Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 20S/13/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2016200082 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2016200082.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov: JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Ľuboslavy Vankovej v právnej veci žalobcu: X. C., nar. XX.X.XXXX, bytom K. H. S. č. XXX proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska 8, 812 67 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2015/9182/JH zo dňa 10.12.2015 jednohlasne takto r o z h o d o l : I. Súd napadnuté rozhodnutie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR v Bratislave číslo: UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2015/9182/JH zo dňa 10.12.2015 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. II. Žalobcovi sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa podanou žalobou, postúpenou Krajskému súdu Trnava dňa 9.2.2016 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo odvolanie žalobcu zamietnuté a napadnuté rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava číslo: TT1/OPPNKŤZPAPČ/SOC/2015/37245 zo dňa 18.8.2015 o nepriznaní peňažného príspevku na kompenzáciu na kúpu osobného motorového vozidla potvrdené. Na základe tohto prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu bola žalobcovi podľa § 34 ods. 1 zák.č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o peňažných príspevkoch) zamietnutá žiadosť o priznanie peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla. V rozhodnutí bolo konštatované, že v zmysle komplexného posudku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava č. 2015/37460/SI zo dňa 17.8.2015 sa žalobca považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 70%. Z predložených lekárskych nálezov bolo posudkovým lekárom ÚPSVaR Trnava zistené, že žalobca nemá zníženú pohybovú a orientačnú schopnosť, je schopný sa premiestniť k vozidlu hromadnej dopravy a k prostriedku železničnej dopravy a späť, nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a do prostriedku železničnej dopravy, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a z prostriedku železničnej dopravy alebo zvládnuť z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia inú situáciu vo vozidle verejnej hromadnej dopravy osôb a v prostriedku železničnej dopravy, nie je teda odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, čím nespĺňa zákonom stanovené podmienky na priznanie takéhoto príspevku. 2. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, doručené prvostupňovému správnemu orgánu dňa 27.8.2015, v ktorom namietal, že nesúhlasí s konštatovaním posudkového lekára, že nemá zníženú pohybovú schopnosť a že je schopný sa premiestňovať k prostriedku verejnej hromadnej dopravy, nastupovať do vozidla mestskej hromadnej dopravy atď. Namietal, že posudkový lekár neprihliadal na jeho zdravotný stav ako aj na choroby, ktoré sú následkom základnej diagnózy (DMO - spastická parapéza), a to poškodenie chrbtice, bedrových kĺbov, kolenných kĺbov a šliach na nohách, čo potvrdzujú aj nálezy neurológa ako aj ortopéda. Žiadal, aby jeho zdravotný stav bol posúdený v prítomnosti posudkového lekára. V rámci odvolacieho správneho konania bol opätovne preskúmaný zdravotný stav žalobcu dňa 8.12.2015 bol vydaný lekársky posudok číslo UPS/US1/SSVOPPKPC1/SOC/2015/9421, v ktorom bolo uvedené, že miera funkčnej poruchy u žalobcu je 60% podľa prílohy 3, časť V. bod 1, písmeno h) odsek 2 k zákonu o peňažných príspevkoch. Pri výkone lekárskej posudkovej činnosti posudkový lekár odvolacieho správneho orgánu vychádzal z diagnostického záveru vyplývajúceho z predložených lekárskych správ, pričom za účelom objektívneho posúdenia zdravotného stavu žalobcu si vyžiadal doložiť vyšetrenie lekárom fyziatrie - liečebnej rehabilitácie s presným popisom stupňa poruchy funkcie pohybového aparátu, presným popisom stupňa obrny dolných končatín, miery zníženia svalovej sily, stupňa atrofie dolných končatín, stupňa skoliózy a miery zníženia hybnosti v jednotlivých váhonosných zhyboch. V komplexom posudku bolo konštatované, že u žalobcu sa jedná o neurologické a sekundárne ortopedické postihnutie pohybového aparátu (chrbtice a váhonosných zhybov) trvalého progresívneho charakteru v dôsledku detského mozgového ochrnutia s ochrnutím dolných končatín. Ide o stredne ťažké ochrnutie dolných končatín a sekundárnu skoliózu chrbtice a sekundárne degeneratívne postihnutie váhonosných zhybov. Mal za to, že z predloženej zdravotnej dokumentácie nemožno potvrdiť závažnejšie zhoršenie zdravotného stavu žalobcu od posúdenia v roku 2012. Konštatoval, že u žalobcu nie je dokumentovaná atrofia svalov dolných končatín, ktorá by potvrdzovala ťažký stupeň paraparézy dolných končatín a nie je potvrdená odkázanosť žalobcu na prepravu na invalidnom vozíku. 