Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/101/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2015200445 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2015200445.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Ľuboslavy Vankovej v právnej veci žalobkyne : JUDr. Z. P., K. G. XXX, proti žalovanému: Obec Šajdíkove Humence, zastúpenej starostom obce Z. I., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia starostu Obce Šajdíkove Humence Č.p.:4-59/2015 zo dňa 06.05.2015 jednohlasne takto r o z h o d o l : I. Súd rozhodnutie žalovaného - starostu obce Šajdíkove Humence Č. p.: 4-59/2015 zo dňa 6.5.2015 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. II. Žalobkyňa má právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 18.06.2015 sa domáhala preskúmania rozhodnutia žalovaného - Obec Šajdíkove Humence Č.p.:4-59/2015 zo dňa 06.05.2015, ktorým tento v zmysle ustanovenia § 19 ods. 2 a 3 v spojení s ustanovením § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 211/2000 Z.z.) sprístupnila žalobkyni požadovanú informáciu - plán KČ na rok 2014, a to spôsobom požadovaným žalobkyňou v jej žiadosti - elektronickou poštou na e-mailovú adresu. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia bolo uvedené, že obecný úrad požadované informácie žiadateľke sprístupnil dňa 31.03.2015 s výnimkou plánu kontrolnej činnosti hlavného kontrolóra obce za obdobie roku 2014, nakoľko tento nebol dohľadaný. 2. V žalobných dôvodov namietala, že dňa 08.04.2015 jej boli prostredníctvom pošty doručené len niektoré zo žiadaných dokumentov, pričom z informácií uvedených v žiadosti jej neboli doručené nasledovné listiny: zápisnica zo zasadnutia obecného zastupiteľstva, ktorým bol p. G. ako hlavnej kontrolórke obce daný súhlas na podnikanie alebo vykonávanie inej zárobkovej činnosti a členstvo v riadiacom, kontrolnom alebo dozornom orgáne právnických osôb, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť, ďalej zápisnice zo zasadnutia obecného zastupiteľstva, na ktorom obecné zastupiteľstvo prijalo uznesenie, ktorým schválilo, neschválilo alebo vzalo na vedomie akýkoľvek dokument vypracovaný hlavnou kontrolórkou obce a tiež výzvu, na základe ktorej bola podaná žiadosť o čerpanie finančných prostriedkov z enviromentálneho fondu. V tejto súvislosti poukázala na to, že zo strany žalovaného nebolo vydané rozhodnutie o nesprístupnení vyššie uvedených informácii na základe príslušných ustanovení zákona č. 211/2000 Z.z. Rozhodnutie žalovaného Č.p.:4-59/2015 zo dňa 06.05.2015, ktorého prílohou bol dokument „návrh plánu kontrolnej činnosti hl. kontrolóra obce za rok 2014“ považovala za ničotný právny akt, nakoľko z tohto dokumentu nevyplýva, že ho vydal orgán na to určený, t.j. starosta obce, keďže v hlavičke dokumentu je pečiatka s údajmi obecného úradu, teda neboli splnené podmienky vyžadované správnym poriadkom na jeho doručenie a ani ním nebolo odvolanie žalobkyne vybavené v plnom rozsahu. Mala za to, že došlo k vydaniu tzv. fiktívneho rozhodnutia, ktorým bolo jej odvolanie zamietnuté. Za tohto stavu žiadala rozhodnutie žalovaného - starostu obce o zamietnutí jej odvolania zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. d/ OSP a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Tvrdila, že vyššie uvedeným postupom žalovaného prišlo k porušeniu ustanovení zákona č. 211/2000 Z.z. ako aj článku 26 ods. 5 Ústavy SR, čím bolo porušené jej právo na informácie, ktorej garantuje priamo Ústava SR. 3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 29.07.2015 uviedol, že o žiadosti žalobkyne bolo vydané dňa 06.05.2015 rozhodnutie, ktoré jej bolo doručené dňa 06.05.2015 prostredníctvom e-mailu, pričom k tomuto rozhodnutiu boli pripojené aj žalobkyňou požadované listinné doklady, a to rozhodnutie a plán činnosti hl. kontrolóra obce. Mala za to, že obec poskytla žalobkyni všetky požadované podklady a listiny, ktorými disponovala. Nesúhlasila s tvrdením žalobkyne, že v danom prípade išlo k fiktívne rozhodnutie obce, pretože o žiadosti žalobkyne bolo vydané rozhodnutie. Poukázala ďalej na to, že predmetom práva na informácie môžu byť všetky informácie, pokiaľ nejde o informácie podliehajúce obmedzeniu čl. 26 ods. 4 Ústavy SR. V tejto súvislosti poukázala na skutočnosť, že právo na informácie sa nezaručuje ako absolútne právo nadradené nad ostatné ústavné práva a slobody. Všetky základné práva a slobody sa chránia len v takej miere a v rozsahu, pokiaľ uplatnením jedného práva alebo slobody nedôjde k neprimeranému obmedzeniu, či dokonca popretiu iného práva alebo slobody - popretiu práv dotknutých účastníkov v konaní a narušeniu riadneho chodu obce - obecného úradu - narušeniu verejného záujmu štátu, keď v tejto súvislosti poukázala na viaceré nálezy Ústavného súdu (nález ÚS SR sp. zn. III.