Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 21Sd/64/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2015200933 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2015200933.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v konaní pred sudcom JUDr. Pavlom Laczom v právnej veci navrhovateľa: Y. M., nar.XX.XX.XXXX, bytom R. N. XXX/XX, XXX XX Y., právne zastúpený: JUDr. Stanislav Irsák, advokát, so sídlom Kolárska 4, 813 42 Bratislava, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom Ul. 29 augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne zo dňa 07.10.2015 č.XXX XXX XXXX X, rozhodnutia zo dňa 12.10.2015 č.XXX XXX XXXX X a rozhodnutia zo dňa 07.6.2016 č.XXX XXX XXXX X, takto r o z h o d o l : Krajský súd napadnuté rozhodnutie odporkyne Sociálnej poisťovne - ústredie Bratislava zo dňa 07.10.2015 č.XXX XXX XXXX X, rozhodnutie zo dňa 12.10.2015 č.XXX XXX XXXX X a rozhodnutie zo dňa 07.6.2016 č.XXX XXX XXXX X p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi súd nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1.Napadnutým rozhodnutím odporkyne zo dňa 07.10.2015 č.XXX XXX XXXX X, odporkyňa podľa § 70 ods. 1, § 293ax a § 82 zákona č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, zvýšila navrhovateľovi sumu invalidného dôchodku od 20. mája 2012 na 117,30 Eur mesačne. 2.Napadnutým rozhodnutím odporkyne zo dňa 12.10.2015 č.XXX XXX XXXX X, odporkyňa podľa § 73, § 112 ods.4 a § 82 zákona č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, zvýšila navrhovateľovi sumu invalidného dôchodku od 18. septembra 2012 na sumu 155,10 Eur mesačne, ktorá bola následne podľa § 82 zák.č.461/2003 Z.z. zvýšená týmto rozhodnutím až na konečnú sumu 168,20 Eur mesačne. Dôvodom pre vydanie tohto rozhodnutia bola skutočnosť, že posudkový lekár sociálneho poistenia posúdil zdravotný stav navrhovateľa tak, že zvýšil u neho mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z pôvodných 45% na 60% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 3.Na základe námietky navrhovateľa odporkyňa vydala dňa 07.06.2016 zmenové rozhodnutie č.XXX XXX XXXX X, ktorým sa odporkyňa v odôvodnení svojho rozhodnutia zaoberala námietkou navrhovateľa týkajúcej sa obdobia dôchodkového poistenia v čase od 1.7.2007 do 13.mája 2008, keď toto obdobie nepovažovala za náhradnú dobu, ani za obdobie dôchodkového poistenia z dôvodu, že navrhovateľ v tejto dobe poberal nemocenské a do zamestnania sa na dôchodkové účely započíta aj poberanie nemocenského v ochrannej dobe do 31.3.2003. 4.Navrhovateľ v opravnom prostriedku namietal, že došlo uňho k zhoršeniu zdravotného stavu a že odporkyňa nezapočítala pre účely výpočtu invalidného dôchodku všetky obdobia a odpracované roky a nezapočítala ani obdobie dlhodobej práceneschopnosti. Navrhovateľ uviedol, že podľa jeho vedomostí by malo byť započítaných viac dní na účely výpočtu invalidného dôchodku ako je uvedené v napadnutých rozhodnutiach. 5.V predmetnej veci podala písomné vyjadrenie aj odporkyňa dňa 20.7.2016, v ktorom uviedla, že pri posudzovaní žiadosti navrhovateľa o zvýšenie invalidného dôchodku vychádzala odporkyňa zo záverov posudkových lekárov a na základe nimi predložených odborných lekárskych nálezov a vlastného vyšetrenia vyhodnotili, že navrhovateľov zdravotný stav je zhoršený na úroveň invalidity od 17.9.2012 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Navrhovateľ v konaní o opravnom prostriedku predloženými listinnými dôkazmi nepreukázal, že jeho zdravotný stav odôvodňuje vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, alebo zmenu dátumu vzniku invalidity. Navrhovateľ ďalej neuvádzal, ktoré konkrétne dni obdobia dôchodkového poistenia mu neboli zhodnotené, doba poistenia navrhovateľa bola zhodnotená na základe spisového a evidenčného materiálu nachádzajúceho sa v evidencii Sociálnej poisťovne, ústredie a pri posúdení nároku na dôchodok a určenie jeho výšky boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia (vrátane dôb, ktoré sa za obdobie dôchodkového poistenia podľa zák.č.461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov považujú). Získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia nebolo preukázané. 