Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 20S/10/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2016200054 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2016200054.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a členov senátu JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v právnej veci žalobcu: Fekollini s.r.o., so sídlom Veľkouľanská cesta 208, 925 21 Sládkovičovo, IČO: 36 255 220, právne zast.: Advokátska kancelária TIMAR & partners, s.r.o., so sídlom Štúrova 42, 927 01 Šaľa, IČO: 36 866 296, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova 10, 040 01 Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: OPS/BEZ/2015/2698 O - 731/2015 zo dňa 25.01.2016, takto r o z h o d o l : I.Súd napadnuté rozhodnutie žalovaného Národného inšpektorátu práce Košice číslo: OPS/ BEZ/2015/2698 O-731/2015 zo dňa 25.01.2016 a rozhodnutie Inšpektorátu práce Trnava, číslo konania: R 358/3/2014/SE, ROZ/2015/82, 2015/23103 zo dňa 19.11.2015 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. II.Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou podanou dňa 29.01.2016, doručenou tunajšiemu súdu dňa 02.02.2016 sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného Národného inšpektorátu práce Košice číslo: OPS/BEZ/2015/2698 O-731/2015 zo dňa 25.01.2016, ktorým tento druhostupňový správny orgán zamietol odvolanie účastníka a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Inšpektorátu práce Trnava, číslo konania: R 358/3/2014/SE, ROZ/2015/82, 2015/23103 zo dňa 19.11.2015, ktorým tento prvostupňový správny orgán uložil žalobcovi pokutu podľa § 19 ods. 2 písm. a), bod 1 Zákona o inšpekcii práce vo výške 2.500,-Eur za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) v 4 bode zákona č.125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a zákazu nelegálneho zamestnávania tým, že žalobca využíval v dňoch 18.8.2014 do 21.8.2014 závislú prácu fyzickej osoby p. V. B.-F., nar. XX.XX.XXXX, ktorá vykonávala pre žalobcu závislú prácu - pracovníka bagetárne, mal s ňou uzatvorený pracovnoprávny vzťah na základe pracovnej zmluvy zo dňa 18.08.2014, s dohodnutou odmenou 352,- Eur mesačne a nesplnil si prihlasovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni podľa osobitného predpisu ( § 231 ods. 1 písm. b) zák.č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov), čo je porušením ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zák.č.82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 2. Žalobca v žalobe namietal, že rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu považuje za arbitrárne, nepreskúmateľné vo vzťahu k základným skutkovým a právnym otázkam nastoleným žalobcom v odvolaní a je nezákonné z dôvodu, že žalovaný sa nedostatočne vysporiadal s otázkou či sa žalobca dopustil správneho deliktu, nakoľko podľa žalobcu skutok definovaný vo výroku rozhodnutia nie je správnym deliktom nelegálneho zamestnávania. Ďalej namietal, že sa žalovaný nezaoberal základnými zásadami správneho trestania, teda že dva rovnaké skutky podľa dvoch rôznych právnych noriem nemôžu byť správnymi deliktami z dôvodu, že ide o porušenie ústavného článku 49 Ústavy SR a článku 6 ods. 1 a článku 7 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd, ide teda o porušenie zásady „ne bis in idem“. Ďalej žalobca namietal, že sa žalovaný nezaoberal zásadou konzumpcie skutku a tým spojenú aj konzumpciu sankcie vo vzťahu k druhému rozhodnutiu žalovaného zo dňa 25.01.2016, č. OPS/BEZ/2015/2699 O-730/2015, keď ide o tzv. pokračovací skutok, za ktorý nemôžu byť uložené dve sankcie, ale výlučne len jedna sankcia v zmysle zásady „analogiae legis“. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný svoju správnu úvahu nedostatočne odôvodnil, čím založil nepreskúmateľnosť žalobou napadnutého rozhodnutia. Žalobca poukázal, že vo výrokovej časti rozhodnutia musí správny orgán konkretizovať skutok uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne iných skutočností potrebných na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným skutkom. Žalobca poukázal, že žalovaný resp. prvostupňový správny orgán bol povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli objasnené všetky náležitosti dôležité pre posúdenie skutkového stavu. Podľa názoru žalobcu skutok ktorý je kladený žalobcovi za vinu nie je správnym deliktom nelegálneho zamestnávania, pretože tento skutok môže byť maximálne posudzovaný len ako porušenie registračnej povinnosti zo strany zamestnávateľa voči sociálnej poisťovni, ktoré však nemalo žiadne negatívne následky voči sociálnej poisťovni, ani voči štátu a rovnako nebol žiadnym spôsobom dotknutý ani verejný záujem na riadnom a včasnom hradení príslušných zákonných odvodov voči sociálnej poisťovni. Žalobca tvrdí, že skutková podstata nelegálneho zamestnávania je daná vtedy, ak zamestnávateľ zamestnáva fyzickú osobu a využíva jej závislú prácu len vtedy, ak kontinuálne, opakovane, dlhodobo, inak povedané nepretržite a sústavne porušuje povinnosti voči sociálnej poisťovni definované v ust. § 231 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení a teda zamestnáva takúto osobu bez toho, aby oznámil sociálnej poisťovni vznik pracovného pomeru s cieľom vyhnúť sa plneniu zákonných odvodov a daňových povinností. Záverom žalobca poukazuje na to, že žalovaný dostatočným spôsobom neuviedol ako dospel k uloženej sankcii, absentuje preto vysvetlenie správneho orgánu, prečo aplikoval na zistený skutkový stav ten právny predpis, podľa ktorého rozhodol a preto sa stáva jeho rozhodnutie nepreskúmateľným. 3. K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný a to listom zo dňa 24.03.2016, pričom k jednotlivým námietkam žalobcu uviedol nasledovné: Z dikcie ust. § 2 ods. 2 písm. b) zák.č.82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní vyplýva, že nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah, alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu a nesplnila si povinnosť voči sociálnej poisťovni podľa osobitného predpisu. Z dikcie ust. § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zák.č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení ďalej vyplýva, že zamestnávateľ je povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca podľa § 4 ods. 1 tohto zákona na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie, na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca podľa § 4 ods. 2 tohto zákona na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto poistení, najneskôr však pred začatím výkonu činnosti zamestnanca. Z tohto ustanovenia teda vyplýva zákonná povinnosť zamestnávateľa prihlásiť zamestnanca najneskôr pred začatím výkonu práce. Pokiaľ žalobca tvrdí, že porušením registračnej povinnosti nedošlo k nijakej nelegálnej výhode vo vzťahu k odvodovým povinnostiam a daňovým povinnostiam voči štátu a teda že sa žalobca nemohol dopustiť správneho deliktu zamestnávania žalovaný uviedol, že zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní neukladá správnemu orgánu povinnosť skúmať či bol zamestnanec zasiahnutý nesplnením prihlasovacej povinnosti, čo znamená či došlo alebo nedošlo k ukráteniu na poistnom. Žalovaný súčasne uvádza, že žalobca si nesplnil povinnosť uloženú zákonom včas a za jej porušenie, ktorú zákon definuje ako správny delikt, prikazuje inšpektorátu práce, ako orgánu štátnej správy v oblasti inšpekcie práce, vyvodiť postih v zmysle zákona o inšpekcii práce. V súvislosti s porušením zásady „ne bis in idem“ na ktorú poukazuje žalobca, žalovaný uvádza, že zákaz nového stíhania obvineného pre ten istý skutok sa môže uplatniť iba vtedy, ak o určitom skutku určitého obvineného bolo vynesené právoplatné rozhodnutie. Musí sa jednať o totožný skutok a zároveň vo veci musí byť vydané právoplatné rozhodnutie. Podľa