Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 43Sd/7/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2016200066 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2016200066.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Bundzelom v právnej veci navrhovateľa: X. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, XXX XX G., zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Peter Peružek, s.r.o., so sídlom Radlinského č. 1, 920 01 Hlohovec, adresa na doručovanie: Podzámska 41/A, 920 01 Hlohovec, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o návrhu na preskúmanie rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09.12.2015, t a k t o r o z h o d o l : Súd napadnuté rozhodnutie odporkyne Sociálnej poisťovne - ústredie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 9.12.2015 v spojení s rozhodnutím odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 10.12.2015 p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím zo dňa 9.12.2015 odporkyňa podľa § 65 a § 82 zák. č. 461/2003 Z.z. a článku 52 ods. 1 písm. a) a ods. 4 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení Nariadenia európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009 priznala navrhovateľovi od 3.7.2012 starobný dôchodok v sume 244,10 Eur mesačne, ktorý bol v súlade so zákonom zvýšený od 1.1.2013 na 255,30 Eur mesačne a od 1.1.2014 na 264,10 Eur mesačne. Odôvodnenie rozhodnutia poukázalo na predchádzajúce rozhodnutie vo veci dôchodkovej dávky navrhovateľa zo dňa 3.6.2014, a to rozhodnutie Krajského súdu v Trnave č. k. 38 Sd/79/2014-91 zo dňa 24.9.2015, ktorým bolo toto rozhodnutie odporkyne zrušené a vec jej bola vrátená na ďalšie konanie s vysloveným právnym názorom o povinnosti aplikovať pravidlá uvedené v článku 47 Nariadenia Rady EHS č. 1408/71 a realizovať teoretický výpočet starobného dôchodku. V odôvodnení rozhodnutia bolo opätovne uvedené, že Sociálna poisťovňa ako verejnoprávna inštitúcia je povinná dodržiavať právne predpisy SR, medzinárodné zmluvy, ktorým je SR viazaná, ako aj právne predpisy Európskej únie. V nadväznosti na aplikovanú platnú právnu úpravu je rozdelenie ČSFR a vznik dvoch samostatných nástupníckych štátov osobitnou historickou okolnosťou s obmedzeným časovým účinkom na právne vzťahy, ktoré vznikli počas trvania spoločného štátu a doby zabezpečenia získané u zamestnávateľa, ktorý mal ku dňu rozdelenia ČSFR sídlo v Českej republike sa považujú za doby zabezpečenia v Českej republike. Ak bol navrhovateľ ku dňu rozdelenia ČSFR zamestnaný u zamestnávateľa ENERGOSTROJ, s.r.o. , Mochovce, so sídlom na území ČR, doby zabezpečenia získané pred 1.1.1993 sa považujú za doby zabezpečenia ČR a dôchodok za ne je príslušná priznať a vyplácať ČSSZ. V prípade priznania starobného dôchodku zo systému sociálneho zabezpečenia spravovaného Sociálnou poisťovňou aj za tieto doby, došlo by k duplicitnému zhodnoteniu týchto dôb a spôsobilo by diskrimináciu tých poberateľov dôchodkov, ktorí získali doby zabezpečenia pred 1.1.1993 výlučne u zamestnávateľov so sídlom na území SR. Ak by Sociálna poisťovňa priznala starobný dôchodok aj za doby zabezpečenia získané pred 1. januárom 1993, ktoré sa považujú za doby zabezpečenia Českej republiky, došlo by k dvojnásobnému zhodnoteniu týchto dôb. Bolo konštatované, že takýto postup je v rozpore so základnými zásadami koordinačných nariadení Európskej únie, ktoré určujú pravidlá na určenie dôchodkovej dávky tak, aby nedošlo k zhodnoteniu jednej doby poistenia dvakrát. Zhodnotenie dôb získaných pred 1.januárom 1993 by spôsobilo diskrimináciu tých poberateľov dôchodkov, ktorí získali doby zabezpečenia pred 1.januárom 1993 výlučne u zamestnávateľov so sídlom na území SR. Tiež bolo zo strany odporkyne poukázané na ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej právo na užívanie práv zaručených Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd bez diskriminácie zaručené v čl. 14 je porušené len vtedy, ak štáty bez objektívneho a rozumného ospravedlnenia zaobchádzajú odlišne s osobami v analogických situáciách alebo nezaobchádzajú odlišne s osobami, ktorých situácie sa citeľne líšia. V prípade navrhovateľa nebolo pri určení sumy jeho starobného dôchodku s ním zaobchádzané odlišne ako s inými dôchodcami, ktorí sa ocitli v podobnej situácii. Odporkyňa uviedla, že navrhovateľ k 3.7.2012 získal na území Slovenskej republiky 5690 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím splnil podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok k tomuto dátumu, pričom suma starobného dôchodku bola stanovená podľa článku 52 ods. 4 písm. i) a prvej časti prílohy VIII Nariadenia (ES) Európskeho parlamenty a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení Nariadenia európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009 tak, ako to určila odporkyňa, pretože suma dôchodku vypočítaná podľa zák. č. 461/2003 Z.z. je rovnaká bez ohľadu na to, či bola vypočítaná ako nezávislá (národná) dávka alebo paušálna (čiastková) dávka. Vzhľadom k tomu, že podmienky nároku na starobný dôchodok navrhovateľ splnil podľa právnych predpisov SR (dovŕšil dôchodkový vek a získal 15 rokov dôchodkového poistenia na území SR) a sumu jeho starobného dôchodku je možné vypočítať len s prihliadnutím na obdobie dôchodkového poistenia získané podľa právnych predpisov SR a nie je potrebné prihliadať na obdobie dôchodkového poistenia, ktoré sa považuje za doby zabezpečenia Českej republiky, tak suma jeho starobného dôchodku bola určená podľa zák.č.461/2003 Z.z. s poukazom na čl.52 ods. 4 písm. i) nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č.883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia. K námietke navrhovateľa týkajúcej sa jeho diskriminácie odporkyňa uviedla, že dňa 16.júna 2015 bol prijatý zákon č.140/2015 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.461/2003 Z.z., pričom uvedeným zákonom sa do právnej úpravy zaviedol nový právny inštitút - vyrovnávací príplatok. V tejto súvislosti odporkyňa v odôvodnení rozhodnutia konštatovala, že cieľom novej právnej úpravy bolo odstránenie nepriaznivých dôsledkov rozdelenia ČSFR na výšku nároku dôchodkových dávok osôb, ktoré v priebehu pracovného života pracovali v oboch štátoch a súčet súm dôchodkových dávok získaných podľa právnych predpisov oboch štátov je nižšia než suma dávky v prípade získania všetkých dôb poistenia podľa slovenských právnych predpisov. V závere rozhodnutia odporkyne bolo uvedené, že týmto bol realizovaný rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k.38Sd/79/2014-91 zo dňa 24.9.2015. Proti rozhodnutiu podal včas odvolanie navrhovateľ prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu a žiadal zrušiť rozhodnutie odporkyne jednak z dôvodu, že odporkyňa porušila povinnosť rešpektovať vyslovený právny názor krajského súdu uvedený v rozsudku Krajského súdu Trnava č.k.38Sd/79/2014 a tiež namietal nezohľadnenie ustálenej judikatúry Ústavného súdu ČR k tejto otázke (P1. ÚS 5/12 zo dňa 31.1.2012), kde v obdobnom prípade Ústavný súd ČR označil nerovnosť založenú v dôsledku špecifickej okolnosti majúcej svoj pôvod v zániku vtedajšej Československej federácie za Ústavou neprípustnú diskrimináciu jednej osoby voči iným osobám. Z toho dôvodu žiadal navrhovateľ vyrovnanie dôchodku na takú úroveň, ako keby odpracoval uvedené obdobia len pre zamestnávateľa, ktorého sídlo v obchodnom alebo v obdobnom registri bolo na území SR. Z uvedeného rozhodnutia, tento sa týka identického prípadu, keď občan ČR pracoval k 31.12.1992 u zamestnávateľa na