6.Odporkyňa svoje vyjadrenie doplnila písomne ešte listami zo dňa 8.8.2016 a 12.5.2017, kde uviedla, že sa vysporiadala so všetkými námietkami navrhovateľa týkajúcich sa nezapočítania obdobia práceneschopnosti pre nárok na invalidný dôchodok od augusta 2005 do apríla 2007, kedy bol podľa jeho vyjadrenia na pojednávaní dňa 13.4.2017 evidovaný aj ako uchádzač o zamestnanie, odporkyňa uviedla, že podľa potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany zo 7.11.2007 bol navrhovateľ od 01.01.2003 do 18.03.2007 vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Uvedené obdobie nebolo zhodnotené na dôchodkové účely, nakoľko uvedené obdobie nie je obdobím dôchodkového poistenia podľa § 60 zák.č.4612/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. Ďalej vo svojom vyjadrení odporkyňa uviedla, že od 19.3.2007 do 30.4.2007 bol navrhovateľ zamestnaný u zamestnávateľa Slovenské liehovary a likérky a.s., predmetné obdobie bolo navrhovateľovi zhodnotené pre nárok na invalidný dôchodok v plnom rozsahu. Z vyššie uvedených dôvodov odporkyňa uviedla, že suma invalidného dôchodku bola navrhovateľovi vypočítaná správne v súlade s platnými právnymi predpismi o sociálnom poistení. 7.Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutia na pojednávaní konanom dňa 29.9.2016, 13.4.2017 a 26.6.2017, pričom zistil, že všetky rozhodnutia sú vecne správne a preto ich potvrdil. 8.Pojednávanie zo dňa 29.9.2016 bolo odročené z dôvodu, že navrhovateľ predložil na tomto pojednávaní ďalšiu zdravotnú dokumentáciu a bolo potrebné opätovne posúdiť zdravotný stav navrhovateľa. 9.Pojednávanie konané dňa 13.4.2017 bolo opätovne odročené za účelom znovu posúdenia zdravotného stavu navrhovateľa, za jeho osobnej účasti, s prihliadnutím na lekárske správy, ktoré predložil navrhovateľ na tomto pojednávaní a zároveň bola odporkyňa požiadaná, aby sa v lehote 30 dní vyjadrila k námietke ohľadne nezapočítania dlhodobej práceneschopnosti, ktorú vzniesol v priebehu konania navrhovateľa a malo sa jednať o práceneschopnosť od augusta 2005 do apríla 2007. 10.Na pojednávaní konanom dňa 26.6.2017 navrhovateľ uviedol, že on nesúhlasí s doterajším vyhodnotením jeho zdravotného stavu. Podľa jeho názoru sa štát dopúšťa trestného činu na chránenej osobe, nemá peniaze, aby si zaplatil znovu posúdenie zdravotného stavu a žiadal, aby bol zdravotný stav opätovne posúdený. 11.Poverená zástupkyňa odporkyne uviedla na pojednávaní, že vzhľadom na zhodné závery posudkových lekárov žiada, aby všetky tri rozhodnutia boli potvrdené ako vecne správne. 12.Podľa § 244 ods. 1,2,3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie a postup správneho orgánu"). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 250l ods. 1, 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. (2) Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a. Podľa § 70 zákona č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (1) Poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. (2) Fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Podľa § 71 ods. 1 zákona č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (1) Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa § 71 ods. 4 zákona č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších (4) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Podľa § 71 ods. 8 zákona č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších (8) Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Podľa § 82 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (1) Dôchodková dávka sa a) do 31. decembra 2017 zvyšuje v závislosti od medziročného rastu spotrebiteľských cien a medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázaných štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku a od priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku, priemernej mesačnej sumy predčasného starobného dôchodku, priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%, priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70%, priemernej mesačnej sumy vdovského dôchodku a vdoveckého dôchodku a od priemernej mesačnej sumy sirotského dôchodku vykázaných Sociálnou poisťovňou k 30. júnu kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, b) od 1. januára 2018 zvyšuje v závislosti od medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázaného štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. (12) Ministerstvo