Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/104/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2015200460 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2015200460.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Ľuboslavy Vankovej v právne veci žalobcu: Fakultná nemocnica Trnava, A. Žarnova 11, 917 55 Trnava, IČO: 00610381, zastúpeného spoločnosťou Prosman a Pavlovič advokátska kancelária s.r.o., Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO: 36865281 proti žalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Žellova 2, 829 24 Bratislava 25, o návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo konania: ZS 204/00014/2014/R, číslo spisu: 1204/35960/2015/204 zo dňa 24.4.2015 jednohlasne takto r o z h o d o l : I.Súd rozhodnutie žalovaného Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Bratislava číslo konania: ZS 204/00014/2014/R, číslo spisu: 1204/35960/2015/204 zo dňa 24.4.2015 ako aj rozhodnutie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trnava, číslo konania: ZS 204/00014/2014 zo dňa 12.6.2014 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. II.Žalobca má právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1.Žalobou doručenou súdu dňa 23.5.2015 sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým bol rozklad poskytovateľa zdravotnej starostlivosti Fakultnej nemocnice Trnava (ďalej len žalobca) zamietnutý a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. ZS 204/00014/2014 zo dňa 12.6.2014 o uložení pokuty vo výške 5.500,-Eur potvrdené. V odôvodnení rozhodnutia bolo konštatované, že žalobca ako účastník konania porušil § 4 ods. 3 zák.č.576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č.576/2004 Z.z.), tým, že počas poskytovania zdravotnej starostlivosti p. F. B. (ďalej len pacientka) v súvislosti s pôrodom jej dieťaťa na Gynekologicko-pôrodníckej klinike v Trnave dňa 25.4.2013, nebola pacientke správne poskytnutá zdravotná starostlivosť. V tejto súvislosti bolo uvedené, že pri zistení suspektného CTG záznamu, natočeného v čase od 18,33 hod. do 18,43 hod. mala byť pacientka kontinuálne kardiotokograficky monitorovaná, pričom po napojení CTG o 19,07 hod. a zistení bradykardie plodu mal byť okamžite privolaný službukonajúci lekár gynekologicko-pôrodníckej kliniky, kedy mohli byť vykonané opatrenia, ktoré by zabránili prehlbovaniu hypoxie plodu. Z uvedených skutočností následne vyplýva, že pôrod mal byť vedený vzhľadom na prolongovanú hypoxiu operačne vaginálne naložením pôrodníckych klieští. Ďalej bolo v rozhodnutí uvedené, že pokuta je splatná v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. 2.V žalobných dôvodoch žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutia nie sú správne a považuje ich za nezákonné. Pokiaľ ide o procesnoprávnu stránku veci, nepovažoval za správne tvrdenie žalovaného, že tento zhodnotil, že pre objektívne a správne zistenie postačia odborné stanoviská odborných konzultantov, ktoré žalovaný považoval za dostatočné pre presné zistenie skutkového stavu veci, a teda nepovažoval za potrebné vykonať dôkaz prizvaním ďalšieho odborníka, resp. odborníkov. V tejto súvislosti namietal, že správne orgány vychádzali z posúdenia odborníkov, s ktorými žalobca nikdy nekomunikoval, nemal právo klásť im otázky, ozrejmiť si skutkový stav, nakoľko títo odborníci vychádzali z písomných vyjadrení, ktoré predložili lekári, zamestnanci žalobcu a títo odborníci konzultujú len s úradom a nie so samotným účastníkom, resp. jeho zodpovednými zamestnancami, konkrétnymi lekármi, ktorí realizovali liečebný proces. Poukázal na to, že povinnosťou správneho orgánu je zistiť všetky právne rozhodné skutočnosti bez ohľadu na to, v čí prospech svedčia, a teda je potrebné úplne a presne zistiť stav veci, pričom dôkazy musia mať taký charakter, aby nebolo možné pochybovať o