Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/81/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2015200344 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2015200344.6 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a členov senátu: JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v právnej veci žalobcu: MENERT spol. s r.o., so sídlom Hlboká 3, 927 01 Šaľa, IČO: 17 330 165, právne zastúpený: advokátska kancelária agner & partners, s.r.o., so sídlom Špitálska 10, 811 08 Bratislava, IČO: 36 722 758, proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej stavebnej správy, so sídlom Kollárova 8, 917 02 Trnava, za účasti ďalšieho účastníka: Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov J. M. XX, XX, XX, so. sídlom J. M. XXXX/XX, XXX XX K., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo OU-TT-OVBP2-2015/003459/PaHo zo dňa 03. 03. 2015, takto r o z h o d o l : I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Súd žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva. III. Súd ďalšiemu účastníkovi Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov J.M. XX,XX,XX, K. právo na náhradu trov konania voči žalobcovi priznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou podanou dňa 05.05.2015, sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného Okresného úradu Trnava, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-TT-OVBP2-2015/003459/PaHo zo dňa 03.03.2015, ktorým žalovaný ako druhostupňový správny orgán zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Mesta Sládkovičovo č.102/2010/07-HL zo dňa 03.11.2014, ktorým Mesto Sládkovičovo ako stavebný úrad rozhodlo, že žalobca nie je účastníkom konania v konaní o dodatočnom povolení stavby spojeným s kolaudačným konaním stavby „Plynová teplovodná kotolňa pre bytový dom ul. J. M. XXXX/XX,XX,XX, XXX XX K.“ pre investora Spoločenstvo vlastníkov bytov a NP J. M. XX, XX, XX, XXX XX K., objekt č. XXXX, na parc. č. 994/1, 994/2, 994/3 vedené na LV č. XXXX, k. ú. K.. 2. Žalobca v žalobe namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a že je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov. Žalobca uviedol, že žalovaný nesprávne posúdil účastníctvo žalobcu v konaní v zmysle § 59 ods. 1 písm. b) stavebného zákona, ktorý sa podľa § 88a ods.7 stavebného zákona primerane vzťahuje aj na konanie o dodatočnom povolení stavby ako aj v zmysle § 14 správneho poriadku. Podľa názoru žalobcu definícia účastníctva je v právnych predpisoch SR rozdelená medzi všeobecnú právnu úpravu (§ 14 správneho poriadku) a osobitnú právnu úpravu jednotlivých druhov správnych konaní ( napr. § 34 a § 59 stavebného zákona, § 18 ods.1 zák.č.51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a banskej správe a § 72 zák.č.372/1992 Zb. o priestupkoch. Podľa názoru žalobcu všeobecná právna úprava účastníctva v správnom konaní je teda kľúčová pri výklade účastníctva v stavebnom konaní. Právna úprava účastníctva v správnom konaní sa nachádza v § 14 ods. 1 a 2 správneho poriadku, z ktorých vyplýva, že účastníkom správneho konania je aj ten o koho právach sa má konať alebo ten koho práva môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. Žalovaný v rozpore s týmto ustanovením posúdil postavenie žalobcu, keď mu nepriznal postavenie dotknutého orgánu v zmysle § 140a ods. 1 písm. c) stavebného zákona, ktorý ustanovuje, že dotknutým orgánom je aj vlastník sietí a zariadení technického vybavenia územia, čo žalobca nepochybne je. Žalovaný napriek tomu uviedol, že žalobca nie je v uvedenom konaní ani dotknutým orgánom v zmysle § 140a ods. 1 písm. c) stavebného zákona, pričom však vôbec nebral do úvahy skutočnosť, že je vlastníkom sietí a zariadení technického vybavenia územia, ale iba nesprávne právne argumentoval tým, že postavenie dotknutého orgánu mu nevyplýva z osobitného predpisu. Podľa názoru žalobcu je rozhodnutie arbitrárne a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože žalovaný nedostatočne a nezrozumiteľne zdôvodnil prečo žalobca nie je dotknutý na svojich právach a tým pádom nie je účastníkom konania, čím dostatočne neuniesol svoje dôkazné bremeno na preukázanie tohto tvrdenia a vôbec sa nevysporiadal s tvrdením žalobcu, že je dané aj jeho postavenie dotknutého orgánu v tomto konaní vyplývajúce z § 140a ods. 1 písm. c) stavebného zákona, nakoľko je vlastníkom sietí a zariadení technického vybavenia územia. Žalovaný sa pri svojom rozhodnutí mal riadiť ustanovením § 47 ods. 3 správneho poriadku, ktorý stanovuje, že v odôvodnení rozhodnutia orgán uvedie všetky skutočnosti ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, uvedie akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil právnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov a ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu žiada žalobca napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie ktoré mu predchádzalo, t. j. rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Mesta Sládkovičovo zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 3. V predmetnej veci podal písomné vyjadrenie aj žalovaný a to dňa 28.10.2015, v ktorom uviedol, že v danom konkrétnom prípade bolo zistené, že spoločnosť MENERT s.r.o. nikdy nespĺňala z verejne dostupných zdrojov kritéria dodávateľa tepla pre danú konkrétnu stavbu. Spoločnosť MENERT s.r.o. nie je držiteľom povolenia na výrobu tepla, ktoré vydáva Úrad pre reguláciu sieťových odvetví podľa správneho poriadku a zák.č.250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach a podľa § 7 a § 8 zákona o tepelnej energetike spolu s prílohami o mieste podnikania a vymedzenom území. Spoločnosť MENERT s.r.o. nie je a nikdy nebola dodávateľom tepla pre bytový dom ul. J. M. XXXX/XX,XX,XX K., a preto nebola oprávnená uzatvoriť so Spoločenstvom zmluvu o dodávke tepla podľa zákona o tepelnej energetike. Spoločnosť MENERT síce uviedla, že je dodávateľom tepla prostredníctvom svojej dcérskej spoločnosti MENERT-THERM s.r.o., avšak podľa názoru žalovaného sa žalobca neprávom považoval za dodávateľa tepla. Podľa verejne dostupných zdrojov a výpisu z obchodného registra spoločnosť MENERT s.r.o. a spoločnosť MENERT-THERM s.r.o. sú majetkovo, personálne a sídlom prepojené, pričom ich postavenie v konaní stavebného úradu o predmetnej stavbe nie je jednoznačne vymedzené a podľa výpisu z obchodného registra ide o dve samostatné právnické osoby. Spoločnosť MENERT preto nespĺňa kritéria dodávateľa tepla podľa zákona o tepelnej energetike a z tohto dôvodu jej neprináleží ani postavenie dotknutého orgánu. 4. Uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/81/2015 - 94 zo dňa 15.11.2016 bol do konania pribratý účastník správneho konania Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov J. M. XX, XX, XX, so sídlom J. M. XXXX/XX, XXX XX K.. 5. V predmetnej veci podal písomné vyjadrenie aj pribratý účastník a to dňa 14.12.2016, v ktorom uviedol, že rozhodnutie žalovaného považuje za vecne správne, pričom podľa názoru tohto pribratého účastníka žalobca nie je v danom prípade účastníkom konania a nemá ani postavenie dotknutého orgánu. 6. Vo veci spoločnosti MENERT s.r.o. podal prokurátor Krajskej prokuratúry Trnava protest č.121/15/2200-7 zo dňa 22.7.2015 proti rozhodnutiu Okresného úradu Trnava, odboru výstavby a bytovej politiky č.OU-TT-OVBP2-2015/003459/PaHo zo dňa 03.03.2015, pričom Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR svojim rozhodnutím č.21093/2015/B625-SV/56223 Ra zo dňa 16.9.2015 nevyhovelo protestu prokurátora vo vzťahu k spoločnosti MENERT s.r.o., pričom ministerstvo konštatovalo, že uvedená spoločnosť MENERT s.r.o. nikdy nespĺňala kritéria dodávateľa tepla pre danú konkrétnu stavbu. Spoločnosť MENERT s.r.o. nie je držiteľom povolenia na výrobu tepla, ktoré vydáva úrad pre reguláciu sieťových odvetví podľa správneho poriadku a zákona č.250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach podľa § 7 a § 8 zákona o tepelnej energetike spolu s prílohami o mieste podnikania a vymedzenom území. 