názoru žalovaného sa v tejto veci nejedná ani o rovnaký skutok, ani vo veci nebolo vydané právoplatné rozhodnutie. Z uvedeného dôvodu nie je možné použiť zásadu „ne bis in idem“ na nové konanie, nakoľko mu nepredchádzalo právoplatné rozhodnutie. V tejto súvislosti poukázal žalovaný na rozsudok NS SR z 29. marca 1995 č.5Sž 8/95. Žalovaný poukazuje aj v súvislosti s porušením zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania zo strany žalobcu, že s ohľadom na jeho námietky považuje za nevyhnutné zdôrazniť žalovaný, že v danom prípade sa aplikuje inštitút objektívnej zodpovednosti za správne delikty. Objektívny charakter zodpovednosti znamená, že zamestnávateľ je zodpovedný už tým, že k samotnému nedostatku, čiže k porušeniu došlo, bez ohľadu na následné odstránenie zistených nedostatkov, bez ohľadu na to, či sa jedná o zavinené alebo nezavinené konanie, či opomenutie. Vo veci uloženého sankčného postihu zastáva žalovaný názor, že prvostupňový orgán pri určovaní výšky pokuty prihliadol na všetky relevantné skutočnosti a žalovaný ako druhostupňový správny orgán si tieto skutočnosti osvojil. Záverom žalovaný uviedol, že na základe elektronického výpisu z registra Sociálnej poisťovne a evidencie dochádzky je zrejmé, že žalobca nahlásil vo výroku žalobou napadnutého rozhodnutia menovaného zamestnanca do registra Sociálnej poisťovne až po jeho nástupe na výkon práce, hoci ustanovenie § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zák.č.461/2003 Z.z. mu ukladá túto povinnosť pred začatím výkonu činnosti zamestnanca. 4. Z prvostupňového rozhodnutia Inšpektorátu práce Trnava č. R 358/3/2014/SE, ROZ/2015/82, 2015/23103 zo dňa 19.11.2015 súd zistil, že výkonom inšpekcie práce bolo zistené u žalobcu porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, ktoré je uvedené v Protokole č.ITA-60-57-2.3/P- E22,23,24,25,A24-14 zo dňa 26.09.2014 v časti IV) písm. B) v bode č. 12, ktoré spočíva v tom, že účastník konania porušil zákaz, ktorý mu vyplýva z ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na ust. § 2 ods. 2 písm. b) zák.č.82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Protokol bol prerokovaný dňa 26.09.2014 s p. Róbertom Megom, konateľom spoločnosti v zmysle výpisu z obchodného registra. Účastníkovi bola daná 5-dňová lehota na vyjadrenie sa k predmetnému protokolu, pričom účastník sa k tomuto protokolu aj vyjadril, na základe čoho bol vypracovaný Dodatok č. 1 k protokolu zo dňa 03.10.2014. Oznámenie o začatí správneho konania vo veci uloženia pokuty bolo účastníkovi doručené 09.12.2014, účastník sa k nemu v stanovenej lehote nevyjadril, teda nespochybnil priebeh a výsledky inšpekcie ani dôvody správneho konania. Dňa 07.01.2015 vydal Inšpektorát práce ako prvostupňový správny orgán rozhodnutie č. R 358/2014/SE vo veci porušenia predpisov v oblasti sociálnej legislatívy v doprave a uložil pokutu vo výške 8.000,-Eur. Účastník sa voči uvedenému rozhodnutiu v zákonnej lehote odvolal, vo svojom odvolaní uviedol, že nesúhlasí s rozhodnutím a žiadal prehodnotiť udelenie sankcie na základe okolností a vyjadrení, ktoré uviedol v odvolaní. Druhostupňový správny orgán Národný inšpektorát práce, ako odvolací orgán vydal dňa 05.05.2015 rozhodnutie č. OPS/BEZ/2015/2698, O-93/2015, ktorým rozhodnutie Inšpektorátu práce zrušil. Dňa 02.07.2015 vydal Inšpektorát práce Trnava rozhodnutie č. R 358/2/2014/SE vo veci porušenia predpisov v oblasti sociálnej legislatívy v doprave a uložil žalobcovi pokutu vo výške 2.500,-Eur, proti ktorému sa rovnako žalobca odvolal a Národný inšpektorát práce ako odvolací orgán vydal dňa 05.10.2015 rozhodnutie č.OPS/ BEZ/2015/2698, O-393/2015, ktorým rozhodnutie Inšpektorátu práce opätovne zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Inšpektorát práce Trnava ako prvostupňový správny orgán viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu vykonal nové posúdenie veci a vydal dňa 19.11.2015 rozhodnutie č. R 358/3/2014/SE, ROZ/2015/82,2015/23103, ktorým rozhodol podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona o inšpekcii práce, že žalobcovi uložil pokutu vo výške 2.500,-Eur za porušenie povinnosti vyplývajúcej z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) v 4 bode zák.