Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/3/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2013200846 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2013200846.7 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a členov senátu JUDr. Róberta Foltána a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobkyne: Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti žalovanému: B.F.B. správcovská, v.o.s., so sídlom Radlinského 50/1593, 921 01 Piešťany, IČO: 36 832 006 správca úpadcu Peak Audio, s.r.o. v konkurze, V. P. Tótha 30, 905 01 Senica, IČO: 34 146 822, právne zastúpeného: JUDr. Ivan Beňadik, advokát so sídlom Lamačská cesta 21, 841 03 Bratislava, o určenie popretej pohľadávky jednohlasne t a k t o r o z h o d o l : I. Súd u r č u j e, že pohľadávka vo výške 1 393,52 eur uplatnená žalobkyňou v konkurznom konaní vedenom na majetok úpadcu Preak audio, s.r.o., so sídlom V.P. Tótha 30, 905 01 Senica, IČO: 341 468 22 na Okresnom súde Trnava, sp.zn. 23K 1/2013 je pohľadávkou proti podstate a je nesporná. II. Žalobkyni sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1.Žalobou došlou dňa 15.10.2013 Okresnému súdu Trnava sa pôvodne označená žalobkyňa, Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. Bratislava, postupom v zmysle ust. § 87 ods. 8 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ZKR) domáhala určenia, že pohľadávky žalobkyne uplatnené v konkurznom konaní úpadcu Peak Audio, s.r.o., č. k. 23 K/1/2013 vzniknuté z titulu nároku na úhradu poistného na zdravotné poistenie v zmysle ust. § 16 ods. 1 zák. č. 580/2004 Z.z. v prípade bývalých zamestnancov C. G. a Ing. B. Q. za mesiac jún 2013 a bývalej zamestnankyne A. C. za júl 2013 spolu v sume 1.393, 52 eur je pohľadávkou proti podstate a ako pohľadávka proti podstate je nesporná. 2.V žalobných dôvodoch poukázala na vyhlásenie konkurzu Uznesením Okresného súdu Trnava dňa 10.06.2013 zverejnené v Obchodnom vestníku č. 115 zo dňa 17.06.2013, následné prihlásenie si pohľadávky proti podstate z titulu poistného na zdravotné poistenie bývalých zamestnancov a následné popretie pohľadávky vo výške 1.393,52 eur, čo do právneho dôvodu aj výšky s poukazom na ust. § 87 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z.z.. Žalobkyňa uviedla, že má za to, že veriteľovi nie je známa skutočnosť, či poistenci vedení u úpadcu ako jeho zamestnanci, vedení u úpadcu ako jeho zamestnanci aj po vyhlásení konkurzu vykonávajú alebo nevykonávajú činnosť za účelom prevádzkovania podniku, príp. za účelom speňažovania majetku. V období, keď vznikla predmetná pohľadávka, teda za obdobie 01.06.2013 - 31.07.2013 úpadca zamestnával zamestnancov, ktorí boli poistencami Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s., t.j. bol platiteľom poistného. V zmysle ust. § 16 ods. 1 zák. č. 580/2004 Z.z. je platiteľ poistného povinný vypočítať, platiť a odvádzať preddavok na poistné na účet príslušnej zdravotnej poisťovne v každom kalendárnom mesiaci. Na toto nadväzuje zákonná povinnosť vyhotovovania a zasielania mesačných výkazov. Z uvedeného vyplýva nedôvodnosť popretia dôvodu a výšky predmetnej pohľadávky. 3.Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 02.12.2013 poprel dôvodnosť uplatneného návrhu a uviedol, že žalobkyňou uplatňovaný nárok v celom rozsahu neuznáva, nakoľko sa opiera o právnu úpravu zák. č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení bez uvedenia akéhokoľvek ustanovenia zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ZKR), z ktorého odvodzuje svoj nárok, pričom na predmetné konkurzné konanie je potrebné aplikovať ustanovenie § 87 ods. 2 ZKR v znení účinnom od 01.01.2012. V zmysle tohto ustanovenia pohľadávkami proti podstate sú iba také pohľadávky, ktoré ZKR v ustanovení § 87 ods. 2 ako pohľadávky proti podstate výslovne zakotvuje. Z hľadiska zákonnej definície pohľadávok proti podstate už teda nie je relevantný iba čas vzniku pohľadávky (ako tomu bolo v prípade verejnoprávnych nárokov v predchádzajúcej právnej úprave účinnej do 31.12.2011), ale rozhodujúca je povaha nároku