Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24Co/1039/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2715200322 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2715200322.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a sudcov: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci žalobcov: 1. U. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q.. Y. XXX/XX, U., 2. X. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q.. Y. XXX/XX, U., obaja zastúpení advokátom: JUDr. Ján Pekar, Potočná 191/39, Skalica, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava 26, IČO: 35 792 752, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, na odvolanie žalobcov a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Skalica zo dňa 24.09.2015 č.k. 5C/23/2015-57, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej a vo výroku o uloženej povinnosti žalovanému zaplatiť súdny poplatok p o t v r d z u j e . II. V časti rozhodnutia o náhrade trov konania účastníkov rozsudok m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť trovy právneho zastúpenia žalobcom v 1. a 2. rade v sume 430,14 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám ich advokáta. III. Žalobcovia majú právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil rozhodcovský rozsudok sp. zn. 62/07/13-nR zo dňa 12.12.2014, vydaný Slovenským arbitrážnym súdom, zriadeným spoločnosťou Slovak arbitration court, s.r.o. so sídlom Krížna 56, Bratislava, rozhodcom JUDr. Marekom Morochovičom, vydaný v právnej veci PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35792752, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti žalovaným 1. U. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q.. Y. XXX/XX, U. a 2. X. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q.. Y. XXX/XX. Žalovanému uložil povinnosť do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť trovy právneho zastúpenia žalobcov v I. a II. rade k rukám právneho zástupcu žalobcov v I. a II. rade v sume 346,38 Eur a posledným výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť Slovenskej republike, na účet Okresného súdu Skalica sumu 331,50 Eur titulom súdneho poplatku, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Rozsudok odôvodnil s použitím ust. § 40 ods. 1 písm. c), § 41 ods. 1 prvá veta zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 45 ods. 1 zákona č. 355/2014 Zb., § 73 ods. 3, ods. 2 tohto zákona, § 53 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Občianskeho zákonníka, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 1 ods. 2, § 9 ods. 1 a 2, § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z., obsahom zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. a vecne tým, že od 01.01.2015 nadobudol účinnosť zákon č. 355/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Súd daný vzťah účastníkov konania preto podľa § 73 ods. 1 posúdil podľa citovaného zákona a podľa zákona č. 244/2002 Z.z. posudzoval iba včasnosť podania žaloby. Rozhodcovská zmluva uzavretá pred 01.01.2015 sa spravuje predpismi účastnými v čase jej uzavretia. Vecne argumentoval tým, že žalobcovia (navrhovatelia) podali žalobu v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku, nakoľko rozhodcovský rozsudok navrhovateľ prevzal dňa 29.12.2014, podľa doručenky založenej v rozhodcovskom spise, pričom žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola súdu doručená dňa 21.01.2015. Z návrhu na začatie konania, súd zistil, že namietaným dôvodom zrušenia rozhocovského rozsudku je neplatnosť rozhodcovskej doložky, ktorá nebola individuálne dojednaná a tiež, že v rozhodcovskom konaní boli porušené všeobecne záväzné predpisy na ochranu spotrebiteľa. 3. Súd z vykonaného dokazovania vyvodil ten právny záver, že medzi účastníkmi vznikol právny vzťah na základe uzavretej zmluvy o úvere, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou, kde na jednej strane vystupuje fyzická osoba - spotrebiteľ, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a na strane druhej právnická osoba - dodávateľ, ktorá pri uzatváraní zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Uvedená zmluva je zároveň aj zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa z.č. 129/2010 Z.z., a preto súd posudzoval túto zmluvu v zmysle ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch aj napriek tomu, že zmluva bola uzavretá v zmysle ustanovení zák. č. 513/1991 Zb. (Obchodný zákonník v znení neskorších prepisov). 4. Súd preskúmal rozhodcovskú zmluvu, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a rozhodovanie sporu. Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na konanie a rozhodovanie na základe rozhodcovskej zmluvy č. 8500005535, ktorú žalobcovia podpísali dňa 06.07.2011 a žalovaný dňa 08.07.2011. V zmluve sa účastníci vzťahu dohodli, že akékoľvek spory, nezrovnalosti, alebo nároky medzi zmluvnými stranami, vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o revolvingovom úvere, s porušením, ukončením, či neplatnosťou Zmluvy o revolvingovom úvere budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov, podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov: -Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o., so sídlom Krížna 56, Bratislava - Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria Legal arbiter, s.r.o., so sídlom Zvolenská cesta 37, Banská Bystrica. Výber rozhodcovského súdu, ktorý je oprávnený vec prejednať a rozhodnúť, spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Predložená rozhodcovská zmluva má charakter vopred pripraveného formulára, ktorého ustanovenia spotrebiteľ nemôže nijakým spôsobom pri uzatváraní zmluvy ovplyvniť. V rozhodcovskej zmluve je veriteľom vopred určený konkrétny rozhodcovský súd príslušný na prejednávanie sporov medzi veriteľom a dlžníkom, právo výberu pre spotrebiteľa je tak len iluzórne, patrí len žalobcovi, ktorým je najčastejšie sám veriteľ. Spotrebiteľ si rozhodcovskú zmluvu osobitne nevyjednal, napriek tomu že má formu samostatnej listiny. Rozhodcovská zmluva bola podpisovaná súčasne so zmluvou o revolvingovom úvere a bola uzatvorená na začiatku zmluvného vzťahu, nie v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, po vzniku sporu. Zdôraznil, že o zmluvu, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom SR, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Podstatnou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a spotrebiteľ nemal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej rozhodcovskej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť, či zmeniť (napr. výber rozhodcovského súdu). 5. Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka je svojim obsahom najbližšie problémovej Rozhodcovskej zmluve. Uvedené ustanovenie sa má vykladať z pohľadu spotrebiteľa a jeho ochrany a nie z pohľadu dodávateľa. Ak by dodávateľ inicioval konanie na rozhodcovskom súde, je klauzula neprijateľná, ak nie je alternatíva daná pre spotrebiteľa, aby rozhodcovské konanie zastavil, alebo odsunul. Spotrebiteľ môže svoje práva uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej zmluvy, ale ak sa tak rozhodne, aj v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle citovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti formuláru, sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov, pričom na tomto nič nemení ani vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste papiera. Zbavenie sa zodpovednosti za nekalú obchodnú praktiku pri nevhodnom predkladaní zmluvných podmienok argumentáciou, že spotrebiteľ mal byť bdelý, súd neprijíma a odsudzuje ho ako konanie hraničiace so zlým úmyslom v zmluvných vzťahoch. Je neakceptovateľné, aby porušovateľ práva presúval zodpovednosť na slabšieho a je vylúčené, aby za takýchto okolností súd akceptoval rozhodcovskú zmluvu. 6. Konštatoval, že na strane žalovaného je dôkazné bremeno preukázať, že spotrebiteľ - žalobcovia si individuálne vyjednali rozhodcovské konanie. V tomto smere neboli doložené žiadne relevantné listinné dôkazy, podporujúce záver o individuálnom vyjednaní rozhodcovskej zmluvy. Súd sa preto nestotožnil s tým, že rozhodcovská zmluva bola medzi účastníkmi konania individuálne dojednaná. Žalovaný s odbornou starostlivosťou musel vedieť, že nemá používať neprijateľné podmienky a má poznať aj dôsledky ich používania. 