Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 20S/5/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2016200031 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2016200031.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Ľuboslavy Vankovej v právnej veci žalobcu Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, Námestie SNP 8, Banská Bystrica, zastúpeného advokátkou JUDr. Evou Mihókovou, Ul. 1. mája 22, Zlaté Moravce proti žalovanému Okresnému úradu Dunajská Streda, Alžbetínske námestie 1194/1, Dunajská Streda, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. V 5421/2015 zo dňa 11.11.2015, za účasti účastníka Rímskokatolícka cirkev, Bratislavská arcidiecéza, Špitálska 7, Bratislava, zastúpeného spoločnosťou MAPLE & FISH s.r.o., Dunajská 15/A, Bratislava, takto r o z h o d o l : I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva. III. Žalobca je povinný zaplatiť ďalšiemu účastníkovi konania Rímsko-katolíckej cirkvi, Bratislavskej arcidiecéze plnú náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. V 5421/2015 zo dňa 11.11.2015, ktorým žalovaný správny orgán povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam v k.ú. F. vedených na LV č.XXXX ako pozemky registra E KN, parc. č. 233/3, orná pôda o výmere 5446 m a č.233/13, orná pôda o výmere 4347m v prospech Rímskokatolíckej cirkvi, Bratislavská arcidiecéza, IČO: 42131685 v podiele 1/1. Namietal, že rozhodnutie nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a bolo vydané v rozpore so zákonom nakoľko žalovaný vklad povolil na základe listiny označenej ako „Dohoda o vydaní veci“, ktorá však podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona nie je vkladuschopnou listinou nakoľko neobsahuje podpis osoby konajúcej za stranu povinného a prejav jeho vôle ako vlastníka smerujúci k zmene vlastníckeho práva. Podľa jeho názoru podpis na listine absentuje v rozpore s ustanovením § 40 ods.3 Obč.zák. a preto ide o absolútne neplatný právny úkon. 2. Namietal tiež nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre jeho nedostatočné odôvodnenie, z obsahu ktorého nevyplýva, na základe akých skutočností a akou právnou úvahou sa žalovaný riadil pri vyvodení záveru, že podkladom rozhodnutia je dohoda o vydaní veci a že jej nepodpísanie nie je prekážkou povolenia vkladu vlastníckeho práva. Žalobca má súčasne za to, že žalovaný v rozhodnutí použil nesprávne poučenie o tom, že ak ide o rozhodnutie, ktorým sa vklad povoľuje, nie sú opravné prostriedky povolené (§31 ods. 5 katastrálneho zákona), nakoľko v tomto prípade nejde o nesporovú situáciu keď sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. 3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že prílohou návrhu na vklad boli právoplatné rozsudky o povinnosti vydať a navrátiť vlastníctvo k nehnuteľnostiam, ktoré ako verejné listiny preukazujú, že sa oprávnenej osobe podarilo dosiahnuť nahradenie prejavu vôle osoby povinnej, ktorá odmietala uzatvoriť dohodu o vydaní veci. Žalovaný práve v spojení s rozhodnutiami súdov uznal predloženú dohodu za vkladuschopnú listinu, pričom nemal dôvod riešiť situáciu ohľadom chýbajúceho podpisu, ktorá bola riešená už v predchádzajúcom súdnom konaní. Kataster ako evidenčný orgán bol povinný verejnú listinu bez výhrad akceptovať a premietnuť jej dôsledky do vkladového konania v podobe nahradenia prejavu vôle povinnej osoby, nemal dôvod na prerušenie konania a požadovanie doplnenia podpisu. Nakoľko nemal dôvod považovať vec za spornú, vydal štandardné rozhodnutie o povolení vkladu s náležitosťami podľa § 31 ods.4 katastrálneho zákona, ktoré je v súlade so zákonom. 