a splnenie všetkých zákonom požadovaných podmienok. Preto pohľadávka, ktorá síce hmotnoprávne vznikla po vyhlásení konkurzu, avšak nie je ako pohľadávka proti podstate taxatívne uvedená v ust. § 87 ods. 2 ZKR, nie je pohľadávkou proti podstate. Takúto pohľadávku je možné v konkurze uplatniť iba prihláškou v súlade s ust. § 28 ZKR. 4.Pohľadávky na poistnom na zdravotné poistenie vzniknuté po vyhlásení konkurzu sú pohľadávkami proti podstate iba za podmienok ustanovených v § 87 ods. 2 písm. i) a písm. k) ZKR, čiže ak vznikli po vyhlásení konkurzu vo vzťahu k zamestnancom, ktorým konkurzný správca prideľuje prácu v súvislosti so správou a speňažovaním majetku úpadcu alebo v súvislosti s prevádzkovaním podniku úpadcu. Pohľadávky vzniknuté po vyhlásení konkurzu z titulu poistného na zdravotné poistenie, ktoré sa týkajú ostatných nadbytočných zamestnancov úpadcu nie sú pohľadávkami proti podstate, nakoľko nie sú uvedené ako pohľadávky proti podstate v ust. § 87 ods. 2 ZKR. Je jednoznačne preukázané, že v prípade všetkých troch sporných zamestnancov sa jednalo o nadbytočných zamestnancov, s ktorými konkurzný správca ukončil pracovné pomery bezodkladne po tom, čo sa o ich existencii dozvedel. Vzhľadom na vyhlásenie konkurzu 18.06.2013 boli s nadbytočnými zamestnancami Ing. B. Q. a C. G. pracovné pomery ukončené k 30.06.2013, s A. C. k 30.07.2013, pričom vzhľadom na okolnosti veci je evidentné, že im nebola prideľovaná práca ani v súvislosti so správou a speňažovaním majetku, ani pri prevádzkovaní podniku. 5.Prípisom zo dňa 27.12. 2013 Okresný súd Trnava postúpil vec Krajskému súdu v Trnave postupom v zmysle § 32 ods. 13 ZKR. 6.V ďalšom vyjadrení k žalobe zo dňa 30.01.2014 žalovaný zotrval na argumentácii ohľadne nedôvodnosti žalobného návrhu a naviac namietol nedostatok vecnej príslušnosti Krajského súdu v Trnave na prejednanie veci, nakoľko ust. § 32 ods. 13 ZKR možno aplikovať iba vo vzťahu k rozhodovaniu súdov v incidenčných sporoch týkajúcich sa popretia pohľadávok prihlásených v konkurze prihláškou v zmysle § 28 a nasl. ZKR, čo však nie je tento prípad, keďže žalobca uplatňuje žalobou na určenie pohľadávky proti podstate. Uvedené vyplýva zo systematického výkladu ust. § 31 ods. 13 ZKR vo vzťahu k ust. § 28 a nasl. ZKR. Okrem toho ust. § 32 ods. 13 ZKR je možné aplikovať iba na prípady, keď je v konkurze popretá samotná existencia pohľadávky, t. j. skutočnosti, ktoré by bolo možné v prípade neexistencie konkurzného konania uplatniť voči prípadnému rozhodnutiu žalobkyne postupom podľa Piatej časti O.s.p.. V prípade popretia pohľadávky iba čo do právneho charakteru, resp. druhu pohľadávky v rámci konkurzného konania sa naopak jedná o takú skutočnosť, ktorú by bez existencie konkurzného konania nebolo možné uplatniť voči prípadnému rozhodnutiu postupom podľa Piatej časti O.s.p.. 7.V priebehu súdneho konania došlo dňa 07.10.2013 k uzavretiu Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 2/2013/VŠZP-KL, ktorou pôvodná žalobkyňa postúpila predmetné pohľadávky na postupníka, Slovenská konsolidančná a.s., Bratislava. Na základe tejto skutočnosti súd uznesením č. k. 14 S/3/2014-80 zo dňa 29.01.2015 pripustil zmenu účastníka konania na strane žalobkyne. 8.Na prejednanie veci bolo nariadené pojednávanie, na ktorom poverená zástupkyňa žalobkyne trvala na podanej žalobe v celom rozsahu, nakoľko považovala za preukázané, že sporní traja zamestnanci boli v predmetnom období zamestnancami úpadcu, bolo povinnosťou ich zamestnávateľa odvádzať preddavky na zdravotné poistenie, preto predmetná pohľadávka spadá pod vymedzenie v zmysle § 87 ods. 2 písm. i) ZKR. Zákon neuvádza žiadne iné kritériá pre uznanie pohľadávky na odvodoch na zdravotné poistenie, čo by v tomto prípade malo pozostávať v tom, že ich zamestnávanie súvisí s prevádzkovaním podniku. Ak by zákonodarca mal úmysel takúto požiadavku uviesť, bola by obsiahnutá v zákonnom ustanovení, tak ako je to v ust. § 87 ods. 2 písm. g) ZKR. 9.Právny zástupca žalovaného trval v celom rozsahu na obsahu písomných vyjadrení, ktoré preukazujú nedôvodnosť