území SR, vyplynulo, že zmyslom uzatvorenej medzinárodnej zmluvy nemôže byť krátenie dôchodkových nárokov vlastných občanov, ktorých vyšší dôchodkový nárok vzniká nezávisle na takejto zmluve, ale podľa vnútroštátnych predpisov. Za Ústavou neprípustnú diskrimináciu jednej osoby voči iným osobám, resp. skupinám občanov ČR označil nerovnosť založenú v dôsledku špecifickej okolnosti majúcej svoj pôvod v zániku vtedajšej Československej federácie. Vzhľadom na absolútnu totožnosť situácie ďalej uviedol, že je možné aj v navrhovateľom prípade využiť uvedené rozhodnutie Ústavného súdu ČR. Za tohto stavu preto žiadal vyrovnanie dôchodku navrhovateľovi na takú úroveň, ako keby odpracoval uvedené obdobia len pre zamestnávateľa, ktorého sídlo v obchodnom alebo obdobnom registri bolo na území SR. Za tohto stavu sa navrhovateľ cíti byť diskriminovaný a má nerovnaké postavenie voči poberateľom starobného dôchodku, ktorí celý život pracovali pre organizácie registrované na území SR. Ďalej namietal, že absolútne nepreskúmateľné je tvrdenie odporkyne, že sumu starobného dôchodku je možné vypočítať len s prihliadnutím na obdobie získané podľa predpisov SR, nakoľko Krajský súd v Trnave v predchádzajúcom svojom rozhodnutí č.k.38Sd/79/2014 uviedol spôsob výpočtu teoretického dôchodku ako aj určenia dôchodku pre navrhovateľa. Považoval preto rozhodnutie odporkyne za nepreskúmateľné a nezákonné. Odporkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 10.3.2016 žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Poukázala na to, že dôvodom zrušenia jej rozhodnutia č.XXX XXX XXXX X z 3.6.2014 bolo nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a nie nesprávne právne posúdenie veci. K námietke navrhovateľa týkajúcej sa jeho diskriminácie uviedla, že ho v odôvodnení napadnutého rozhodnutia oboznámila s novou právnou úpravou, v zmysle ktorej bol do právnej úpravy zavedený nový právny inštitút - vyrovnávací príplatok. Súčasne navrhovateľa poučila o tom, že táto nová právna úprava nadobudne účinnosť od 1.1.2016, preto nebolo možné v čase rozhodovania o jeho nároku rozhodnúť aj o jeho nároku na vyrovnávací príplatok. Naviac vyrovnávací príplatok možno priznať len na základe podanej žiadosti zo strany poistenca. V tejto súvislosti ďalej poukázala na to, že rozhodnutím odporkyne č.XXX XXX XXXX X z 24.2.2016 bol navrhovateľovi podľa § 69b ods. 1 zák.č.461/2003 Z.z. v znení zákona č.140/2015 Z.z. od 1.1.2016 priznaný vyrovnávací príplatok v sume 58,80 Eur mesačne. K námietke navrhovateľa týkajúcej sa nepreskúmateľnosti spôsobu výpočtu jeho starobného dôchodku uviedla, že krajský súd v rozsudku č.k.38Sd/79/2014-91 nevyslovil právny názor, že odporkyňa postupovala pri tomto výpočte nesprávne alebo nezákonne. Dôvodom zrušenia rozhodnutia odporkyne č.XXX XXX XXXX X z 3.6.2014 bolo nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a nie nesprávne právne posúdenie veci, pričom právny názor krajského súdu bol plne rešpektovaný. Na prejednanie veci bolo nariadené pojednávanie na deň 23.1.2017, na ktorom splnomocnený zástupca navrhovateľa uviedol, že rozhodnutie odporkyne žiada zrušiť a vec jej vrátiť na ďalšie konanie. Poukázal na to, že odporkyňa nerešpektovala právny názor Krajského súdu v Trnave uvedený v jeho rozhodnutí č.k.38Sd/79/2014 zo dňa 24.9.2015, vo veci vydala v podstate rovnaké rozhodnutie s tou istou argumentáciou ako vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach. Poukázal na to, že tým, že odporkyňa navrhovateľovi priznala tzv. vyrovnávací príplatok, tak toto rozhodnutie ju nezbavuje povinnosti prepočítať starobný dôchodok navrhovateľa. Ďalej poukázal na rozhodnutie NS SR č.k.9So 124/2013 z 25.2.2015, v ktorom bol vyslovený právny názor NS SR v obdobnej veci, pričom rozdiel bol iba v tom, že