Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 43Sd/86/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2015200920 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2015200920.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Bundzelom v právnej veci navrhovateľa: A. N., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom L., E. XXXX, Česká republika, prechodne bytom Q. XX, XXX XX D. proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia odporkyne takto r o z h o d o l : Súd napadnuté rozhodnutie odporkyne Sociálnej poisťovne - ústredie Bratislava číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 16.7.2015 p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16.7.2015 odporkyňa podľa ust. § 70 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o sociálnom poistení) a podľa čl. 46 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia zamietla navrhovateľovi žiadosť o invalidný dôchodok. V odôvodnení rozhodnutia bolo konštatované, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia, pobočky Sociálnej poisťovne Trnava zo dňa 2.7.2015 navrhovateľ nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. V tejto súvislosti bolo v napadnutom rozhodnutí uvedené, že posúdenie zdravotného stavu navrhovateľa je obsahom pripojeného odborného posudku o invalidite zo dňa 2.7.2015, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia rozhodnutia a sú v ňom uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že navrhovateľ nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. 2. Navrhovateľ napadol správnosť tohto rozhodnutia návrhom na jeho preskúmanie, doručeným odporkyni dňa 3.8.2015 a žiadal ho podľa obsahu svojho podania zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie. Poukázal na to, že mu bolo zistených viacero diagnóz, v dôsledku ktorých je obmedzený v pracovnej činnosti. Uviedol, že mu bol zistený chronický LS syndróm v dôsledku ktorého nevydrží dlho chodiť a ani stáť, ďalej má hypertenziu, ktorá vyžaduje, aby sa vyvaroval psychickej záťaži a stresu. Ďalšou diagnózou je diabetes mellitus, keď sa jedná o ochorenie, pri ktorom musí dodržiavať pravidelný denný režim s dostatkom odpočinku a tiež sa musí pravidelne sa stravovať. Pre tieto zdravotné problémy bol nútený k 1.12.2012 ukončiť aj svoju podnikateľskú činnosť. V dôsledku týchto zdravotných problémov má problém si nájsť zamestnanie. Ďalej poukázal na svoju nepriaznivú finančnú situáciu, v ktorej mu pomáha jeho matka. Okrem toho uviedol, že má aj tri vyživovacie povinnosti k dvom maloletým deťom a synovi S., ktorý je študentom na univerzite. Žiadal, aby jeho zdravotný stav bol znovu posúdený, mal za to, že určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nezodpovedá jeho zdravotným problémom, a preto žiadal aspoň o priznanie čiastočného invalidného dôchodku. 3. Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 15.12.2015 uviedla, že posudkoví lekári sociálneho poistenia v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia ako aj v konaní o opravnom prostriedku na základe predložených odborných lekárskych nálezov a vlastného vyšetrenia vyhodnotili, že navrhovateľov zdravotný stav nie je zhoršený na úroveň invalidity, lebo má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, čo znamená, že zdravotný stav navrhovateľa neodôvodňuje vznik invalidity. Ďalej poukázala na to, že na základe podaného opravného prostriedku bol zdravotný stav navrhovateľa opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava dňa 28.9.2015 a posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie dňa 2.12.2015, pričom posudkoví lekári zotrvali na pôvodnom posudku, keď vyhodnotili na základe predložených odborných lekárskych nálezov ako aj vlastného vyšetrenia, že navrhovateľov zdravotný stav nie je zhoršený na úroveň invalidity, lebo má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 4. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne podľa § 250l a nasl. O.s.p., oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, lekárskymi správami predloženými zo strany navrhovateľa, jednotlivými lekárskymi správami - odbornými posudkami posudkových lekárov, vec prejednal na pojednávaniach v dňoch 28.11.2016 a 20.4.2017 v prítomnosti navrhovateľa ako aj poverenej zástupkyne odporkyne a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Súd v správnom súdnictve preskúmava rozhodnutia a postupy orgánov verejnej správy predovšetkým v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe. Rozsahom tvrdení uvedených v žalobe je súd viazaný. Podľa § 250l ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Podľa § 71 zákona o sociálnom poistení (1) Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. (2) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. (3) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. (4) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. (5) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. (6) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. (7) Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. (8) Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. (9) Ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné. (10) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 5. Z pripojeného spisového materiálu odporkyne krajský súd zistil, že na základe žiadosti navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku jeho zdravotný stav posúdil v dňoch 2.7.2015 a 28.9.2015 príslušný posudkový lekár sociálneho poistenia - pobočky Sociálnej poisťovne v Trnave, ktorý vyriekol záver, že navrhovateľ nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posudkoví lekári sociálneho poistenia v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia ako aj v konaní o opravnom prostriedku na základe predložených odborných lekárskych nálezov a vlastného vyšetrenia opätovne posudzovali zdravotný stav navrhovateľa (2.12.2015) a na základe požiadavky súdu dňa 2.2.2017, vychádzajúc z námietok navrhovateľa ako aj ním predložených lekárskych nálezov, pričom vždy bolo konštatované rôznymi posudkovými lekármi, že zdravotný stav navrhovateľa nie je zhoršený na úroveň invalidity, lebo má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. V poslednom posudku posudkového lekára zo dňa 2.2.2017 bolo v závere posudku konštatované, že aj naďalej rozhodujúcim zdravotným postihnutím u navrhovateľa je vertebrogénna porucha spôsobená štrukturálnou zmenou - retrolistézou L4 a vyklenutými platničkami úseku L4-5 a L5-S1. V tejto súvislosti posudkový lekár konštatoval, že u navrhovateľa nie sú prítomné neurologické komplikácie - svalové hypotrofie ani parézy periférnych nervov, je však prítomná porucha statodynamiky LS chrbtice. V posudku bolo ďalej uvedené, že pre toto rozhodujúce zdravotné postihnutie bola u navrhovateľa určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30%, čo je v hornom pásme percentuálneho rozpätia, pričom ostatné zdravotné poruchy zatiaľ nie sú závažné, hodnoty TK sú primerané, bez orgánových komplikácií, čo znamená, že u navrhovateľa nejde o hypertenziu tretieho stupňa. Pokiaľ ide o cukrovku tak táto je kompenzovaná diétou a tabletkami bez komplikácií. V závere posudku bolo uvedené, že zdravotný stav navrhovateľa nepriaznivo ovplyvňuje obezita, a preto je potrebná u neho redukcia hmotnosti. 6. Nárok na invalidný dôchodok je podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení podmienený (okrem iného) invaliditou poistenca, teda tým, že poistenec pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (§ 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení). 7. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 1 až 8 zákona o sociálnom poistení). 8. Pre posúdenie nároku na invalidný dôchodok je teda podstatnou otázka vplyvu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu na schopnosť výkonu zárobkovej činnosti. Podľa názoru súdu, z postupu posudkových lekárov je zrejmé, že títo sa dôsledne zaoberali zdravotným stavom navrhovateľa, závery podaných posudkov majú podklad v lekárskych nálezoch a vyšetreniach všetkých zdravotných problémov, ktoré u navrhovateľa boli zistené. Za tohto stavu je preto potrebné považovať posudky posudkových lekárov predložené v konaní za skutkovo úplné, dostatočné podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi ako aj zdravotnou dokumentáciou, bez nejasností a vnútorných rozporov, ktoré sa vo svojich záveroch zhodujú. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné k veci uviesť, že navrhovateľ bol viackrát posudzovaný posudkovými lekármi (2.7.2015, 28.9.2015, 2.12.2015), pričom ani lekárskou správou - posudkom posudkového lekára zo dňa 2.2.2017, ktorý bol vyhotovený v priebehu preskúmavacieho konania sa nepotvrdil vznik invalidity u navrhovateľa. Pochybnosti navrhovateľa o tom, že jeho zdravotný stav nebol v konaní náležite posúdený, považuje súd za nedôvodné, vyvolané len subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Navrhovateľ teda v správnom konaní nepreukázal, že by jeho zdravotný stav odôvodňoval vyššiu mieru schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. V tejto súvislosti súd ešte dodáva, že posúdenie zdravotného stavu poistenca je zverené posudkovým lekárom, pričom ide o posúdenie odbornej otázky, a preto súd v podstate vychádza zo zistení a záverov posudkových lekárov. V prípade, že by sa v budúcnosti zdravotný stav navrhovateľa zhoršil, nič mu nebráni opätovne požiadať žiadosťou o prehodnotenie jeho zdravotného stavu, a teda o nové preskúmanie miery schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 9. Vzhľadom k vyššie uvedeným a zisteným skutočnostiam súd dospel k záveru, že rozhodnutie odporkyne číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 16.7.2015 je vecne správne a preto ho súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil. 10. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250l ods. 2 O.s.p. v spojení s ustanovením § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že navrhovateľovi, ktorý bol v konaní neúspešný náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.