7. Zmluvná možnosť povinného najneskôr do 14 dní od uzatvorenia úverovej zmluvy, od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť, nerobí rozhodcovskú zmluvu individuálne dojednanou, pretože nemožno odstúpiť od absolútne neplatného zmluvného dojednania. Ustanovenie § 48 Občianskeho zákonníka umožňuje účastníkovi konania odstúpiť od zmluvy, ak je to v zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od počiatku zrušuje. Základnou podmienkou odstúpenia od zmluvy je platnosť uzavretej zmluvy. V spotrebiteľských sporoch je súd povinný ex offo skúmať platnosť rozhodcovskej zmluvy. Pokiaľ dospeje k záveru, že rozhodcovská zmluva je v rozpore so zákonom a spĺňa podmienky neprijateľnej zmluvnej podmienky (§ 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka), vyvoláva v zmysle odseku 5 citovaného ustanovenia neplatnosť zmluvy a to neplatnosť absolútnu. Preto navrhovateľ nemohol odstúpiť od neplatného právneho úkonu, ktorý nikdy nenastal. Súd preto tento dôvod obžalovaného nepovažoval za dôvodný. 8. Jednostrannosť a nekalosť rozhodcovskej zmluvy súd vzhliadol v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, kto bude riešiť spor zo spotrebiteľskej zmluvy je v tomto prípade veriteľ, čiže žalovaný, pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve. Rozhodcovská zmluva uzatvorená medzi žalobcami a žalovaným, na základe ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc, sa javí ako absolútne nevyvážená a preto neprijateľná. Na uvedenom tlačive sa doplnili len údaje navrhovateľa, číslo a dátum uzatvorenia zmluvy. Rozhodcovská zmluva teda nesporne nebola individuálne dojednaná. 9. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Nakoľko tieto podmienky neboli splnené a navrhovateľ nemal možnosť ovplyvniť ani obsah zmluvy o úvere, ani rozhodcovskej zmluvy, nemožno považovať rozhodcovskú zmluvu ako zmluvnú podmienku dojednanú individuálne. Dôsledkom takto uzavretej rozhodcovskej zmluvy je, že spotrebiteľ v skutočnosti ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom veriteľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. 10. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardného textu, tzv. formulárovej zmluvy, teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, bez vysvetlenia spotrebiteľovi podstatných rozdielov medzi konaním pred štátnym súdom a rozhodcovským súdom je dôvodné predpokladať, že spotrebiteľ ako slabšia nekvalifikovaná strana sporu si svoj osud v tak závažnej veci akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces neuvedomuje. 11. Rozhodcovská doložka (zmluva) nebola, napriek jej formulácii, skutočne alternatívnou, ako to namieta žalovaný. Veriteľ podaním návrhu v rozhodcovskom konaní uskutočnil výber predpokladaný v dojednanej zmluve. Po tomto výbere už žalobcovia nemali faktickú možnosť podať návrh na začatie konania, resp. brániť sa pred všeobecným súdom, čím došlo k porušenia Ústavou SR garantovaného práva každého na spravodlivý súdny proces pred nezávislým a nestranným súdom. V obdobnej veci ÚS SR v rozhodnutí IV.ÚS 55/2011 z 24.02.2011 zaujal stanovisko, že pokiaľ súd vyslovil názor, že rozhodcovská doložka, ktorá znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde, je neprijateľná a prieči sa dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, resp. že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle ust. § 52 a nasl. O.z. za použitia ich výkladu v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS, tieto závery súdov nemožno považovať za svojvoľný výklad a aplikáciu príslušného ustanovenia ESP a k porušeniu základných práv sťažovateľa nedošlo. 12. Rozhodcovská zmluva v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Na základe takejto doložky došlo k prejednaniu veci na rozhodcovskom súdu, pričom však z rozhodcovského rozsudku vyplýva, že rozhodca sa nezaoberal neprijateľnými podmienkami, spôsobom dojednania zmluvnej pokuty ani to, v akej výške vlastne bol dohodnutú úrok z úveru. Vzhľadom k tomu, má súd za to, že dojednanie rozhodcovskej doložky bolo v neprospech spotrebiteľa a teda že takáto rozhodcovská doložka je neplatná. 13. Súd preskúmal rozhodcovský rozsudok aj z dôvodu, či pri rozhodovaní neboli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa, t.j. či rozhodca v rozhodcovskom konaní preskúmal úverovú zmluvu medzi účastníkmi aj z hľadiska dodržania ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. 14. Podľa obsahu zmluvy ako aj z okolností za akých bol navrhovateľovi úver poskytnutý súd dospel k záveru, že navrhovateľovi bol poskytnutý klasický úver (teda nie revolvingový úver ako je úver označený v zmluve). K uvedenému súd dospel na základe skutočnosti, že úver bol poskytnutý jednorazovo v sume 1.316,26 Eur, ktorý bol zaslaný na jeho účet v banke. Uvedené mal súd preukázané z karty klienta, z ktorej vyplýva, že v skutočnosti boli navrhovateľovi vyplatené peňažné prostriedky vo výške 1.316,26 Eur a dňa nie v takej výške ako je uvedené v zmluve, t.j. vo výške 1.500,- Eur. Pre revolvingový úver je typické, že dlžníkovi je poskytnutý určitý úverový rámec, v rámci ktorého môže dlžník čerpať peňažné prostriedky (ale aj nemusí) a to až do výšky dohodnutého úverového rámca. Veriteľ tento úver vždy dopĺňa do dohodnutej výšky a úverový vzťah tak môže fungovať dobu neurčitú, pričom najčastejším spôsobom poskytovania revolvingu je prostredníctvom kreditných kariet. Pri revolvingovom úvere nie je dobre možné počas čerpania určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, pretože úver sa čerpá a dopĺňa a tak sa menia údaje relevantné pre výpočet RPMN. V danom prípade bol však navrhovateľovi poskytnutý úver jednorazovo a v konkrétnej výške. Súd posúdil obsah zmluvy a Všeobecné podmienky a má za to, že zmluva medzi účastníkmi bola platne uzavretá. Žalovaný sa zaviazal poskytnúť žalobcom spotrebiteľský úver a žalobcovia sa zaviazali poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť v 48. mesačných splátkach po 77,05 Eur mesačne. Súd preskúmal zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru z pohľadu náležitostí, ktoré má zmluva obsahovať podľa § 9 ods. 2 cit. zákona a zistil, že zmluva neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov ako náležitosť zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.. Zmluva obsahuje len údaj o počet splátok 48, výšku splátky 77,05 Eur a to, že splátka má byť uhradená do 30. dňa v mesiaci. Z toho ale potom nie je zrejmé aká časť splátky je určená na splátku istiny, aká časť na splátku úroku, prípadne aká časť pripadá na splátku poplatkov. Tieto údaje neobsahujú ani zmluvné dojednania navrhovateľa, ktoré patria k zmluve a žiadny splátkový kalendár navrhovateľ nepredložil. Primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva (ktorým je zrozumiteľnosť pre spotrebiteľa a jeho ochrana) potom zodpovedá len taký výklad ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov" viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom. Naplneniu uvedeného účelu preto nemôže učiniť zadosť zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie výšky splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (u každej takejto čiastkovej položky), čo je práve dôkazom zvýšenej pozornosti venovanej ochrane spotrebiteľa (ktorý by takto nemal byť pri rozhodovaní sa, či zmluvu uzavrie, zavádzaný ani problematickým údajom o úrokoch, z ktorého nebude schopný vyvodiť, aké bude skutočné navýšenie sumy reálne mu poskytnutej a teda i celková cena, za ktorú si požičiava a ktorú takto bude povinný veriteľovi vrátiť). Termín a výšku splátky úroku a istiny by mal obsahovať splátkový kalendár, ktorý však ako dôkaz v rozhodcovskom konaní nebol nepredložený. 