č.125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a zákazu nelegálneho zamestnávania tým, že účastník konania t. j. žalobca v dňoch od 18.8.2014 do 21.8.2014 využíval závislú prácu fyzickej osoby p. V. B.-F., nar. XX.XX.XXXX, ktorú vykonával pre účastníka konania závislú prácu - pracovníka bagetárne, mal s ňou uzatvorený pracovnoprávny vzťah na základe pracovnej zmluvy zo dňa 18.8.2014, s dohodnutou odmenou 352,-Eur mesačne a nesplnil si prihlasovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni podľa osobitného predpisu, čo je porušením podľa ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zák.č.82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 5. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 24.11.2015 odvolanie, v ktorom namietal v podstate rovnaké skutočnosti, ktoré sú obsahom žaloby. 6. Žalovaný ako druhostupňový správny orgán svojim rozhodnutím zo dňa 25.01.2016 č.OPS/ BEZ/2015/2698 O-731/2015 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie s odôvodnením, že prvostupňový správny orgán vychádzal pri svojom konaní a rozhodovaní z listinných dôkazov, ktoré tvoria spisový materiál a ktoré jednoznačne potvrdzujú, že bol spáchaný správny delikt účastníkom konania. Poukázal na to, že na základe elektronického výpisu z registra Sociálnej poisťovne, odvolací orgán v súlade s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu dospel k záveru, že žalobca si splnil svoju prihlasovaciu povinnosť voči svojmu zamestnancovi až po výkone inšpekcie práce, t. j. až dňa 21.08.2014 o 10:19:45, kedy prihlásil zamestnanca do registra Sociálnej poisťovne a to dňom 21.08.2014 a dátumom vzniku poistenia 19.08.2014. Podľa ust. § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zák.č.461/2003 Z.z. bol však povinný túto prihlasovaciu povinnosť uskutočniť najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca. Žalovaný sa stotožnil s právnym názorom inšpektorátu práce, ktorý na základe zistených skutočností rozhodol o uložení pokuty tak ako je uvedené vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia. Žalovaný dospel k záveru, že argumentácia účastníka nie je dôvodom na zmenu, príp. na zrušenie napadnutého rozhodnutia, keďže účastník nepredložil žiadne nové dôkazy, ktoré by mali podstatný vplyv na posúdenie veci. 7. Krajský súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, pričom zistil, že žaloba je dôvodná, preto napadnuté rozhodnutie zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. 8. Podľa § 3 ods. 2 zák.č.82/2005 Z.z. Zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania (2) Právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3. Podľa § 2 ods. 2 písm. b) zák.č.82/2005 Z.z. (2) Nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, 1) ak využíva závislú prácu b) fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu 2) a nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu 6) Podľa § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zák.č.461/2003 Z.z. Povinnosti zamestnávateľa (1) Zamestnávateľ je povinný b) prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia 1. zamestnanca podľa § 4 ods. 1 na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca podľa § 4 ods. 2, okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a, na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca najneskôr v deň nasledujúci po zániku týchto poistení okrem zániku povinného nemocenského poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa § 20 ods. 3, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) až c), Podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zák.