Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 11CoP/81/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2715204591 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2715204591.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Renáty Gavalcovej a členov senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: N. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici, dieťa rodičov: matka - H. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom H.. Z. XX, L., zastúpená advokátkou JUDr. Alenou Arbetovou, AK so sídlom Námestie sv. Martina 3/A, Holíč, otec - N. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX, L., o zvýšenie výživného na maloleté dieťa a úpravu styku, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Skalica zo dňa zo dňa 12. októbra 2015 č.k. 6P/143/2015-47 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zvýšenia výživného na maloletého N., ako aj v závislom výroku o nedoplatku na zročnom výživnom a o trovách konania p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa zvýšil výživné otca na maloletého N. zo sumy 80,- eur mesačne na sumu 90,- eur mesačne s účinnosťou od 02.09.2015, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, keď nedoplatok na výživnom na mal. N. za čas od 2.9.2015 do 30.9.2015 v sume 9,67 eur zaviazal otca zaplatiť k rukám matky do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Súd týmto zmenil rozsudok Okresného súdu Skalica č.k. 6P/102/2014-42 zo dňa 8.10.2014 v časti výšky výživného otca na mal. N.. Súd schválil dohodu rodičov o úprave styku tak, že otec je oprávnený stýkať sa s mal. N. každý nepárny týždeň v roku od piatku od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod., s tým, že matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom pripraviť a v určenom čase otcovi odovzdať v mieste jej bydliska a otec je povinný maloleté dieťa matke v určenom čase na rovnakom mieste vrátiť. Súd konanie o zverenie mal. N. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov zastavil a o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovenia § 36 ods. 1, § 24 ods. 3, § 25 ods. 1, § 62 ods. 1, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, § 78 ods. 3 Zákona o rodine, § 163 ods. 1, 2, § 96 ods. 1 O.s.p., keď vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil ten právny záver, že návrh matky na zvýšenie výživného bol dôvodný v časti, ktorej súd vyhovel a to vzhľadom na zmenu pomerov, ktorá je podľa názoru súdu závažnejšieho, výrazného významu. Súd dospel k záveru, že u maloletého dieťaťa došlo k zmene pomerov (okolností) a je potrebné rozhodnúť o zvýšení výživného pre maloleté dieťa. Mal. N. pri poslednej úprave výživného bol v celodennej starostlivosti matky, v súčasnosti už navštevuje materskú školu, za ktorú školné a stravné matka platí 50,- eur mesačne. Naďalej navštevuje alergológiu raz za tri mesiace a kardiológiu 1 krát ročne. Ostatné výdaje na maloletého sú bežné ako oblečenie, stravovanie, hygiena. Nástup do škôlky je považovaný za objektívnu skutočnosť, na základe ktorej dochádza k zmene pomerov na strane oprávneného v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Súd v konaní skúmal i schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinných, teda oboch rodičov. Na strane povinného, teda otca maloletého nastala zmena pomerov v tom, že kým otec pri poslednej úprave výživného dosahoval priemerný čistý mesačný príjem vo výške 305,38 eur, jeho terajšia výška čistého priemerného mesačného príjmu je vo výške 360,86 eur, teda na strane otca nastal nárast v jeho príjmoch priemerne o 55,48 eur mesačne. Na strane matky nastala zmena pomerov v tom, že jej pribudla jedna vyživovacia povinnosť k mal. L.. Pri poslednej úprave výživného bola na rodičovskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur a prídavok na dieťa vo výške 23,52 eur, v súčasnosti je matka taktiež na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur a prídavky na dve deti vo výške 47,04 eur. Súd však zároveň prihliadol na to, že matka je ten z rodičov, ktorý sa osobne stará o mal. dieťa, čím sa tiež podieľa na jeho výžive. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti má súd za to, že je dôvodné zvýšiť výživné otcovi na mal. N. zo sumy 80,- eur na sumu 90,- eur mesačne s účinnosťou od 02.09.2015, teda od nástupu maloletého do materskej školy. Súd zohľadnil všetky vyššie uvedené okolnosti a má za to, že výživné na mal. N. je možné zvýšiť o sumu 10,- eur mesačne, nakoľko súd zohľadnil jednak aj krátkosť času od posledného rozhodnutia o výživnom a taktiež príjem otca. Podľa zaužívanej súdnej praxe výživné má predstavovať približne 20% až 30% z dosahovaného príjmu výživou povinnej osoby a táto suma má byť rozdelená medzi osoby výživou oprávnené. Otec má len jednu vyživovaciu povinnosť k mal. N.. Súdom zvýšené výživné na sumu 90,- eur mesačne tvorí približne 25 % z jeho čistého mesačného príjmu, pričom maloletý v rámci etapy svojho vývoja je len na materskej škôlke a do budúcna tu bude ešte priestor na prípadné zvyšovanie výživného, či už nástupom na základnú školu, strednú školu atď. Vzhľadom na zvýšenie výživného od podania návrhu, vznikol otcovi nedoplatok na výživnom za obdobie od 02.09.2015 do 30.09.2015 v sume 9,67 eur, ktorý je otec povinný zaplatiť k rukám matky do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Súd pri určení nedoplatku vychádzal zo skutočností uvádzaných rodičmi, keď otec mal výživné za mesiac september uhradené. Otcovi vznikol nedoplatok na výživnom za 29 dni mesiaca 09/2015 v sume 9,60 eur (90-80/30x29).Vzhľadom k tomu, že rodičia uzavreli rodičovskú dohodu o úprave styku otca s mal. dieťaťom, súd túto preskúmal a má za to, že je v záujme dieťaťa a preto ju schválil a poňal do výroku súdneho rozhodnutia. Keďže otec ako navrhovateľ využil svoje dispozičné právo a vzal svoj návrh na zverenie mal. N. do striedavej osobnej starostlivosti v celom rozsahu späť, súd konanie v tejto časti podľa § 96 ods. l, 3 O.s.p. zastavil. O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. l písm. a) O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na ich náhradu, pretože súd prejednával vec v konaní, ktoré mohlo začať aj bez návrhu. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletého dieťaťa a žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa výživného na maloleté dieťa zmenil tak, že zvyšuje výživné otca na maloletého N. zo sumy 80,- eur mesačne na sumu 150,- eur mesačne s účinnosťou od 02.09.2015, resp. aby predmetné rozhodnutie v zmysle ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. v napadnutej časti zvýšenia výživného a nedoplatku na výživnom zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ako dôvody odvolania uviedla ustanovenie § 205 ods. 2 písm. a), d), f) a ustanovenie § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p.. Rozhodnutie o výživnom považuje za neadekvátne oprávneným potrebám maloletého a možnostiam a schopnostiam otca. Matka vo svojom odvolaní ďalej uviedla, že považuje za nepravdepodobné, aby otec pracoval od roku 2009 u toho istého zamestnávateľa a v roku 2014 dosahoval priemerný čistý mesačný príjem vo výške 305,38 eur a v roku 2015 vo výške 360,86 eur. Uviedla, že v čase, keď spolu žili (od roku 2011 po dobu troch rokov) príjem otca bol cca 600,- eur mesačne, pričom ešte každé tri mesiace priniesol otec okrem stabilného príjmu aj sumu 300,- eur ako mimoriadnu odmenu. Poukázal na skutočnosť, že otec má veľmi dobrý vzťah so svojim zamestnávateľom, nakoľko tento mu v mesiaci október 2014 poskytol bezúročnú pôžičku v sume 3.000,- eur na zakúpenie osobného motorového vozidla značky Opel Astra s lehotou splatnosti do 20.09.2016 pri mesačnej splátke 100,- eur. Otec mal v roku 2015 čistý mesačný príjem vo výške 360,- eur a z tohto uhrádzal nájom trojizbového bytu v sume 150,- eur mesačne a pôžičku