ich hodnovernosti a o objektívnom posúdení skutočného stavu veci. Uviedol, že dôkazom v konaní o posúdenie správnosti poskytnutia zdravotnej starostlivosti sú predovšetkým odborné nálezy, odborné posudky, znalecké posudky a stanoviská. Poukázal na rozsudky NS SR (sp.zn.1Szd 2/2013 zo dňa 18.3.2014 ako aj rozhodnutie NS SR sp.zn.1Szd 3/2013 zo dňa 13.5.2014), v ktorých Najvyšší súd SR zdôraznil, že skutkový stav je nenahraditeľným a neopomenuteľným prvkom v štádiu procesu aplikácie práva. Význam zisťovania skutkového stavu pre správne konania prostredníctvom rôznych dôkazných prostriedkov, vrátane znaleckého posudku, je najmä zdôraznený prostredníctvom základnej zásady zakotvenej v § 3 ods. 5 Správneho poriadku. V tejto súvislosti uviedol, že v ustanovení § 3 ods. 5 veta prvá Správneho poriadku v spojení s § 77 ods. 1 zák.č.581/2004 Z.z. v platnom znení je ustanovené, že správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Mal za to, že v danom prípade došlo k správnemu poskytnutiu zdravotnej starostlivosti s ohľadom na zdravotný stav pacientky a novorodenca, zdravotná starostlivosť bola poskytnutá v súlade s platnými právnymi predpismi a v súlade so zdravotným stavom pacientky a novorodenca, o čom sa žalobca podrobne vyjadril v rozklade a v doplnení rozkladu zo dňa 1.12.2014. V súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti uviedol, že pacientka bola prijatá na pôrodnú sálu 25.4.2012 o 11,45 hod. v termíne so suspektným odtokom plodovej vody a pôrodnou činnosťou A10 a pôrodníckym nálezom: hrdlo 1 cm, dilatované na 2cm, hlavička vo vchode, semifixovaná, bez známok krvácania. Počas prvej doby pôrodnej boli pacientka a plod adekvátne monitorovaní, o čom svedčia CTG záznamy a zápisy monitoringu službukonajúcej sestričky o srdcových ozvách plodu, nenasvedčujú o intrauterinnej tiesni plodu a ani o jej hrozbe, nič nenasvedčovalo o možnej komplikácii počas druhej doby pôrodnej. Pri výskyte decelerácii s tečúcou inf.F1/1 + 5j OXY, táto bola odpojená s následnou úpravou CTG záznamu. Počas druhej doby pôrodnej pri priebežnom sledovaní oziev plodu, ktoré boli 128-140, nič nenasvedčovalo možnej peripartálnej hypoxii hroziacej asfyxii plodu. Podľa dostupných informácií bol pôrod vedený a ukončovaný lege artis, v súlade so všeobecne uznávanými postupmi, pričom zdravotnícky pracovníci počas pôrodu vykonali všetky zdravotné výkony na správne vyhodnotenie možného rizika ohrozenia plodu. Nie je známe na základe čoho pacientka nadobudla dojem, že došlo k pozmeňovaniu zdravotných záznamov, nakoľko zo zdravotnej dokumentácie jednoznačne vyplýva, že druhá doba začala o 19,18 hod. (napr. CTG záznam č.6 natáčaný od 19,07 hod.). Po pôrode pacientky mal novorodenec prítomnú akciu srdca, čiže mal známky života, preto bol hodnotený ako živorodený a bol odovzdaný do starostlivosti neonatológa. Žalobca ďalej namietal, že rozhodnutie správneho orgánu sa zakladá na nesprávnom skutkovom základe, z ktorého boli vyvodené nesprávne závery. Ďalej uviedol, že dôkazy ktoré navrhoval neboli zo strany správnych orgánov realizované, keď žiadal návrhom na doplnenie dokazovania zo dňa 11.11.2014 pripojiť trestný spis vedený na OR PZ TT, ČVS: ORP-171/2014, v ktorom bol vykonaný znalecký posudok a ktorý sa týkal totožného skutku, pričom na základe tohto znaleckého posudku bolo trestné konanie zastavené z dôvodu, že sa preukázalo, že sa čin nestal. Tiež žiadal vykonanie znaleckého posudku k diagnostickému a liečebnému postupu hlavného odborníka Ministerstva zdravotníctva SR v danom odbore, žalovaný však ani jeden z týchto dôkazov nevykonal. Zistený rozpor medzi tvrdeniami vyplývajúcich zo stanovísk odborníkov považoval za tak závažný, že jediným možným vhodným postupom žalovaného bolo zabezpečiť vypracovanie znaleckého posudku, resp. aspoň doplňujúce stanoviská odborníkov, keď bez odstránenia týchto rozporov je možné považovať rozhodnutie žalovaného za neodôvodnené, vychádzajúce z nenáležite zisteného skutkového stavu veci. 3.Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 12.8.2015 nesúhlasil s dôvodmi uvádzanými v žalobe. Poukázal na to, že porušenie § 4 ods. 3 zák.č.576/2004 Z.z. spočívalo zo strany žalobcu v tom, že pacientka počas pôrodu na Gynekologicko-pôrodníckej klinike v Trnave dňa 25.4.2013, pri zistení suspektného CTG záznamu, natočeného v čase od 18,33 hod. do 18,43 hod. mala byť pacientka kontinuálne kardiotokograficky monitorovaná, pričom po napojení CTG o 19,07 hod. a zistení bradykardie plodu mal byť okamžite privolaný službukonajúci lekár, kedy mohli byť vykonané opatrenia, ktoré by zabránili prehlbovaniu hypoxie plodu. Z uvedených skutočností následne vyplýva, že pôrod mal byť vedený vzhľadom na prolongovanú hypoxiu operačne vaginálne naložením pôrodníckych klieští. Prvostupňový správny orgán výkonom dohľadu v danej veci preveroval aj správnosť zdravotnej starostlivosti poskytnutej novorodencovi R. B., nar. XX.X.XXXX, ktorá toho istého dňa aj zomrela, pričom bolo zistené, že dieťaťu pacientky bola zo strany novorodeneckého oddelenia žalobcu poskytnutá dňa 25.4.2013 správna zdravotná starostlivosť. K zisteniu vyššie uvedeného porušenia, za ktoré sa v správnom konaní vedenom pod č. k. ZS 204/00014/2014 uložila sankcia, dospel prvostupňový správny orgán cestou zákonne vykonaného dohľadu, pri ktorom ako dohliadajúci orgán postupoval v zmysle ustanovení § 43 a nasl. zák.č.581/2004 Z.z., pričom rešpektoval a dodržal všetky práva a povinnosti, ktoré dohliadajúcemu orgánu ako aj žalobcovi ako dohliadanému subjektu stanovuje § 43 a nasl. zák.č.581/2004 Z.z.. V záujme náležitého posúdenia veci si žalovaný prizval do procesu výkonu dohľadu v zmysle § 43 ods. 4 zák.č.581/2004 Z.z. odborníka z medicínskeho odboru gynekológia a pôrodníctvo Doc. MUDr. P. H., PhD., ktorý výkonom dohľadu zistil pochybenie žalobcu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientke počas pôrodu na gynekologicko-pôrodníckej klinike dňa 25.4.2013. Ďalší prizvaný odborník Doc. MUDr. Y. N., CSc., odborníčka z medicínskeho odboru neonatológia zistila, že dieťaťu pacientky bola zo strany novorodeneckého oddelenia žalobcu poskytnutá dňa 25.4.2013 správna zdravotná starostlivosť. Mal za to, že v rámci druhostupňového rozhodnutia sa vysporiadal so všetkými argumentmi, či návrhmi žalobcu ako účastníka konania. V tejto súvislosti prvostupňový správny orgán zdôraznil, že žalobca, hoci mu bola taká možnosť daná, sa k začatému správnemu konaniu ani k upovedomeniu o jeho začatí zo dňa 23.5.2014, ani k podkladom pred vydaním prvostupňového rozhodnutia vôbec nevyjadril a ani nevzniesol žiadne návrhy a tiež nepredložil žiadne nové dôkazy. V rozklade zo dňa 30.6.2014 žalobca nenamietal ani dôvod uloženia pokuty, požadoval ju len znížiť, vzhľadom na uzatvorenie mimosúdnej dohody s pacientkou. V ďalšej časti svojho vyjadrenia opísala priebeh samotného pôrodu, pričom pri zistení z CTG záznamu, ktorý bol vykonaný v čase od 18,33 hod. do 18,45 hod. je možné hodnotiť ako suspektný, saltatorický typ krivky so včasnými dip do 80 tepov a pokiaľ sa následne objavila bradykardia plodu, mal byť k pôrodu okamžite privolaný službukonajúci lekár, ktorý by vaginálnym vyšetrením zistil dilatáciu bránky a následne riešil patologický stav, čo vyplýva z CTG záznamu v čase od 19,07 hod. do 19,18 hod.. Vzhľadom k tomu, že o 18,45 hod. bol záznam suspektný a v čase od 18,45 hod. - 19,07 hod. nebol plod kontinuálne monitorovaný a pri opätovnom napojení na CTG monitor o 19,07 hod. už bola zaznamenaná bradykardia plodu je plne dôvodný predpoklad, že v čase od 18,33 hod. - 19,18 hod. dochádzalo k postupnej prehlbujúcej sa hypoxii plodu a následne k jeho úmrtiu. Pokiaľ ide o ďalšie námietky