7. Z prvostupňového rozhodnutia Mesta Sládkovičovo č.102/2010/07-HL zo dňa 03.11.2014, ktorý konal ako stavebný orgán vo veci dodatočného povolenia a kolaudačného rozhodnutia stavby „Plynová teplovodná kotolňa pre bytový dom ul. J. M. XXXX/XX,XX,XX, XXX XX K.“ vyplýva, že prvostupňový správny orgán nepriznal spoločnosti MENERT s.r.o. postavenie účastníka konania ani dotknutého orgánu s odôvodnením, že spoločnosť MENERT s.r.o. nespĺňa podmienky pre účastníctvo konania ani podľa § 59 ods. 1 stavebného zákona, nakoľko nie je stavebníkom, osobou ktorá má vlastnícke práva alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich, vrátane susediacich pozemkov a stavieb ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom alebo stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté a nie je ani osobou ktorej sa priznáva účastníctvo podľa osobitného predpisu. Prvostupňový správny orgán nepriznal žalobcovi ani postavenie dotknutého orgánu podľa § 140a stavebného zákona, pretože podľa názoru tohto správneho orgánu spoločnosť MENERT s.r.o. nie je dotknutým orgánom, ktorý by sa mal vyjadrovať v konaní o stavebnom povolení. 8. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca dňa 25.11.2014 odvolanie. 9. Žalovaný ako druhostupňový správny orgán napadnutým rozhodnutím č.OU-TT-OVBP2-2015/003459/ PaHo zo dňa 03.03.2015, zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie s odôvodnením, že v súvislosti s aplikáciou § 14 ods. 1 správneho poriadku, na ktorú poukazuje žalobca, nie je zrejmé akým spôsobom boli práva a právom chránené záujmy a povinnosti žalobcu dotknuté, keďže zmluvný vzťah k predmetným Spoločenstvom vlastníkov bytov a nebytových priestorov bol ukončený ku dňu 31.12.2010 uplynutím doby určitej, na ktorú bol zmluvný vzťah uzatvorený. V súvislosti s postavením žalobcu ako účastníka stavebného konania podľa § 59 ods. 1 písm. b) stavebného zákona, žalovaný rovnako ako prvostupňový správny orgán poukázal, že žalobca nemá postavenie vlastníka nehnuteľnosti ktorej sa stavebné povolenie dotýka a takisto nemá ani postavenie vlastníka susednej stavby alebo pozemku. V súvislosti s aplikáciou ust. § 140a ods. 1 písm. c) stavebného zákona, podľa ktorého mal správny orgán podľa žalobcu žalobcovi priznať postavenie dotknutého orgánu, žalovaný uvádza, že zmena zákona o energetike v § 12 ods. 10 priznáva s účinnosťou od 1.5.2014 dodávateľom tepla síce postavenie účastníka konania resp. dotknutého orgánu, ale konštatuje, že právny vzťah medzi Spoločenstvom vlastníkov bytov a spoločnosťou MENERT s.r.o. bol uzatvorený na dobu určitú a bol ukončený k 31.12.2010, teda novela zákona o energetike nemôže pôsobiť retroaktívne a tak nemá žalobca postavenie dotknutého orgánu pre dodávateľa tepla. 10. Krajský súd v Trnave predmetnú vec prejednal na pojednávaní konanom dňa 09.11.2017 podľa § 107 ods. 1 SSP, pričom zistil, že žaloba nie je dôvodná a preto ju zamietol. 11. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že žalobca svoje účastníctvo odôvodňuje tým, že je vlastníkom technologického zariadenia na ktorom bola vybudovaná stavba a tak isto je vlastníkom sietí teplovodov. Stavebné konanie sa dotýka jeho vlastníckych práv a v prípade že stavebný úrad nepripustí žalobcu do konania ako účastníka, bude žalobca ukrátený na týchto právach a to aj vzhľadom na vykonávanie jeho hospodárskej činnosti, keďže predmetné technické zariadenie prenajíma spoločnosti MENERT-THERM s.r.o., ktorá vykonáva dodávku tepla. Ďalej poukázal, že žalobca je právnickou osobou, ktorá má v predmete činnosti výrobu a dodávku tepla a nie je vylúčené, že v budúcnosti bude vykonávať výrobu a dodávku tepla v danom objekte žalobca sám. Napadnutým rozhodnutím bolo dotknuté právo žalobcu na ochranu životného prostredia, ktoré bolo v danej veci potláčané žalovaným do úzadia, ale ktoré je zdôraznené v stavebnom zákone a v tejto