v sume 102,- eur mesačne plus výživné v sume 80,- eur mesačne, čo spolu predstavuje sumu 332,- eur na mesiac. Príjem otca však evidentne nemá dopad na jeho životný štýl a životnú úroveň. Matka poukázala na skutočnosť, že ak by otec nemal prostriedky na nájom, tak by ich riešil napríklad bývaním u svojich rodičov, kde má stále prihlásený trvalý pobyt, avšak otec sa evidentne nemieni uskromniť a riešiť svoje náklady, ktoré rieši na úkor úhrady výživného voči maloletému N.. Je toho názoru, že otec účelovo neuviedol príjem, ktorý dosahuje či už v pracovno-právnom pomere, resp. formou brigád. Je nereálne, ak jeho jediným príjmom je suma 350,- eur, z čoho hradí ďalšie životné náklady, ktoré mu vznikajú. Matka je toho názoru, že u otca došlo k účelovej úprave mzdy od 01.02.2014, kedy dodatkom č. 1 sa znížil jeho príjem na sumu 352,- eur, čo je na úrovni minimálnej mzdy. Je toho názoru, že otec vedome súhlasil so znížením mzdy, čím sa vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zárobku. Ďalej sa súd prvého stupňa žiadnym spôsobom nevysporiadal so zvýšenými výdavkami na maloleté dieťa a to nástupom do materskej škôlky, ktoré sa mesačne zvýšili o sumu 50,- eur, keď súd na túto skutočnosť prihliadol len tak, že zvýšil výživné o 10 eur, čo je neadekvátne až zarážajúce, keď zvyšok má znášať sama matka. V tejto súvislosti poukázala na uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 9CoP/71/2008 z ktorého vyplýva, že je povinnosťou každého rodiča korigovať svoje výdavky tak, aby predovšetkým mohol plniť vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona. ako aj na ustanovenie § 62 ods. 2 a ustanovenie § 62 ods. 5 Zákona o rodine. Podaním zo dňa 09.11.2015 doručeným Okresnému súdu Skalica dňa 10.11.2015 doplnila matka maloletého dieťaťa svoje odvolanie zaslaním fotokópie nájomnej zmluvy zo dňa 16.10.2014, z ktorej vyplýva, že otec mal mať v prenájme rodinný dom v L., časť S. v období od 16.10.2014 do 16.10.2015 a to za nájomné vo výške 200,- eur mesačne, keď služby, ktoré boli spojené s užívaním rodinného domu hradil zvlášť. Z uvedeného teda jasne vyplýva, že otcova životná úroveň je vyššia, ako prezentoval v súdnom konaní, čo súčasne potvrdzuje aj to, že otcom deklarovaný príjem je oveľa vyšší ako minimálna mzda, ktorú vraj zamestnávateľ vypláca. Otec a kolízny opatrovník odvolací návrh nepodali, písomné vyjadrenie k odvolaniu matky maloletého dieťaťa nezaslali. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p.) postupom bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p., zverejnením termínu vyhlásenia rozhodnutia na úradnej tabuli súdu podľa ustanovenia § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 219 O.s.p. Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 6P/143/2015 je návrh matky maloletého dieťaťa, ktorým sa domáha zvýšenia výživného otca na maloletého N. zo sumy 80,- eur mesačne na sumu 150,- eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2015 a návrh otca na úpravu styku s maloletým tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým N. posledný víkend v mesiaci v čase od soboty od 10.00 hod. do nedele do 16,00 hod. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého N. zo sumy 80,- eur mesačne na sumu 90,- eur mesačne s účinnosťou od 02.09.2015, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, ako aj závislý výrok o nedoplatku na zročnom výživnom na maloletého N. za čas od 02.09.2015 do 30.09.2015 v sume 9,67 eur, ktoré bol otec zaviazaný zaplatiť k rukám matky do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a o trovách konania. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v podrobnostiach na je odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Pri rozhodovaní o zmene výživného je nevyhnutné previesť porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho ako i nového rozhodovania a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Je pritom potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne napríklad vývojom životných nákladov. V zmysle valorizačnej klauzuly obsiahnutej v § 78 ods. 3 už vývoj životných nákladov je objektívnou okolnosťou, ktorá sama osebe môže odôvodniť zmenu výšky výživného. Zmena výšky výživného je pritom možná najskôr od času, keď došlo k zmene pomerov. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku. Z obsahu spisu vyplýva, že výživné na maloletého N. bolo naposledy upravované rozsudkom Okresného súdu Skalica dňa 08.10.2014 č.k. 6P/102/2014-42 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 30.01.2015 č.k. 11CoP/100/2014, ktorým súd zveril maloletého N. do osobnej starostlivosti matky a otcovi určil povinnosť platiť výživné na maloletého N. sumou 80,- eur mesačne. V čase tohto ostatného rozhodovania súdu o výživnom bola matka na rodičovskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur mesačne a rodinné prídavky vo výške 23,52 eur a žila v spoločnej domácnosti s maloletým a jej priateľom, ktorý mal mesačný príjem v priemere vo výške 700,- eur netto. Otec v čase ostatného rozhodovania súdu o výživnom bol zamestnaný v spoločnosti T., s.r.o., kde dosahoval priemerný čistý mesačný príjem vo výške 305,38 eur a býval v podnájme v rodinnom dome. Maloletý N. bol v celodennej starostlivosti matky. Matka v súčasnosti býva spolu s maloletým u svojho priateľa v jeho trojizbovom byte s tým, že jej pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému L. nar.XX.XX.XXXX. V súčasnosti poberá rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur a prídavok na dve deti vo výške 47,04 eur mesačne. Jej priateľ je zamestnaný v spoločnosti H. L. a dosahuje príjem vo výške 750,- eur mesačne. Maloletý N. nastúpil od 02.09.2015 do materskej školy v L.. Za škôlku platí školné a stravné vo výške 50,- eur mesačne. Ohľadne maloletého má matka bežné výdavky týkajúce sa oblečenia, stravovania a hygieny, keď raz za tri mesiace navštevuje alergológiu a jedenkrát ročne kardiológiu, v ktorých ambulanciách je maloletý sledovaný. Otec maloletého dieťaťa naďalej pracuje v spoločnosti T., s.r.o., kde v súčasnosti zarába priemerne sumu 360,80 eur mesačne. Býva v trojizbovom byte v L., za ktorý platí mesačný nájom vo výške 150,- eur. V marci 2015 zobral pôžičku vo výške 6.000,- eur ktorú spláca mesačne v sume 102,- eur. Z tejto pôžičky použil sumu 3.000,- eur na zaplatenie pôvodnej pôžičky, ktorú mal u zamestnávateľa, za 2.000,- eur si kúpil osobné motorové vozidlo Audi A3 - rok výroby 1998 a sumu 650,- eur použil na zaplatenie operácie oka. Otec uviedol, že nevlastní žiaden ďalší automobil a taktiež nemá žiadne nehnuteľnosti. Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie matkou žiadaného zvýšenia výživného, keď prvostupňový súd vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a jeho výsledky správne i vyhodnotil a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právny záver súdu prvého stupňa vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto i správnym spôsobom vyložil, s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty matky nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľke. Odvolací súd nemal žiaden dôvod nesúhlasiť s podstatou argumentácie súdu prvého stupňa týkajúcej sa veci samej, čiže so spôsobom, akým odôvodnil svoj záver, že v prejednávanej veci boli splnené zákonné podmienky na to, aby mohlo dôjsť ku zmene skoršieho rozhodnutia o výživnom, tu k požadovanému zvýšeniu výživného. Za správny a tiež výsledkami dostatočne vykonaného dokazovania riadne podložený treba považovať predovšetkým ten názor súdu prvého stupňa vyplývajúci z kontextu odôvodnenia napadnutého rozsudku, podľa ktorého pri posudzovaní zmeny na strane výživou povinných oboch rodičov maloletých detí, v tomto prípade však najmä otca ako rodiča, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti, bola splnená základná podmienka pre zmenu - zvýšenie