žaloby a žiadal, aby bola žaloba zamietnutá. Mal za to, že pri posudzovaní v danej veci je potrebné vychádzať zo systematiky ZKR, ktorý úpravu pohľadávok proti podstate rozdeľuje na tri kategórie pracovnoprávnych pohľadávok (súvisiace s prideľovaním práce pri prevádzkovaní podniku, správe a speňažovaní majetku a iné), ale iba dve kategórie pohľadávok vo vzťahu k odvodom na poistenie vrátene zdravotného poistenia, t.j. súvisiace so správou a speňažovaním majetku a súvisiace s prevádzkovaním podniku. Čo sa týka pracovnoprávnych nárokov u sporných troch pracovníkov, tieto sú posudzované podľa ust. § 87 ods. 2 písm. j), čiže tzv. iné pracovnoprávne nároky, avšak zákon neobsahuje úpravu, na základe ktorej by bolo možné považovať za prednostné pohľadávky aj pohľadávky na odvodoch na zdravotné poistenie okrem tých, ktoré súvisia so správou a speňažovaním majetku (alebo s prevádzkovaním podniku), čo v danom prípade nie je možné, pretože k naplneniu tejto kumulatívnej podmienky /správa a speňažovanie/ by mohlo dôjsť až v období po skončení pracovnoprávneho pomeru troch sporných zamestnancov, nakoľko k speňažovaniu dochádza až po prvej schôdzi veriteľov, rovnako tieto odvody nie je možné považovať za vzniknuté v súvislosti s prevádzkovaním podniku, nakoľko objektívne spoločnosť bola v útlme už pred vyhlásením konkurzu, správca, teda neprevádzkoval podnik zmysle § 88 ZKR. Za zásadné považoval, že ust. § 87 ods. 2 ZKR je nutné vykladať v súvislosti s ust. § 88 ZKR. Na podporu tohto názoru predložil súdu na nahliadnutie rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. 37 Cbi/20/2014 zo dňa 15.07.2014 a rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 36 Cbi/16/2012 zo dňa 03.07.2013. 10.Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, a to najmä s prihláškou pohľadávky proti podstate zo dňa 21.10.2013, listom správcu zo dňa 25.09.2013 označeným ako Neuznanie prihlásenej pohľadávky proti podstate, vyjadrením žalovaného k žalobe zo dňa 18.12.2013 a 04.02.2014, výsluchom účastníkov a zistil nasledovný skutkový a právny stav: 11.Okresný súd Trnava uznesením č. k. 23 K/1/2013 zo dňa 10.06.2013, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 17.06.2013 vyhlásil konkurz na majetok úpadcu Peak Audio s.r.o., V.P. Tótha 30,905 01 Senica, IČO: 34 146 822, do funkcie konkurzného správcu ustanovil B.F.B. správcovská, v.o.s., Radlinského 50, 921 01 Piešťany a vyzval veriteľov, aby si prihlásili svoje pohľadávky v lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu. 12.Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., si podaním zo dňa 13.09.2013 uplatnila ako pohľadávku proti podstate v zmysle ust. § 31 ods. 1 písm. f), ods. 3 písm. a) a ods. 5 zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní pohľadávku celkovo vo výške 1.393,52 z titulu neodvedenia poistného na zdravotné poistenie za obdobie 01.06.2013 - 31.07. 2013 za zamestnancov C. G., Ing. B. Q., A. C. podľa priloženého rozpisu. 13.Je nesporné, že pracovný pomer C. G. a Ing. B. Q. so zamestnávateľom Peak Audio s.r.o. bol ukončený k 30.06.2013, pracovný pomer A. C. s tým istým zamestnávateľom bol ukončený k 30.07.2013. 14.Žalovaný ako správca konkurznej podstaty úpadcu uvedené pohľadávky neuznal za pohľadávky proti podstate s poukazom na právnu úpravu ust. § 87 ods.2 ZKR z dôvodov zhodných s písomným vyjadrením k žalobe. Na túto skutočnosť žalobkyňa reagovala podaním návrhu označeným ako návrh v zmysle § 87 ods. 8 ZKR. 15.Podľa § 16 ods. 1 zák. č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení Platiteľ poistného je povinný vypočítať, platiť a odvádzať preddavok na poistné na účet príslušnej zdravotnej poisťovne v každom kalendárnom mesiaci. Preddavok na poistné sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol. Podľa § 28 ods. 1 ZKR Pohľadávka, ktorá nie je pohľadávkou proti podstate, sa v konkurze uplatňuje prihláškou. Podľa § 32 ZKR (1) Každú prihlásenú pohľadávku správca porovná s účtovnou a inou dokumentáciou úpadcu, zoznamom záväzkov, prihliadne na vyjadrenia úpadcu