vydá opatrenie a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov najneskôr do 31. októbra kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, ktorým ustanoví a) pevnú sumu zvýšenia dôchodkovej dávky podľa odsekov 2 až 7, 9 a 10, b) percento zvýšenia dôchodkovej dávky podľa odseku 8. Podľa § 293ax zákona č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších (1) Poistencovi, ktorému nevznikol nárok na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2010 z dôvodu nezískania potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia a ktorý nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo nebol mu priznaný predčasný starobný dôchodok, Sociálna poisťovňa na jeho žiadosť znovu posúdi dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a rozhodne o nároku na invalidný dôchodok a o jeho sume podľa zákona účinného od 1. januára 2010. (2) Ak po posúdení dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu po 31. decembri 2009 je poistenec uznaný invalidný, vznik invalidity sa znovu určí najskôr od 1. januára 2010. (3) Počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia predo dňom, od ktorého bol určený vznik invalidity po 31. decembri 2009. (4) Rozhodujúcim obdobím na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na invalidný dôchodok podľa zákona účinného od 1. januára 2010. (5) Na účely určenia sumy invalidného dôchodku poistenca sa do obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku podľa zákona účinného od 1. januára 2010. (6) Ak poistenec uvedený v odseku 1 splní podmienky nároku na invalidný dôchodok podľa zákona účinného od 1. januára 2010, invalidný dôchodok sa prizná odo dňa vzniku invalidity najskôr od 1. januára 2010. 13.Z predloženého spisového materiálu krajský súd zistil, že u navrhovateľa bola naposledy upravovaná suma invalidného dôchodku rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 30.1.2013. Napadnutým rozhodnutím zo dňa 7.10.2015 bola navrhovateľovi zvýšená suma invalidného dôchodku na 117,30 Eur mesačne od 20. mája 2012 s odôvodnením, že podľa posúdenia posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava ako aj odborného posudku zo dňa 20.9.2010 bolo zistené, že navrhovateľ je invalidný s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Novým rozhodnutím zo dňa 12.10.2015 došlo k opätovnému zvýšeniu sumy invalidného dôchodku u navrhovateľa a to od 18.9.2012 na sumu 155,10 Eur mesačne, ktorá bola zvýšená následne podľa § 82 zák.č.461/2003 Z. z. týmto rozhodnutím na konečnú sumu 168,20 Eur mesačne od 1. januára 2015. Podkladom pre vydanie tohto rozhodnutia bola lekárska správa Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava zo dňa 2. januára 2013, kde bola konštatovaná zvýšená miera poklesu schopnosti u navrhovateľa zo 45% na 60% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 14.Navrhovateľ proti týmto rozhodnutiam podal námietky s odôvodnením, že vypočítaná suma invalidného dôchodku nezodpovedá dobe jeho dôchodkového poistenia a že nebol dostatočne zhodnotený jeho zdravotný stav. 15.Krajský súd zistil, že na základe týchto opravných prostriedkov bol zdravotný stav navrhovateľa posudzovaný na základe výzvy súdu a to lekárskymi správami zo dňa 4.11.2016, podanou posudkovou lekárkou sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie MUDr. V. L. a lekárskou správou zo dňa 16.5.2017 opätovne podanou posudkovou lekárkou sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie MUDr. V. L., ktorá v záveroch svojich lekárskych správ konštatuje, že u navrhovateľa nie je zhoršený zdravotný stav v takom smere, že by bolo potrebné prehodnotiť výšku miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a naďalej zotrvala, že navrhovateľ má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie určila posudková lekárka rovnako ako predchádzajúci posudkoví lekári chorobu podporného a pohybového aparátu, kapitola XV., oddiel E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položka 3 -degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písm. c) - s trvalým ťažkým postihnutím funkcie a často recidivujúcimi, dlhotrvajúcimi prejavmi dráždenia nervov a svalov, s ťažkou poruchou statiky a dynamiky chrbtice, s výraznou poruchou svalového korzetu, kde miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je stanovená