Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 43Sd/67/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2015200698 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2015200698.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Bundzelom v právnej veci navrhovateľa: E. J., nar. XX.X.XXXX, bytom J.G. P. XX, XXX XX P. X proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia odporkyne takto r o z h o d o l : Súd napadnuté rozhodnutie odporkyne Sociálnej poisťovne - ústredie Bratislava číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 24.3.2015 podľa § 250j ods. 2 písm. c) a d) O.s.p. z r u š u j e a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie. Navrhovateľovi sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24.3.2015 bola navrhovateľovi podľa § 70 a § 71 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o sociálnom poistení) zamietnutá žiadosť o invalidný dôchodok zo dňa 23.2.2015. V odôvodnení rozhodnutia bolo konštatované, že navrhovateľ podľa posudkového lekára sociálneho poistenia, pobočky Sociálnej poisťovne Trnava zo dňa 23.2.2015 nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. V tejto súvislosti bolo ďalej v rozhodnutí uvedené, že posúdenie zdravotného stavu navrhovateľa, ktorému zodpovedá percentuálne vyjadrenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, je obsahom pripojeného odborného posudku o invalidite zo dňa 23.2.2015, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia tohto rozhodnutia a sú v ňom uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že navrhovateľ nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. 2. Navrhovateľ napadol správnosť tohto rozhodnutia, žiadal ho preskúmať a zrejme rozhodnutie odporkyne zrušiť a vec jej vrátiť na ďalšie konanie. Poukázal na svoj dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. V priebehu preskúmavacieho konania na pojednávaniach konaných v dňoch 5.12.2016 a 15.5.2017 uviedol, že určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nezodpovedá jeho zdravotnému stavu a nezodpovedá predloženým výsledkom z psychiatrických vyšetrení. Namietal, že posudkoví lekári nezohľadnili závery uvedené v lekárskych správach od odborného lekára MUDr. D. G., z ktorých vyplýva, že v jeho prípade ide o panickú poruchu F45.9 ako aj recidivujúce depresívne stavy F33.9. Uviedol, že posudkoví lekári sa náležitým spôsobom nevysporiadali s týmito lekárskymi nálezmi, jeho zdravotný stav podľa jeho názoru nebol posúdený objektívne. Ďalej poukázal na to, že má okrem psychických problémov aj problémy s chrbticou, ďalej predložil lekárske nálezy od rádiológa ako aj neurológa, čím preukázal, že má aj ďalšie zdravotné problémy. 3. Poverená zástupkyňa odporkyne žiadala rozhodnutie odporkyne ako vecne správne potvrdiť, a to s poukazom na zhodné závery posudkových lekárov uvedené v jednotlivých posudkoch, nemala však námietky voči prípadnému znovuposúdeniu zdravotného stavu navrhovateľa, a to vzhľadom k tomu, že navrhovateľ predložil ďalšie lekárske nálezy. 4. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne podľa § 244 ods. 1,2 a 3 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 1,2 O.s.p. a dospel k záveru, že podanie opravného prostriedku navrhovateľom je dôvodné. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Súd v správnom súdnictve preskúmava rozhodnutia a postupy orgánov verejnej správy predovšetkým v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe. Rozsahom tvrdení uvedených v žalobe je súd viazaný. Podľa § 250l ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Podľa § 71 zákona o sociálnom poistení (1) Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. (2) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. (3) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. (4) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. (5) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. (6) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. (7) Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. (8) Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. (9) Ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné. (10) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 