a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie. Ak pri skúmaní zistí, že pohľadávka je sporná, je povinný ju v spornom rozsahu poprieť. (2) Prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky písomným podaním u správcu na predpísanom tlačive, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. Ak ide o pohľadávku orgánu, inštitúcie alebo agentúry Európskej únie, nie je možné popierať právny základ a výšku určenú orgánom, inštitúciou alebo agentúrou Európskej únie. (9) Veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde. (13) Ak bola popretá pohľadávka veriteľa, o ktorej rozhodovať patrí do právomoci iného orgánu ako súdu, je súd, ktorý by bol príslušný na preskúmanie zákonnosti takéhoto rozhodnutia, príslušný aj na konanie o určení tejto pohľadávky; to platí aj vtedy, ak iný orgán ako súd takéto rozhodnutie nevydal. Podľa § 87 ZKR v znení účinnom od 01.01.2012 (1) Pohľadávky proti podstate sú pohľadávky proti všeobecnej podstate a pohľadávky proti oddelenej podstate. (2) Pohľadávky proti všeobecnej podstate sú a uspokojujú sa zo všeobecnej podstaty v tomto poradí: a) náklady speňaženia všeobecnej podstaty, rozvrhu a odmena správcu, b) právo na vrátenie kaucie zloženej pri popretí pohľadávky veriteľom, c) náhrada nevyhnutných výdavkov správcu spojených s vedením konkurzného konania, d) výživné pre maloleté deti, na ktoré nárok vznikol po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, e) náklady súvisiace so správou konkurznej podstaty a pohľadávky, ktoré vznikli v súvislosti s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, vrátane pohľadávok zo zmlúv uzavretých správcom, ak nie sú uvedené v horšom poradí, f) odmena likvidátora a zodpovedného zástupcu a náhrada nutných výdavkov za ich činnosť po vyhlásení konkurzu, g) mzda zamestnanca a ďalšie nároky zamestnanca z pracovnej zmluvy alebo z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru (ďalej len "pracovnoprávne nároky"), ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, v sume určenej správcom alebo vyplývajúcej z dohody medzi zamestnancom a správcom, ktorému správca prideľuje prácu v súvislosti so správou konkurznej podstaty, h) pracovnoprávne nároky zamestnanca, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, v sume určenej správcom alebo vyplývajúcej z dohody medzi zamestnancom a správcom, ktorému správca prideľuje prácu v súvislosti s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, i) pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, j) pracovnoprávne nároky, na ktoré vznikol nárok po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, najviac vo výške štvornásobku životného minima mesačne za každý kalendárny mesiac trvania pracovnoprávneho vzťahu po vyhlásení konkurzu, vrátane kalendárneho mesiaca, v ktorom bol vyhlásený konkurz a kalendárneho mesiaca, v ktorom bol pracovnoprávny vzťah ukončený, pričom toto uspokojenie sa znižuje o plnenia poskytnuté podľa písmen g) a h), k) pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia so správou a speňažovaním majetku, l) pohľadávky na peňažných náhradách vyplatených z garančného fondu, ak ide o dávku poskytnutú zamestnancovi za jeho pracovnoprávne nároky, ktoré sú pohľadávkou proti podstate, m) ostatné pohľadávky proti podstate, ktoré za pohľadávky proti podstate označuje tento zákon. (7) Pohľadávky proti podstate sa uplatňujú u správcu. Na požiadanie správca oznámi veriteľovi, či uznáva právny dôvod a výšku jeho pohľadávky proti podstate, vrátane poradia. (8) Ak správca neuznáva právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate, bez zbytočného odkladu vyzve veriteľa, aby sa najneskôr v lehote 15 dní od doručenia výzvy žalobou podanou voči správcovi domáhal, aby súd určil právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate s poučením o následkoch zmeškania tejto lehoty. Ak veriteľ žalobu včas nepodá, na pohľadávku proti podstate sa v rozsahu, v ktorom ju správca neuznal, v konkurze neprihliada. Ak sa už o právnom dôvode alebo výške pohľadávky proti podstate právoplatne rozhodlo po vyhlásení konkurzu, o určení jej