Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 20S/99/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2015200760 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2015200760.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Ľuboslavy Vankovej v právnej veci žalobcov: Z. F. a A. F., oboch bytom X. XXX, zastúpených advokátom Mgr. Petrom Kupkom, Hlavná 23, Trnava, proti žalovanému: Okresnému úradu Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky, Kollárova 8, Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TT-OVBP2-2015/023955/Pl zo dňa 28.07.2015, za účasti účastníkov správneho konania A. X. a D. X., oboch bytom X. XXX, takto r o z h o d o l : I. Súd rozhodnutie Okresného úradu Trnava odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-TT- OVBP2-2015/023955/Pl zo dňa 28. júla 2015 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. II. Súd priznáva žalobcom právo na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu. III. Pribratým účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobcovia sa v konaní domáhali preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. OU-TT- OVBP2-2015/023955/Pl zo dňa 28.07.2015, ktorým žalovaný podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol ich odvolanie a potvrdil rozhodnutie Obce Radošovce o umiestnení stavby „Potraviny“ č. Výst. RAD-36/2015/Tá-43 zo dňa 20.05.2015. Uvádzal, že vo svojom odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu namietali voči nesplneniu požiadaviek na pohodu bývania v zmysle § 6 ods. 1 vyhl. č. 532/2002 Z.z., s ktorými námietkami sa žalovaný v odôvodnení rozhodnutia dostatočne nevysporiadal, nesúhlasil s výškou, dĺžkou a osadením stavby jeden meter od hranice ich pozemkov, nakoľko táto by im zatienila slnečný dvor, na ktorom plánujú výstavbu bazénu. Vo veci rozhodujúce správne orgány napriek tomu neskúmali, či povoľovaná stavba svojimi účinkami na okolie zásadne neznižuje pohodou bývania žalobcov, v tejto súvislosti v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu chýba jeho úvaha a tento nedostatok neodstránil ani žalovaný, ktorého rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Žalobcovia majú za to, že na posúdenie požiadavky preslnenia podľa STN 73 4301 pri namietanom tienení stavby mal byť podkladom územného rozhodnutia svetlotechnický posudok a správne orgány mali zaobstarať aj stanoviská príslušných orgánov zamerané na otázku neprimeraného hluku umiestňovanej stavby. Správne orgány sa podľa nich dostatočne presvedčivo nevysporiadali s ich námietkami a nezaobstarali si ďalšie podklady pre vecne správne rozhodnutie, čím žalobcovia boli ukrátení na svojich právach. 2. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uvádzal, že vo veci postupoval, rovnako ako stavebný úrad, v súlade s ustanovením § 3 Správneho poriadku, projektová dokumentácia stavby bola vypracovaná autorizovanou osobou v zmysle požiarnobezpečnostných a hygienických predpisov, príslušných noriem a platných vyhlášok, stavba zodpovedá hľadiskám starostlivosti o životné prostredie, životné prostredie neohrozuje a neznehodnotí susedné nehnuteľnosti. Dotknuté orgány nemali k umiestneniu stavby záporné stanoviská a ich podmienky stavebný úrad zapracoval do územného rozhodnutia. Stavba potravín je umiestnená medzi jestvujúcu zástavbu rodinných domov, ktoré sú zväčša z jednej strany umiestnené na hranici pozemku. Rodinný dom odvolateľov a stavba nie sú umiestnené vedľa seba, ale sú navzájom polohovo posunuté, dom odvolateľov je od hranice s pozemkom stavebníkov vzdialený 2,545 m a v stene orientovanej k nehnuteľnosti stavebníkov nemá žiadne okná obytných miestností. Stavba bude smerom od ulice zasunutá min. 6,405 m a od priečelia domu odvolateľov cca 7 m, od ľavej hranice pozemku je osadená 1 m, vzdialenosť