navrhovateľ pracoval pre spoločnosť Energostroj a poistenec Hosťanský, ktorého sa toto rozhodnutie NS SR týka, pracoval pre tranzitný plynovod. Poverená zástupkyňa odporkyne sa pridržiavala dôvodov uvádzaných v písomných podaniach, žiadala rozhodnutie odporkyne zo dňa 9.12.2015 v spojení s rozhodnutím odporkyne zo dňa 10.12.2015 ako vecne správne potvrdiť. Poukázala na to, že navrhovateľovi bol rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 24.2.2016 priznaný počnúc od 1.1.2016 vyrovnávací príplatok v sume 58,80 Eur mesačne, ktorý bol vypočítaný z fiktívnej sumy starobného dôchodku. Ďalej uviedla, že navrhovateľ poberá dôchodok aj z Českej správy sociálneho zabezpečenia vo výške 419,90 Eur mesačne, ďalej starobný dôchodok vo výške 295,20 Eur mesačne a do fiktívnej sumy starobného dôchodku, t. j. 773,90 Eur sa navrhovateľovi akoby zhodnotila celá doba, ktorú by získal na území SR a tak sa následne vypočítal rozdiel sumy vyrovnávacieho príplatku, ktorý predstavuje sumu 58,80 Eur mesačne. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu postupom v zmysle tretej hlavy piatej časti O.s.p., a to na pojednávaní dňa 23.1.2017, ktoré bolo postupom podľa §250ia O.s.p. odročené za účelom vyhlásenia rozsudku v predmetnej veci na deň 13.2.2017 a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Podľa § 244 ods. 1,2,3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie a postup správneho orgánu"). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 250l ods. 1, 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a. Podľa § 65 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení Poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Podľa čl. 52 ods. 1 písm. b) Nariadenia (ES) Európskeho parlamenty a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, ktoré nadobudlo účinnosť 1.5.2010, v znení Nariadenia európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009 Priznanie dávok 1. Príslušná inštitúcia vypočíta výšku dávky, ktorá bude náležať: a) podľa právnych predpisov, ktoré táto inštitúcia uplatňuje, iba ak podmienky nároku na dávky boli splnené výlučne podľa vnútroštátneho práva (nezávislá dávka); b) vypočítaním teoretickej výšky a následne skutočnej výšky (paušálna dávka) takto: i) teoretická výška dávky je rovná dávke, na ktorú by si daná osoba mohla uplatňovať nárok, ak by všetky doby poistenia a/alebo bydliska, ktoré boli dosiahnuté podľa právnych predpisov iných členských štátov, boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje deň priznania takejto dávky. Ak podľa týchto právnych predpisov výška nezávisí na trvaní dosiahnutých dôb, táto výška sa považuje za teoretickú výšku; ii) príslušná inštitúcia následne stanoví skutočnú výšku paušálnej dávky na základe teoretickej výšky podľa pomeru trvania dôb dosiahnutých pred vznikom poistnej udalosti podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje, k celkovému trvaniu dôb dosiahnutých pred vznikom poistného udalosti podľa právnych predpisov všetkých daných členských štátov. 2. Príslušná inštitúcia uplatňuje, tam kde je to vhodné, na výšku vypočítanú v súlade s ods. 1 písm. a) a b) všetky pravidlá týkajúce sa zníženia, pozastavenia alebo odňatia podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje, v rámci obmedzení ustanovených v článkoch 53 až 55. 3. Daná osoba má nárok na najvyššiu čiastku vypočítané v súlade s ods. 1 písm. a) a b) od príslušnej inštitúcie každého členského štátu. 