5. V predmetnej veci je nepochybné, že zdravotný stav navrhovateľa bol viackrát posudzovaný posudkovými lekármi (23.2.2015, 14.5.2015, 16.9.2015 a 2.2.2017), vždy s konštatovaním posudkových lekárov, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľa je 30% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Súd v tejto súvislosti poukazuje na navrhovateľom predložené lekárske nálezy od psychiatra MUDr. D. G., z ktorých vyplývajú rôzne závery z hľadiska označenia diagnózy (F33.2 - recidivujúca depresívna porucha, F33.8 - iná recidivujúca depresívna porucha, F33.9 - recidivujúce depresívne stavy z endogénnymi rysmi, F45.9 - panická porucha, F32.8 - iná depresívna epizóda), čo nekorešponduje so závermi posudkových lekárov, keď jeden posudok posudkového lekára zo dňa 16.9.2015 hodnotí zdravotné postihnutie navrhovateľa ako stredne ťažkého stupňa aj s pridruženými recidivujúcimi depresívnymi stavmi, prevažne hodnotenými počas roka ako v remisii, pričom posudok posudkového lekára zo dňa 2.2.2017 zasa konštatuje, že z psychiatrických vyšetrení vyplýva, že navrhovateľ trpí na somatoformnú poruchu u disponovanej osobnosti s pitiatickými rysmi, z občasnými panickými reakciami na súčasnú životnú situáciu, avšak s konštatovaním, že nie sú prítomné žiadne psychotické zmeny a ani hlboká depresia. V tomto posudku bolo ďalej uvedené, že nejde o recidivujúcu depresívnu poruchu, nakoľko táto by si vyžiadala hospitalizáciu na psychiatrickom pracovisku. 6. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácia ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť z prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné uviesť, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. 7. Podľa názoru krajského súdu po vykonanom dokazovaní, oboznámení sa s kompletným spisovým materiálom odporkyne ako aj s jednotlivými posudkami, posudok zo dňa 2.2.2017 bol realizovaný v priebehu preskúmavacieho konania a tiež predloženými lekárskymi nálezmi zo strany navrhovateľa súd dospel k záveru, že odporkyňa, resp. posudkoví lekári odporkyne sa zdravotným stavom navrhovateľa nezaoberali riadne, a to najmä z hľadiska stanovenia diagnózy, ktorá nekorešponduje s diagnózou určenou psychiatrom MUDr. D. G.. Dokonca aj v samotných posudkoch posudkových lekárov zo dňa 16.9.2015, resp. 2.2.2017 sú rôzne konštatovania zdravotného stavu navrhovateľa, keď v jednom posudku sa uvádza, že u navrhovateľa ide o psychiatricko-panickú poruchu hodnotenú ako stredne ťažkého stupňa a aj s pridruženými recidivujúcimi depresívnymi stavmi a v ďalšom posudku je zasa uvedené, že nejde o recidivujúcu depresívnu poruchu, pretože táto by si vyžiadala hospitalizáciu na psychiatrickom pracovisku. Vzhľadom k týmto viacerým zisteným nezrovnalostiam súd považuje za potrebné k veci uviesť, že bolo zákonnou povinnosťou odporkyne svoje rozhodnutie v tomto smere riadne zdôvodniť a jednoznačne stanoviť o akú diagnózu u navrhovateľa ide z hľadiska jej zaradenia do prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení. Posudkový lekár sa totiž musí vysporiadať so všetkými odbornými závermi o zdravotnom stave účastníka, tak, aby súdu vyčerpávajúcim spôsobom bolo vysvetlené zdravotné postihnutie toho ktorého poistenca, aby tieto závery boli náležitým spôsobom zdôvodnené a aby neboli v posudkových záveroch uvádzané rozdielne konštatovania a závery. 8. Na základe vyššie uvedeného krajský súd rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24.3.2015 podľa § 250j ods. 2 písm. c) a d) O.s.p. zrušil a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie, keď úlohou odporkyne v ďalšom konaní bude opätovne posúdiť zdravotný stav navrhovateľa, rozhodnutie riadne odôvodniť v zmysle § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, tak, aby diagnóza bola jednoznačne stanovená. 9. Podľa § 250r O.s.p., ak súd zruší rozhodnutie správneho orgánu, je správny orgán pri novom prejednaní viazaný právnym názorom súdu. 10. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že v konaní úspešnému navrhovateľovi súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy konania nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie.