Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 20S/2/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2016200003 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2016200003.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Ľuboslavy Vankovej v právnej veci žalobcu 123, s.r.o., Trstínska 10, Trnava, IČO: 46 658 076, zastúpeného advokátkou JUDr. Natáliou Kubáňovou, Zsigmonda Móricza 5707/8, Dunajská Streda, proti žalovanému Okresnému úradu Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky, Kollárova 8, Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TT-OVBP2-2015/029433/Pl zo dňa 26.10.2015, t a k t o r o z h o d o l : I. Súd rozhodnutie žalovaného č. OU-TT-OVBP2-2015/029433/Pl zo dňa 26.10.2015 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. II. Žalobcovi sa priznáva právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. OU-TT- OVBP2-2015/029433/Pl zo dňa 26.10.2015, ktorým žalovaný zamietol jeho odvolanie a potvrdil rozhodnutie mesta Trnava č. OSaŽP/29845-61341/2015/Bč zo dňa 04.08.2015 zamietajúce žiadosť žalobcu o umiestnenie 4 ks reklamných stavieb - obojstranných billboardov samostatne stojacich popri miestnej komunikácii na Cukrovej ulici, rozmerov 5200 x 2500 mm, na pozemku parc. č. 3486/119 v kat. úz. Y., z dôvodu, že ich umiestnenie je v rozpore s územným plánom mesta Trnava. 2. Namietal, že rozhodnutiami správnych orgánov oboch stupňov bol ukrátený na svojich právach. Uviedol, že pred podaním žiadosti o povolenie reklamných stavieb zisťoval, ktoré parcely sú podľa VZN mesta Trnava č. 442 o územnom pláne mesta vhodné na umiestnenie stavby, a podľa jeho zistenia to bola práve parc. č. 3486/119 zapísaná na LV č. XXXX, ktorá podľa vyjadrenia majiteľov bola na podnet mesta vytvorená za účelom oddelenia plánovanej zástavby od Cukrovej cesty. Napriek splneniu všetkých podmienok mesto jeho žiadosť zamietlo so strohým odôvodnením, že navrhované reklamné stavby sú v rozpore s územným plánom mesta, a žalovaný sa s týmto tvrdením stotožnil bez uvedenia, ako a čím sa stavby územnému plánu priečia, keď na pozemku nie je plánovaná žiadna výstavby a na opačnej strane cesty je povolená reklamná stavba. Nakoľko mesto Trnava bežne povoľuje reklamné stavby aj na fasádach domov a bytoviek, ani budúca výstavba nemôže byť dôvodom pre konštatovanie, že sa reklamné zariadenia priečia územnému plánu. Podľa jeho názoru je skutočným dôvodom negatívneho rozhodnutia zaujatosť zamestnankyne stavebného úradu, ako to namietal vo svojom odvolaní. Poukazoval na to, správny orgán nedodržal lehotu podľa § 49 Správneho poriadku, pričom mu predĺženie lehoty nebolo oznámené, súčasne stavebný úrad porušil ustanovenie § 3 ods. 2 nakoľko mu neumožnil nahliadnuť do spisu a vo svojom rozhodnutí sa s jeho námietkou v tomto smere nevysporiadal. Rozhodnutie nespĺňa požiadavky ustanovenia § 47 ods. 3 nakoľko neuvádza, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, aké dôkazy boli predložené a ako boli vyhodnotené, ani ako sa správny orgán vysporiadal s návrhmi, námietkami a vyjadreniami účastníkov konania. Žalovaný ako odvolací orgán sa zaoberal iba s namietanou lehotou na konanie, vôbec sa nevysporiadal ani s námietkou zaujatosti zamestnankyne stavebného úradu. Žalobca je preto toho názoru, že správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav veci, jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné, nejasné a prieči sa zákonu, rovnako ako postup správnych orgánov vo veci. 3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že správne orgány vo veci postupovali v súlade s ustanovením § 3 Správneho poriadku, on v rozpore s tvrdením žalobcu