4. Do konania pribratý účastník Rímskokatolícka cirkev, Bratislavská arcidiecéza vo svojom písomnom vyjadrení k veci taktiež navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uvádzať, že žalovaný vo veci postupoval správne, v súlade s platnou právnou úpravou a súdnou praxou nakoľko nárok na vydanie a navrátenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam podľa zák. č. 161/2005 Z.z. mu bol priznaný rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 8C/105/2007 zo dňa 31.10.2013, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trnave 9Co/26/2014 zo dňa 10.03.2015. K návrhu na vklad predložil aj rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci 1Sžr/147/2013, v ktorom súd vyslovil názor, že právoplatné rozsudky vydané podľa reštitučného zákona nahrádzajú vôľu povinnej osoby s obsahom uvedeným vo výroku rozsudku, a že v prípadoch, keď povinná osoba napriek právoplatnému rozsudku nesplní povinnosť vydať nehnuteľnosti, výrok rozsudku podľa reštitučného zákona sám osebe nachádza prejav vôle a podpis povinnej osoby v dohode o vydaní veci. Podľa názoru NS SR má k zápisu vlastníckeho práva na podklade takejto dohody o vydaní v spojení s právoplatným rozsudkom dôjsť vkladom. K rovnakým záverom dospel Najvyšší súd SR aj v rozsudku 1 Sžr/175/2013, pričom proti rozhodnutiu 1Sžr/147/2013 podaná ústavná sťažnosť bola Ústavným súdom SR ako zjavne neopodstatnená odmietnutá uznesením sp.zn. ÚS 377/2015-16. 5. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k veci zo dňa 26.04.2017 upozorňoval na to, že neexistuje rozsudok, ktorým by bola uložená povinnosť Slovenskej republike v zastúpení štátnym podnikom Lesy Slovenskej republiky vydať a navrátiť vlastníctvo oprávnenému, ani povinnosť uzatvoriť dohodu o vydaní veci, a že v spore vedenom Okresným súdom Dunajská Streda pod č.k. 8 C 105/2007 je ako povinný označený štátny podnik LESY Slovenskej republiky, ktorý je podľa §5 ods. 2 zák. č.161/2005 Z.z. oprávnený konať v mene vlastníka pozemkov iba uzavretím dohody o vydaní nehnuteľných vecí. Voči štátnemu podniku v pozícii povinnej osoby oprávnená osoba neuplatnila nárok na uzavretie dohody o vydaní veci, samotný obsah dohody absentuje v žalobnom petite aj vo výroku rozsudku, netvorí ani jeho prílohu. Vlastník- Slovenská republika nebol účastníkom súdneho sporu o navrátenie vlastníctva a preto rozsudok nie je ani nahradením jeho vôle, neurčuje, z vlastníctva koho majú byť nehnuteľnosti vydané a akou formou. Žalobca poukazoval na to, že v obdobnej veci vedenej pod sp. zn. 1 Sžr 107/2014 Najvyšší súd SR konanie žalovaného hodnotil ako nezákonné, pričom rozsudky, na ktoré sa odvoláva žalovaný, nedávajú odpoveď na základnú námietku týkajúcu sa platnosti dohody o vydaní veci, ako aj na ustanovenie § 47a Obč.zák., s tým, že žalovaný mal požadovať doklad o zverejnení dohody v Centrálnom registri zmlúv, a pokiaľ ho nepožadoval, mal sa s touto skutočnosťou vysporiadať v odôvodnení svojho rozhodnutia. 6. Súd prejednal vec za prítomnosti účastníkov konania, ktorí zotrvali na argumentácii uvedenej v ich písomných podaniach, a po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného a preskúmaní rozhodnutia z pohľadu žalobných dôvodov, ktorými je súd viazaný, dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby. 7. Žalobca v konaní poukazoval na to, že v obdobných veciach vedených Krajským súdom v Nitre pod č. k. 11S/19/2012 a 11S/9/2016 boli preskúmavané rozhodnutia správneho orgánu zrušené doposiaľ neprávoplatnými rozhodnutiami. 8. Žalovaný poukazoval na princíp právnej istoty v súvislosti s názorom Najvyššieho súdu SR vysloveným v rozhodnutiach 1Sžr/147/2013 a 1Sžr/175/2013, ako aj na súvisiace rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky a rozhodnutie tunajšieho súdu vo veci 20S/19/2015. 