15. Zmluva ďalej neobsahovala ani konečnú splatnosť úveru ako náležitosť zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. f) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Konečná splatnosť (konkrétny dátum splatnosti poslednej splátky) v zmluve nie je uvedená a bez pochybností sa nedá ani určiť odkazom na dohodnutý termín splatnosti jednotlivých splátok. Žalobcovia mali podľa zmluvy zaplatiť 48 splátok, pričom začiatok splácania nebol v zmluve jednoznačne určený, z toho potom súd vyvodil, že konečná splatnosť úveru nie je v spotrebiteľskej zmluve určená jasne a zrozumiteľne, čo má za dôsledok, že nie je určená konečná splatnosť úveru. Dátum poslednej splátky dňa 30.07.2015 obsahovalo len Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 08.07.2011, čo však nemožno považovať za zmluvu o úvere. 16. Vzhľadom na tieto chýbajúce náležitosti zmluvy mal rozhodcovský súd považovať zmluvu o spotrebiteľskom úvere za platnú, ak však neobsahuje uvedené náležitosti poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Uvedené však v rozhodcovskom konaní nebolo vôbec zohľadnené. V tejto súvislosti je potrebné dať aj to pozornosti to, že v predmetnom rozhodcovskom rozsudku nie je vôbec riešené ani to že ročná úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 70,01% a teda dlžník pri úvere vo výške 1.500,- Eur bol povinný vrátiť sumu 3.698,40 Eur, čo už na prvý pohľad pôsobí ako rozpor s dobrými mravmi. 17. Rozhodcovský súd pri rozhodovaní o zmluvnej pokute nezohľadnil to, že pre dohodu o zmluvnej pokute zákon vyžaduje písomnú formu. Každá zmluva je ukončená podpismi jej účastníkov, čo znamená, že účastník svojim podpisom potvrdzuje uzavretie dohody s tým obsahom, ktorý sa nachádza nad jeho podpisom. V danom prípade žalobcovia nepodpísali žiadnu dohodu o zmluvnej pokute, ktorá v texte nad jej podpisom sa nenachádza, keďže zmluvná pokuta je upravená iba v Článku 14 zmluvných dojednaní. Súd je toho názoru, že žalobcovia zmluvné podmienky nepodpísali a tým nemožno dospieť k záveru o písomnej dohode účastníkov, ohľadom zmluvnej pokuty. Pokiaľ teda žalovaný jednotlivé a navyše základné zmluvné podmienky (vrátane zmluvnej pokuty) „ukryl" do zmluvných dojednaní, postupoval v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku, ktorú je povinný dodržiavať. 18. Z uvedeného vyplýva, že žalobcom v rozhodcovskom konaní nebola poskytnutá adekvátne ochrana ich práv, ktorá by im bola poskytnutá v rámci všeobecného súdneho konania. Na základe uvedeného súd dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej zmluvy je neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a táto je v rozpore príslušnými ustanoveniami najmä § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ako aj v rozpore s ustanoveniami smernice 93/13/EHS, podľa ktorej spotrebiteľ nie je viazaný podmienkou, ktorá je nekalá. Vzhľadom na to, že neprimeraná podmienka je zo zákona neplatná, súd má za to, že rozhodcovská zmluva nebola vôbec uzavretá a právomoc rozhodcovského súdu nebola daná. Neplatná rozhodcovská zmluva úverovej zmluvy nemôže potom založiť právomoc rozhodcu vo veci konať a rozhodnúť. Súd takisto dospel k záveru, že v rozhodcovskom konaní boli porušené aj všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa, keď rozhodca v rozhodcovskom konaní nezohľadnil tú skutočnosť, že úver sa má považovať za bez úročný a bez poplatkov, nedôsledne vyhodnotil platnosť dohody o zmluvnej pokute a teda v dostatočnej miere nechránil spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami a vzhľadom na uvedené súd v zmysle § 45 ods. 1 písm. e), i) z.č. 335/2014 Z.z. návrhu žalobcov vyhovel a zrušil rozhodcovský rozsudok. 19. Nakoľko sú žalobcovia ako spotrebitelia podľa § 4 ods. 2 písm. za) Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.") oslobodení od platenia súdnych poplatkov, súd uložil žalovanému na základe § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. povinnosť zaplatiť súdny poplatok zo žaloby a to podľa pol. 3 písm. c) Sadzobníka zákona o súdnych poplatkoch v sume 331,50 Eur z dôvodu, že súd návrhu žalobcov vyhovel. 20. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešným žalobcom priznal náhradu trov. Právny zástupca žalobcov si uplatnil trovy právneho zastúpenia vo výške 657,- Eur za 5 úkonov právnej služby á 101,25 Eur (1. prevzatie a príprava právneho zastúpenia, 2. žalobná odpoveď, 3. žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku, 4. vyjadrenie, 5. účasť na pojednávaní), 2 x režijný paušál 8,04 Eur a 3x režijný paušál 8,39 Eur. Súd však priznal náhradu trov právneho zastúpenia len za 4 úkony právnej služby a to jeden úkon v roku 2014 vo výške 61,85 Eur (prevzatie a príprava právneho zastúpenia 25.08.2014) a 3 úkony v roku 2015 á 64,53 Eur (žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku 27.01.2015, vyjadrenie 04.09.2015, účasť na pojednávaní 24.09.2015). Vzhľadom na to, že predmetom konania je určenie neplatnosti rozhodcovského konania, ide o konanie, kde nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu podľa § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. V roku 2014 základná sadzba tarifnej odmeny podľa § 11 ods. 1 cit. vyhlášky predstavovala hodnotu 61,85 Eur a v roku 2015 sumu 64,53 Eur. Z toho dôvodu súd nepriznal odmenu za jeden úkon vo výške 101,25 Eur ako si uplatnil právny zástupca, ale len vo výške 61,85 Eur za úkon v roku 2014 a vo výške 64,53 Eur za úkony v roku 2015. Súd nepriznal právnemu zástupcovi žalobcov odmenu za úkon žalobná odpoveď, nakoľko tento úkon bol vykonaní v inom konaní (rozhodcovskom konaní) pred rozhodcovským súdom a uvedeného konania sa netýka. Náhrada trov právneho zastúpenia tak predstavuje sumu 288,65 Eur. K tomu súd priznal 20% DPH teda sumu 57,73 Eur keďže právny zástupca je platcom DPH. Náhrada trov právneho zastúpenia celkom predstavuje 346,38 Eur. 21. Proti tomu rozsudku podal odvolanie prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalovaný v časti vyhovenia žalobe a žalobcovia v časti rozhodnutia o náhrade trov konania. 22. Žalovaný namietal, že na podklade rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu nebol ku dňu podania odvolania podaný návrh na vykonanie exekúcie. Poukázal na ust. § 243d ods. 1 Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po zákonom stanovenej lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie. Poukázal teda na absenciu akéhokoľvek právneho záujmu v konaní. Rozhodcovský rozsudok, ktorého zrušenia sa žalobca domáha v konaní objektívne prestal účastníkov zaväzovať. Na základe tejto skutočnosti mal súd konanie zastaviť a nepokračovať v prejednávaní návrhu. Tiež uviedol, že napáda závery súdu ohľadne neplatnosti a neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy. Súd prvého stupňa sa dostatočne v zmysle príslušných predpisov nevyporiadal s otázkou, či uzavretá rozhodcovská zmluva má charakter individuálne dohodnutého úkonu alebo nie. Ak by pojem individuálne dojednaný sa mal zovšeobecniť tak je namieste záver, že ide o každé také ustanovenie, ktoré nielen spotrebiteľ naformuloval, čo je však nereálnym, ale predovšetkým také ustanovenie, ktoré síce vopred pripravil dodávateľ, ale spotrebiteľ má reálnu možnosť ho neprijať, odmietnuť, či anulovať bez toho, aby to malo za následok zhoršenie jeho postavenia v zmysle zániku hlavnej zmluvy, jej uzavretie a podobne. Rozhodcovská zmluva nevznikla za stavu, kedy by spotrebiteľ nemal informáciu, že ju prijať nemusí. Táto informácia sa uvádza hneď v popredí textu rozhodcovskej zmluvy, teda aj z hľadiska transparentnosti danej informácie, nie je možné konštatovať deficit informovanosti na strane spotrebiteľa. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8CoE/4/2014 zo dňa 31.01.2014, Krajského súdu v Nitre vo veci 25CoE/22/2014, Krajského súdu v Banskej Bystrici 1CoE/328/2013 a 15Co/439/2015. Tiež napáda závery súdu, podľa ktorého žalobcovi nebolo dané dostatočné poučenie, informácie, resp. časový priestor. Z rozsudku nevyplýva jediný konkrétny argument, na základe ktorého sa tvrdí, že poučenie v rozhodcovskej zmluve je nedostatočné. Poučenie o tom, že rozhodcovskú zmluvu žalobca nemusí uzavrieť sa nachádza v prvom bode rozhodcovskej zmluvy. Z rozsudku nevyplýva ako mal súd za preukázané, že žalobca napr. nemal dostatočný časový priestor pri uzavretí rozhodcovskej zmluvy. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia je založené nie na objektívnom vyhodnotení dôkazov, ale prevažne na fabuláciách súdu ohľadom uzavretej rozhodcovskej doložky. Z rozsudku nevyplýva ani to, ako si súd predstavuje znenie rozhodcovskej zmluvy bez dohody zmluvných strán o tom, ktorý rozhodcovský súd bude spory zo zmluvy o úvere riešiť s dodržaním ustanovení Občianskeho zákonníka o určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu. Je mylné a v rozpore s platnou právnou úpravou, ak sa stotožňuje možnosť výberu medzi rozhodcovským konaním a všeobecným konaním so situáciou kedy sa spor začne na základe žaloby dodávateľ. Ani zákon a ani Smernica 93/13/EHS nehovorí nič o tom, že rozhodcovské konanie je prípustné len vtedy, ak sa začne na základe podania, tzn. žaloby spotrebiteľa. Ochrana spotrebiteľa smeruje k tomu, aby zmluvné strany mali rovnakú možnosť a postavenie v rovnakej, resp. porovnateľnej situácii. Samotný fakt, že rozhodcovské konanie začal na základe žaloby dodávateľ nebol daný uzavretím rozhodcovskej zmluvy. Vyplýva z toho, že zo strany spotrebiteľa došlo k porušeniu zmluvných povinností. 23. Súd nesprávne dospel aj k tomu, že v rozhodcovskom konaní boli porušené všeobecné záväzné predpisy na ochranu spotrebiteľa. Uvedené súd vyvodzuje z posúdenia údajnej absencie niektorých zákonom požadovaných náležitostí, čo je dôvodom na posúdenie úveru ako bezúročného a bez poplatkov. Tvrdenie o povinnom rozpisovaní splátky nemá oporu v žiadnom zákone a pri systematickom výklade zákona je dokonca možné nesporne konštatovať, že tvrdenie súdu popiera význam a uplatnenie iných jeho ustanovení. K záveru súdu nepodporuje nielen slovné znenie právnej normy, ktoré nehovorí o uvádzaní počtu, termínov a výšky splátok, úrokov, splátok istiny, splátok ostatných poplatkov. Súd v tomto smere neuvádza žiadne zákonné alebo vecne správne odôvodnenie jeho výkladu. Výkladu ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. zo strany súdu odporujú aj iné ustanovenia zákona a to napr. o výpočte RPMN. Z čl. 7 ods. 7.1 zmluvy o revolvingovom úvere vyplýva, že oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi predstavuje jeho neoddeliteľnú súčasť. Zmluvná sloboda účastníkov zmluvy zahrňuje nielen právo uzavrieť zmluvu s určitým obsahom, ale aj právo dohodnúť sa na mechanizme vzniku zmluvy ako a čím bude zmluva tvorená. Zmluva o revolvingovom úvere je uzavretá na dobu neurčitú, kedy jej predmetom je poskytnutie úveru a za dohodnutých podmienok poskytnutie revolvingu. Údaj končená splatnosť úveru predstavuje tzv. informačnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Informačná vlastnosť daného údaju spočíva v tom, že slúži na informatívny účel pre spotrebiteľa, nie je však z hľadiska podstatných náležitostí úverového vzťahu rozhodujúca. Konečná splatnosť úveru vyjadruje informáciu, kedy má byť úver za predpokladu dodržania zmluvy uhradeným a dôjde k zániku záväzku. Ide o informáciu o tom, kedy spotrebiteľ pri dodržiavaní zmluvy sa svojho záväzku zbaví. Z materiálnej stránky ide teda o údaj obsahovo zhodný s údajom, ktorým je dátum splatnosti poslednej splátky. Určiť uvedený dátum v čase podania žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru právnu úprava nielen nevyžaduje, ale objektívne sa daný údaj určiť ani nedá. Z rozhodcovského rozsudku vyplýva, že rozhodcovský súd sa postavením žalovaného, povahou žalovaného, nároku a jeho právnym titulom zaoberal aj a predovšetkým z pohľadu predpisov na ochranu spotrebiteľa. Rozhodcovský rozsudok ukladá žalovanému plnenie, ku ktorému sa zaviazal pri uzavretí zmluvy a povinnosť uhradiť sankcie, ktorých výška je v súlade s § 53b ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 3a Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. Takisto namietal aj argumentáciu ohľadom neuvedenia predpísaných náležitostí v zmluve. Vzhľadom na uvedené, odvolanie podal z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. h), podľa § 205 ods. 2 písm. c), d) a f) O.s.p. a navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok zmenil, návrh zamietol s tým, že žalobcu zaviaže aj k náhrade trov prvostupňového konania. Záverom navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že návrh v celom rozsahu zamietne a konanie zastaví (?). Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 87,52 Eur vrátane DPH. 24. K doručenému odvolaniu žalovaného podali písomné vyjadrenie žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu s tým, že s odvolaním žalovaného nesúhlasia. Pokiaľ namieta nedostatok naliehavého právneho záujmu na zrušení rozhodcovského rozsudku uvedené tvrdenie je účelové a nezodpovedá skutočnosti. Naliehavý právny záujem na zrušení rozhodcovského rozsudku je daný zákonom a vyplýva z § 45 zákona č. 335/2014 Z.z. Zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní upravuje ďalší postup súdu účastníkov po zrušení rozhodcovského rozsudku a to v § 47. Zákon teda predpokladá, že napriek tomu, že v prípade splnenia podmienok uvedených v § 243d ods. 1 Exekučného poriadku prestáva po uplynutí troch mesiacov rozhodcovského rozhodnutie účastníkov zaväzovať, že súd vo veci rozhodne a následne bude súd o zrušení rozhodcovského rozsudku postupovať podľa § 47 citovaného zákona. Pokiaľ žalovaný namieta, že súd dospel k nesprávnym záverom ohľadne neplatnosti a neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy a má za to, že súd nedostatočne svoje závery odôvodnil s týmto tvrdením nie je možné súhlasiť, nakoľko súd prvého stupňa rozhodcovskú zmluvu podrobne preskúmal a svoje závery dôkladne odôvodnil, s ktorým odôvodnením sa v celom rozsahu stotožňujú. Pokiaľ žalovaný účelovo podáva naformulovanú interpretáciu k pojmu individuálne dojednaný, toto je jednoznačne v rozpore s výslovným znením uvedeným v Občianskom zákonníku a vychádza zo zákonného ustanovenia vzťahujúceho sa iný špecifický právny vzťah než je právny vzťah v prejednávanej veci. Ust. § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách sa vzťahuje výslovne na dojednanie rozhodcovskej doložky s klientom banky a na spôsob dojednania rozhodcovskej doložky s klientom výhradne vo veci podľa ust. § 5 písm. i) Zákona o bankách. Žalovaný vo svojej argumentácii vychádza z interpretácie § 93b ods. 1 Zákona o bankách. Nie je možné súhlasiť s tvrdením žalovaného, že by žalobcovia mali možnosť odmietnuť podpis rozhodcovskej zmluvy. Vôbec nemali vedomosť o tom, že obchodný zástupca žalovaného im dal podpísať rozhodcovskú zmluvu. Keďže nevedeli, že uzatvárajú rozhodcovskú zmluvu, nemohli od nej ani odstúpiť a keďže nevedeli, že uzatvárajú nejaký iný ďalší právny úkon okrem zmluvy o pôžičke, nemali ani dôvod odstupovať od tohto právneho úkonu. Nezodpovedá skutočnosti ani tvrdenie žalovaného, že prvostupňový súd sa nevysporiadal dostatočným spôsobom s obsahom rozhodcovskej zmluvy, resp. že tento mal dôjsť k záverom, že nám nebolo dané dostatočné poučenie. Takéto závery sa v rozsudku súdu prvého stupňa vôbec nenachádzajú. Prvostupňový súd len vysvetľuje aké sú predpoklady pre prejav zmluvnej autonómie. Pokiaľ žalovaný namieta, že súd neuviedol ako si predstavuje znenie zmluvy, toto nie je povinnosťou súdu, to znamená, že súd nemá za úlohu poskytovať ktorémukoľvek účastníkovi konania právne poradenstvo v oblasti jeho podnikania. Svoje povinnosti vo vzťahu k žalovanému splnili a napriek tomu ich žalovaný zažaloval na rozhodcovskom súde. Podstatným je, že medzi účastníkmi nie je uzatvorená rozhodcovská zmluva vo forme akú zákon vyžaduje a ako je to interpretované v rámci rozhodovacej súdnej praxe. 