Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23Co/34/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2715200220 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2715200220.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: CETELEM SLOVENSKO, a.s., Panenská 7, Bratislava 1, IČO: 35 787 783, zastúpený JUDr. Helenou Strachotovou, usadenou euroadvokátkou, AK so sídlom Hviezdoslavova 7, Martin, proti odporcovi: F. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XXX, o zaplatenie 1.320,16 eura s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Skalica, č. k. 7C/35/2015-94 zo dňa 5. novembra 2015, v zamietajúcej časti, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej v časti a súvislom výroku o trovách konania r u š í a vec sa mu v zrušenej časti v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.320,16 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 325,43 eura od 5.3.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 394,40 eura od 5.3.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 600,33 eura od 5.3.2014 do zaplatenia, a to v splátkach po 50 eur mesačne vždy do 22. dňa v mesiaci počínajúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.. Vo zvyšku súd návrh zamietol a odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 166,70 eura a náhradu iných trov konania v sume 79 eur v mesačných splátkach po 10 eur pod hrozbou straty výhody splátok. Po právnej stránke súd rozsudok odôvodnil aplikáciou ust. § 153a ods.1, § 157 ods. 4, § 160 ods. 1 veta druhá O.s.p., § 1 ods. 1, 2 z.č. 129/2010 Z.z., § 52 ods. 1 až 4, § 517 ods. 1 veta prvá a 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 nar. Vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 01.02.2013, § 3 ods. 1 nar. Vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom k 05.11.2013 a § 497, § 502 ods. 1, § 506 a § 503 ods. 1 až 3 Obchodného zákonníka. Skutkovo rozsudok odôvodnil tým, že mal preukázané, že odporca ako dlžník uzatvoril s navrhovateľom tri zmluvy o spotrebiteľskom úvere: 1/ Zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 6.11.2012, na základe ktorého čerpal úvere 297,21 eura a v zmluve bolo dohodnuté splácanie mesačne po 13,65 eura po dobu 24 mesiacov, fixná úroková sadzba 18,16 %; 2/ Zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 24.1.2013, na základe ktorého čerpal úver 510,81 eura a v zmluve bolo dohodnuté splácanie mesačne po 27,38 eura po dobu 24 mesiacov, fixná úroková sadzba 18,16 %.; 3/ Zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 31.3.2013, na základe ktorého čerpal úvere 401,48 eura a v zmluve bolo dohodnuté splácanie mesačne po 28,53 eura po dobu 20 mesiacov, fixná úroková sadzba 39 %. Nakoľko odporca nesplácal ani jeden úver riadne a včas, navrhovateľ zosplatnil všetky tri úvery ku dňu 4.3.2014. Odporca na pojednávaní dňa 05.11.2015 uznal dlh čo do dôvodu a výšky, ale žiadal povoliť mu dlh splácať po 50 eur mesačne a trovy konania v splátkach po 10 eur mesačne, vždy k 22. dňu v mesiaci. Odporcovi povolil pohľadávku splácať vzhľadom na jeho aktuálne majetkové a zárobkové pomery (a hlavne vyživovaciu povinnosť k trom maloletým deťom) s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Súd pri určovaní samotnej mesačnej splátky prihliadal na zaužívanú súdnu prax povoliť dlh splácať najviac na 36 mesiacov a prejavenú vôľu odporcu splácať dlh po 50 eur mesačne a trovy konania po10 eur mesačne. Návrh v časti uplatneného zmluvného úroku a to vo výške 18,16 % ročne z sumy 289,35 eura od 4.3.2014 do zaplatenia (pri zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa 06.11.2012), vo výške 39 % ročne z sumy 346,26 eura od 4.3.2014 do zaplatenia (pri zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa 31.3.2013), vo výške 18,16 % ročne z sumy 528,62 eura od 4.3.2014 do zaplatenia (pri zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa 24.1.2013) zamietol z dôvodu, že 4.3.2014 došlo k zosplatneniu všetkých troch úverov. Vychádzal z toho, že splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa (navrhovateľa) vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok predstavuje jednoducho povedané cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Čiže ak veriteľ zosplatnil úver (úvery), spotrebiteľ už nemá právny titul mať u seba požičané finančné prostriedky a preto nie je dôvod, aby navrhovateľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom (odporcom). Súd vychádzal z toho, že pokiaľ by v tejto časti návrh nezamietol (aj napriek uznaniu dlhu odporcom), išli by de facto o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Nemohol