9. Preskúmavaným rozhodnutím V5421/2015 žalovaný podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona (zák. č. 162/1995 Z.z.) povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam v kat. úz. F. zapísaným, na LV č. XXXX ako pozemky registra E KN, parc. č. 233/3 a 233/13 v prospech Rímskokatolíckej cirkvi, Bratislavská arcidiecéza v podiele 1/1 na základe dohody o vydaní veci uzavretej medzi účastníkmi: Slovenská republika, LESY Slovenskej republiky, š.p. IČO: 36038351, Námestie SNP 8, Banská Bystrica ako povinným a Rímskokatolícka cirkev, Bratislavská arcidiecéza, IČO: 42131685, Jána Hollého 10, Trnava ako oprávneným. 10. V konaní nebolo sporným, že nehnuteľnosti, vlastnícke právo ku ktorým bolo predmetom vkladu, boli predmetom konania Okresného súdu Dunajská Streda 8C/105/2007, ktorý rozsudkom zo dňa 31.10.2013 potvrdeným rozsudkom Krajského súdu v Trnave 9Co/26/2014 zo dňa 10.03.2015 žalovanému označenému ako Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, IČO: 36 038 351 podľa ustanovení zákona č. 161/2005 Z.z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam uložil povinnosť v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku vydať a navrátiť žalobcovi (Rímskokatolícka cirkev, Bratislavská arcidiecéza) vlastníctvo k týmto nehnuteľnostiam. 11. Povinnou osobou v zmysle § 4 zák. č. 161/2005 Z.z. je právnická osoba, ktorá ku dňu účinnosti tohto zákona spravuje nehnuteľné veci vo vlastníctve Slovenskej republiky, obce alebo nehnuteľnú vec drží. 12. U tejto povinnej osoby si oprávnená osoba podľa § 5 zákona právo na navrátenie vlastníctva uplatňuje a táto je taktiež subjektom povinným k uzavretiu dohody o vydaní veci, preto nie je dôvodným usudzovať o pochybení súdov v označení povinného subjektu, naviac takom, ktoré by spôsobovalo nulitnosť (?) rozhodnutí vo veci vydania nehnuteľností. Týmito právoplatnými rozhodnutiami je súd v preskúmavacom konaní viazaný a nie je oprávnený k posudzovaniu ich vecnej správnosti. Pokiaľ žalobca, naopak, za nedostatok dohody o navrátení vlastníctva predloženej žalovanému ako nadobúdací titul považoval označenie povinnej osoby ako Slovenská republika zastúpená štátnym podnikom LESY slovenskej republiky, je potrebné konštatovať, že z tohto označenia vyplýva iba skutočnosť stanovená zákonom, že štátny podnik v danom právnom vzťahu vystupuje v pozícii správcu majetku štátu, nie, že ide o osobu odlišnú od subjektu, ktorému bola povinnosť uložená rozhodnutím súdu. 13. Podľa § 22 ods. 5 zák. č. 162/1995 Z.z. sa v katastrálnom konaní postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní (zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní) ak tento zákon alebo iný zákon neustanovuje inak. 14. Podľa § 28 (1) práva k nehnuteľnostiam 8) zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. (2) Práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak. (3) Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení. (4) Právne účinky vkladu pri prevode majetku štátu na iné osoby podľa osobitného predpisu 9) vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia o jeho povolení ku dňu určenému v návrhu na vklad. Návrh na vklad sa musí podať najneskôr v deň, ktorý je určený v návrhu ako deň vzniku vlastníctva. (5) Právne účinky vkladu zo zmluvy o prevode bytu a nebytového priestoru do vlastníctva nájomcu podľa osobitného predpisu 9a) vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia o jeho povolení ku dňu doručenia návrhu na vklad. (6) Každý má právo nahliadnuť do evidencie doručených návrhov na vklad. 