ÚS 96/2010, sp. zn. II.ÚS 128/95, sp. zn. II. ÚS 48/97, sp. zn. PL.ÚS 7/96, sp. zn. II.ÚS 10/99, sp. zn. II.ÚS 514/2010, sp. zn. II. ÚS 184/03 a sp. zn. II. ÚS 81/99 ako aj rozsudky NS SR sp. zn. 5Sži/6/2012 a 3Sži/5/2009). Ďalej uviedol, že zákon o slobode informácii má slúžiť iba ako nástroj spoločenskej kontroly a nie ako prostriedok na zneužitie práva, pričom je nevyhnutné, aby toto právo bolo uplatňované efektívne a účelne (nie účelovo), a to nielen vo vzťahu k povinným osobám, ale i vo vzťahu k súdu. V opačnom prípade ide zo strany žiadateľov skôr o zneužívanie práva, kedy je toto právo zámienkou pre formalistické a bezúčelné spory (viď uznesenie NS SR sp. zn. 5Sži/9/2014). 4. Krajský súd vo veci rozhodol postupom podľa § 137 ods. 4 SSP bez nariadenia pojednávania, pričom po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodná. 5. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, štátnej správy, orgánov územnej samosprávy ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Je nepochybné, že podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva v konaní ide. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné uviesť, že úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať „zákonnosť“ ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotno-právne a procesno-právne predpisy. Inými slovami povedané, treba vziať do úvahy, že správny súd „nie je súdom skutkovým“, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy. Pokiaľ ide o právo na informácie tak toto je v oblasti územnej samosprávy vykonávané viacerými formami. Orgány územnej samosprávy sprístupňujú a zverejňujú informácie napr. v zmysle § 25 ods. 7 zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov alebo v zmysle ustanovení zákona o slobode informácií. 6. Podľa § 1 zákona č. 211/2000 Z.z. tento zákon upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám. V poznámke k tomuto ustanoveniu je citovaný aj čl. 26 Ústavy SR, ktorá síce nemá normatívnu povahu, ale vyjadruje zámer zákonodarcu, čo sa týka účelu zákona o slobode informácií, t.j. úpravou v tomto zákone sa má chrániť reálne uplatnenie čl. 26 Ústavy SR. 7. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie sú štátne orgány, obce, ako aj tie právnické a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. 8. V zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. 9. Podľa § 18 ods. 2 veta prvá zákona č. 211/2000 Z.z. ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. 10. V predmetnej veci možno konštatovať, že o odvolaní žalobkyne bolo rozhodnuté Starostom Obce Šajdíkove Humence, ktorý rozhodnutie Č.p.: 4-59/2015 zo dňa 06.05.2015 aj vlastnoručne podpísal, a preto nemožno považovať takéto rozhodnutie za fiktívne, ako to namietala žalobkyňa. Pokiaľ ustanovenie § 19 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. zveruje rozhodnutie podľa tohto zákona obecným (mestským) úradom, možno pripustiť, že je vo vzťahu k správnemu poriadku i k zákonu o obecnom zriadení v postavení osobitného zákona a použije sa preto prednostne. Toto ustanovenie je potrebné však vykladať tak, že nezbavuje správny orgán povinnosti riadne vykonať odvolacie konanie a rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodniť, čo v rozhodnutí, ktoré je predmetom preskúmavacieho konania absentuje. Vzhľadom k tomu, že žalovaný ako odvolací správny orgán svoje rozhodnutie Č.p.: 4-59/2015 zo dňa 06.05.2015 náležitým spôsobom neodôvodnil, a to najmä v časti, v ktorej žalobkyni neboli doručené niektoré ňou požadované listinné doklady (zápisnice zo zasadnutia obecného zastupiteľstva ako aj výzva, na základe ktorej bola poslaná žiadosť o čerpanie finančných prostriedkov z enviromentálneho fondu) je potrebné považovať takéto rozhodnutie za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d/ SSP). V tejto súvislosti súd považuje za potrebné k veci ešte uviesť, že správny súd v súdnom konaní neskúma, či existujú dôvody pre sprístupnenie, ale skúma, či existujú dôvody pre nesprístupnenie. V predmetnej veci žalovaný ako orgán verejnej správy nepostupoval v zmysle § 47 ods. 3 správneho poriadku, nerozhodol o celej žiadosti žalobkyne, pričom pokiaľ niektoré požadované informácie nemienil sprístupniť alebo nemohol sprístupniť, mal uviesť skutočnosti, ktoré mu bránia v takomto postupe a rozhodnutie v tejto časti náležite odôvodniť. 11. O trovách konania súd rozhodol tak, že v konaní úspešnej žalobkyni súd priznal náhradu trov konania v celom rozsahu s poukazom na ustanovenie § 167 ods. 1 SSP, o ktorých rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR a to v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.