výživného a to podstatná zmena pomerov na strane tohto výživou povinného rodiča - otca ako aj zmena pomerov na strane maloletého dieťaťa oproti času ostatného rozhodovania o úprave výživného. Odvolací súd dospel k názoru, že správny bol postup súdu prvého stupňa, ktorý porovnaním pomerov a okolností z ktorých sa vychádzalo pri poslednej úprave výživného, porovnaním pomerov a okolností v čase nového rozhodovania o výživnom dospel k záveru, že v prejednávanej veci došlo k podstatnej zmene pomerov a to najmä na strane mal. N., ktorý v čase ostatného rozhodovania súdu o výživnom bol v celodennej starostlivosti matky a v súčasnosti navštevuje od 2.9.2015 materskú škôlku, s ktorou sú spojené mesačné výdavky vo výške 50,- eur. Odvolací súd ďalej konštatuje, že k zmene pomerov došlo aj na strane otca maloletého, u ktorého od ostatného rozhodnutia súdu o výživnom došlo k zvýšeniu príjmu zo sumy 305,38 eur na sumu 360,80 eur mesačne t.j. cca 55,- eur mesačne. K zmene pomerov došlo aj u matky maloletého N., ktorej pribudla vyživovacia povinnosť k maloletému L. nar.XX.XX.XXXX, s ktorým je v súčasnosti na materskej dovolenke. Na základe uvedeného, dospel odvolací súd k záveru, že takto zmenené pomery a teda mierne zvýšenie príjmu u otca maloletého a nárast odôvodnených potrieb dieťaťa v dôsledku jeho nástupu do materskej škôlky opodstatňujú zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na mal. N. tak, ako rozhodol súd prvého stupňa. I odvolací súd bol toho názoru, že výživné vo výške 90,- eur je primerané okolnostiam daného prípadu a spolu s prídavkami na dieťa a s primeraným (ale nižším) výživným od matky, ktorú časť na ňu pripadajúceho výživného nahrádza osobnou starostlivosťou o maloletého, umožní uspokojiť všetky odôvodnené potreby dieťaťa. Podľa zaužívanej súdnej praxe platí, že výživné rodiča na dieťa by malo byť určené v rozmedzí 20% až maximálne 30% z jeho príjmu, čo z preukázaného príjmu otca vo výške 360,80 Eur predstavuje cca 72,- až 108,- eur. Súdom prvého stupňa zvýšenie výživného bolo určené na sumu 90,- Eur čo predstavuje 25 % z príjmu otca a aj z tohto hľadiska je zvýšenie výživného prvostupňovým súdom primerané. Čo sa týka odvolacej námietky matky maloletého dieťaťa, že otec má v skutočnosti aj iné príjmy ako ich uviedol v konaní pred súdom prvého stupňa a taktiež, že má veľmi dobrý vzťah so svojim zamestnávateľom, ktorý mu účelovo znížil príjem, odvolací súd uvádza, že tieto tvrdenia matky v konaní pred súdom prvého stupňa neboli žiadnym spôsobom preukázané, keď naopak odvolací súd mal z potvrdenia o príjme otca za preukázané, že jeho príjem predstavuje sumu 360,80 eur mesačne a iné skutočnosti tvrdené matkou v konaní pred súdom prvého stupňa preukázané neboli. V prípade podstatnej zmeny pomerov u ktoréhokoľvek z účastníkov konania je možné na základe návrhu zmeniť dohody a súdne rozhodnutia o výživnom, keď v rámci takéhoto konania sa zisťuje aj dôvod takejto zmeny, napr. či nedošlo k zníženiu príjmu rodiča bez vážneho dôvodu a tiež, či zvýšené výdavky sú dôvodné. Ďalšie odvolacie argumenty matky odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd zhodne s prvostupňovým dospel k záveru, že v danom prípade boli splnené zákonné podmienky cit. ust. § 78 Zákona o rodine pre zmenu výšky výživného na sumu 90,- eur mesačne, pretože takto určeným výživným sa u maloletého dieťaťa kryjú jeho základné a bežné potreby. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zvýšenia výživného na maloletého N. ako vecne správny s použitím ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, keď tento správne rozhodol aj o nedoplatku na zročnom výživnom a o náhrade trov konania. O práve na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 2 O.s.p. za použitia ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu právo. Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerov hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.