od 40% do 50%, pričom posudková lekárka za toto zdravotné postihnutie určila mieru poklesu 50%. Pre iné zdravotné postihnutia bola navrhovateľovi zvýšená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, teda konečná percentuálna miera poklesu schopnosti predstavuje 60% poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 16.Navrhovateľ v priebehu konania ako aj v priebehu súdneho konania predkladal nové lekárske správy, ktoré boli podľa názoru súdu zhodnotené posudkovými lekármi, pričom v poslednej lekárskej správe zo dňa 16.5.2017 posudková lekárka konštatuje, že v rozhodujúcom ochorení nedošlo k zmene, naopak odborný lekár reumatológ pri objektívnom vyšetrení zistil, že ohnutie a rotácia chrbtice sú zachované. Nové neurologické vyšetrenie nebolo doložené a v poslednom doloženom vyšetrení zo dňa 3.2.2015 je v závere explicitne uvedená diagnóza cervicocraniálneho a cervicobrachiáneho syndrómu (CC a CB), pre ktoré zodpovedajúcim posúdením je položka XV,E,3,b). Posúdenie navrhovateľa na hornej hranici položky 3c považuje preto posudková lekárka za veľmi priaznivé a konštatuje, že navrhovateľ má posúdenú hornú hranicu pre najťažšie ochorenie neoperovanej chrbtice. Preto zmena poklesu nie je v žiadnom prípade možná. 17.Pokiaľ ide o ďalšiu námietku navrhovateľa, že u neho nebolo zhodnotené celé obdobie dôchodkového poistenia, resp. obdobie kedy bol dlhodobo práceneschopný, tak krajský súd konštatuje, že jednak jeho námietka týkajúca sa nezhodnotenia niektorého obdobia pre účely dôchodkového poistenia je nekonkrétna, pretože navrhovateľ nejednoznačne a nekonkrétne sa vyjadril, že niektoré obdobia mu zhodnotené neboli, pričom neuviedol ktoré obdobia dôchodkového poistenia má na mysli. 18.Krajský súd konštatuje, že odporkyňa sa vysporiadala aj s otázkou prečo nebolo navrhovateľovi zhodnotené obdobie dlhodobej práceneschopnosti pre účely výpočtu invalidného dôchodku, keď odporkyňa uviedla vo svojom poslednom rozhodnutí zo dňa 7.6.2016, že v rozhodujúcom období kalendárnych rokov 1984 až 2009 navrhovateľ nezískal aspoň 22 kalendárnych rokov dôchodkového poistenia, pričom týchto 22 kalendárnych rokov nezískal ani v postupnom rozšírení rozhodujúceho obdobia od 1.januára 1984 a priemerný osobný mzdový bod bol preto podľa § 63 ods. 8 druhej vety zák.č.461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov vypočítaný z tohto nižšieho počtu kalendárnych rokov. 19.Krajský súd v súlade s vyjadrením odporkyne zo dňa 20.7.2016 ako aj 12.5.2017 konštatuje, že navrhovateľovi nevznikol nárok na to, aby obdobie jeho práceneschopnosti od 1.júla 2007 do 13. mája 2008 bolo považované za obdobie pre účely dôchodkového poistenia, a to z dôvodu, že sa jednalo o obdobie, ktoré by bolo možné považovať za obdobie dôchodkového poistenia, resp. za náhradnú dobu len v prípade, ak by spĺňal podmienky ustanovenia § 255 ods. 1 zák.č.461/2003 Z.z. a teda by sa jednalo o dobu, kedy navrhovateľ poberal nemocenské v ochrannej dobe do 31.decembra 2003. Pretože navrhovateľ poberal nemocenské v ochrannej lehote v období od 1. júla 2007 do 13. mája 2008, uvedené obdobie nemožno považovať za náhradnú dobu, ani za obdobie dôchodkového poistenia. Táto skutočnosť bola navrhovateľovi konštatovaná aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zo dňa 7.10.2015 ako aj v zmenovom rozhodnutí zo dňa 7.6.2016. 20.Rovnako nebolo možné ani zhodnotiť obdobie práceneschopnosti pre nárok na invalidný dôchodok a to v období od augusta 2005 do apríla 2007, pretože z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany zo dňa 7.11.2007 vyplýva, že navrhovateľ od januára 2003 do 18. marca 2007 bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a uvedené obdobie nebolo zhodnotené pre dôchodkové účely, pretože nie je obdobím dôchodkového poistenia v zmysle § 60 zákona č.461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. 21.Keďže navrhovateľ ďalej neuviedol ktoré konkrétne dni obdobia dôchodkového poistenia mu neboli zhodnotené, krajský súd považuje rozhodnutia odporkyne za vecne správne a preto ich potvrdil. 22.O trovách konania rozhodol krajský súd tak, že procesne neúspešnému navrhovateľovi trovy konania nepriznal. 23.Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tohto súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.