dostatočne preskúmal súlad navrhovaných reklamných stavieb s územným plánom mesta. Lokalita Rybník bola riešená zmenami a doplnkami územného plánu mesta Trnava v roku 2011 (zmena z plôch Plochy verejných parkov a malé parkové plochy tvoriace územie s oddychovo-relaxačným potenciálom a Plochy lesov a lesoparkov tvoriace územie s oddychovo-relaxačným potenciálom na plochy nízkopodlažnej zástavby rodinných domov a sčasti nízkopodlažnej zmiešanej zástavby (rodinné a bytové domy). Navrhovaná obytná štvrť Rybník je plánovaná tak, aby z pohľadu scenérie krajiny nadväzovala na okolitú existujúcu zástavbu rodinných domov pozdĺž ulice J. Hajdóczyho, a aby netvorila v krajine novú dominantu. Predpísané prípustné regulatívy v tejto lokalite zabezpečujú vysoký podiel zelene riešenej plochami záhrad a verejnou zeleňou v podobe napr. zahustených skupín drevín (koeficient zelene = min. 60% pre RD a 40% pre BD), verejné dostupné priestranstvá obytnej zóny musia byť upravené zeleňou, mobiliárom a vybavenosťou pre relax a spoločenské kontakty rezidentov, ktorého súčasťou sú i malé ihriská pre neorganizovaný šport rezidentov primerane doplnené zeleňou. Oddychovo relaxačný potenciál územia bude posilnený aj navrhnutým parkom popri západnom okraji obytnej štvrti. Južná strana Cukrovej ulice je riešená ako upravená plošná a líniová zeleň prírodných oddychovo-relaxačných a športových plôch. Podľa záväznej časti územného plánu mesta Trnava čl. 16a Osobitné regulatívy a limity, bod 7 súčasťou záväznej časti územného plánu mesta Trnava je aj Koncepcia umiestňovania a povoľovania reklamných, informačných a propagačných zariadení na území mesta Trnava, vrátane jej následných zmien a doplnkov v zmysle platnej legislatívy. V Koncepcii sa v kapitole 2.1 Všeobecné ustanovenia, bod 1. uvádza: RIP zariadenie nesmie svojim vyhotovením a umiestnením rušiť krajinný ráz, ohrozovať verejnú bezpečnosť a poriadok, brániť rozhľadu na pozemnej komunikácii a na ceste, nad prípustnú mieru obťažovať okolie a obytné prostredie hlukom alebo osvetlením. Bod 2. uvádza: Pri osádzaní RIP zariadení je potrebné klásť dôraz na ich estetický vzhľad v kontexte krajiny a architektúry. Cukrová ulice je v koncepcii zaradená do zóny IV - (miestna komunikácia tvorí hranicu zón). V kapitole 2.2 Ustanovenia pre jednotlivé zóny sa uvádza: Zóna III a IV - intravilán a extravilán bod 8. V intraviláne a extraviláne sa veľkoplošné RIP zariadenia nesmú umiestňovať v prírodných územiach s oddychovo- relaxačným potenciálom v zmysle ÚPN mesta Trnava, zvlášť v územiach s vyšším stupňom ochrany v zmysle Zákona o ochrane prírody a krajiny a VZN mesta Trnava o pamätihodnotiach mesta Trnava. Bod 9. Pri umiestňovaní veľkoplošných RIP zariadení bude uprednostňované ich umiestnenie v rámci území plôch priemyslu, zmiešaných území určených pre výrobu, obchod a služby, plôch komerčnej občianskej vybavenosti celomestského a regionálneho významu - tzv. obchodných reťazcov podľa platného ÚPN mesta Trnava. Na základe uvedeného OU Trnava - OVBP2 konštatoval v odvolacom konaní, že stavby 4 samostatne stojacich obojstranných reklamných billboardov, na Cukrovej ulici, by narúšali krajinný ráz prostredia a estetický vzhľad krajiny a architektúry a súčasne by boli lokalizované v prostredí s oddychovo- relaxačným potenciálom. Preto ich umiestnenie by bolo v rozpore so súčasne platnou, záväznou časťou územného plánu mesta Trnava. 4. K stavebnému povoleniu pre reklamno-propagačné zariadenie č. OSaŽP41767-85951/2012/Bč sa žalovaný nevyjadril, s tým, že toto nie je predmetom konania. V súlade s ustanovením § 61 Stavebného zákona listom zo dňa 03.07.2015 účastníkom konania a dotknutým orgánom oznámil začatie konania a vyzval na vyjadrenie v lehote 7 pracovných dní, pričom vyjadrenie žalobcu bolo stavebnému úradu doručené v deň, keď už bolo vo veci rozhodnuté (04.08.2015), preto sa ním stavebný úrad nezaoberal. Vyjadrenie pracovníčky odboru územného rozvoja a koncepcií pani S. G. nepovažuje za stanovisko dotknutého orgánu, ako odvolací orgán sa nezaoberá vylúčením zamestnanca z konania prvého stupňa, takúto možnosť ani nemá, a žalobca mal svoju pochybnosť o nezaujatosti zamestnanca stavebného úradu oznámiť vedúcemu tohto úradu. 5. Vo svojom stanovisku k vyjadreniu žalovaného žalobca namietal, že na Cukrovej ceste v Trnave sa nachádzajú dve reklamné stavby, teda v rovnakej lokalite, v akej jemu reklamné stavby povolené neboli. Súdu predložil stavebné povolenia č. OSaŽP/1343-9022/2016/Bč a OSaŽP/41767-85951/2012/Bč so súvisiacimi podkladmi, s tým, že jedna zo stavieb sa nachádza v zmysle Koncepcie umiestňovania a povoľovania reklamných zariadení na území mesta Trnava v zóne II, čo je ochranné pásmo pamiatkovej rezervácie uvedené v zozname lokalít nevhodných na umiestnenie reklamných zariadení, a druhá v zóne III na stene rodinného domu, pričom v tomto prípade ide o zónu vhodnú na umiestňovanie reklamných zariadení, rovnako ako zóna IV, v ktorej by boli umiestnené stavby žalobcu. 6. Súd na základe súhlasu oboch účastníkov konania vec prejednal bez nariadenia pojednávania, oboznámil sa s celým obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného, a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby. 7. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 8. Podľa obsahu spisového materiálu mesto Trnava svojim rozhodnutím č. OSaŽP/29845-61341/2015/ Bč zo dňa 04.08.2015 zamietol žiadosť žalobcu o povolenie umiestnenia 4 ks reklamných stavieb - obojstranných billboardov - samostatne stojacich popri miestnej komunikácii na Cukrovej ulici, rozmerov 5200 x 2500 mm, navrhovaných osadiť v k.ú. Y. na parcele č. 3486/119 v meste Trnava s odôvodnením, že navrhované umiestnenie reklamných stavieb je v rozpore s koncepciou, ktorá je súčasťou územného plánu mesta Trnava, nakoľko sa reklamné stavby umiestňujú na plochu funkčne vymedzenú ako A04 rodinné domy a bytové domy v zmiešanej zástavbe a A01 nízkopodlažná zástavba - rodinné domy, mestské formy, pričom na stavebnom úrade prebieha aj konanie vo veci vydania územného rozhodnutia na stavbu obytnej zóny Rybník na ulici Cukrovej, a navrhované reklamné stavby sú preto v rozpore s územným plánom mesta Trnava. 9. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal: odňatie možnosti vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia pred jeho vydaním, nedostatok náležitostí rozhodnutia, nedodržanie lehoty pre jeho vydanie, ako aj existencia realizovanej reklamnej stavby v danej lokalite a billboardu na Dohnányho ulici, t.j. v blízkosti miesta predpokladanej stavby žalobcu. Súčasne žalobca uviedol pochybnosti o objektívnom posudzovaní jeho žiadosti, pričom podľa obsahu nejde o vznesenie námietky zaujatosti konkrétneho pracovníka správneho orgánu. 10. Žalovaný rozhodnutím OU-TT-OVBP2-2015/029433/Pl zo dňa 26.10.2015 odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie mesta Trnava zo dňa 04.08.2015 potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia sa žalovaný zaoberal otázkou včasnosti vydania rozhodnutia, stanoviskom S. G., pracovníčky prvostupňového správneho orgánu, vyjadril sa aj k otázke možnosti žalobcu vyjadriť sa k veci na výzvu stavebného úradu. Vo veci samej zaujal stanovisko totožné s jeho stanoviskom deklarovaným v tomto konaní. Konštatoval, že stavby 4 samostatne stojacich obojstranných reklamných billboardov na Cukrovej ulici by narúšali krajinný ráz prostredia a estetický vzhľad krajiny a architektúry a súčasne by boli lokalizované v prostredí s oddychovo-relaxačným potenciálom, preto by ich umiestnenie bolo v rozpore s platnou a záväznou časťou územného plánu mesta. V súvislosti s námietkou žalobcu týkajúcou sa iných reklamných stavieb v danej lokalite žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že sa k iným reklamným stavbám nevyjadruje, nakoľko nie sú predmetom tohto konania. 