15. Podľa § 29 Vklad podľa § 28 možno vykonať iba na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu. 16.Podľa § 30 (1) Účastníkom konania o povolení vkladu je účastník právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti (ďalej len "účastník konania"). (2) Konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania. (3) Pred podaním návrhu na vklad môžu účastníci konania podať oznámenie o zamýšľanom návrhu na vklad v elektronickej podobe tlačiva, ktoré sa zverejní na internetovej stránke úradu. Oznámenie sa zašle elektronicky na príslušný okresný úrad. Ak do 90 dní od doručenia oznámenia účastník konania nepodá návrh na vklad, oznámenie okresný úrad vymaže z evidencie. (4) Návrh na vklad sa podáva písomne a obsahuje a) meno, priezvisko a miesto trvalého pobytu, ak ide o účastníka konania fyzickú osobu; obchodné meno, názov a sídlo, ak ide o účastníka konania právnickú osobu, b) označenie okresného úradu, ktorému je návrh adresovaný, c) označenie právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti; ak sú predmetom návrhu na vklad právne vzťahy z viacerých právnych úkonov, označia sa všetky právne úkony. (5) Prílohou k návrhu na vklad je zmluva, na ktorej základe má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, v dvoch vyhotoveniach. Ďalšími prílohami sú: a) verejná listina alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ak toto právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva, b) identifikácia parciel, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva, c) geometrický plán, ak sa pozemok rozdeľuje alebo zlučuje alebo pri zriadení vecného bremena k pozemku, d) dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa musí byť osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3, e) oznámenie podľa odseku 3 v papierovej podobe. (6) Okresný úrad na návrhu na vklad vyznačí dátum, hodinu a minútu doručenia návrhu na vklad. 17.Podľa § 31 (1) Okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. (2) Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, ktorá bola vyhotovená vo forme notárskej zápisnice alebo autorizovaná advokátom, okresný úrad posudzuje zmluvu iba z pohľadu, či je súladná s katastrálnym operátom a či sú splnené procesné podmienky na povolenie vkladu. (3) Ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne. (4) Rozhodnutie, ktorým sa vklad povoľuje, obsahuje a) názov okresného úradu, ktorý rozhodol o vklade, b) číslo vkladu, c) označenie účastníkov konania, d) označenie právneho úkonu a nehnuteľností, ktorých sa právny úkon týka, e) deň, keď okresný úrad rozhodol o vklade, f) deň, keď nastali právne účinky vkladu, g) meno, priezvisko a podpis osoby, ktorá vklad povolila, h) odtlačok okrúhlej pečiatky okresného úradu. (5) Rozhodnutie o povolení vkladu nadobúda právoplatnosť dňom vydania rozhodnutia. Proti rozhodnutiu, ktorým sa vklad povoľuje, nemožno podať odvolanie, návrh na obnovu konania a ani ho nemožno preskúmať mimo odvolacieho konania. (6) Rovnopis rozhodnutia o povolení vkladu okresný úrad zašle účastníkom konania do 15 dní odo dňa rozhodnutia. (7) Okresný úrad doručí rozhodnutie o zamietnutí vkladu všetkým účastníkom konania. Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva na okresný úrad, ktorý rozhodnutie vydal, do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Ak okresný úrad podanému odvolaniu nevyhovie v celom rozsahu, predloží ho spolu so spisovým materiálom úradu najneskôr do 30 dní odo dňa, keď mu bolo odvolanie doručené; o odvolaní rozhodne úrad prostredníctvom zamestnanca s osobitnou odbornou spôsobilosťou podľa § 33 do šiestich mesiacov odo dňa predloženia odvolania a spisového materiálu okresným úradom. 