žalobcu (nebol zistený presne a úplne skutočný stav veci, nezaobstaral si potrebné podklady pre rozhodnutie, neodstránil rozpory medzi názormi lekárov žalobcu na jednej strane a prizvaného odborníka žalovaného na druhej strane) uviedol, že prvostupňový správny orgán si v konaní o uložení pokuty zaobstaral všetky potrebné podklady pre rozhodnutie za účelom presného a úplného zistenia skutočného stavu veci, pričom dokazovanie, ktoré bolo vykonané pred vydaním prvostupňového rozhodnutia považoval za dostatočné, ktoré bolo realizované v súlade s § 34 Správneho poriadku. V tejto súvislosti poukázal na to, že správny orgán nemá povinnosť vyhovieť všetkým dôkazným prostriedkom navrhnutým účastníkom konania, pretože rozhodovanie o rozsahu dokazovania spadá do jeho výlučnej právomoci. V tejto súvislosti ďalej uviedol, že v priebehu prvostupňového správneho konania žalobca nepredložil, hoci bol na to vyzvaný, žiadne vyjadrenie vo veci začatého správneho konania, nespochybnil dôvody jeho začatia a nevzniesol žiadne návrhy na doplnenie dokazovania. V rámci konania o rozklade odmietol aj návrh žalobcu na vyžiadanie si trestného spisu, resp. znaleckého posudku z OR PZ v Trnave, vyhotoveného na účely trestného konania, vedeného týmto orgánom pod číslom vyšetrovacieho spisu ORP-171/2014, pričom žalovaný v tejto súvislosti poukázal na rozsudok NS SR č.k.4Sžso 9/2008 zo dňa 30.10.2008, ktorým bol potvrdený rozsudok Krajského súdu v Žiline, okrem iného aj v dôvodoch, prečo krajský súd ako dôkaz neakceptoval závery znaleckého posudku, vypracovaného na účely trestného konania a prečo ho nie je možné akceptovať z hľadiska ust. § 4 ods. 3 zák.č.576/2004 Z.z.. Poukázal tiež na rozsudok Krajského súdu Prešov č.k.1S/130/2010-93, podľa ktorého je použitie znaleckého posudku vypracovaného pre účely trestného konania pre posudzovanie správnosti poskytovania zdravotnej starostlivosti právne irelevantné. Znalecký posudok v trestnom konaní je zameraný na riešenie trestnoprávnych otázok a neposudzuje správnosť poskytovania zdravotnej starostlivosti podľa zák.č.576/2004 Z.z.. V súvislosti s ďalšou námietkou žalobcu uviedol, že odborné posudky, vypracované prizvanými odborníkmi na účely výkonu dohľadu, prípadne na účely správneho konania o uložení pokuty, majú odbornú výpovednú hodnotu, ktorá nemôže byť eliminovaná (nahradená) znaleckým posudkom na účely trestného konania. Žalovaný predovšetkým pri posudzovaní zdravotnej starostlivosti hodnotil postupnosť a správnosť zdravotných úkonov, ktoré v danom prípade mali byť urobené. Pokiaľ ide o žalobcom predložené rozsudky NS SR č.k. 1Szd 2/2013 zo dňa 18.3.2014 a rozsudok NS SR č.k. 1Szd 3/2013 zo dňa 13.5.2014 žalovaný odmieta tvrdenie žalobcu, že ak existoval rozpor medzi odborným názorom prizvaného odborníka žalovaného na jednej strane a názorom primárky novorodeneckého oddelenia žalobcu na strane druhej, že by tento rozpor mal odstrániť tak, že by doplnil dokazovanie, napr. o znalecký posudok. V tejto súvislosti uviedol, že úlohou Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou je na základe predloženej zdravotnej dokumentácie objektívne a nezávisle preskúmať správnosť poskytnutej zdravotnej starostlivosti a v prípade, že zistí porušenie § 4 ods. 3 zákč.576/2004 Z.z., je jeho právom uložiť v následnom správnom konaní pokutu. Zdôraznil, že uvedené dva rozsudky sa týkajú len dvoch konkrétnych súdom preskúmavaných prípadov, pričom samotný žalobca neuviedol skutočnosť, že v obdobných preskúmavaných veciach vo vzťahu k totožnému žalobcovi, pri posudzovaní rovnakých právnych otázok rozhodol iný senát NS SR inak (rozsudok NS SR č.k.10 Szd 1/2013 zo dňa 25.9.2013, rozsudok NS SR č.k.10Szd 2/2013 zo dňa 11.9.2013, rozsudok NS SR č.k.10Szd 4/2013 zo dňa 6.11.2013, rozsudok NS SR č.k.10Sžso 21/2014 zo dňa 15.4.2015 a rozsudok NS SR č.k. 9Szd 2/2013 zo dňa 27.5.2015), pričom rovnaký právny názor bol vyslovený aj Krajským súdom v Trnave v obdobných súdnych sporoch v roku 2013. Za tohto stavu žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 4.Na prejednanie veci bolo nariadené pojednávanie, na ktorom právny zástupca žalobcu ako aj poverená zástupkyňa žalovaného zhrnuli svoje vyjadrenia uvádzané vo svojich písomne podaných vyjadreniach. 