právneho dôvodu alebo výšky už nie je možné rozhodovať podľa tohto ustanovenia. Podľa § 88 ods. 1 ZKR (1) Správca s odbornou starostlivosťou zhodnotí možnosť pokračovať v prevádzkovaní podniku po vyhlásení konkurzu a podľa okolností ukončí prevádzkovanie podniku alebo pokračuje v prevádzkovaní podniku v súlade s týmto zákonom a inými osobitnými predpismi. V prevádzkovaní podniku môže správca pokračovať, len ak a) je schopný v lehote splatnosti uhrádzať pohľadávky proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. i); súd na návrh veriteľa takejto pohľadávky proti podstate uloží správcovi povinnosť ukončiť prevádzkovanie podniku, ak zistí, že správca je viac ako dva mesiace po lehote splatnosti s úhradou týchto pohľadávok proti podstate, b) v dôsledku prevádzkovania podniku sa podstatným spôsobom nezmenší hodnota oddelenej podstaty; súd na návrh dotknutého zabezpečeného veriteľa uloží správcovi povinnosť ukončiť prevádzkovanie podniku, ak zistí, že v dôsledku prevádzkovania podniku sa zmenšuje hodnota jeho oddelenej podstaty a c) v dôsledku prevádzkovania podniku dosiahne pre veriteľov vyššiu mieru uspokojenia ich pohľadávok, ako keby prevádzkovanie podniku ukončil; prevádzkovanie podniku sa musí obmedziť na nevyhnutný rozsah potrebný na dosiahnutie tohto účelu. 16.Rozsudkom súdu prvej inštancie č.k. 14S/3/2014-122 zo dňa 14.5.2015 bola najskôr žaloba, ktorou sa pôvodná žalobkyňa (Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. Bratislava zamietnutá) domáhala postupom v zmysle § 87 ods. 8 ZKR určenia, že pohľadávka žalobkyne uplatnená v konkurznom konaní vyhlásenom Okresným súdom Trnava v konaní pod č.k. 23K 1/2013 na majetok úpadcu Peak audio, s.r.o. z titulu nároku na úhradu poistného na zdravotné poistenie v zmysle ust. § 16 ods. 1 zák.č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení v prípade bývalých zamestnancov C. G. a Ing. B. Q. za mesiac jún 2013 a bývalej zamestnankyne A. C. za júl 2013, spolu v sume 1 393,52 eur, je pohľadávkou proti podstate a ako pohľadávka proti podstate je nesporná, zamietnutá. Rozhodnutie bolo odôvodnené odkazom na ust. § 16 ods. 1 zák.č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení, § 28 ods. 1 ZKR v spojení s § 32 ods. 1,2,9 a 13 ZKR, § 87 ZKR v znení účinnom od 1.1.2012 a § 88 ods. 1 ZKR. Súd prvej inštancie konštatoval, že pohľadávky, ktoré hmotnoprávne vznikli po vyhlásení konkurzu, avšak nie sú označené zákonom za pohľadávky proti podstate, nie sú pohľadávkami proti podstate a takéto pohľadávky sa uplatňujú v konkurze prihláškou. Stotožnil sa s argumentáciou žalovaného, ktorý poukazoval na dikciu ust. § 87 ods. 2 písm. i) a k) ZKR, kde podmienka pre uznanie pohľadávky v danom prípade z poistného na zdravotné poistenie je doplnená upresnením „ak súvisia s prevádzkovaním podniku“, resp. „ak súvisia so správou a speňažovaním majetku“. Pokiaľ ide o námietku nedostatku vecnej príslušnosti krajského súdu na prejednanie veci bolo v rozhodnutí súdu prvej inštancie uvedené, že rozhodujúcou skutočnosťou na založenie vecnej príslušnosti podľa tohto ustanovenia je okolnosť, že sa jedná o pohľadávky, rozhodovanie o ktorých, počínajúc riešením otázky i ich vzniku, patrí do právomoci iného orgánu ako súdu, v danom prípade orgánu verejnej správy, pričom až následná kontrola zákonnosti takéhoto rozhodovania je zabezpečená v rámci správneho súdnictva. Za tohto stavu preto nebolo dôvodné na účely konkurzného konania deliť takéto pohľadávky, vzniknuté na základe činnosti orgánov verejnej správy, na pohľadávky proti podstate a iné. 17.Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podala žalobkyňa odvolanie, v ktorom namietala, že súd predmetnú vec nesprávne právne posúdil. Poukázala na to, že zákon o konkurze a reštrukturalizácii určil, že pohľadávka na poistnom na zdravotné poistenie je pohľadávkou proti podstate pri súčasnom splnení dvoch podmienok, a to že vznikla po vyhlásení konkurzu a súvisí s prevádzkovaním podniku alebo so správou a speňažovaním podniku, čo vyplýva z ust. § 87 ods. 2 písm. i) a k) ZKR. V tejto súvislosti ďalej uviedla, že zákon neuvádza žiadne iné kritériá pre uznanie tohto druhu pohľadávky za pohľadávku proti podstate. Traja zamestnanci, za ktorých mal žalovaný odviesť poistné, boli v rozhodujúcom období v pracovnom pomere k úpadcovi a tento bol platiteľom poistného podľa § 16 zák.