3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 30.3.2016 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že žaloba neobsahuje zákonom stanovené náležitosti uvedené v § 249 O.s.p., najmä neobsahuje v akom rozsahu sa rozhodnutie a postup žalovaného napáda, pričom žalobca neuvádza konkrétne dôvody v čom vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správnych orgánov. Okrem toho namietal, že v konečnom návrhu žalobcu nie je jasne definovaný petit, ktorým je súd viazaný. Ďalej v žalobe nie sú uvádzané žiadne konkrétne tvrdenia o tom, v čom bol žalobca ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím a postupom správneho orgánu. Uviedol, že žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona. V ďalšej časti svojho vyjadrenia žalovaný opísal priebeh správneho konania, pričom poukázal na stanovisko posudkového lekára (tento posudzoval odkázanosť žalobcu na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom), ktorý konštatoval, že posúdením vychádzajúcim z objektívnych nálezov popisujúcich zdravotné postihnutie v predloženej zdravotnej dokumentácii toho času, napriek dokumentovanému obmedzeniu v schopnosti samostatnej chôdze, nemožno potvrdiť ťažký stupeň obmedzenia mobility u žalobcu s jeho neschopnosťou premiestniť sa k vozidlu hromadnej dopravy, nastupovať, vystupovať z neho, udržať sa v ňom počas jazdy alebo zvládnuť iné situácie v ňom. Mal za to, že žalobca je teda schopný premiestniť sa pomalším tempom s oporou francúzskej barly k vozidlu hromadnej dopravy, nastupovať, vystupovať z neho, udržať sa v ňom počas jazdy alebo zvládnuť iné situácie v ňom. Poukázal na záver posudkového lekára, ktorý konštatoval, že žalobca nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a nemá dokumentovanú ani praktickú alebo úplnú slepotu oboch očí. Vzhľadom k tomu, že žalobca nie je podľa komplexného posudku odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom v zmysle § 14 ods. 6 zákona o peňažných príspevkoch, čo je prvou podmienkou, ktorú musí fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím spĺňať pre poskytnutie peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla, peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla nebol v posudku navrhnutý. Uviedol ďalej, že tieto skutočnosti vyplývajú z lekárskeho posudku, ktorý je výsledkom lekárskej posudkovej činnosti, ktorá obsahuje mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, či u žalobcu ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, závery k jednotlivým druhom odkázanosti, v tomto prípade, či posudzovaný je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, na formu kompenzácie a ak je to potrebné, stanoví sa termín opätovného posúdenia zdravotného stavu. V súvislosti s námietkou žalobcu, že tento nebol predvolaný posudkovým lekárom na posúdenie zdravotného stavu uviedol, že posudkový lekár môže predvolať fyzickú osobu na posúdenie jeho zdravotného stavu vtedy, ak posudkový lekár má pochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z lekárskych nálezov. Povinnosť pozvať fyzickú osobu na posúdenie zdravotného stavu je v zmysle ust. § 11 ods. 10 daná len vtedy, ak o to fyzická osoba písomne požiadala alebo požiada podaním v žiadosti elektronickými prostriedkami podpísanej zaručeným elektronickým podpisom. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že pri vypracovaní druhostupňového komplexného posudku bol podkladom lekársky posudok, ktorý sa opieral o odborné lekárske nálezy ako aj o všetky doložené lekárske nálezy, ktoré tvorili súčasť spisovej dokumentácie v odvolacom správnom konaní. Bolo zistené, že u žalobcu nebol zistený taký funkčný deficit v oblasti mobility, ani žiadna iná situácia, ktorá by znemožňovala alebo obmedzovala jeho mobilitu do takej miery, aby bol odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Napriek ťažkému zdravotnému postihnutiu posudkový lekár konštatoval, že žalobca je schopný sa prepravovať prostriedkami hromadnej prepravy, nastupovať, udržať sa v ňom, vystupovať a zvládnuť iné situácie v nich. Nespĺňa tak rozhodujúcu, zákonom stanovenú podmienku pre navrhnutie peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla, ktorou je odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Mal za to, že posúdenie zdravotného stavu žalobcu bolo vykonané komplexne, na základe všetkých zdokumentovaných objektívnych lekárskych nálezov, posudzovanie zdravotného stavu nevychádza zo subjektívnych pocitov posudzovaného, takýto peňažný príspevok na kompenzáciu je fakultatívnou dávkou, čo znamená, že na jeho priznanie neexistuje právny nárok, pričom na jeho priznanie musia byť splnené všetky zákonom stanovené podmienky. V závere svojho vyjadrenia uviedol, že odvolací správny orgán pri vydávaní predmetného rozhodnutia vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, zistil všetky skutočnosti dôležité pre vydanie rozhodnutia, podkladom rozhodnutia bol lekársky posudok spracovaný posudkovým lekárom prvostupňového ako aj druhostupňového správneho konania, ktorý náležitým spôsobom posúdil odkázanosť posudzovanej fyzickej osoby na žiadanú formu kompenzácie, a to na základe doložených lekárskych správ a nálezov. V samotnom odôvodnení rozhodnutia žalovaného sú popísané všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, podkladom bol lekársky posudok, ktorý presne popisuje stav žalobcu a aplikované konkrétne zákonné ustanovenia. 4. Vzhľadom k tomu, že tak žalobca ako aj žalovaný súhlasili s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania, súd postupom podľa § 137 ods. 4 SSP (správny súdny poriadok) dňa 31.5.2017 vo veci verejne vyhlásil rozsudok, na ktorom sa účastníci konania nezúčastnili. Podľa § 11 zák.č. 447/2008 Z.z. o kompenzácii dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (1) Lekárska posudková činnosť na účely tohto zákona je: a) hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu, jeho zmien a porúch, ktoré podmieňujú zdravotné postihnutie fyzickej osoby, b) určovanie miery funkčnej poruchy, c) posudzovanie sociálnych dôsledkov v oblastiach kompenzácií, ktoré má fyzická osoba v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia, d) posudzovanie jednotlivých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, e) posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie, f) posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas podľa § 40 ods. 6, g) posúdenie potreby osobitnej starostlivosti podľa osobitného predpisu. 1) (2) Lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného orgánu. Posudkový lekár pri vykonávaní lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje najmä s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo a s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore pediatria, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre deti a dorast, alebo s lekárom so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore a sociálnym pracovníkom príslušného orgánu. (3) Pri výkone lekárskej posudkovej činnosti posudkový lekár vychádza z aktuálneho lekárskeho nálezu na účely kompenzácie, na účely preukazu, na účely parkovacieho preukazu, na účely posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie a posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas podľa § 40 ods. 6 (ďalej len "lekársky nález"), ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor lekárskeho nálezu je uvedený v prílohe č. 1. (4) Ak fyzická osoba v priebehu konania vo veciach kompenzácie, preukazu alebo parkovacieho preukazu predloží ďalšiu zdravotnú dokumentáciu, ktorá nie je obsahom lekárskeho nálezu, posudkový lekár túto zdravotnú dokumentáciu posúdi a zohľadní ju v lekárskom posudku. (5) Posudkový lekár požiada poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o kompletizáciu lekárskeho nálezu, ak je lekársky nález neúplný. (6) Lekársky nález je na účely tohto zákona aktuálny, ak nie je starší ako šesť mesiacov. (7) Posudkový lekár vychádza z lekárskeho nálezu, z ktorého vychádzal pri poslednom posúdení, ak od posúdenia fyzickej osoby podľa odseku 1 neuplynulo viac ako šesť mesiacov a nie sú známe nové skutočnosti o jej zdravotnom stave, ktoré podmieňujú zmenu miery funkčnej poruchy alebo zmenu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia. (8) Posudkový lekár môže vychádzať aj z lekárskeho nálezu, ktorý je starší ako šesť mesiacov, ak je podľa posudkového lekára zdravotný stav fyzickej osoby chronický s trvalým poškodením a miera funkčnej poruchy je definitívna a od ďalšej liečby nemožno očakávať zlepšenie. (9) Posudkový lekár môže predvolať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak má pochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z predloženého lekárskeho nálezu alebo je potrebné overiť objektívnosť alebo úplnosť diagnostického záveru. V ostatných prípadoch posudkový lekár vykoná posúdenie bez prítomnosti posudzovanej fyzickej osoby. (10) Posudkový lekár je povinný pozvať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak o to táto fyzická osoba písomne požiada. (11) Výsledkom lekárskej posudkovej činnosti je lekársky posudok, ktorý obsahuje mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, závery k jednotlivým druhom odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 14 a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor lekárskeho posudku je uvedený v prílohe č. 2. Podľa § 34 ods. 1 zák.