súvislosti je potrebné, aby v záujme ochrany životného prostredia dochádzalo k dodávke tepla z obnoviteľných zdrojov, pričom uvedená kotolňa s takýmto využívaním obnoviteľných zdrojov nepočíta. Právny zástupca žalobcu ďalej poukázal, že pokiaľ žalovaný nerešpektoval u žalobcu postavenie jeho účastníka ako vlastníka technologického zariadenia na predmetnej stavbe, mal posudzovať jeho účastníctvo z pozície postavenia dotknutého orgánu. V tomto smere sa rozchádza právny názor žalobcu a žalovaného a preto je potrebné, aby v tejto otázke zaujal stanovisko súd. 12. Poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní poukázala na vyjadrenia ktoré zaslali súdu a ktoré sa nachádzajú v spise. Poukázala na to, že protestu prokurátora nebolo zo strany ministerstva dopravy vyhovené a pokiaľ ide o postavenie žalobcu ako o účastníka konania podľa stavebného zákona, tak správny orgán posudzoval účastníctvo správne, pretože účastníctvo sa posudzuje v stavebnom konaní podľa stavebného zákona a nie podľa správneho poriadku. 13. V predmetnej veci sa na pojednávaní vyjadrila aj právna zástupkyňa pribratého účastníka, ktorá uviedla, že považuje rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu za vecne správne. Otázka účastníctva je riešená v § 97 ods. 1 stavebného zákona. Podľa jej názoru stavebný úrad postupoval správne a v súlade s týmto ustanovením, pretože žalobca nepreukázal, že je vlastníkom práv k stavbe a že by jeho práva mohli byť rozhodnutím stavebného úradu dotknuté. Žalobca nie je preto účastníkom konania a pokiaľ ide o skutočnosť, že či žalobca by mohol byť dotknutou osobou, tak mohol by byť len v prípade, že tak to ustanoví osobitný právny predpis, čo v danom smere žalobca nie je. 14. Podľa § 59 ods. 1 stavebného zákona Účastníci stavebného konania (1) Účastníkmi stavebného konania sú: a) stavebník, b) osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté, c) ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, 1g) d) stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, e) projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby. Podľa § 97 ods. 1 stavebného zákona Účastníci konania Účastníkmi konania podľa § 86 až 96 sú právnické osoby a fyzické osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemku alebo stavbe a ktorých práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. Podľa § 140a ods. 1 písm. c) stavebného zákona Dotknutým orgánom podľa tohto zákona je c) vlastník sietí a zariadení technického vybavenia územia a iná právnická osoba, ak to ustanovuje osobitný predpis. 15) Podľa § 5 ods. 1,2 zák.č.657/2004 Z.z. o tepelnej energetike (1) Podnikať v tepelnej energetike možno len na základe povolenia a v súlade s povolením. (2) Fyzickej osobe alebo právnickej osobe vydá rozhodnutie o povolení úrad na základe písomnej žiadosti a po splnení podmienok uvedených v § 6 ods. 1. Úrad po prijatí písomnej žiadosti bezodkladne vydá žiadateľovi potvrdenie o prijatí písomnej žiadosti. 5a) Podľa § 7 ods. 1,2,3 zák.č.657/2004 Z.z. o tepelnej energetike (1) V povolení vydanom fyzickej osobe sa uvedie a) meno, priezvisko, trvalý pobyt alebo pobyt a miesto trvalej prevádzky sústavy tepelných zariadení alebo jej časti a číslo osvedčenia o odbornej spôsobilosti na predmet podnikania zodpovedného zástupcu, b) obchodné meno a miesto podnikania, c) identifikačné číslo, ak bolo pridelené, d) rozsah a miesto predmetu podnikania, na ktorý sa vydáva povolenie, e) doba začatia výkonu predmetu podnikania a doba platnosti povolenia, f) meno a priezvisko zodpovedného zástupcu, jeho trvalý pobyt alebo pobyt a číslo osvedčenia o odbornej spôsobilosti, ak fyzická osoba, ktorej sa povolenie vydáva, sama nie je odborne spôsobilá, g) stručný technický popis sústavy tepelných zariadení, na ktorých môže podnikať, a ich výkonové hodnoty, h) vymedzené územie na podnikanie. (2) V povolení vydanom právnickej osobe sa uvedie a) obchodné meno, b) identifikačné číslo, c) sídlo, d) meno a priezvisko zodpovedného zástupcu, jeho trvalý pobyt alebo pobyt a číslo osvedčenia o odbornej spôsobilosti, e) sídlo organizačnej zložky zahraničnej právnickej osoby na území Slovenskej republiky, ak sa povolenie vydáva takejto osobe, f) rozsah predmetu podnikania, na ktoré sa vydáva povolenie, g) doba začatia výkonu predmetu podnikania a doba platnosti povolenia, h) miesto výkonu predmetu podnikania, i) stručný technický popis sústavy tepelných zariadení, na ktorých môže podnikať, a ich výkonové hodnoty, j) vymedzené územie, k) zrušené od 1.5.2014. (3)Žiadateľ, ktorému bolo vydané povolenie (ďalej len "držiteľ povolenia"), je povinný podať návrh na zápis tejto činnosti do obchodného registra alebo do iného príslušného registra do 90 dní od právoplatnosti povolenia. Podľa 8 ods. 1,2,3 zák.č.657/2004 Z.z. o tepelnej energetike Zmeny v povolení (1) Držiteľ povolenia pri zmene údajov uvedených v povolení je povinný písomne požiadať úrad o vykonanie zmeny do 30 dní od vzniku zmeny. (2) Držiteľ povolenia k písomnej žiadosti podľa odseku 1 je povinný priložiť doklady, ktoré zmenu odôvodňujú. (3) Úrad vykoná zmeny v povolení do 30 dní od doručenia žiadosti. 15. Preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil, že v danom konaní je potrebné vyriešiť právnu otázku v súvislosti s tým, či žalobca je účastníkom konania, resp. dotknutým orgánom o dodatočnom povolení stavby spojenou s kolaudačným rozhodnutím týkajúcim sa „Plynovej kotolne pre bytový dom ul. J. M. XXXX/XX,XX,XX, XXX XX K.“, na pozemku parc. č. 994/1, 994/2, 994/3 v k. ú. K.. 16. Postavenie účastníka v stavebnom zákone je jasne definované v § 59 stavebného zákona a v konaní o dodatočnom povolení stavby v § 97 stavebného zákona. Ako vyplýva zo spisového materiálu, žalobca nespĺňa podmienky uvedené v § 97 stavebného zákona pre to aby bol účastníkom konania, nakoľko nie je právnickou osobou ktorá má vlastnícke práva alebo iné práva k pozemkom alebo k stavbe o ktorej práva a právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. Pokiaľ právny zástupca žalobcu argumentuje, že účastníctvo malo byť posudzované podľa § 14 ods. 1,2 správneho poriadku, tak krajský súd s touto argumentáciou nesúhlasí, pretože pokiaľ špeciálny zákon t. j. „lex specialis“ obsahuje ustanovenie o účastníctve, tak treba posudzovať účastníctvo podľa tohto zákona a keďže v stavebnom konaní sa posudzuje účastníctvo podľa zákona č.50/1976 Zb. t. j. stavebného zákona, je potrebné primárne posudzovať účastníctvo podľa tohto zákona. Na to aby mal žalobca postavenie účastníka v stavebnom konaní musí spĺňať aspoň jednu z podmienok uvedených v ust. § 59 ods. 1 stavebného zákona. Z postavenia žalobcu nevyplýva, že by bol stavebník, resp. že by mal vlastnícke resp. iné právo k stavbe v ktorej sa v tomto konaní rozhoduje o dodatočnom povolení stavby, nie je vlastníkom ani susediacich pozemkov a nemá ani iné právo k predmetnej stavbe ( je len vlastníkom technického zariadenia ktoré je umiestnené na tejto stavbe). Žalobca taktiež nespĺňa podmienku uvedenú v ust. § 59 ods. 1 písm. c) stavebného zákona ako ďalšia osoba, ktorej postavenie vyplýva z osobitného predpisu t. j. že má postavenie dotknutého orgánu ( týmto sa súd zaoberá na inom mieste odôvodnenia tohto rozsudku). Rovnako postavenie účastníka nevyplýva žalobcovi ani z ust. § 59 ods. 1 písm. d, e) stavebného zákona, keďže je zrejmé, že žalobca v stavebnom konaní nevystupoval ako stavebný dozor, kvalifikovaná osoba, a ani ako projektant stavby. 