č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení, pričom skutočnosť, že správca úpadcu neprideľoval zamestnancom prácu súvisiacu s prevádzkovaním podniku, resp. správou a speňažovaním majetku, nemožno považovať za stav, ktorý by menil povahu povinnosti za zamestnancov odvádzať poistné, a ani sa tým nezmenila povaha takejto pohľadávky ako pohľadávky prednostnej. Žiadala preto rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec jej vrátiť na ďalšie konanie, prípadne rozhodnutie zmeniť a žalobe vyhovieť. 18.Najvyšší súd SR ako súd odvolací uznesením č.k. 1Obo/22/2016 zo dňa 31.5.2017 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Tento sa nestotožnil s argumentáciou súdu prvej inštancie, pokiaľ ide o výklad ust. § 87 ods. 2 písm. i) a k) ZKR. V súvislosti s výkladom aplikovaným prvoinštančným súdom ohľadom tohto ustanovenia považoval za potrebné zdôrazniť ako ochranu zamestnanca podľa pracovnoprávnych predpisov, tak skutočnosť, že nemožno považovať za relevantné vyjadrenia správcu ohľadom náplne práce v súvislosti s prideľovaním alebo neprideľovaním práce zamestnancom, ktorým plynie výpovedná doba. Títo zamestnanci sú stále podľa pracovnoprávnych predpisov považovaní za osoby v pracovnom pomere, a plynutie výpovednej doby na ich postavenie ako zamestnancov nemá žiaden vplyv a z právneho hľadiska je tak irelevantné, či im bola, alebo mohla byť prideľovaná akákoľvek práca podľa príslušnej pracovnej zmluvy, súvisiaca či nesúvisiaca s úkonmi spojenými s priebehom konkurzu. Odvolací súd vo svojom odôvodnení taktiež poukázal na právne závery vyslovené NS SR v rozhodnutí č.k. 1Sžso 37/2014 zo dňa 27.10.2015, z ktorého vyplýva, že pohľadávky na poistnom za obdobie po vyhlásení konkurzu vyplácané za zamestnancov, ktorým plynula výpovedná doba, je potrebné považovať za pohľadávky proti podstate, pričom je irelevantná skutočnosť, či im bola prideľovaná práca. Ďalej poukázal na to, že na predmetnú vec nemožno aplikovať ustanovenia správneho súdnictva, v predmetnej veci neišlo teda o subsidiárny postup podľa piatej časti O.s.p., ale išlo o osobitný procesný postup založený ustanovením § 32 ods. 13 ZKR v spojení s ust. § 244 ods. 6 O.s.p. . Predmetom prieskumu nie je formálne rozhodnutie orgánu verejnej správy, ale osobitný úkon správcu konkurznej podstaty, na ktorého zákonodarca preniesol právomoc popretia pohľadávky čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím prevodom alebo poradia zabezpečovacieho práva s tým dôsledkom, že pokiaľ sa veriteľ popretej pohľadávky v stanovenej lehote nedomáha určenia popretej pohľadávky na súde, v konkurze sa na ňu neprihliada. Ďalej poukázal, v súvislosti s potrebou vyhodnotenia popretej pohľadávky, na ust. § 47 ods. 4 ZKR (t.č. ust.§47 ods.5), z ktorého vyplýva, že súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, možno po vyhlásení konkurzu začať len na návrh správcu, návrhom podaním voči správcovi v súlade s týmto zákonom alebo z podnetu orgánu príslušného na konanie, pričom účastníkom konania na miesto úpadcu je správca. Z uvedeného vyplýva, že verejnoprávne peňažné povinnosti, ktoré vznikajú zo zákona v čase po vyhlásení konkurzu a z titulu existencie procesnej prekážky obsiahnutej v tomto ustanovení, je možné už i len z tohto dôvodu považovať za pohľadávky proti podstate. V neposlednom rade poukázal tiež na to, že vykonanie dokazovania ako aj vedenie pojednávania súdom prvej inštancie nebolo v súlade s procesnými pravidlami upravujúcimi občiansko-právne konanie, keď súd prvej inštancie vykonal dokazovanie spôsobom priečiacim sa právnej úprave vykonávania dôkazov, uznesením dokazovanie neukončil, nepostupoval ani podľa ustanovenia ukladajúceho mu povinnosť predniesť príslušné procesné poučenie o dôsledkoch ukončenia dokazovania (§ 118 ods. 4 