č. 447/2008 Z.z. fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, možno poskytnúť peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla. Podľa § 14 ods. 6 zák.č. 447/2008 Z.z. fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti a) premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a k prostriedku železničnej dopravy a späť, b) nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a do prostriedku železničnej dopravy, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a z prostriedku železničnej dopravy alebo c) zvládnuť z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia inú situáciu vo vozidle verejnej hromadnej dopravy osôb a v prostriedku železničnej dopravy najmä z dôvodu poruchy správania pri duševných ochoreniach, vertebrobasilárnej insuficiencie s ťažkými závratmi, straty dvoch končatín, kardiopulmonálnej nedostatočnosti ťažkého stupňa alebo ťažkej poruchy sfinkterov. Podľa § 15 ods. 1 zák.č. 447/2008 Z.z. , na základe lekárskeho posudku podľa § 11 ods. 11 a na základe posudkového záveru podľa § 13 ods. 9 príslušný orgán vypracúva komplexný posudok na účely kompenzácie, ktorý obsahuje: a) mieru funkčnej poruchy, b) vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, c) sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach kompenzácie, d) návrh druhu peňažného príspevku na kompenzáciu, e) vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na sprievodcu, f) vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom alebo či má praktickú slepotu alebo úplnú slepotu oboch očí, g) termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak ho určí posudkový lekár, h) odôvodnenie komplexného posudku. Podľa § 15 ods. 4 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, posudok podľa odsekov 1 príslušný orgán nevypracúva, ak miera funkčnej poruchy fyzickej osoby na základe lekárskeho posudku je menej ako 50%. V zmysle § 11 ods. 15 zákona o peňažných príspevkoch, ak je miera funkčnej poruchy fyzickej osoby menej ako 50%, lekársky posudok obsahuje len mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že nejde o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a odôvodnenie tohto vyjadrenia. 5. Úlohou správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. V tejto súvislosti je potrebné tiež uviesť, že súd v správnom súdnictve preskúmava rozhodnutie a postup správneho orgánu predovšetkým v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, t.j. v medziach žaloby, pričom rozsahom tvrdení uvedených v žalobe je súd viazaný a nemôže ich prekročiť. V predmetnej veci preto súd posudzoval, či správne orgány vychádzali z dostatočne zisteného skutkového stavu veci s ohľadom na vznesené námietky žalobcu. 6. Podľa názoru súdu sa druhostupňový správny orgán dostatočným spôsobom nevysporiadal s námietkami žalobcu, rozhodnutie riadnym spôsobom neodôvodnil z pohľadu vyhodnotenia zdravotného stavu žalobcu ako aj skutočnosťou, že posúdenie zdravotného stavu žalobcu v rámci odvolacieho správneho konania realizoval bez jeho prítomnosti, napriek tomu, že žalobca o to písomne požiadal. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné tiež uviesť, že v záveroch lekárskych posudkov vyhotovených pre účely prvostupňového správneho konania ako aj odvolacieho správneho konania je evidentný rozdiel v samotnom hodnotení zdravotného stavu žalobcu z hľadiska stanovenia miery funkčnej poruchy, keď prvostupňový správny orgán konštatoval, že žalobca nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, nemá zníženú pohybovú a orientačnú schopnosť, je schopný sa premiestniť k vozidlu verejnej hromadnej dopravy a k prostriedku železničnej dopravy a späť, nastupovať, udržať sa v ňom počas jazdy atď., pričom žalobcovi bola určená miera funkčnej poruchy 70% podľa prílohy č. 3, časť V. 1.h.2 k zákonu č. 447/2008 Z.z. . Na druhej strane posudkový