č. 125/2006 Z.z. Správne delikty (2) Inšpektorát práce uloží pokutu a) zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za 1. porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku Náležitosti rozhodnutia (2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. 9. V súvislosti s námietkami žalobcu, krajský súd dospel k záveru, že jedinou námietkou spôsobilou na zrušenie napadnutého rozhodnutia je námietka nezrozumiteľnosti vo vzťahu k opisu skutku. Z prvostupňového rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že skutok kladený za vinu nie je dostatočne konkrétny a nie je tým zabezpečená záruka nezameniteľnosti s iným skutkom, najmä vo vzťahu uvedenia miesta, kde mala vykonávať pracovníčka p. V. B.-F. závislú prácu pre žalobcu ako pracovníčka bagetárne. Keďže z obsahu spisu je preukázané, že žalobca zamestnáva 257 zamestnancov (čo uvádza prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí) a nie je zrejmé či žalobca neprevádzkuje viacero takýchto zariadení - bagetární, má táto chyba za následok, že by mohlo prísť k zameniteľnosti skutku s iným skutkom, čím došlo zo strany prvostupňového správneho orgánu k porušeniu ustanovenia § 47 ods. 2 Správneho poriadku. A keďže žalovaný tento nedostatok nijakým spôsobom neodstránil a stotožnil sa s ním, trpí aj rozhodnutie žalovaného touto vadou. 10. Z výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia totiž vyplýva, že účastník konania, teda žalobca využíval v dňoch 18.8.2014 do 21.8.2014 závislú prácu fyzickej osoby p. V. B.-F., nar.XX.XX.XXXX, ktorá vykonávala pre účastníka konania závislú prácu - pracovníka bagetárne..., teda nie je tento skutok dostatočne definovaný, najmä vo vzťahu v ktorej bagetárni, na akom mieste mala táto pracovníčka vykonávať túto závislú prácu. 11. Výrok rozhodnutia je najdôležitejšou časťou rozhodnutia, pretože obsahuje rozhodnutie vo veci, ktorá musí byť jednoznačne špecifikovaná. Iba vo výroku rozhodnutia možno vysloviť vznik, zmenu alebo zánik individuálneho právneho vzťahu, ktorým sa zakladajú práva, určujú sa povinnosti prípadne menia právne vzťahy, v tejto časti rozhodnutia sa tiež autoritatívne deklarujú určité právne stavy. Výrok preto musí byť formulovaný presne, určito, stručne a musí úplne vyjadrovať vyriešenie veci ktorá je predmetom správneho konania. Z výroku musí byť predovšetkým zrejmé čo bolo predmetom rozhodovania, na základe akého právneho predpisu a ktorého ustanovenia správny orgán rozhodoval. V prípade, že výrok neobsahuje presne formulovaný skutok, stáva sa rozhodnutie nepreskúmateľným, čoho následkom je skutočnosť, že správne súdy v rámci svojej preskúmavacej činnosti takéto rozhodnutia zrušujú. 12. Na základe vyššie uvedenej skutočnosti krajský súd konštatuje, že sa v tejto námietke stotožnil s právnym názorom žalobcu, podľa ktorého správny orgán je povinný vo výrokovej časti rozhodnutia konkretizovať skutok s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, v prípade iných skutočností potrebných na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným skutkom. 13. Pokiaľ ide o ďalšie námietky žalobcu, krajský súd tieto námietky považuje za neodôvodnené. Len v stručnosti sa k týmto námietkam vyjadrí: V súvislosti s námietkou neexistencie správneho deliktu, teda že v danom prípade porušil žalobca len akúsi registračnú povinnosť voči Sociálnej povinnosti, ktorá nezakladá skutkovú podstatu správneho deliktu nelegálneho zamestnania, krajský súd sa s touto argumentáciou nestotožňuje, nakoľko z ustanovenia § 2 ods. 2 písm. b) zákona č.82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnaní je nelegálnym zamestnaním, ak právnická osoba alebo fyzická osoba ktorá je podnikateľom využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu a nesplní si povinnosť podľa osobitného predpisu. Takouto povinnosťou podľa osobitného predpisu je povinnosť prihlásiť zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového poistenia, podľa § 4 ods. 1 na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie, na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca podľa § 4 ods. 2 okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, pričom táto povinnosť vyplýva z ustanovenia § 231 ods. 1 písm. b), bod 1 zák.