v spojení s § 120 ods. 4 O.s.p.; aktuálne § 182 v spojení s § 154 CSP). Odvolací súd ďalej súdu prvej inštancie vytkol, že v predmetnej veci rozhodol predčasne, bez riadneho zistenia skutkového a právneho stavu v súvislosti s povahou nárokov vznesených žalobkyňou, bez riadneho osvedčenia naliehavého právneho záujmu, ktorý je v tomto druhu konaní potrebné prioritne preukazovať žalobkyňou. Taktiež odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie nedáva odpovede na podstatné otázky, ktoré sú významné pre rozhodnutie vo veci a je postavené na záveroch, ktoré nevyplývajú z vykonaného dokazovania, ani z ustálenej rozhodovacej praxe NS SR. 19. Poverená zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní konanom dňa 6.12.2017 žiadala žalobe v plnom rozsahu vyhovieť, pridržiavala sa písomných vyjadrení ako aj dôvodov v nich uvádzaných. Pokiaľ ide o naliehavý právny záujem uviedla, že tento spočíva v miere uspokojenia pohľadávky ako aj v poradí uspokojenia pohľadávky. Poukázala na názor vyslovený NS SR v rozhodnutí č.k. 1Obo/22/2016 zo dňa 31.5.2017 ako aj na najnovšie rozhodnutie NS SR č.k. 3Obdo/9/2017 zo dňa 27.9.2017. Ďalej uviedla, že nemá ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, pričom v prípade úspechu si náhradu trov konania žalobkyňa neuplatňuje. 20.Právny zástupca žalovaného žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že názor vyslovený NS SR v neskoršom rozhodnutí č.k. 1Obo/22/2016 zo dňa 31.5.2017 vo vzťahu k rozhodnutiu NS SR vyslovenom v konaní č.k. 10Sžso/27/2015 je nesprávny. Uviedol, že za tohto stavu by potom každá pohľadávka na zdravotnom a sociálnom poistení musela súvisieť s prevádzkovaním podniku a postačovalo by, aby pracovnoprávny vzťah existoval bez ohľadu na to, či zamestnancom by bola prideľovaná práca alebo nie. Za tohto stavu by preto znenie ustanovenia § 87 ods. 2 písm. i) a k) ZKR nedávalo žiadny zmysel, pretože by to vždy súviselo s prevádzkovaním podniku. Poukázal tiež na odlišný skutkový stav v konaní prejednávanom na Najvyššom súde SR pod č.k. 1Sžso/37/2014 zo dňa 27.10.2015, v ktorom boli zamestnanci vo výpovednej dobe a v predmetnej veci bol pracovný pomer ukončený bezodkladne dohodou. Taktiež akceptácia názoru vysloveného NS SR v konaní č.k. 1Obo/22/2016 by bola v rozpore s princípom právnej istoty, keď v podstate v dvoch obdobných veciach by bolo zo strany NS SR rozhodnuté rozdielne. Vo svojom písomnom vyjadrení ďalej uviedol, že splnenie podmienky zakotvenej v ust. § 87 ods. 2 písm. i) ZKR („ak súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu“) je nevyhnutné interpretovať systematicky v spojení s ust. § 88 ZKR, v zmysle ktorého sa prevádzkovaním podniku nepochybne rozumie výkon podnikateľskej činnosti úpadcu v jeho predmete podnikania po vyhlásení konkurzu v záujme zabezpečenia vyššej miery uspokojenia pohľadávok veriteľov úpadcu. Ďalej uviedol, že prípadná aplikácia právnych záverov prezentovaných v skoršom rozhodnutí NS SR (10Sžso/27/2015 zo dňa 24.8.2016) by mala za následok skutočnosť, že dve vecne totožné pohľadávky, t.j. pohľadávka na poistnom na sociálne poistenie a pohľadávka na poistnom na zdravotnom poistení, týkajúce sa rovnakých zamestnancov úpadcu a rovnakého obdobia by boli v predmetnom konkurze rozdielne právne kvalifikované, čo s poukazom na zachovanie princípu právnej istoty nemožno takúto situáciu pripustiť. Taktiež nemal ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, pričom v prípade úspechu vo veci žiadal priznať náhradu trov konania. 