lekár Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave v rámci odvolacieho správneho konania vypracoval na základe lekárskych nálezov nachádzajúcich sa v spisovej dokumentácii lekársky posudok dňa 8.12.2015, ktorým žalobcovi určil mieru funkčnej poruchy 60% podľa prílohy č. 3, kapitoly V. bod 1 písmeno h) odsek 2 - nervový systém, centrálne neurogénne poruchy, paraparéza - stredne ťažká, pričom v rámci rozpätia miery funkčnej poruchy 50% - 70% sa priklonil k jeho strednej hranici, čo znamená, že posúdenie zdravotného stavu žalobcu bolo realizované v jeho neprospech, keď došlo k zníženiu miery funkčnej poruchy so 70% na 60%. Tiež nemožno súhlasiť s konštatovaním uvádzaným v komplexnom posudku č. UPS/US1/SSVOPPKPC1/SOC/2015/9421 zo dňa 8.12.2015, ktorý bol vypracovaný v rámci odvolacieho správneho konania, a v ktorom je na jednej strane uvedené, že u žalobcu sa jedná o neurologické a sekundárne ortopedické postihnutie pohybového aparátu trvalého po progresívneho charakteru v dôsledku detského mozgového ochrnutia s ochrnutím dolných končatín stredne ťažkého charakteru a na druhej strane je zase konštatované, že z predloženej zdravotnej dokumentácie t.č. nemožno potvrdiť závažnejšie zhoršenie zdravotného stavu žalobcu od roku 2012 v tom smere, že nie je dokumentovaná atrofia svalov dolných končatín, ktorá by potvrdzovala ťažký stupeň paraparézy dolných končatín, čím nie je potvrdená odkázanosť žalobcu na prepravu na invalidnom vozíku a nemožno potvrdiť ťažký stupeň obmedzenia mobility a neschopnosť premiestňovať sa k vozidlu hromadnej dopravy. Podľa názoru súdu k predmetnej veci neboli odstránené rozpory medzi jednotlivými posudkami, najmä v časti stanovenia rôznej miery funkčnej poruchy. V súvislosti s uvedeným rozporným skutkovým stavom súd poukazuje na ustanovenie § 11 zák.č. 447/2008 Z.z., ktoré vymedzuje účel a postup lekárskej posudkovej činnosti. Najmä ust. § 11 ods. 9 tohto zákona oprávňuje posudkového lekára vykonať posúdenie zdravotného stavu fyzickej osoby bez jej prítomnosti, avšak pri splnení podmienky, že posudkový lekár vopred môže s vysokou pravdepodobnosťou vylúčiť pochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z predloženého lekárskeho nálezu alebo nie je evidentne potrebné overiť objektívnosť alebo úplnosť tohto diagnostického záveru. V iných prípadoch posudkový lekár musí vykonať posúdenie zdravotného stavu fyzickej osoby za jej osobnej prítomnosti; opačný postup je zásadnou vadou zaťažujúcou hodnovernosť výsledkom posúdenia zdravotného stavu fyzickej osoby. Naviac v danom prípade žalobca vo svojom odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu žiadal, aby bol prítomný pri posudzovaní jeho zdravotného stavu. Vzhľadom k tomu, že u žalobcu bola v priebehu odvolacieho správneho konania znížená miera funkčnej poruchy, posúdenie zdravotného stavu žalobcu bolo evidentne vykonané v neprítomnosti žalobcu, tak takýto procesný postup správnych orgánov bol nesprávny. Okrem toho žalovaný sa mal zaoberať aj stanovenou mierou funkčnej poruchy, ktorá bola správnymi orgánmi prvého stupňa ako aj odvolacieho správneho orgánu posudzovaná rozdielne, a preto bolo potrebné reagovať na námietky žalobcu, týkajúce sa jeho zdravotného postihnutia z hľadiska jeho závažnosti. Za tohto stavu bolo preto potrebné považovať rozhodnutie žalovaného za nepreskúmateľné a nie riadne odôvodnené v nadväznosti na konkrétne zistené skutočnosti - lekárske nálezy predložené žalobcom. 7. Z vyššie uvedených dôvodov bolo potrebné považovať rozhodnutie žalovaného za vydané bez dostačujúceho zistenia skutkového stavu veci tak ako to predpokladá ust. § 191 ods. 1 písm. e) SSP, v dôsledku čoho nemožno považovať toto rozhodnutie súčasne za preskúmateľné podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a okrem toho došlo zo strany žalovaného k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy v tom, že posúdenie zdravotného stavu v rámci odvolacieho správneho konania bolo realizované v neprítomnosti žalobcu (§ 191 ods. 1 písm. g) SSP). Súd preto rozhodnutie žalovaného na základe vyššie citovaných ustanovení zákona zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 8. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že v konaní úspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože mu v konaní žiadne trovy konania nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok (§ 133 ods. 2 SSP). Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR a to v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.