Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 43Sd/8/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2016200076 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2016200076.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Bundzelom v právnej veci navrhovateľa: T. R., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXX/X, XXX XX Y., zastúpeného advokátom: JUDr. Ondrejom Krempaským, Račianska 66, 831 02 Bratislava, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie Bratislava, ul. 29.augusta 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 21.01.2016 takto r o z h o d o l : Súd napadnuté rozhodnutie odporkyne Sociálnej poisťovne - ústredie, Bratislava číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 21.1.2016 podľa § 250j ods. 2 písm. d/ OSP z r u š u j e a vec jej vracia na ďalšie konanie. Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 485,33 eur na účet zastupujúceho advokáta JUDr. Ondreja Krempaského, číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX vedeného v peňažnom ústave W. a.s. SK XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX v lehote 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 21.01.2016 odporkyňa podľa § 60, § 65, § 255 a § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o sociálnom poistení) zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku. V odôvodnení rozhodnutia bolo konštatované, že podľa potvrdenia Finančného riaditeľstva SR v Banskej Bystrici číslo 1010400/1/197652/2014 zo dňa 23.04.2014 bol navrhovateľovi podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 328/2002 Z.z.) priznaný od 01.júla 2005 výsluhový dôchodok, pričom na nárok na výsluhový dôchodok a jeho sumu bola navrhovateľovi zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 01.04.1973 - 30.03.1975 (III. pracovná kategória) a doba služobného pomeru od 01.04.1975 - 30.06.2005 (III. pracovná kategória) t.j. 32 rokov a 90 dní. Ďalej bolo v odôvodnení rozhodnutia zo strany odporkyne poukázané na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, č. k. 7So/138/2011 zo dňa 15.08.2012, v ktorom bolo uvedené, že je potrebné zohľadniť na určenie dôchodkového veku a tiež na určenie sumy dôchodku v súlade s § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v spojení s príslušnými ustanoveniami zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení aj dobu služby zaradenú do I. a II. kategórií funkcií, ktorá bola zhodnotená na nárok na výsluhový dôchodok a tiež príjmy dosiahnuté počas tejto doby služby. V súvislosti s uplatneným nárokom navrhovateľa bolo v rozhodnutí poukázané na ustanovenia § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, z ktorých vyplýva, že v prípade navrhovateľa nemožno znížiť jeho dôchodkový vek, pretože v období trvania služobného pomeru v colnej správe nebol zaradený do I. alebo II. kategórie funkcií a bol mu priznaný výsluhový dôchodok od 01.07.2005, na nárok ktorého mu bola zhodnotená doba výkonu služby zaradená do III. pracovnej kategórie, pretože zamestnanie zaradené do III. pracovnej kategórie nárok na zníženie dôchodkového veku pred 01.januárom 2004 nezakladalo. Tiež konštatoval, že nie je možné zhodnotiť obdobie trvania služobného pomeru v colnej správe ako obdobie dôchodkového poistenia pre vznik nároku na starobný dôchodok. V tejto súvislosti bolo ďalej v rozhodnutí uvedené, že navrhovateľ ku dňu 30.mája 2014 získal 4049 dní obdobia dôchodkového poistenia t.j. 11 rokov a 34 dní obdobia dôchodkového poistenia (presný rozpis je uvedený v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia), čím nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z.z., na ktorý má poistenec nárok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak, pričom navrhovateľ tento dosiahol 30.05.2014. Navrhovateľ napadol správnosť tohto rozhodnutia opravným prostriedkom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 08.02.2016, pričom rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 21.01.2016 žiadal zrušiť a vec jej vrátiť na nové konanie. Namietal, že