takýto stav pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi. O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p.. Proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti, kde súd návrh zamietol podal odvolanie navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu a to z dôvodu nesprávneho skutkového a právneho posúdenia veci. V konaní došlo k úplnému uznaniu ich nároku a to v plnom rozsahu. V momente, ak odporca uznal nárok na zaplatenie bolo povinnosťou súdu vyhlásiť dokazovanie za skončené a vyhlásiť rozsudok na základe uznania nároku, čo však súd neurobil. V prípade uznania nároku súd nie je oprávnený sa ďalej zaoberať skutkovým stavom veci a je povinný rozhodnúť. Tým, že súd postupoval v rozpore s predmetným ustanovením O.s.p. odňal im možnosť konať pred súdom. Namieta aj to, že aplikáciou tohto ustanovenia sa súd vôbec nezaoberal. Zákon pritom ani pri spotrebiteľských sporoch neumožňuje skúmať meritum veci v prípade uznania nároku (zákon nepozná výnimku). Rozsudok súdu prvého stupňa je nepreskúmateľný, nakoľko v rozhodnutí neuviedol, akými úvahami sa pri rozhodovaní riadil, z akých skutočností vychádzal, pričom súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení dbať na jeho celkovú presvedčivosť. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§10 ods. 1 O.s.p.), po zistení že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 201 a 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustný odvolací dôvod (§ 205 ods. 2 písm. a/ OSP preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné a rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutej časti a závislom výroku o trovách konania zrušiť. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je iba tá časť rozsudku, v ktorej súd návrh navrhovateľa zamietol a v závislom výroku o náhrade trov konania. Navrhovateľ sa svojím návrhom domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu na zaplatenie istiny 1.320,16 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 325,43 eura od 5.3.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 394,40 eura od 5.3.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 600,33 eura od 5.3.2014 do zaplatenia; so zmluvným úrokom 18,16 % ročne z sumy 289,35 eura od 4.3.2014 do zaplatenia, so zmluvným úrokom 39 % ročne zo sumy 346,26 eura od 4.3.2014 do zaplatenia, so zmluvným úrokom 18,16 % ročne z sumy 528,62 eura od 4.3.2014 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Z obsahu spisového materiálu súd zistil, že odporca ako dlžník uzatvoril s navrhovateľom tri zmluvy o spotrebiteľskom úvere:1/ Zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 6.11.2012, na základe ktorého čerpal úvere 297,21 eura a v zmluve bolo dohodnuté splácanie mesačne po 13,65 eura po dobu 24 mesiacov, fixná úroková sadzba 18,16 %; 2/ Zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 24.1.2013, na základe ktorého čerpal úvere 510,81 eura a v zmluve bolo dohodnuté splácanie mesačne po 27,38 eura po dobu 24 mesiacov, fixná úroková sadzba 18,16 %.; 3/ Zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 31.3.2013, na základe ktorého čerpal úvere 401,48 eura a v zmluve bolo dohodnuté splácanie mesačne po 28,53 eura po dobu 20 mesiacov, fixná úroková sadzba 39 %. Nakoľko odporca nesplácal ani jeden úver riadne a včas, navrhovateľ zosplatnil všetky tri úvery ku dňu 4.3.2014. Odporca na pojednávaní dňa 05.11.2015 uznal pohľadávku navrhovateľa čo do dôvodu a výšky, ale žiadal povoliť mu dlh splácať po 50 eur mesačne a trovy konania v splátkach po 10 eur mesačne, vždy k 22. dňu v mesiaci. V zmysle § 157 ods. 2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Z § 157 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že odôvodnenie rozhodnutia má obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti samotného výroku rozsudku. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Účelom odôvodnenia rozhodnutia predovšetkým je preukázať správnosť rozhodnutia a jeho odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia, t.j. musí byť preskúmateľné. Spravodlivým prejednaním veci je súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady a princípy, ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd. Podľa Nálezu Ústavného súdu SR I. ÚS 26/94 obsah práva na súdnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva na súdnu ochranu alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom je potom porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba potom rozumieť závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a čl. 36 ods. 1 Listiny je potom aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Vyjadruje to aj znenie vyššie citovaného ust. § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej judikatúre opakovane zdôraznil, že nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa má uskutočňovať v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu, ako vyplývajú z čl. 46 a nasl. ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Jedným z týchto princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru) a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náležite odôvodniť (§ 132 a §157 ods. 1 O.s.p., m. m. I. ÚS 243/07), pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia (§ 157 ods. 2 O.s.p.) musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Všeobecný súd pritom musí súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 O.s.p.; obdobne napr. IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09). Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, II. ÚS 76/07). Porovnajúc odôvodnenie preskúmavaného rozsudku prvostupňového súdu s vyššie uvedenými kritériami, je zrejmé, že prvostupňový súd sa nimi dôsledne neriadil, keď svoje rozhodnutie s poukazom na vyššie uvedené, zo všetkých relevantných hľadísk v zamietnutej časti neodôvodnil. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že pokiaľ by návrh o priznanie úrokov nezamietol (aj napriek uznaniu dlhu odporcom), išli by de facto o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd nemôže takýto stav pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi. V prípade ak zo strany účastníka príde k uznaniu nároku alebo vzdaniu sa nároku podľa ust. § 153a ods. 1 O.s.p., súd hodnotí prejav účastníka iba z hľadiska jeho procesných účinkov. Nemôže preto zobrať do úvahy prípadné výsledky dovtedy vykonaného dokazovania. Pre rozhodnutie súdu podľa § 153a ods. 1 O.s.p. nie je preto významné, či tento prejav má svoje dôsledky aj v hmotnoprávnych vzťahoch. Táto skutočnosť má význam iba do tej miery, či dôsledkom rozsudku podľa § 153a Ods. 1 O.s.p. by neboli inak naplnené predpoklady, ktoré by mali za následok neschválenie navrhovaného zmieru (§153a ods. 3 O.s.p.). Z vyššie uvedeného rozsudku a jeho zdôvodnenia nie je odvolaciemu súdu zrejmé, prečo súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa v časti zmluvných úrokov, pokiaľ odporca na pojednávaní celý nárok navrhovateľa čo do dôvodu i výšky uznal. Súd síce zdôvodnil, prečo považuje nárok navrhovateľa na priznanie úrokov za nedôvodný, avšak v odôvodnení rozsudku absentuje zdôvodnenie, prečo návrh v tejto časti zamietol napriek uznaniu nároku navrhovateľa odporcom aj v tejto časti. Práve táto skutočnosť, robí rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti nepreskúmateľným. S poukazom na vyššie uvedené je zrejmé, že prvostupňový súd sa náležitosťami odôvodnení súdnych rozhodnutí dôsledne neriadil. Z preskúmavaného rozsudku nie je možné zistiť, na základe akých úvah súd dospel ku svojim záverom v časti zamietnutia zmluvných úrokov. Z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku nie je teda možné zistiť pre rozhodnutie súdu relevantné skutočnosti. V dôsledku toho je rozsudok v preskúmavanej časti nepreskúmateľným. Neodôvodnením rozhodnutia v súlade so zákonným ust. citovaného § 157 ods. 2 O.s.p. došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tým k odňatiu účastníkom možnosti konať pred súdom. Následkom toho odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutej časti, v ktorej súd zamietol návrh navrhovateľa a tiež v závislom výroku o náhrade trov konania s použitím ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec v zrušenom rozsahu vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Povinnosťou prvostupňového súdu bude v rozsahu zrušenej časti rozhodnutia opätovne vo veci konať a vec posúdiť v zmysle príslušných zákonných ustanovení, následne vo veci opätovne rozhodnúť pri dodržaní procesného postupu podľa Občianskeho súdneho poriadku. Súd v prvom rade znova posúdi nárok navrhovateľa i s ohľadom na uznanie nároku navrhovateľa odporcom čo do dôvodu i výšky a v prípade ak dospeje k záveru, že nie je možné vyhovieť nároku navrhovateľa, svoje rozhodnutie v tomto smere i riadne zdôvodní. Prvostupňový súd rozhodne o trovách konania, pričom výrok riadne odôvodní a zároveň rozhodne o trovách tohto odvolacieho konania podľa § 224 ods. 3 O.s.p. Tu odvolací súd poukazuje i na to, že súd prvého stupňa nesprávne aplikoval ust. § 142 ods. 1 O.s.p., pokiaľ navrhovateľ nemal plný úspech v konaní. Toto uznesenie bolo prijaté v odvolacom senáte v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.