4. Ak výpočet podľa ods. 1 písm. a) v jednom členskom štáte vždy vedie k nezávislej dávke, ktorá sa rovná, alebo je vyššia ako paušálna dávka, vypočítaná v súlade s ods. 1 písm. b), príslušná inštitúcia môže odstúpiť od paušálneho výpočtu za podmienok určených vo vykonávajúcom nariadení. Takéto situácie sú uvedené v prílohe VIII. Podľa čl. 20 ods. 1 Zmluvy medzi Českou republikou a slovenskou republikou o sociálnom zabezpečení , publikovanej pod č. 318/1994 Z.z. (ktorý sa v súlade s čl. 8 ods. 1 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a rady č. 987/2009 aplikuje aj po vstupe Slovenska do Európskej únie ) Doby zabezpečenia získané pred dňom rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa považujú za doby zabezpečenia toho zmluvného štátu, na ktorého území mal zamestnávateľ občana sídlo ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo naposledy pred týmto dňom. Podľa čl. 15 ods. 1 Správnej dohody o vykonávaní zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o Sociálnom zabezpečení, publikovanej pod č. 175/1995 Z.z. (ktoré sa v súlade s čl. 8 ods. 1 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a rady č. 987/2009 aplikuje aj po vstupe Slovenska do Európskej únie ) Sídlom zamestnávateľa sa rozumie adresa, ktorá je ako sídlo zapísaná v obchodnom registri. Ak je zamestnávateľom fyzická osoba, sídlom je adresa, ktorá je v obchodnom registri uvedená ako miesto podnikania; ak je zamestnávateľom odštepný závod alebo iná organizačná zložka zapísaná v obchodnom registri, sídlom zamestnávateľa sa rozumie adresa tohto odštepného závodu alebo organizačnej zložky. Podľa § 63 zák.č. 461/2003 Z.z. 1) Priemerný osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel súčtu osobných mzdových bodov dosiahnutých v jednotlivých kalendárnych rokoch rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, ak tento zákon neustanovuje inak. Priemerný osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Na účely určenia obdobia dôchodkového poistenia sa získané dni dôchodkového poistenia prepočítavajú na roky, ak tento zákon neustanovuje inak. Obdobie dôchodkového poistenia sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. (6) Rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku, s výnimkou kalendárnych rokov pred 1. januárom 1984, ak tento zákon neustanovuje inak. Z rozhodujúceho obdobia sa vylučujú obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 62 ods. 2 prvej vety alebo § 255 ods. 3 prvej vety, alebo obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod, ak tieto obdobia trvali celý kalendárny rok. Podľa § 69b ods. 1 zák.č.461/2003 Z.z. v znení zákona č.140/2015 Z.z. nárok na vyrovnávací príplatok môže vzniknúť, ak poistencovi bol priznaný starobný dôchodok podľa predpisov SR, a a) získal pred 1.januárom 1993 najmenej 25 rokov československého obdobia dôchodkového poistenia, za ktoré mu bol po 31.decembri 1992 priznaný starobný dôchodok podľa predpisov Českej republiky, b) získal od 1.januára 1993 do 31.decembra 2003 najmenej jeden rok doby zamestnania alebo náhradnej doby podľa zákona účinného do 31.decembra 2003, c) ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie, má nárok na výplatu starobného dôchodku podľa predpisov Českej republiky, d) uzatvoril zmluvu o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia, dohodu o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom a nemá na osobnom dôchodkovom účte evidované dôchodkové jednotky tvorené z povinných príspevkov, ktoré nie sú predmetom dohody o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom, alebo mu bola vyplatená suma podľa § 45 ods. 6 zák.č.43/2004 Z.z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č.183/2014 Z.z., e) požiadal o výsluhový dôchodok podľa zák.č.328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, f) suma vyrovnávacieho príplatku, ktorá patrí ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie, má kladnú hodnotu. Podľa § 60 ods. 9 zák.č.461/2003 Z.z. v znení zákona č.140/2015 Z.z. československé obdobie dôchodkového poistenia na účely nároku na vyrovnávací príplatok je doba zamestnania a náhradná doba získané pred 1.januárom 1993 podľa predpisov účinných pred 1.januárom 1993. Podľa § 209 ods. 4 zák.č. 461/2003 Z.z. V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. Z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplynulo, že odporkyňa rozhodovala o žiadosti o dávku starobného dôchodku, ktorou bol uplatnený nárok navrhovateľa, pričom v poznámke k podanej žiadosti navrhovateľ uviedol, že žiada o starobný dôchodok z Českej republiky podľa § 29 zák. č. 155/1995 Sb.. Odporkyňa, ktorá vychádzala z údajov zabezpečených si zo svojej evidencie, ako aj zistených od Českej správy sociálního zabezpečení Praha, vydala rozhodnutie, ktorým navrhovateľovi priznala podľa § 65 a § 82 zák. č. 461/2003 Z.z. a článku 52 ods. 1 písm. b) a ods. 4 Nariadenia (ES) Európskeho parlamenty a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení Nariadenia európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009 starobný dôchodok vo výške 244,10 eur mesačne s poukazom na podklady uvedené v osobnom liste dôchodkového poistenia za kalendárne roky 1993 - 2012, ktorý mu bol od 1.1.2013 zvýšený na sumu 255,30 eur mesačne a od 1.1.2014 na 264,10 eur mesačne. V odvolacom konaní bolo toto rozhodnutie Krajským súdom v Trnave zrušené podľa ust. § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. (nepreskúmateľnosť pre nedostatočné odôvodnenie) bez možnosti podať odvolanie. Vzhľadom na rozsah odvolacích dôvodov vrátane preukázania skutočnosti, že navrhovateľ bol v období 01.08.1979-31.07.1993 zamestnancom spoločnosti ŠKODA Praha (potvrdenie zamestnávateľa z 23.04.2013) a zo zápočtového listu spoločnosti ENERGOSTROJ, Mochovce, s.r.o., vyplýva, že navrhovateľ bol ich zamestnancom od 01.08.1979 do 30.06.1995, pričom spoločnosť bola zapísaná v obchodnom registri SR až 02.07.1993, dovtedy bola evidovaná na území ČR, súd vyslovil názor, že odporkyňa pochybila, keď neaplikovala pravidlá uvedené v článku 47 Nariadenia Rady EHS č. 1408/71. Ďalej uložil odporkyni zistiť skutočné údaje o dobrovoľnom dôchodkovom poistení a dať do súladu aj pochybenia spočívajúce v nesprávnom uvedení počtu kalendárnych mesiacov, ako aj vymeriavacích základov (odporkyňa duplicitne uvádzala jednotlivé kalendárne mesiace a vymeriavacie základy za účelom, aby výpočet OMB bol správny). Ďalej jej uložil dostatočným spôsobom vysvetliť a náležite odôvodniť, ktoré z pravidiel uvedených v článku 47 ods. 1 Nariadenia na výpočet teoretickej výšky dôchodku uvedenej v článku 46 ods. 2 písm. a) Nariadenia je potrebné aplikovať vo vzťahu k navrhovateľovi a na základe príslušného pravidla určiť skutočnú sumu starobného dôchodku. V ďalšom rozhodnutí zo dňa 03.06.2014 sa odporkyňa vysporiadala s nemožnosťou aplikácie Nariadenia 1408/71 vzhľadom na jej ústavnú povinnosť riadiť sa pri výkone svojej činnosti platnou právnou úpravou v danom prípade zákonom č. 461/2003 Z.z. a súčasne príslušnými ustanoveniami Nariadenia (ES) Európskeho parlamenty a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení Nariadenia európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009. Je potrebné uviesť, že zrušujúcim dôvodom v zmysle rozsudku Krajského súdu Trnava č.k.43Sd/7/2013 zo dňa 11.2.2014 bola nepreskúmateľnosť pre nedostatočné odôvodnenie, nie nesprávne právne posúdenie v zmysle § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p.. Čo sa týka ďalších odvolacích dôvodov v nadväznosti na tvrdenú nesprávnosť postupu pri výpočte výšky osobného mzdového bodu (použité údaje od roku 1993) bolo v rozhodnutí Krajského súdu Trnava č.k.38Sd/79/2014 zo dňa 24.9.2015 uvedené, že bez ohľadu na obsah informatívneho výpisu rozhodujúcim faktom je, že za obdobie odpracované na území SR nie je možné považovať zamestnanie u spoločnosti