5. Krajský súd v Trnave preskúmal rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe postupom podľa § 27 SSP v spojení s ust. § 178 ods. 1 SSP, vo veci nariadil pojednávanie v súlade s ust. § 107 ods. 1 SSP, pričom zistil, že žaloba je podaná dôvodne. 6.Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z.z. poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy. Podľa § 77 ods. 1 zák. č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, na konanie a rozhodovanie úradu sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, (zákon č. 71/1967Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov), ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa § 34 ods. 1 Správneho poriadku, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku, správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z.z. poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy. Podľa § 50 ods. 2 zák. č. 581/2004 Z.z. ak úrad pri výkone dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti zistí, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne, alebo ak úrad zistí porušenie povinností ustanovených v § 46 ods. 1 podľa závažnosti zistených nedostatkov a ich následkov môže uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti a) pokutu (§ 64 ods. 2) alebo b) zákaz výkonu zdravotníckeho povolania najviac na jeden rok; ak poskytovateľom zdravotnej starostlivosti je právnická osoba, zákaz výkonu zdravotníckeho povolania môže uložiť jej odbornému zástupcovi. 7. V preskúmavanej veci súd dospel k záveru, že správne orgány oboch stupňov v predmetnej veci nepostupovali v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci úplne nezistili skutkový stav, preto ich rozhodnutie je potrebné považovať za predčasné. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné k veci uviesť, že jednou zo základných zásad správneho konania je zásada materiálnej pravdy, na základe ktorej rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Táto zásada je zakotvená nielen v § 3 ods. 4 Správneho poriadku, ale je premietnutá aj v jeho ďalších ustanoveniach (§ 32 ods. 1, § 46, § 47 ods. 3). Z obsahu predmetnej zásady vyplýva, že správny orgán (platí to aj pre odvolací orgán) je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia). Správny orgán musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania čo najviac zodpovedali skutočnosti (presnosť zistenia). Je nepochybné, že oprávnenie rozhodnúť o rozsahu zisťovania podkladov pre rozhodnutie ako aj výber dôkazných prostriedkov vyplýva z vrchnostenského postavenia správneho orgánu spojeného s jeho právomocou danou mu zákonom voči subjektom podriadeným mu pri rozhodovaní , a teda je na úvahe správneho orgánu rozhodnúť, či určitý dôkaz nie je potrebné vykonať. Tiež je potrebné vychádzať z tzv. princípu „rovnosti zbraní“, t. j., že každá strana v konaní musí mať rovnakú príležitosť predložiť svoj prípad a žiadna z nich nesmie byť podstatne zvýhodnená vo vzťahu k druhej strane, čo platí aj pri preverovaní zákonnosti a postupu orgánov verejnej správy súdom. V predmetnej veci žalobca v priebehu správneho konania žiadal doplniť dokazovanie (pripojiť trestný spis), v ktorom bol vykonaný znalecký posudok, resp. odborné vyjadrenie č.114/2014 vo veci posúdenia poskytovania zdravotnej starostlivosti pacientke počas jej hospitalizácie na Gynekologicko-pôrodníckej klinike FN Trnava v dňoch od 15.4.2013 do 27.4.2013, ktorý sa týkal totožného skutku a na základe ktorého bolo trestné konanie zastavené z dôvodu, že sa preukázalo, že sa čin nestal. Podľa názoru súdu už samotné takéto zistenie, resp. tvrdenie žalobcu bolo dôvodom, aby takýto návrh na doplnenie dokazovania bol zrealizovaný zo strany správnych orgánov, napriek tomu, že v administratívnom konaní pred žalovaným neskúma správny orgán otázku zavinenia zo strany poskytovateľa zdravotnej starostlivosti tak, ako sa skúma otázka zavinenia v trestnom konaní, pretože pri zistenom porušení ustanovení § 4 ods. 3 zák.