25. Ďalej nesúhlasili s tvrdením žalovaného v odvolaní, že rozpisovanie splátok nemá oporu v zákone. Súd správne vyhodnotil obsah zmluvy v tom smere, že zmluva o spotrebiteľskom úvere má obsahovať rozpis splátok úrokov, istiny a ostatných poplatkov. Pokiaľ žalovaný poukazuje na Smernicu 2008/48/ EHS zo dňa 23.04.2008, je potrebné zdôrazniť, že Smernice predstavujú minimálny stupeň ochrany, resp. minimálnu úroveň ukladania povinnosti, ktorú má členský štát preniesť do svojho právneho poriadku. Pokiaľ sa členský štát rozhodne poskytnúť adresátovi tej ktorej normy vyšší stupeň ochrany, alebo adresátovi normy uloží povinnosti vo väčšom rozsahu, smernica je stále dodržaná. Zo smernice tak, ako ju cituje žalovaný je jednoznačne zrejmé, že minimálna úroveň ochrany mala byť spotrebiteľovi poskytnutá tak, že zmluva bude obsahovať výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa. Zákonodarca sa však rozhodol postupovať tak, že prijal právny predpis, kde je jednoznačne formulované, že zmluva o spotrebiteľskom úvere má obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Pokiaľ odvolateľ poukazuje na znenie bodu 7.1 zmluvy, ktoré sa má týkať oznámenia veriteľa o schválení úveru, v kópii zmluvy, ktorú majú k dispozícii sa však žiadny bod 7.1 nenachádza. I keď je pravdou, že v žiadosti o poskytnutie úveru nemusí byť obsiahnutý údaj o konečnej splatnosti úveru, podľa § 4 ods. 1 písm. d) Zákona o spotrebiteľskom úvere však platí, že údaj o konečnej splatnosti úveru musí byť spotrebiteľovi poskytnutý pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere a je nutné, aby tento údaj bol v zmluve o spotrebiteľskom úvere aj uvedený. Žalovaný ako odborník v oblasti poskytovania úverov zvolil jednu listinu, resp. jeden formulár, ktorý predstavuje súčasne žiadosť aj zmluvu o úvere, toto je potrebné vyhodnotiť len ako spôsob voľby administratívneho postupu žalovaného pri uzatváraní právnych úkonov so spotrebiteľom. V žiadnom prípade však takýto postup nezbavuje povinností uložených mu zákonom o spotrebiteľských úveroch. Pokiaľ žalovaný má na mysli vo svojom odvolaní, že listina, ktorá je žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru predstavuje len žiadosť, potom je zrejmé, že medzi účastníkmi nikdy nevznikla žiadna riadna zmluva o úvere a potom by bolo absolútne nepochybné, že rozhodcovský súd nemohol byť a nebol oprávnený v prípade sporov vyplývajúcich zo zmluvy účastníkov vôbec rozhodovať. Žalovaný uvádza, že pri porovnaní výšky odplaty s hodnotou priemernej odplaty za spotrebiteľské úvery je namieste záver, že táto nebola podstatne prevýšená, poukázal na to, že v zmluve je stanovená hodnota RPMN 66,10%, pričom priemerná RPMN za úver je 46,56%. Pre určenie obvyklej odplaty je preto podstatný údaj bánk o obvyklej odplate za obdobný úver v danom období. Podľa prehľadu úrokových mier za obdobie júl 2011 boli obdobné spotrebiteľské úvery poskytované s hodnotou RPMN vo výške 16,33% a hodnota RPMN tak prevyšuje priemernú hodnotu RPMN poskytovanú bankami u obdobných spotrebiteľských úveroch o 304,78%. V porovnaní s priemernou hodnotou RPMN uvedenou v zmluve je hodnota RPMN stanovená žalovaným o 45,08% viac. V oboch prípadoch teda hodnota RPMN podstatným spôsobom prevyšuje ako priemernú RPMN, tak aj priemernú RPMN poskytovanú bankami. Žalovaný opätovne uvádza a zdôrazňuje, že zmluvné dojednania, ktoré sa mali nachádzať na zadnej strane zmluvy sú súčasťou zmluvy. Toto tvrdenie nie je dôvodné, pretože počas konania pred súdom prvého stupňa bolo preukázané, že žiadne dojednania sa na zadnej strane zmluvy nenachádzajú. Navrhli preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej potvrdil a zmenil ho iba v časti rozhodnutia o náhrade trov konania tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom sumu 657,- Eur vrátane DPH a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcov. Takisto si uplatnili náhradu trov odvolacieho konania v sume 131,57 Eur za vyjadrenie k odvolaniu vrátane režijného paušálu a DPH. 26. Žalobcovia podali odvolanie prostredníctvom svojho právneho zástupcu proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti druhého výroku, ktorým súd rozhodol o trovách konania a to s poukazom na § 205 ods. 2 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku, to znamená z dôvodu, že v časti rozsudku o trovách súd prvého stupňa nesprávne právne vec posúdil, v dôsledku čoho im nepriznal trovy v takom rozsahu ako boli uplatnené. V rámci prvostupňového konania si uplatnili náhradu trov vo výške 657,- Eur (25.08.2014 - príprava a prevzatie zastupovania pred rozhodcovským súdom, 25.08.2014 - žalobná odpoveď v rozhodcovskom konaní, 27.01.2015 - žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku podaná na OS Skalica, 04.09.2015 - vyjadrenie ku konaniu vedenom pred OS Skalica pod sp. zn. 5C/23/2015, 24.09.2015 - účasť na hlavnom pojednávaní na OS Skalica), pričom úkon príprava a prevzatie veci v konaní pred Okresným súdom Skalica nežiadali priznať vzhľadom k tej skutočnosti, že súdne konanie nadväzovalo na rozhodcovské konanie, resp. v rámci súdneho konania došlo k prieskumu rozhodcovského konania, teda pri splnomocnení právneho zástupcu na ich zastupovanie pred Okresným súdom Skalica nedošlo k prevzatiu a preštudovaniu novej veci a z tohto dôvodu tento úkon nasledoval účelné bránenie práv a nezodpovedá zmyslom účelu ust. § 13. Hodnota jedného úkonu bola určená v súlade s § 10 ods. 1 Vyhlášky podľa hodnoty sporu v čase začatia konania. Predmetom rozhodcovského konania bola pohľadávka uplatnená žalobcom v sume 2.618,95 Eur s príslušenstvom. Hodnota jedného úkonu je teda v súlade s Vyhláškou 101,25 Eur, režijný paušál v sume 8,04 Eur za rok 2014 a 8,39 Eur za rok 2015, pričom právny zástupca je tiež platcom DPH. Súd prvého stupňa vo svojom rozsudku im nepriznal náhradu trov konania, ktoré im vznikli v konaní pred rozhodcovským súdom. Toto rozhodnutie odôvodnil tým, že tieto trovy nevznikli v konaní pred súdom, s čím nie je možné súhlasiť. Súdne konanie pred všeobecným súdom nadväzuje na rozhodcovské konanie a všeobecný súd je vo vzťahu k rozhodcovskému konaniu prieskumným orgánom, ktorý v prípade splnenia príslušných zákonných ustanovení je oprávnený preskúmať postup a rozhodnutie rozhodcovského súdu. V rámci rozhodcovského konania využili svoje postavenie brániť svoje práva a podali proti rozhodcovským súdom žalobnú odpoveď. V tejto súvislosti im vznikli trovy spojené s účelným bránením ich práv. V konečnom dôsledku sú tak sankcionovaní za takýto ich postup, kedy sa bránili voči žalobe podanej na rozhodcovskom súde, v tom smere, že trovy, ktoré im vznikli v tom konaní im neboli priznané. Majú za to, že súd striktným a formalistickým rozlišovaním medzi konaním pred rozhodcovským súdom a všeobecným súdom ako to urobil okresný súd, dochádza k popretiu zmyslu a účelu ust. § 142 ods. 2 O.s.p. Ustanovenia o náhrade trov konania nemajú vo svojej podstate len reparačný charakter, kedy dochádza k náhrade vzniknutých nákladov, ale aj sankčný charakter pre neúspešného účastníka, ktorý žiada priznať viac, než mu patrilo. Pre žalobcu v rozhodcovskom konaní tak bude ekonomicky výhodné vždy skúšať najskôr podať žalobu na rozhodcovskom súde aj napriek tomu, že bude mať vedomosť o tom, že rozhodcovský súd nemá právomoc vo veci konať. Keďže prvostupňový súd rozhodol o tom, že rozhodcovský súd nemal právomoc vec prejednávať, tomuto po právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Skalica, nebude vec vrátená na opätovné prejednanie a rozhodnutie. Z tohto dôvodu nemajú inú možnosť ako si náhradu trov konania uplatniť v predmetnom konaní. Okresný súd Skalica nepriznal hodnotu jedného úkonu v uplatnenej výške 101,25 Eur, čo odôvodnil tým, že predmetom konania bolo určenie neplatnosti rozhodcovského konania a teda ide o konanie, v ktorom nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva. Ani s týmto zistením nesúhlasia. Predmetom konania pred prvostupňovým súdom nebolo určenie neplatnosti rozhodcovského konania, ale zrušenie rozhodcovského rozsudku. Žiadali, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok, podľa ktorého boli zaviazaní k úhrade 2.618,95 Eur s príslušenstvom. Predmetom konania teda bolo zrušenie rozsudku predstavujúceho pohľadávku spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., v hodnote 2.618,95 Eur. Z tohto dôvodu majú za to, že pri určovaní sadzby jedného úkonu v konaní bolo potrebné vychádzať a je potrebné vychádzať z hodnoty sporu, to znamená z hodnoty 2.618,95 Eur a v tomto zmysle si uplatnili aj náhradu trov konania. Vyššie uvedeným postupom prvostupňového súdu došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, keď hodnota jedného úkonu mala byť určená podľa hodnoty pohľadávky, ku ktorej plneniu ich zaviazal rozhodcovský rozsudok. S ohľadom na uvedené skutočnosti navrhli, aby Krajský súd v Trnave zmenil rozsudok Okresného súdu Skalica v časti rozhodnutia o trovách tak, že im bude priznaná náhrada trov konania v sume 657,- Eur ako bola vyčíslená a zároveň žiadali priznať náhradu trov odvolacieho konania 131,57 Eur a to za odvolanie vo výške 101,25 Eur, paušál 8,39 Eur, DPH 20% k rukám ich právneho zástupcu. 