11. Z uvedeného je bez pochybností zrejmé, že sa žalovaný v rozpore s ustanovením § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal s celým rozsahom argumentácie žalobcu, ktorú nebolo možné považovať za zjavne nerelevantnú. Konkrétne s námietkou týkajúcou sa povolenia iných reklamných stavieb tretieho subjektu v lokalite, charakter ktorej podľa správneho orgánu v tomto prípade bol dôvodom zamietnutia obdobnej žiadosti žalobcu. Námietka žalobcu smerovala k porušeniu jedného zo základných pravidiel fungovania štátnej správy demokratického štátu - princípu rovnosti, ktorý je úzko spätý s princípom legitímneho očakávania a zákazom diskriminácie, a ktorý v praxi rozhodovacej činnosti správneho orgánu znamená, že za rovnakej (obdobnej) skutkovej a právnej situácie sú aj rozhodnutia správneho orgánu voči rozdielnym subjektom rovnaké (obdobné). Vysvetlenie dôvodov, prečo napriek tomuto princípu žalovaný resp. správny orgán prvého stupňa žiadosť žalobcu zamietol, keď podľa jeho vyjadrení existencia iných reklamných stavieb v danej lokalite nebola sporná, je predpokladom nielen presvedčivosti, ale aj preskúmateľnosti rozhodnutia a odstránenia pochybností a svojvôli pri rozhodovaní. Skutočnosť, že sa k tejto námietke žalovaný nevyjadril z dôvodu odporujúceho logike veci (že ide o stavby, ktoré nie sú predmetom tohto konania), vrhá na rozhodnutie negatívne svetlo a naznačuje dôvodnosť pochybností žalobcu o objektívnom prístupe k jeho žiadosti. 12. V neposlednom rade, hoci oba vo veci rozhodujúce správne orgány vo svojich rozhodnutiach konštatovali nesúlad navrhovaných reklamných stavieb s územným plánom mesta, nemožno si nevšimnúť, že dôvod tohto nesúladu nie je v rozhodnutiach totožný (podľa rozhodnutia stavebného úradu je dôvodom umiestňovanie stavieb na plochu vymedzenú pre rodinné domy a bytové domy v zmiešanej zástavbe, resp. pre rodinné domy, mestské formy, podľa rozhodnutia odvolacieho orgánu ide o umiestňovanie v prostredí s oddychovo-relaxačným potenciálom), pričom žalovaný odklon od argumentácie stavebného úradu žiadnym spôsobom nevysvetlil, čo vzbudzuje pochybnosti o reálnom charaktere daného územia a jeho zaradení do zonácie územného plánu. 13. Vo veci rozhodujúci súd sa z vyššie uvádzaných dôvodov stotožnil s právnym názorom žalobcu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia a preto ho podľa § 191 ods. 1 písm. d) v spojení s § 491 ods. 1 SSP (zák. č. 162/2015 Z.z.) zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 14. Nakoľko podľa procesného predpisu primárne preskúmavaným v súdnom konaní je rozhodnutie žalovaného ako odvolacieho orgánu a súčasne zrušenie jeho rozhodnutia vzhľadom na kompetencie žalovaného v ďalšom konaní v celom rozsahu napĺňa účel súdneho konania, súd nepovažoval za dôvodné navrhované zrušenie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. 15. O trovách konania úspešného žalobcu rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 175 SSP. 16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR a to v lehote 30 dní od jeho doručenia. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.