č.576/2004 Z.z. ide o zodpovednosť administratívnu. Naviac zo záveru odborného vyjadrenia znaleckej organizácie č.114/2014 zo dňa 16.6.2014 (toto odborné vyjadrenie bolo predložené v priebehu preskúmavacieho konania právnym zástupcom žalobcu) vyplýva, že analýzou podkladov nezistila taký odborný postup zdravotníckeho personálu dokumentovaný v zdravotnej dokumentácii, ktorý by bol v príčinnej súvislosti s úmrtím plodu pacientky, resp. s poškodením jej zdravia. Pokiaľ ide o vyššie uvedené zistenia, súd uvádza, že hodnotenie dôkazov v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov nemôže byť ľubovoľné a správny orgán môže pristúpiť k hodnoteniu dôkazov v zmysle tejto zásady len po tom, ak vykonal všetky úkony s cieľom odstrániť existujúce rozpory v dôkazoch. Znamená to, že v predmetnej veci žalovaný nevykonal vo veci dostatočné šetrenie na komplexné zhodnotenie celej záležitosti, a preto je potrebné považovať rozhodnutie žalovaného o uložení pokuty žalobcovi za predčasné. Podľa názoru súdu tak prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný porušil § 34 ods. 1 zákona o správnom konaní, v zmysle ktorého na dokazovanie mal použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Za tohto stavu sa nemožno stotožniť s tvrdením žalovaného, že tak prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný si obstaral všetky podklady, ktoré boli nevyhnutné na objasnenie veci. 8.Na druhej strane súd nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu, že neboli rešpektované ustanovenia § 34 Správneho poriadku v súvislosti s nevypočutím účastníka, resp. jednotlivých lekárov, v tomto smere žalovaný postupoval správne a v súlade so zákonmi, keď do procesu výkonu dohľadu prizval vyššie spomínaných odborných konzultantov, ktorí sú odborníkmi v jednotlivých oblastiach. Takýto postup žalovaného bol v súlade s § 43 ods. 4 zák.č.581/2004 Z.z.. 9.Vzhľadom na vyššie zistené skutočnosti súd rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v súlade s ust. § 191 ods. 1 písm. d) a e) v spojení s ust. § 191 ods. 3 písm. a) SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, nakoľko zistenie skutkového stavu veci je nepostačujúce na posúdenie veci, a to najmä v súvislosti s rozdielnym záverom prizvaného odborného konzultanta MUDr. P. H., ktorý nekorešponduje, resp. je v rozpore so záverom znaleckej organizácie uvedeným v odbornom vyjadrení zo dňa 16.6.2014. S týmito rozdielnymi stanoviskami sa správne orgány náležitým spôsobom ani nemohli vysporiadať, pretože návrhu žalobcu na doplnenie dokazovania (pripojenie trestného spisu, v ktorom sa nachádzalo odborné vyjadrenie znaleckej organizácie č.114/2014) nebolo vyhovené. Za tohto stavu preto správne orgány nemohli relevantným spôsobom posúdiť, či poskytnutie zdravotnej starostlivosti pacientke počas pôrodu na Gynekologicko-pôrodníckej klinike v Trnave bolo poskytnuté správne alebo nie. 10.O trovách konania súd rozhodol tak, že priznal žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania s poukazom na ust.§ 167 ods. 1 SSP, pričom o nároku na náhradu trov konania ako aj o ich výške rozhodne správny súd postupom podľa § 175 ods. 1, 2 SSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR a to v lehote 30 dní od jeho doručenia. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.