27. Predmetné odvolanie bolo doručené žalovanému, ktorý sa k nemu nevyjadril. 28. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p."), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 29. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, v dôsledku čoho je namieste rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny vo veci samej a v závislom výroku o zaplatení súdneho poplatku s použitím § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdiť, čiastočne dôvodné však bolo odvolanie žalobcov v časti trov konania, v dôsledku čoho je namieste rozsudok súdu prvej inštancie v časti trov konania s použitím § 388 C.s.p. zmeniť. 30. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. 31. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu žalovanému. 32. Keďže súd prvej inštancie napadnutý rozsudok vo všetkých jeho častiach riadne odôvodnil, pričom zároveň sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie a odvolací súd sa s týmto odôvodnením v preskúmavanej zamietajúcej časti v plnej miere stotožňuje okrem časti rozhodnutia o náhrade trov konania účastníkov (napadnutej žalobcami), k veci považuje za potrebné dodať iba nasledovné: 33. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti a postupu rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bolo žalobe žalobcov o zrušenie rozhodcovského rozsudku sp. zn. 62/07/13-nR zo dňa 12.12.2014 vydaný Slovenským arbitrážnym súdom, zriadeným spoločnosťou Slovak arbitration court, s.r.o., so sídlom Krížna 56, Bratislava. v celom rozsahu vyhovené. 34. Rozhodcovským rozsudkom sp. zn. 62/07/13-nR zo dňa 12.12.2014 vydaným Slovenským arbitrážnym súdom, zriadeným spoločnosťou Slovak arbitration court, s.r.o. rozhodcom JUDr. Marekom Morochovičom bola žalovaným (v tomto konaní žalobcovia) spoločne a nerozdielne uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi (v tomto konaní žalovaný) sumu vo výške 2.618,95 Eur, zmluvnú pokutu vo výške 0,065% denne a úrok z omeškania vo výške 2,525% ročne zo sumy 75,15 Eur od 31.08.2012 do 05.09.2012, zo sumy 76,20 Eur od 01.10.2012 do 08.10.2012, zo sumy 76,20 Eur od 31.10.2012 do 18.11.2012, zo sumy 76,25 Eur od 01.12.2012 do 12.12.2012, zo sumy 76,25 Eur od 31.12.2012 do 17.02.2013, zo sumy 77,05 Eur od 31.01.2013 do 17.02.2013, zo sumy 76,30 Eur od 18.02.2013 do zaplatenia, zo sumy 77,05 Eur od 01.03.2013 do zaplatenia, zo sumy 77,05 Eur od 31.03.2013 do zaplatenia, zo sumy 77,05 Eur od 01.05.2013 do zaplatenia, zo sumy 2.311,50 Eur od 06.05.2013 do zaplatenia, tak že tento úrok z omeškania a zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 1.500,- Eur a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a zmluvnej pokuty dosiahne sumu 1.500,- Eur len 8,75% ročný úrok z omeškania zo sumy 2.618,95 Eur do zaplatenia, trovy rozhodcovského konania 49,79 Eur a trovy právneho zastúpenia 261,74 Eur to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. 35. Podľa § 40 ods. 1 písm. c/ zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak jeden z účastníkov popiera platnosť rozhodcovskej doložky. 36. V zmysle § 45 ods. 1 zák. č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak a) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, b) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, c) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského rozhodcovského konania, d) stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok mohol mať vplyv na výsledok sporu, e) spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, f) stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval podľa § 34 ods. 2 a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplývala potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, h) vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca, i) stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa,17) a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, k) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky, l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 37. Podľa ods. 2 žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku sa môže podať na tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 3. Ak spotrebiteľ neuvedie skutočnosti odôvodňujúce výber dôvodu zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa vzoru tlačiva uvedeného v prílohe č. 3, súd žalobu ani po neúspešnej výzve na doplnenie neodmietne a v súdnom konaní postupuje tak, aby spotrebiteľ mal právo pred súdom označiť všetky rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. 38. Podľa ods. 3 súd v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku. 39. Podľa § 73 ods. 3 uvedeného zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia. 40. Pokiaľ odvolateľ namietal nedostatok právneho záujmu na podanej žalobe, ktorému súd prvej inštancie nevenoval pozornosť, táto odvolacia námietka nie je dôvodná. V danom prípade sa nejedná o určovaciu žalobu podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania žaloby a rozhodnutia súdu prvej inštancie. Ide o samostatne upravenú žalobu, ktorej musí prechádzať konanie pred rozhodcovským súdom, ktorého výsledkom je právoplatný rozhodcovský rozsudok. V prípade splnenia tejto podmienky, tzn. existencie právoplatného rozhodcovského rozsudku, zákon výslovne dáva možnosť podať žalobu o zrušenie napadnutého rozsudku, pričom stanovuje ďalšie podmienky na takéto konanie, ktoré však súd zisťuje už v konaní ex offo podľa ods. 3 cit. zák. ust.. Aj keď v súvislosti s argumentáciou odvolateľa je treba vziať do úvahy ustanovenia, ktoré poukazujú na jednoznačné prepojenie základného rozhodcovského konania a exekučného konania, neexistencia exekučného konania podľa tvrdenia žalovaného, nezbavuje žalobcov práva a možnosti podania predmetnej žaloby, pre nedostatok záujmu na takomto konaní. 41. Z obsahu spisu vyplýva, že na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500005535, ktorú žalobcovia podpísali v U. dňa 06.07.2011 a žalovaný v Bratislave dňa 08.07.2011 (ďalej v texte len ,,zmluva") žalovaný schválil žalobcom revolvingový úver. Bod 5. zmluvy obsahuje údaje o požadovanom revolvingovom úvere a bod 6. zmluvy obsahuje údaje o schválenom revolvingovom úvere, podľa ktorého poskytnutá čiastka úveru bola vo výške 1.500,- Eur, splatnosť úveru (počet splátok/splatnosť - deň v mesiaci) 48/30. Mesačná splátka bola dohodnutá vo výške 77,05 Eur a celková čiastka, ktorú musí dlžník uhradiť 3.698,40 Eur. V zmluve bola uvedená RPMN za úver 70,01%, ročná úroková sadzba úveru 70,01%, priemerná hodnota RPMN 46,56%. Ďalej boli v zmluve uvedené údaje o poskytnutej čiastke revolvingu 628,73 Eur, celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť 1.849,20 Eur, predpokladaná PRMN úveru po poskytnutí revolvingu 64,19% a ročná úroková sadzba revolvingu 80,98%. V zmysle bodu 7 zmluvy dlžník a spoludlžník a veriteľom v ďalšom odkazujú na úpravu obsiahnutú v zmluvných dojednaniach o revolvingovom úvere na zadnej strane žiadosti/zmluvy, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto žiadosti/zmluvy s tým, že sa s nimi oboznámili a nemajú k ním žiadne výhrady a zaväzujú sa ich dodržiavať. Súčasťou zmluvy bola v článku 8 aj Dohoda o poskytnutí služby. Predmetom tejto Dohody bol záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť po splnení uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru. Služba bola dohodnutá za odplatu vo výške 367,49 Eur a za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splátok revolvingu vo výške 167,04 Eur a bola splatná dňom uzavretia Dohody o poskytnutí služby. 