č.461/2003 Z.z.. Zákon teda v tomto smere, pokiaľ v § 2 ods. 2 písm. b) zák.č.82/2005 Z.z. spomína osobitný predpis, má na mysli práve ustanovenie § 231 ods. 1 písm. b), bod 1 zák.č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. 14. V súvislosti s námietkou žalobcu, že v danom prípade správny orgán nepostupoval správne, keď ukladal sankciu podľa iného zákona a to zákona o inšpekcii práce č.125/2006 Z.z., keďže mal ukladať sankciu podľa zákona o sociálnom poistení, konkrétne § 239 citovaného zákona, ktorý upravuje sankciu priaznivejšie. Krajský súd v tejto súvislosti poznamenáva, že zákon č.125/2006 Z.z. je vo vzťahu ukladania sankcií za nelegálnu prácu a nelegálne zamestnanie „lex specialis“ a preto uloženie sankcie podľa tohto zákona bolo správne. 15. Pokiaľ ide o námietku, že žalovaný sa nezaoberal základnou zásadou správneho trestania a to ktorou je, že za dva rovnaké skutky podľa dvoch rôznych právnych noriem nemôžu byť správnymi deliktami z dôvodu, že ide o porušenie ústavného článku 49 Ústavy SR a článku 6 ods. 1 a článku 7 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných ľudských právach a slobodách, teda ide o porušenie zásady „nebis in idem“ krajský súd uvádza, že k porušeniu tejto zásady by došlo v prípade, ak by bol žalobca postihnutý za totožný skutok a zároveň mu vo veci bolo vydané právoplatné rozhodnutie. Súd sa stotožňuje s názorom žalovaného, že v tejto veci sa nejedná o rovnaký skutok a žalobca ani nepreukázal, že bolo vydané právoplatné rozhodnutie vo veci na ktorú poukazuje vo svojej žalobe a to vo vzťahu k rozhodnutiu žalovaného č. OPS/BEZ/2015/2698 O - 731/2015 zo dňa 25.01.2016. Z uvedeného dôvodu nie je možné použiť zásadu „nebis in idem“ na nové konanie, nakoľko mu nepredchádzalo právoplatné rozhodnutie. Spáchanie správneho deliktu jednoznačne potvrdzuje fakt, že na základe elektronického výpisu z registra Sociálnej poisťovne a evidencie dochádzky je zrejmé, že žalobca nahlásil svoju zamestnankyňu p. V. B.-F., nar.XX.XX.XXXX, na Sociálnu poisťovňu až po jej nástupe na výkon práce t. j. 21.08.2014 o 10:19:45, s dátumom vzniku poistenia 19.08.2014. Keďže ustanovenie § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zák.č.461/2003 Z.z. určuje povinnosť zahlásiť zamestnávateľa svojho zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca je konanie resp. opomenutie tohto prihlásenia kvalifikované ako správny delikt. 16. Krajský súd sa stotožňuje aj s právnym názorom žalovaného, že v danom prípade platí inštitút objektívnej zodpovednosti za správny delikt, podľa ktorého je zamestnávateľ zodpovedný už tým, že k samotnému porušeniu došlo bez ohľadu na jeho následné odstránenie a bez ohľadu na to, či sa jedná o zavinenie alebo nezavinené konanie, či opomenutie. Z právneho hľadiska je vznik objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa za správny delikt nepodstatným, či k pochybeniu došlo zavinením určitých okolností zavinením zamestnancov zamestnávateľa alebo iných subjektov alebo samotného zamestnávateľa. 17. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti rozhodol súd tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 18. Procesne úspešnému žalobcovi súd priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, nakoľko žalobca mal vo veci úspech. 19. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3ods.9 zák. č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR a to v lehote 30 dní od jeho doručenia. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.