21.Z obsahu spisu vyplýva, že spornou pohľadávkou je pohľadávka za neuhradené poistné na zdravotné poistenie týkajúce sa zamestnancov žalovaného Ing. B. Q. a Ing. C. G. za jún 2013 a A. C. za mesiac júl 2013. Je nepochybné, že konkurz na úpadcu bol vyhlásený uznesením Okresného súdu Trnava č.k. 23K/1/2013 zo dňa 10.6.2013, pričom rozhodnutím konkurzného správcu o organizačnej zmene č. 1/2013 zo dňa 26.6.2013 sa stali títo traja zamestnanci nadbytočnými a bol s nimi rozviazaný pracovný pomer dohodou o skončení pracovného pomeru, pričom Ing. B. Q. a Ing. C. G. skončil pracovný pomer dňa 30.6.2013 a A. C. dňom 30.7.2013. Predmetom prebiehajúceho incidenčného konania je rozhodnutie o verejnoprávnom nároku žalobkyne, resp. o verejnoprávnej povinnosti úpadcu vyplývajúcej zo zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu. Z uvedenej skutočnosti je povinný vychádzať súd rozhodujúci v incidenčnom konaní o žalobe o určenie pravosti pohľadávky proti podstate, na rozdiel od subjektívneho rozhodnutia správcu konkurznej podstaty, že po vyhlásení neprideľuje prácu zamestnancom úpadcu. V poslednom rozhodnutí Najvyššieho súdu SR č.k. 3Obdo/9/2017 zo dňa 27.9.2017 bolo konštatované, že rozhodnutie žalovaného správcu ako zamestnávateľa (§ 56 ZKR) vo vzťahu k zamestnancom úpadcu, že im po vyhlásení konkurzu neprideľuje prácu, predstavuje prekážku v práci na strane zamestnávateľa v zmysle Zákonníka práce, ktorá nemá vplyv na trvanie pracovného pomeru zamestnancov úpadcu a ani na jeho povinnosť platiť poistné na sociálne poistenie za zamestnancov úpadcu. Rovnako nie je možné uvedenú prekážku v práci na strane zamestnávateľa stotožňovať s tým, že nedochádza k prevádzkovaniu podniku počas konkurzu, čo možno aplikovať aj na pohľadávku žalobkyne uplatnenú v konkurznom konaní z titulu nároku na úhradu poistného na zdravotné poistenie. Najvyšší súd SR v tomto prípade ako súd dovolací sa priklonil k záveru NS SR vysloveného v rozsudku z 27.10.2015, sp.zn. 1Sžso/37/2014, že pojem „ak súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu“ je potrebné vykladať v zmysle definície podniku uvedenej v ust. § 5 Obchodného zákonníka s tým, že ak správca neuskutočnil relevantné úkony smerujúce k ukončeniu podnikateľskej činnosti úpadcu, dochádza k prevádzkovaniu podniku počas konkurzu. Znamená to, že pohľadávky na poistnom na sociálne poistenie za zamestnancov úpadcu (v tomto prípade ide o pohľadávky žalobkyne uplatnené v konkurznom konaní z titulu nároku na úhradu poistného na zdravotné poistenie v zmysle § 16 ods. 1 zák.č. 580/2004 Z.z.), ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, a preto predstavujú pohľadávky proti podstate v zmysle ust. § 87 ods. 2 písm. i) ZKR. Uvedené platí aj v prípade, ak zamestnancom úpadcu správca konkurznej podstaty po vyhlásení konkurzu neprideľoval žiadnu prácu a tiež, ak správca ukončil so zamestnancami úpadcu pracovný pomer a plynie im výpovedná doba. Za každých okolností sú títo zamestnanci stále podľa pracovnoprávnych predpisov považovaní za osoby v pracovnom pomere, plynutie výpovednej doby na ich postavenie ako zamestnancov nemá žiaden vplyv a z právneho hľadiska je tak irelevantné, či im bola alebo mohla byť prideľovaná akákoľvek práca podľa príslušnej pracovnej zmluvy súvisiaca, či nesúvisiaca s úkonmi spojenými s priebehom konkurzu. Správny súd si je vedomý toho, že v dvoch vecne totožných pohľadávkach, t.j. pohľadávke na poistnom na sociálne poistenie a pohľadávke na poistnom na zdravotné poistenie, týkajúce sa rovnakých zamestnancov úpadcu a rovnakého obdobia existujú dve rozdielne rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, avšak súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom vysloveným Najvyšším súdom SR v rozhodnutí č.k. 1Obo/22/2016 zo dňa 31.5.2017, ktorým zrušil predchádzajúce rozhodnutie Krajského súdu v Trnave. 22.Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam súd žalobe vyhovel a rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 23.O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, keď v konaní úspešnej žalobkyni súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si žiadne trovy konania neuplatnila. Poučenie: Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 355, § 362 CSP) Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 365 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP). Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 zák. č. 233/1995 Z.z.). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods.1 zák. č. 233/1995 Z.z.), kauzálne príslušným je Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 zákona č. 233/1995 Z.z.).“