42. Schválenie tohto úveru žalovaný oznámil žalobcom listom zo dňa 08.07.2011. Podľa oznámenia veriteľa o schválení revolvingového úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere číslo 8500005535 zo dňa 08.07.2011. Žalovaný oznámil dlžníkovi tieto údaje o schválenom revolvingovom úvere: číslo zmluvy: 8500005535 schválená výška úveru: 1.500,- Eur, splatnosť úveru: 48 mesiacov, výška mesačnej splátky: 77,05 Eur, dátum splatnosti prvej splátky: 30.08.2011, dátum splatnosti poslednej splátky úveru: 30.07.2015, periodicita splácania úveru: mesačná, dátum splatnosti splátky v priebehu periódy splácania: 30, celková výška úveru: 1.500,- Eur, RPMN za úver 66,10%, priemerná hodnota RPMN: 46,56%, schválená výška revolvingu: 795,77 Eur, zvýšenie celkovej výšky úveru po vykonaní revolvingu: 795,77 Eur, výška mesačnej splátky úveru po vykonaní revolvingu: 77,05 Eur, PRMN po vykonaní revolvingu 70,01%, úverový limit 1.500,- Eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (úver + úroky za celú dobu čerpania) 3.698,40 Eur, odplata za poskytnutie služby v zmysle čl. 8 ods. 8.1. písm. a) dohody o poskytnutí služby vo výške 183,74 Eur, ročná úroková sadzba úveru 70,01%, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť pri každom revolvingu (úver + úroky za celú dobu čerpania): 1.849,20 Eur, ročná úroková sadzba revolvingu 80,98%, dátum nadobudnutia platnosti a účinnosti zmluvy o RÚ: 08.07.2011. 43. Podľa rozhodcovskej zmluvy č. 8500005535, ktorú žalobcovia podpísali dňa 06.07.2011 a žalovaný dňa 08.07.2011 žalobcovia vyhlásili, že svojim podpisom potvrdzujú, že súhlasia s uzatvorením tejto rozhodcovskej zmluvy. Veriteľ vyhlásil, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom. Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom vyhlasuje, že o tejto skutočnosti bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný. Podľa tejto zmluvy veriteľ pred uzavretím tejto rozhodcovskej zmluvy poučil dlžníka o dôsledkoch jej uzatvorenia a to nasledovne: Dôsledkom uzatvorenia tejto rozhodcovskej zmluvy je možnosť riešenia sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere v rozhodcovskom konaní. Spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní. Výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi. Veriteľ a dlžník sa dohodli na nasledovnom znení rozhodcovskej zmluvy: Akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanovením zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov: Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o. a Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter s.r.o. Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávanej žalobný návrh. V záverečnej časti rozhodcovskej zmluvy bolo uvedené, že dlžník je oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy. Oznámenie o odstúpení od zmluvy je dlžník povinný vykonať v písomnej forme. 44. Odvolací súd tiež poukazuje nato, že cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu zmluvných strán rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorú zmluvné strany takúto právomoc delegovali. Význam rozhodcovskej doložky je osobitný, pretože v prípade sporu súkromná osoba rozhodne o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach zmluvných strán, s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardného textu tzv. formulárovej zmluvy, teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, bez vysvetlenia spotrebiteľovi podstatných rozdielov medzi konaním pred štátnym súdom a rozhodcovským súdom je dôvodné predpokladať, že spotrebiteľ ako slabšia strana sporu si svoj osud v tak závažnej veci akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces neuvedomuje. 45. Okrem toho táto doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu a tak ťažko možno očakávať od spotrebiteľa, aby v tom čase vedel riadne vyhodnotiť aj možnosť odstúpenia od predmetnej zmluvy. Predmetná rozhodcovská doložka, ktorá má založiť legitimitu pre exekučný titul znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte predtým podal žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku si spotrebitelia osobitne nevyjednali. Rozhodcovská zmluva bola v postate uzavretá v záverečnej fáze dojednania zmluvy o úvere a tak aj keď táto zmluva je samostatnou listinou, v praxi mohli len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým jej ustanoveniam, teda aj rozhodcovskému konaniu. V tejto súvislosti nemá žiadnu právnu relevanciu ustanovenie bodu 7 veta prvej Rozhodcovskej zmluvy, podľa ktorého žalobcovia ako dlžníci mohli od tejto zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do 14. kalendárnych dní od uzatvorenia tejto zmluvy, pretože neprijateľná zmluvná podmienka spôsobuje jej absolútnu neplatnosť a od absolútne neplatného právneho úkonu nemožno potom platne odstúpiť. 46. V obdobnej veci ÚS SR v rozhodnutí IV.ÚS 55/2011 z 24.02.2011 zaujal stanovisko, že pokiaľ súd vyslovil názor, že rozhodcovská doložka, ktorá znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde, je neprijateľná a prieči sa dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, resp. že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle ust. § 52 a nasl. OZ za použitia ich výkladu v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS, tieto závery súdov nemožno považovať za svojvoľný výklad a aplikáciu príslušného ustanovenia ESP a k porušeniu základných práv sťažovateľa nedošlo. 47. Z uvedeného tak vyplýva, že žalobcovia ako spotrebitelia si rozhodcovskú doložku osobitne nevyjednali a nemali možnosť výberu, mohli len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým zmluvným dojednaniam a teda aj rozhodcovskému konaniu, ktoré vyvolal dodávateľ - odporca ako prvý. To je aj v praxi najčastejšia situácia, pretože dodávateľ sa snaží získať exekučný titul. Takto formulovaná a zakotvená rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože nebola spotrebiteľom osobitne dojednaná a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. V takomto prípade uplatnenie si práva žalovaného ako dodávateľa na rozhodcovskom súde predstavuje naviac zo strany žalovaného ako dodávateľa výkon práv, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi (uzn. Ústavného súdu SR z 24.02.2011, IV.ÚS55/201-19) a ako taký je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatným právnym úkonom. Pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorých vzťah teória a prax najvyššie označuje za fakticky nerovným nevyváženým nemali byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu. 48. Na základe uvedeného sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že rozhodcovská doložka, dojednaná účastníkmi zmluvy, je v priamom rozpore s ustanovením § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka. 49. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že takýto záver už vyslovil v obdobnej veci rozsudkom č.k. 11Co/372/2013-59 zo dňa 25.06.2014. 50. Pokiaľ žalovaný namieta nedostatky týkajúce sa odôvodnenia napadnutého rozsudku prvoinštančného súdu, treba uviesť, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky totiž vyplýva, že tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 383/06); právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu. 51. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktoré by popreli zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej judikatúre opakovane zdôraznil, že nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa má uskutočňovať v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavuje predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu, ako vyplývajú i z čl. 46 a nasl. ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru. (por. rozh. NA SR 2 Cdo 228/2013) Jedným z týchto princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 Dohovoru) a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy, a svoje rozhodnutia náležite odôvodniť (§ 132 a § 157 ods. 1 O.s.p., m.m. I. ÚS 243/07), pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia (§ 157 ods. 2 O.s.p.) musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda, inými slovami, na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Všeobecný súd pritom musí súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 O.s.p.; obdobne napr. IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 501/11). Z práva na spravodlivé súdne konanie v tejto súvislosti vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, II. ÚS 76/07, obdobne Krasko c/a Švajčiarsko z 29. apríla 1993, séria A, č. 254-B, str. 49, § 30). Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená v § 157 ods. 2 O.s.p. Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní (§ 211 ods. 2 O.s.p.). Vo svojej ustálenej judikatúre ústavný súd zdôraznil, že odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovanie (m.m. II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08, IV. ÚS 350/09), pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (IV. ÚS 489/2011). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania (IV. ÚS 350/2009). Za arbitrárny, resp. nedostatočne zdôvodnený treba považovať rozsudok všeobecného súdu aj v situácii, keď všeobecný súd svoj právny záver nezdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS I. ÚS 154/05 z 28. februára 2006). 52. Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa tak vo veci samej ako aj v časti rozhodnutia o povinnosti zaplatiť súdny poplatok vyššie uvedené kritériá pre odôvodnenie rozhodnutí v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. a aktuálne i v § 220 ods. 2 CSP, a preto ho nemožno považovať za nepreskúmateľný, neodôvodnený či zjavne arbitrárny (svojvoľný). Odôvodnenie rozsudku zodpovedá základnej (formálnej) štruktúre odôvodnenia rozhodnutia, súslednosti jednotlivých častí odôvodnenia aj obsahové (materiálne) náplne, zakladajú súhrnne ich zrozumiteľnosť i všeobecnú interpretačnú presvedčivosť. 53. Vychádzajúc z vyššie uvedených záverov o neplatnosti rozhodcovskej doložky potom nebola a ani nie je v predmetnej veci daná právomoc Slovenského arbitrážneho súdu, zriadeného spoločnosťou Slovak arbitration court, s.r.o., so sídlom Krížna 56, Bratislava, na prejednanie návrhu žalovaného, ktorým sa proti žalobcom domáhal zaplatenia sumy 2.618,95 Eur s príslušenstvom. Preto súd z dôvodu podľa § 40 ods. 1 písm. c) cit. zák. správne napadnutý rozhodcovský rozsudok zrušil. 54. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej, ako i v závislom výroku o povinnosti zaplatiť žalovaným súdny poplatok osobitne nenapadnutého odvolacími dôvodmi, v súlade s ust. § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. 55. Čo sa týka odvolania žalobcov proti rozsudku v časti náhrady trov konania, tu odvolací súd považuje odvolanie len za čiastočne dôvodné. 56. Podľa § 137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát. 57. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. platného v čase rozhodnutia súdom prvej inštancie účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Základným kritériom pre rozhodovanie o náhrade trov konania je kritérium úspešnosti, vyjadrené v ust. § 142 O.s.p. 58. V zmysle aktuálnej úpravy podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. 59. V zmysle § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 60. Právo na priznanie primeranej a právnymi predpismi stanovenej náhrady trov konania, ktoré úspešnej strane v konaní vzniknú, je súčasťou práva na spravodlivý proces a tiež súvisí, pokiaľ ide konkrétne o náhradu trov právneho zastúpenia, s majetkovým právom podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu a právom na právnu pomoc v zmysle čl. 37 ods. 2 listiny (nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 119/2012). 61. Základnou podmienkou pre priznanie náhrady trov konania v zmysle súdom prvej inštancie správne aplikovaného § 142 ods. 1 O.s.p. je, aby išlo o trovy potrebné na účelné uplatňovanie práva. Účelnosť sa dá v zásade stotožniť s potrebnosťou či nevyhnutnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc, pričom trovy právneho zastúpenia sa v zásade za účelne vynaložené považujú. Trovy potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva sa ale nemôžu posudzovať ako celok a aj keď má účastník nárok na náhradu trov konania, pretože mal vo veci plný úspech, každý úkon alebo každé platenie trov treba posudzovať samostatne, čo platí aj pre trovy právnej služby. Je zrejmé, že účelnosť vynaložených nákladov je podmienkou ich priznania, pričom tento pojem nie je v zákone explicitne definovaný. Podmienkou je, že ide o výdavky potrebné na uplatňovanie či bránenie práv účastníka konania. Súdu potom prináleží hodnotiť ako kritérium pre ich priznanie, ich účelnosť, resp. nevyhnutnosť. 62. Čo sa týka námietky za nesprávne priznanú výšku odmeny za 1 úkon právnej služby, odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd je totiž názoru, že súd prvej inštancie správne priznal náhradu za zastupovanie advokátom v danej veci vychádzajúc z toho, že premet konania nie je peniazmi oceniteľný. Predmetom konania je zrušenie rozhodcovského rozsudku ako rozhodnutia, ktoré podľa zákona neobstojí a to bez ohľadu na výšku plnenia, ktoré predmetný rozhodcovský rozsudok priznával. Vzhľadom na uvedené potom odmena za 1 úkon právnej služby patrí vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, ktorou je jedna trinástina výpočtového základu podľa § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.. 63. Pokiaľ advokát žalobcov už zastupoval žalovaných pred rozhodcovským súdom, bol už náležite oboznámený s problematikou predmetného sporu a preto ani nebolo dôvodným, aby si uplatnil odmenu za prevzatie a prípravu zastúpenia v tomto konaní. Z obsahu vyššie citované rozhodcovského rozsudku, ktorého zrušenie je predmetom tohto konania nesporne vyplýva, že žalobkyňa 1 bola v konaní pred rozhodcovským súdom zastúpená advokátom JUDr. Jánom Pekarom, v konaní však bol úspešný žalobca, ktorý v tomto konaní je žalovaným a rozhodcovským rozsudkom bola náhrada trov priznaná tomuto účastníkovi. 64. Zrušenie rozhodcovského rozsudku je vlastne pokračovaním sporu účastníkov, v ktorom si žalobcovia uplatňujú svoje práva ako spotrebitelia. V konaní pred rozhodcovským súdom boli žalobcovia poučení o možnosti takéhoto postupu, pričom iný reparačný prostriedok prípustný proti rozhodcovskému rozsudku nie je. Vzhľadom na takúto zákonnú úpravu odvolací súd je názoru, že vzhľadom na úspech v konaní, majú žalobcovia právo aj na náhradu trov konania pred rozhodcovským súdom, nakoľko ide o účelne vynaložené náklady spojené s uplatnením ich práva. Rozhodcovské konanie, z ktorého je napadnutý rozhodcovský rozsudok bolo v roku 2014. V roku 2014 základná sadzba tarifnej odmeny podľa § 11 ods. 1 cit. vyhlášky predstavovala hodnotu 61,85 Eur, 8,04 Eur režijný paušál + DPH, keďže advokát zastupujúci v konaní spotrebiteľov je platcom DPH. Za prípravu a prevzatie veci advokátom súd prvej inštancie žalobcom odmenu advokáta priznal (hoci už v tomto sporovom konaní), nepriznal mu len za úkon zo dňa 25.08.2014 a to za žalobnú odpoveď v rozhodcovskom konaní. Vzhľadom na uvedené odvolací súd má za to, že odmena za tento úkon v rámci náhrady trov konania žalobcom patrí, rozsudok v napadnutej časti o náhrade trov konania podľa § 388 C.s.p. zmenil tak, že žalovaný je povinný do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť trovy právneho zastúpenia žalobcov v 1. a 2. rade k rukám ich právneho zástupcu v sume 430,14 Eur (61,85 Eur x2 + 64,50 Eur x3 + 8,04 Eur x2 + 8,39 Eur x3, t.j. 358,45 Eur + 20% DPH je 430,14 Eur). 65. Záverom odvolací súd už len konštatuje, že po zrušení rozhodcovského rozsudku je povinnosťou súdu konať o nároku žalovaného proti žalobcom podľa § 43 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní. Toto je dôsledok zrušenia rozhodcovského rozsudku a preto ani nie je potrebné, aby túto skutočnosť vyslovil súd osobitným výrokom, ale nastáva priamo zo zákona. 66. Žalobcovia majú voči žalovanému podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a § 396 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že žalobcovia boli v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešní a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne im náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C.s.p.). 67. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).