ENERGOSTROJ Mochovce, s.r.o., do 1.1.1993, nakoľko v tomto období bola spoločnosť registrovaná v príslušnom registri so sídlom v Českej republike, príslušné doby poistenia sú teda dobami podľa českých právnych predpisov, zohľadnených pri výpočte dôchodkovej dávky vyplácanej českým poskytovateľom sociálneho zabezpečenia. Nebol teda dôvod pri výpočte priemerného osobného mzdového bodu použiť ustanovenie § 63 ods. 6 so zahrnutím obdobia 1984-2014. Čo sa týka námietky nesprávneho výpočtu osobného mzdového bodu za roky 2004-2005 bolo Krajským súdom Trnava č.k.38Sd/79/2014 konštatované, že v tejto časti bolo odvolanie navrhovateľa dôvodné, nie pre tvrdenú nesprávnosť, ale vzhľadom na nerešpektovanie povinnosti odporkyne, vysvetliť navrhovateľovi dôvody, pre ktoré došlo k rozdielnemu určeniu hodnoty osobného mzdového bodu oproti informáciám doručeným navrhovateľovi v rokoch 2004 a 2006, pričom tieto nedostatky boli zo strany odporkyne odstránené v poslednom napadnutom rozhodnutí, pričom navrhovateľ v opravnom prostriedku zo dňa 27.1.2016 tieto skutočnosti, týkajúce sa nesprávneho výpočtu osobného mzdového bodu, ani nenamietal. Za situácie, keď navrhovateľ považuje za zásadnú námietku diskrimináciu, odvíjajúcu sa od toho, že výška jeho dôchodkovej dávky pri zohľadnení časti dôb poistenia podľa českých predpisov a časti podľa slovenských predpisov, je nižšia, ako by bola výška tejto dávky v prípade získania všetkých dôb poistenia podľa slovenských predpisov, súd konštatuje, že napriek absencii dostatočnej právnej úpravy tejto diskriminácie (zákon č.140/2015 nadobudol účinnosť až 1.1.2016) je aj odporkyňa ako orgán verejnej správy povinná prihliadať na ústavné limity a princípy, ktorými sú povinné riadiť sa v zmysle čl. 2 Ústavy SR. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné k veci uviesť, že už v rozhodnutí Krajského súdu Trnava č.k.38Sd/79/2014 zo dňa 24.9.2015 bolo naznačené, že rozhodnutie NS SR č.k.9So 124/2013 bolo vydané ešte v čase, keď nebol prijatý zákon č.140/2015 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zák.č.461/2003 Z.z., pričom tento sa týkal už vyššie spomínaného vyrovnávacieho príplatku, ktorý bol navrhovateľovi priznaný rozhodnutím odporkyne č.XXX XXX XXXX X zo dňa 24.2.2016, a to počnúc od 1.1.2016 vo výške 58,80 Eur mesačne. Je nepochybné, že tento zákon bol prijatý práve za účelom odstránenia takýchto nepriaznivých dôsledkov rozdelenie ČSFR na výške nároku dôchodkových dávok osôb, ktorí pracovali v oboch štátoch. Prijatím tohto zákona sa toto tzv. právne vákuum odstránilo, čo možno konštatovať aj pokiaľ ide o predmetnú vec, keď práve priznaním tzv. vyrovnávacieho príplatku navrhovateľovi došlo zo strany štátu k odstráneniu tejto diskriminácie, ktorú navrhovateľ v opravnom prostriedku namietal. Tento príplatok má dorovnať rozdiel medzi sumami českého starobného dôchodku a slovenského starobného dôchodku a sumou fiktívneho starobného dôchodku, na ktorý by mali poistenci nárok, ak by sa spoločný štát nerozdelil. Pokiaľ ide o právnym zástupcom navrhovateľa uvádzaný Nález Ústavného súdu Českej republiky P1.ÚS 5/12 zo dňa 31.1.2012, tak tento nie je pre odporkyňu, ani pre súdy SR relevantným záväzným podkladom, na základe ktorého by mohli konať nad rámec zákona, čo bolo konštatované v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp.zn. 9 So 93/2010 zo dňa 8. júla 2011. Vzhľadom na vyššie uvedené súd napadnuté rozhodnutie odporkyne č.XXX XXXXXXX X zo dňa 9.12.2015 v spojení s rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.12.2015 potvrdil ako vecne správne. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 250l ods. 2 v spojení s ust. § 250k O.s.p. rozhodol tak, že procesne neúspešnému navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.