medzi domom odvolateľov a stavbou bude 3,546 m. Žalovaný považuje požiadavku žalobcov na vypracovanie svetlotechnického posudku za nedôvodnú, nakoľko ich dom smerom k navrhovanej stavbe nemá orientované okná obytných miestností a stavba tak nemôže ovplyvniť presvetlenie ich domu. Vzhľadom k výške stavby, orientácie k svetovým stranám a umiestneniu okien ostatných miestností nie je dôvod, aby stavebník dokazoval tienenie na susednú stavbu a pozemok. V platnej legislatíve neexistuje predpis, ktorý by požadoval preukázanie vplyvu stavby na ornú pôdu (záhradné plochy), dvor, ani ostatné plochy a nie sú tak stanovené kritériá, podľa ktorých by bolo možné zhodnotiť zatienenie dvora žalobcov vplyvom stavby. K umiestneniu stavby boli podané kladné stanoviská dotknutých orgánov, ktoré chránia verejné záujmy, vrátane Regionálneho úradu verejného zdravotníctva, pričom aj z požiadaviek ustanovenia § 43 ods. 6 Stavebného zákona vyplýva, že stavba a prevádzka potravín nebude mať nad mieru prístupnú vplyv na zvýšenie hladiny hluku v danom území. Zvýšenú hladinu hluku predpokladanú žalobcami pri zásobovaní obchodu je možné posúdiť až pri samotnej prevádzke. Posudzovanie otázok zachovania pohody bývania, ktoré sú nad rozsah stanovísk dotknutých orgánov a sú spravidla občianskoprávneho charakteru, je podľa žalovaného potrebné riešiť v občianskoprávnom súdnom konaní. 3. Do konania pribratí účastníci A. X. a D. X. sa k veci nevyjadrili. 4. Za splnenia procesných podmienok súd prejednal vec v neprítomnosti účastníkov, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného, a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby. 5. Preskúmavaným rozhodnutím je rozhodnutie zo dňa 28.07.2015, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcov a potvrdil rozhodnutie stavebného úradu - obce Radošovce č. Výst. RAD-36/2015/Tá-43 zo dňa 20.05.2015 o umiestnení stavby „Potraviny“ vydané na návrh stavebníkov A. X. a D. X.. 6. Podľa odôvodnenia rozhodnutia žalovaný v súvislosti s odvolacími námietkami žalobcov týkajúcimi sa výšky, dĺžky a osadenia stavby, tienenia a hluku predpokladaného pri dodávkach tovaru do predajne potravín, ako aj nedodržania minimálnej vzdialenosti pre umiestnenie stavby od hranice pozemku určenej vyhl. č. 532/2002 Z.z., konštatoval, že nie je dôvod, aby stavebník dokazoval tienenie na susednú stavbu a pozemok vzhľadom na výšku povoľovanej stavby, orientáciu k svetovým stranám a umiestnenie okien z obytných miestností. Mieru zatienenia dvora nie je možné vyhodnocovať nakoľko neexistuje predpis stanovujúci príslušné kritériá. Umiestnenie stavby „Potraviny“ na pozemku parc. č. 26/1 v kat. úz. X. je v súlade s ustanovením § 6 vyhl. č. 532/2002 Z.z. a umiestnenie 1m (od hranice pozemku) je dostatočná vzdialenosť na to, aby stavebník výstavbu a údržbu stavby vykonával zo svojho pozemku a súčasne neobmedzil ani neobnovil výkon vlastníckych práv na susednom pozemku, parc. č. 27/1. V súvislosti s namietanou hlučnosťou prevádzky žalovaný poukazoval na ustanovenie § 43d ods. 6 Stavebného zákona určujúce podmienky realizácie stavby z hľadiska ochrany pred hlukom a vibráciami. Súčasne uvádzal, že k umiestneniu stavby potravín podali kladné stanoviská orgány chrániace záujmy spoločnosti podľa osobitných predpisov, z čoho vyplýva, že stavba a prevádzka potravín nebude mať nad mieru prípustnú vplyv na zvýšenie hladiny hluku v danom území, pričom vo veci predpokladaného zvýšeného hluku zo zásobovania prevádzky sa odvolatelia môžu obrátiť na regionálny úrad verejného zdravotníctva alebo na osobu odborne spôsobilú vykonávať meranie hluku. Konštatoval, že pohoda bývanie je stav individuálny a pri posudzovaní otázok zachovania pohody bývania, ktoré sú nad rozsah požiadaviek vyplývajúcich z ustanovenia § 43d Stavebného zákona a sú spravidla občianskoprávneho charakteru, je potrebné vec riešiť v občianskoprávnom súdnom konaní. 