18. Vyššie uvádzané ustanovenia zákona obsahujú úpravu vkladového konania a náležitostí rozhodnutia o povolení vkladu (katastrálny zákon v ustanovení § 31 ods.4 pripúšťa pri povolení vkladu „skrátenú“ formu rozhodnutia, podmienkou použitia ktorej je podľa ods.3 tohto ustanovenia iba splnenie podmienok povolenia vkladu, nie povolenie vkladu na základe súhlasnej vôle všetkých účastníkov konania), ktoré podľa zistenia súdu rozhodnutie žalovaného č. V 5421/2015 zo dňa 11.11.2015 obsahuje. Spornou tak zostala otázka, či oprávnenou osobou predložená dohoda zo dňa 27.07.2015 je vzhľadom na absenciu prejavu vôle osoby povinnej vkladuschopnou listinou a či žalovaný správny orgán jej akceptovaním neporušil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zákona a súčasne práva žalobcu ako povinného podľa rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 8C/105/2007 zo dňa 31.10.2013 v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu. 19. Argumentácia oprávnenej osoby vychádzala z právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveného v rozsudkoch sp. zn. 1Sžr/147/2013 zo dňa 23.09.2014 a sp. zn. 1Sžr/175/2013 zo dňa 13.01.2015, podľa ktorého správny orgán, ktorý v obdobných prípadoch na základe povinnou osobu nepodpísanej dohody o vydaní nehnuteľností svojim rozhodnutím povolil vklad vlastníckeho práva v prospech cirkvi, postupoval v súlade s katastrálnym zákonom, keď dospel k záveru, že absentujúci prejav vôle a podpis žalobcu (osoby povinnej) na dohode bol s poukazom na ustanovenie § 161 ods. 3 O.s.p. nahradený výrokom právoplatného rozsudku príslušného súdu ukladajúcim žalobcovi vydať a navrátiť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam cirkvi. Súd konštatoval, že vzhľadom na skutočnosť, že rozsudok súdu neurčuje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ale ukladá povinnosť nehnuteľnosti vydať, a zápis vlastníckeho práva cirkvi záznamom bol na základe protestu prokurátora zrušený, je oprávnenou osobou zvolený a žalovaným aplikovaný postup jediným možným riešením, pre dosiahnutie účelu reštitučných predpisov a na ich základe priznaného práva. 20.Ústavná akceptovateľnosť tohto postupu bola potvrdená uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III.ÚS 377/2015-16 zo dňa 18.08.2015, ktorým bola ako zjavne neopodstatnená odmietnutá sťažnosť štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky namietajúceho porušenie základného práva vlastniť majetok, základného práva na súdnu ochranu, základného práva na rovnosť účastníkov v konaní a práva na spravodlivé súdne konanie rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžr/147/2013 zo dňa 23.09.2014. 21. Riadiac sa uvádzaným právnym názorom vyšších súdnych autorít, ktorý je vzhľadom na obdobnosť procesnej situácie plne aplikovateľný na predmet konania (napriek poznatku súdu o nejednotnosti súdnej praxe vyplývajúcej zo skutočnosti, že Najvyšší súd SR v rozhodnutí 1Sžr /107/2014 zo dňa 9.11.2015 prijal iný právny názor na zákonnosť obdobného rozhodnutia správneho orgánu vychádzajúci z posudzovania obsahových náležitostí odôvodnenia rozhodnutia), správny súd v postupe a preskúmavanom rozhodnutí správneho orgánu nezistil žalobcom tvrdené porušenie práva alebo jeho právom chránených záujmov, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP (zák. č. 162/2015 Z.z.) zamietol. 22. Právo na plnú náhradu trov konania priznal súd účastníkovi Rímskokatolícka cirkev, Trnavská arcidiecéza zastávajúcemu v konaní procesnú pozíciu úspešného žalovaného podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 175 ods. 1 SSP. 23. O náhrade trov konania žalovaného správneho orgánu rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že tento v konaní úspešný účastník sa práva na náhradu trov vzdal. 24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tohto súdu na Najvyšší súd SR. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).