plnenie si všetkých svojich svojich vyživovacích povinností výživné až do 30% z mesačného príjmu (v závislosti od okolností prípadu), je potom v súčasnosti nastavená výška 100,- eur na maloletého R. primeraná, pretože oproti mladším dvom deťom má mal. R. vyššie výdavky na výživu, a patrí mu vyššie výživné, než mladším dvom deťom, ktorým navyše venuje aj osobnú starostlivosť, ktorá v prípade R. absentuje, čo treba tiež zohľadniť. 19. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu uzavrel, že argumentácii súdu prvej inštancie niet čo vytknúť. Aj odvolací súd bol toho názoru, že vyššie opísaná zmena pomerov na strane maloletého R. predstavuje nepochybne podstatnú zmenu pomerov na strane dieťaťa odôvodňujúcu zvýšenie výživného, ale iba za predpokladu, že to pomery na strane povinného rodiča dovoľujú, čo však nie je uvedený prípad, s ohľadom na rovnako významné zmeny pomerov na strane povinného rodiča, u ktorého by tu naopak, boli dôvody na zníženie výživného. Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa tak konštatuje, že súhrn zistených zmien pomerov na strane všetkých účastníkov konania neodôvodňuje v súčasnosti žiadnu zmenu rozhodnutia o výživnom na maloleté dieťa, či už v podobe jeho zníženia alebo zvýšenia. 20. Odvolacie námietky matky preto odvolací súd nepovažoval za relevantné a tak spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia, majúc za to, že výživné v sume 100,- eur je naďalej primerané odôvodneným potrebám dieťaťa a zodpovedá možnostiam a schopnostiam otca a preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zamietajúcej návrh matky na zvýšenie výživného, podľa § 387 ods. 1 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil. 21. Pokiaľ ide o odvolanie otca, tento ho podal na poštovú prepravu dňa 02.04.2016. Otec rozsudok prevzal dňa 17.03.2016 a 15-dňová lehota na podanie odvolania, ktorá začala plynúť nasledujúcim dňom, uplynula dňa 01.04.2016 (piatok). Odvolací súd tak musel konštatovať, že odvolanie bolo podané oneskorene a podľa ust. § 386 písm. a) CSP odvolanie odmietnuť. 22.. Zároveň odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa ustanovení § 52 CMP v spojení s § 58 CMP a ust. § 396 ods. 1 CSP. 23. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák.č. 233/1995 Z.z., alebo ak ide o rozhodnutie o starostlivosti o maloletého, styk s maloletým alebo inú ako peňažnú povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa štvrtej časti CMP.