7. Hoci v rozpore s právnym názorom žalovaného pojem pohoda bývania nie je dôvodné stotožňovať iba so základnými požiadavkami kladenými na stavbu ustanoveniami Stavebného zákona, pri posudzovaní súvisiacej námietky bolo potrebné prihliadnuť k charakteru preskúmavaného rozhodnutia, ktorým sa stavba priamo nerealizuje - rozhodnutia o umiestnení stavby, ktoré samotné nemôže spôsobiť bezprostredné porušenie vlastníckeho práva, vrátane žalobcami namietanej pohody bývania, nakoľko iba vytvára možnosť pre vydanie ďalšieho rozhodnutia v stavebnom konaní, ktoré sa už svojimi účinkami vlastníkov (susedných) pozemkov alebo stavieb môže dotknúť. Vydaním územného rozhodnutia podľa ustálenej súdnej praxe správne orgány nemohli ukrátiť žalobcov na ich právach, či znížiť štandard ich bývania, a otázka ochrany práva oprávnených záujmom vlastníkov susediacich nehnuteľností sa bude riešiť v následnom stavebnom konaní (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Sžp/3/2011 z 15.12.2011). 8. Naproti tomu pokiaľ žalobcovia namietali porušenie ich procesných práv nedostatočným odôvodnením rozhodnutia a nevysporiadaním sa s ich odvolacími námietkami, konštatoval súd, že odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia žalovaného nespĺňa požiadavky vyplývajúce preň z ustanovenia § 47 ods. 3 zák. č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok), podľa ktorého: „V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.“ 9. Hoci žalobcovia vo svojom odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu namietali nedodržanie konkrétnych parametrov stanovených pre odstupy stavieb vyhláškou č. 532/2002 Z.z., žalovaný sa v odôvodnení svojho rozhodnutia, napriek skutočnosti, že ustanovenie § 6 vyhlášky obsahuje sedem odsekov upravujúcich ako všeobecne odstupy stavieb, tak aj odstupy rodinných domov a spôsob merania odstupov a vzdialeností, obmedzil iba na konštatovanie, že umiestnenie stavby je v súlade s § 6 a 1m je dostatočná vzdialenosť na realizáciu a údržbu stavby z pozemku stavebníka (takáto podmienka z uvádzaného predpisu nevyplýva), bez obmedzenia alebo ohrozenia výkonu vlastníckych práv na susednom pozemku. 10. Žalovaný tak nielen dostatočne neidentifikoval aplikovaný právny predpis, ale nekonkretizoval ani ním stanovené podmienky, ktoré rozhodnutím o umiestnení stavby mali byť a podľa správneho orgánu aj boli dodržané. 11. Súd preto preskúmavané rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP (zák. č. 162/2015 Z.z.) v spojení s § 491 ods. 1 SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie v naznačenom smere. 12. (Napriek skutočnosti, že toto konanie sa okrem iných zásad spravuje aj zásadou koncentračnou, vyplývajúcou z ustanovenia § 62 ods. 1 SSP, podľa ktorého žalobca môže meniť rozsah a dôvody žaloby len do uplynutia lehoty určenej zákonom na podanie žaloby, súdu nebolo možné opomenúť ani námietku žalobcov uvedenú v ich podaní zo dňa 15.01.2016 týkajúcu sa osoby Miroslava Remenára, v čase vydania rozhodnutia stavebného úradu osoby konajúcej v mene stavebného úradu ako starosta obce Radošovce a súčasne účastníka správneho konania - stavebníka, v prospech ktorého bolo rozhodnutie o umiestnení stavby vydané, naznačujúcu možnosť neobjektivity prístupu správneho orgánu k veci a nedodržanie postupov určených pre prípad konfliktu záujmov konajúcej osoby). 13. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP s poukazom na plný úspech žalobcov v tomto konaní a skutočnosť, že do konania pribratým účastníkom v konaní žiadne trovy nevznikli. 14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR a to v lehote 30 dní od jeho doručenia. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.