odporkyňa nezistila správne skutkový stav veci, vec nesprávne právne posúdila, čoho dôsledkom je arbitrárne rozhodnutie. Za tohto stavu považoval preto rozhodnutie za nezákonné, pričom odporkyňa postupovala pri posudzovaní jeho žiadosti diskriminačne, keď z jej postupu je zrejmé, že pri rovnakých skutkovo a právnych veciach rozhoduje odlišne. Okrem toho považoval rozhodnutie aj za nepreskúmateľné, keď odporkyňa len odcitovala právne predpisy bez toho, aby bolo možné preskúmať dôvody, pre ktoré žiadosť navrhovateľa zamietla. V tejto súvislosti poukázal na to, že tvrdenie odporkyne, že nebola splnená doba poistenia vyvracia k rozhodnutiu priložený osobný list dôchodkového poistenia. Navrhovateľ ďalej uviedol, že odporkyňa bez akéhokoľvek zdôvodnenia a použitia správnej úvahy zamietla jeho žiadosť s poukazom na to, že činnosť colníka nebola zaradená ani do I. ani do II. kategórie, pričom navrhovateľ zdôraznil, že zaradenie do jednotlivých kategórii nemá pre posúdenie jeho nároku žiadny vplyv na celkovú dobu poistenia. Postup odporkyne nebol správny, pokiaľ z celkovej doby poistenia odpočítala dobu, ktorá bola navrhovateľovi zhodnotená pre účely výsluhového dôchodku, a teda si zamieňa celkovú dobu poistenia s dobou zhodnotenou. V tejto súvislosti poukázal na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (7So/138/2011, 10So/59/2014) z odôvodnení ktorých vyplýva, že odporkyňa nesprávnym, výlučne gramatickým výkladom zákona diskriminuje poistencov osobitného systému, pretože odporkyňa im niektoré doby poistenia nehodnotí vôbec alebo im ich hodnotenie odsúva a aj mení podmienky alebo odníma výhody poskytované poistencom v osobitnom systéme sociálneho poistenia. Poukázal na to, že zásadnou otázkou v danej veci je nesporne posúdenie celkovej doby poistenia navrhovateľa (vrátane doby poistenia navrhovateľa v osobitnom systéme poistenia), pričom táto doba poistenia musí byť zo strany odporkyne posudzovaná rovnako u všetkých výsluhových dôchodcov, ktorí požiadali o priznanie starobného dôchodku, ak dosiahli dôchodkový vek podľa preferovaných zamestnaní, alebo dosiahli dôchodkový vek podľa všeobecného systému. Vzhľadom k tomu, že odporkyňa je účastníčkou konaní vo všetkých dôchodkových sporoch, má vedomosť aj o rozsudku Najvyššieho súdu SR číslo 10So/59/2014 zo dňa 15.04.2015, ktorý dal jednoznačnú odpoveď na to, že predchádzajúca judikatúra sa vzťahuje aj na tých výsluhových dôchodcov, ktorí neboli zaradení v I. a II. kategórie funkcií. Skutočnosť, že odporkyňa nepostupovala pri zápočte doby poistenia v súlade so zákonom je možné odôvodniť aj s poukazom na rozsudky Najvyššieho súdu SR č. 7So/11/2011, 9So/159/2011, 9So/138/2011, 10So/59/2014, z ktorých vyplýva, že po zohľadnení doby služby a osobných vymeriavacích základov dosiahnutých počas služby na vznik nároku na dôchodkovú dávku a určenie sumy dôchodkovej dávky podľa všeobecných právnych predpisov o sociálnom poistení, je potrebné dôchodkovú dávku určiť v súlade s článkom 33 ods. 2 dohovoru o individuálnych, starobných a pozostalých dávkach č. 128, uverejneného v Zbierke zákonom pod číslom 416/1991 Zb. Za tohto stavu preto nemôže byť sporné, že ak bol poistencovi priznaný výsluhový dôchodok, podľa ktorého sa suma dôchodkovej dávky poistenca, ktorému bol priznaný výsluhový dôchodok, môže iba krátiť primerane k počtu skončených rokov doby služby rozhodujúcej pre výšku výsluhového dôchodku. Tiež poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR 1So/127/2014 zo dňa 30.11.2015, ktorý závery odporkyne vyvracia, čo len potvrdzuje, že odporkyňa na rovnaké právne aj skutkové veci pri rozhodovaní neprihliada, a v rovnakých skutkových a právnych veciach rozhoduje odlišne. Za tohto stavu považoval postup odporkyne za nesúladný s právnymi predpismi, rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR, judikatúrou ako aj medzinárodným dohovorom. Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 17.03.2016 žiadala rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 21.01.2016 ako vecne správne potvrdiť. Uviedla, že navrhovateľ ku dňu 30.05.2014 získal 4049 dní obdobia dôchodkového poistenia, t.j. 11 rokov a 34 dní obdobia dôchodkového poistenia, a teda nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok uvedenú v § 65 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z.z.. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ v období trvania služobného pomeru v colnej správe nebol zaradený do I. alebo II. kategórie funkcií a bol mu priznaný výsluhový dôchodok od 01.07.2005, na nárok ktorého mu bola zhodnotená doba výkonu služby zaradená do III. pracovnej kategórie, nie je možné vzhľadom na ustanovenia § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 334/2011 Z.z. ako aj § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení znížiť dôchodkový vek, pretože zamestnanie zaradené do III. pracovnej kategórie nárok na zníženie dôchodkového veku pred 01.januárom 2004 nezakladalo. Zároveň nie je možné zhodnotiť obdobie trvania služobného pomeru v colnej správe ako obdobie dôchodkového poistenia pre vznik nároku na starobný dôchodok. Nakoľko zamestnanie navrhovateľa nebolo zaradené do I. ani do II. pracovnej kategórie a navrhovateľ ani nevykonával službu zaradenú do I. ani do II. kategórie funkcií, nevzťahuje sa na navrhovateľa právna úprava podľa § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie na pojednávaní konanom dňa 13.02.2017 podľa § 244 ods. 1, 2 a 3 OSP v spojení s § 250l ods. 1, 2 OSP a dospel k záveru, že podanie opravného prostriedku zo strany navrhovateľa je dôvodné. Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že žiada rozhodnutie odporkyne zrušiť a vec jej vrátiť na ďalšie konanie, nakoľko ho považuje za nezákonné. Poukázal na to, že odporkyňa pri posudzovaní žiadosti navrhovateľa postupovala diskriminačne, keď pri rovnakých skutkovo a právnych veciach rozhoduje odlišne. V danom prípade navrhovateľ splnil obidve podmienky pre priznanie starobného dôchodku a to jednak dovŕšenie 62 veku roku ako aj to, že navrhovateľ ako poistenec bol nepretržite poistený viac ako 15 rokov. Poukázal ďalej na to, že pri celkovej dobe poistenia je potrebné zohľadniť aj dobu poistenia, ktorá bola zhodnotená pri priznávaní výsluhového dôchodku. Poverená zástupkyňa odporkyne poukázala na dôvody uvádzané v písomnom vyjadrení zo dňa 17.03.2016, v ktorom reagovala na námietky vznesené zo strany navrhovateľa, zdôraznila, že navrhovateľa nemožno považovať za poistenca, ktorý vykonával zamestnanie vo zvýhodnenej pracovnej kategórii a ani dobu služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií. Podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.12.2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa § 65 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z.z. má poistenec nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak. Z ustanovenia § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení vyplýva, že právna úprava mala zabezpečiť, aby od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení) výsluhový dôchodok i dávky výsluhového zabezpečenia považované za výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z. plnili funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) vo výške primeranej dobe trvania služobného pomeru ako dávka sociálneho zabezpečenia existujúca, či už samostatne alebo popri starobnom dôchodku, na ktorý vznikne nárok dovŕšením dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Súčasne bolo cieľom zákona č. 328/2002 Z.z. dosiahnuť právny stav, podľa ktorého by pomerná výška výsluhového dôchodku bola vyššia, ako keby colníkom, ktorých výsluhový príspevok sa považuje za výsluhový dôchodok podľa zák. č. 328/2002 Z.z. hodnotená len vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia. Z tohto zámeru teda vyplýva, že cieľom zákona bolo vytvorenie stavu, pri ktorom by súčet výsluhového dôchodku a starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia bol vyšší, resp. aspoň rovnaký ako suma starobného dôchodku poistenca, ktorý mal všetky doby zamestnania hodnotené len vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia (zabezpečenia). Krajský súd poukazuje aj na skutočnosť, že v zmysle článku 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128), vyhlásené v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. (ďalej len Dohovor), ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť (prežitie ustanoveného veku), môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. Z článku 33 ods. 2 Dohovoru vyplýva, že v prípade súbehu nárokov na starobný dôchodok tak zo všeobecného ako aj osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) je v zmysle Dohovoru možné starobný dôchodok zo všeobecného systému iba krátiť, a to najviac o sumu, ktorá neprevyšuje sumu výsluhového dôchodku (výsluhového príspevku považovaného za výsluhový dôchodok). Výsluhový príspevok ako dávka sociálneho zabezpečenia považovaný za výsluhový dôchodok má od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení (zabezpečení) plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) vo výške primeranej dobe trvania služobného pomeru. Znamená to, že na účely stanovenia výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na účely výsluhového príspevku. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu výsluhového príspevku, považovaného za výsluhový dôchodok. V danom prípade odporkyňa v zmysle vyššie uvedeného tak nepostupovala. Okrem toho z ust. § 274 zákona o sociálnom poistení vyplýva záver, ktorý spočíva v tom, že výsluhový dôchodca, ktorý bol zaradený podľa predchádzajúcej právnej úpravy do prvej alebo druhej kategórie funkcií môže požiadať o priznanie starobného dôchodku už vtedy, ak dosiahol dôchodkový vek podľa zák. č. 100/1988 Zb., pričom pre výsluhového dôchodcu, ktorý nebol zaradený ani do jednej z týchto kategórií nevyplýva záver, že nemôže požiadať o priznanie starobného dôchodku, môže požiadať o priznanie výsluhového dôchodku až po tom, keď dosiahne dôchodkový vek uvedený v § 65 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, čo je aj prípad navrhovateľa. Okrem vyššie uvedených nedostatkov súd dospel k záveru, že odporkyňa nedostatočne zdôvodnila z akých skutkových okolností vychádzala pri vydaní napadnutého rozhodnutia, v podstate v rámci odôvodnenia rozhodnutia iba citovala jednotlivé ustanovenia, bez toho, že by sa náležitým spôsobom vysporiadala s námietkami navrhovateľa a rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnila. Za tohto stavu súd preto rozhodnutie odporkyne zrušil ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov postupom podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p.. V ďalšom konaní bude úlohou odporkyne prehodnotiť navrhovateľov nárok na starobný dôchodok a určiť jeho výšku tak, že do doby dôchodkového poistenia je potrebné započítať aj doby, hodnotené na účely výsluhového príspevku, pričom až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu výsluhového príspevku, považovaného za výsluhový dôchodok. Vzhľadom na úspech navrhovateľa v konaní mu súd postupom podľa § 250k ods. 1 O.s.p. priznal náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 485,33 eur, a to za 4 úkony právnej pomoci (prevzatie zastúpenia, podanie návrhu na preskúmanie rozhodnutia, vyjadrenie zo dňa 20.05.2016, ako aj účasť na pojednávaní dňa 13.02.2017), a to 3 x 66 eur a 1 x 68 eur, 2 x režijný paušál 8,58 eur = 17,16 eur a 1 x režijný paušál 8,84 eur, ďalej náhradu hotových výdavkoch - cestovného vo výške 24,53 eur a náhradu za stratu času 1,15 hodiny (Bratislava - Trnava) 3 x á 14,73 eur = 44,19 eur a 1,15 hodiny Trnava - Bratislava, 3 x á 14,73 eur = 44,19 eur. Celkom teda trovy právneho zastúpenia predstavovali sumu 404,35 eur, čo spolu s 20%-tnou DPH vo výške 80,98 eur, spolu predstavuje sumu 485,33 eur, ktoré je povinná odporkyňa poukázať na účet právneho zástupcu navrhovateľa vedených v peňažnom ústave W. U. na číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, SKXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX, v lehote 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.