17. Žalobca odvodzuje svoje právo byť účastníkom tohto konania z toho, že je vlastníkom technologického zariadenia - kotolne, vrátane rozvodov na výrobu a dodávku tepla ako aj z toho, že do 31.12.2010 mal žalobca vyrábať a dodávať teplo pre Spoločenstvo vlastníkov bytov na sídlisku J. M. č.XXXX/ XX,XX,XX v K.. Ako vyplýva zo spisu, tak žalobca nikdy toto teplo pre uvedený subjekt nedodával a dodávateľom tepla bola práve spoločnosť MENERT -THERM s.r.o.. Žalobca sa síce odvoláva, že ide o dcérsku spoločnosť, ale ako vyplýva zo spisového materiálu a najmä z výpisov z obchodného registra týchto spoločností, spoločnosť MENERT s.r.o. má IČO 17 330 165 a spoločnosť MENERT -THERM s.r.o. má IČO 31 420 991, teda ide o dva samostatné subjekty, ktoré sú síce personálne a majetkovo prepojené, ale keďže každá z týchto spoločností má samostatné IČO, teda ide o dva rozličné subjekty, ktorých práva a povinnosti vo vzťahu k tretím osobám treba posudzovať samostatne. 18. Spoločnosť MENERT s.r.o. síce poukazuje, že z jej výpisu z obchodného registra vyplýva jej právo vyrábať a dodávať teplo, keďže tento predmet činnosti má zapísaný vo svojom predmete podnikania, avšak žalobca nepreukázal že by práve on bol držiteľom povolenia na výrobu tepla tak ako si to vyžaduje ust. § 5 zákona o tepelnej energetike. Pokiaľ žalobca nedisponuje týmto povolením od príslušného orgánu, ktorým je Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, nie je žalobca oprávnený na výrobu a dodávku tepla a teda nemôže mať v stavebnom konaní postavenie dotknutého orgánu podľa § 12 ods. 10 zákona o tepelnej energetike. Navyše sám žalobca si túto skutočnosť zrejme uvedomuje, keď právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že výrobu a dodávku tepla vykonáva pre Spoločenstvo vlastníkov bytov na ul. J. M. č. XXX/XX,XX,XX v K. prostredníctvom spoločnosti MENERT -THERM s.r.o. (v žalobe tvrdí že ide o dcérsku spoločnosť) a že v budúcnosti uvažuje resp. nevylučuje, že bude vyrábať a dodávať teplo pre tento subjekt sám. Ako však už bolo hore uvedené, spoločnosť MENERT -THERM s.r.o. nie je dcérskou spoločnosťou spoločnosti MENERT s.r.o., a teda ide o dve rozličné právnické osoby a pokiaľ jedna z týchto spoločností má príslušné povolenie na výrobu a dodávku tepla, nemôže si tá druhá spoločnosť, v danom prípade žalobca, odvodzovať toto oprávnenie pre seba. 19. V danom prípade je teda zásadnou otázkou, či žalobca môže byť posudzovaný podľa § 140a stavebného zákona ako dotknutý orgán s poukazom na ust. § 12 ods. 10 zákona o tepelnej energetike, otázka či žalobca disponuje s povolením od Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a keďže žalobca túto skutočnosť v priebehu konania nepreukázal, nemôže mať postavenie dotknutého orgánu tak ako to vyplýva zo zákona o tepelnej energetike, konkrétne § 12 ods. 10, ktorý je účinný od 01.05.2014. Na tejto skutočnosti nemôže zmeniť nič ani to, že žalobca doložil do spisového materiálu kúpno-predajnú zmluvu zo dňa 30.11.2009, podľa ktorej Mesto Sládkovičovo predalo spoločnosti MENERT s.r.o. zariadenie na výrobu tepla a teplej úžitkovej vody vrátane rozvodov pre sídlisko J. M. v K.. Na to aby mohol mať žalobca postavenie dotknutého orgánu tak ako to upravuje § 12 ods. 10 zákona o tepelnej energetike, je potrebné, aby žalobca disponoval práve povolením od Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, čo žalobca ale v danom konaní nepreukázal. 20. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti rozhodol súd tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 21. O trovách konania rozhodol súd podľa § 168 SSP, keď procesne úspešnému žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalovaný má postavenie orgánu štátnej správy a tomuto možno priznať náhradu trov konania len výnimočne, pričom súd nezistil v danom prípade dôvody pre ktoré by tieto trovy mohol žalovanému priznať a navyše žalovaný si ani trovy neuplatnil. 22. Súd ďalšiemu účastníkovi Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov J.M. XX,XX,XX,K. právo na náhradu trov konania voči žalobcovi priznal podľa § 169 SSP za úkony ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktoré mu uložil správny súd. Ide o úkon - vyjadrenie k predmetnému sporu na ktorý bol pribratý účastník vyzvaný súdom výzvou zo dňa 21.11.2016. 23. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Trnave a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.