Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 20S/17/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2016200105 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2016200105.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Ľuboslavy Vankovej v právnej veci žalobkyne Kataríny Ružičkovej, L. Novomeského 1217/8, Senica, IČO: 478 765 31, zastúpenej spoločnosťou Martin Džačovský, s.r.o., Hviezdoslavova 315, Senica, proti žalovanému Národnému inšpektorátu práce, Masarykova 10, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OPS/BEZ/2015/4107 zo dňa 07.08.2015, takto r o z h o d o l : I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobkyňa sa v konaní domáhala preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. OPS/ BEZ/2015/4107 zo dňa 07.08.2015, ktorým žalovaný ako odvolací orgán zamietol jej odvolanie a potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu práce Trnava č. R77/2015/SE zo dňa 03.06.2015 o uložení pokuty podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod č. 1 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce za využívanie závislej práce H. R. v dňoch od 06.03.2015 do 09.03.2015 a O. M. v rovnakých dňoch bez splnenia prihlasovacej povinnosti voči sociálnej poisťovni (§ 231 ods. 1 písm. b) zák. č. 461/2003 Z.z.), ktoré bolo posúdené ako nelegálne zamestnávanie v zmysle § 3ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. 2. Namietala, že dňa 05.03.2015 dohody o vykonaní práce uzavreté s H. R. a O. M. odniesla do schránky firmy, ktorá jej interne spravuje účtovníctvo, prihlasuje a odhlasuje zamestnancov na sociálnej poisťovni. Mala za to, že týmto si splnila prihlasovaciu povinnosť, a keď u nej dňa 06.03.2015 kontrola Inšpektorátu práce Trnava zistila, že menovaní zamestnanci neboli riadne prihlásení na sociálne poistenie, kontaktovala pracovníčku účtovníckej firmy a zistila, že prihlásenie nebolo realizované pre čerpanie dovolenky, po návrate z ktorej bolo prihlásenie dňa 09.03.2015 vykonané. 3. Žalobkyňa žiadala, aby súd dôvod oneskoreného prihlásenia jej zamestnancov, o ktorom nevedela, vzal do úvahy, ako aj skutočnosť, že ona právny úkon prihlásenia vykonala deň pred nástupom zamestnancov do zamestnania a príslušné doklady vhodila do schránky firmy, ktorá jej spravuje účtovníctvo. Poukazovala tiež na to, že do budúcna prijala opatrenie proti vzniku podobnej situácie spočívajúce v tom, že prihlásenie a odhlásenie zamestnancov bude firma robiť za jej osobnej prítomnosti, a že pri prihlasovaní zamestnancov vždy postupovala čestne. 4. Žalobkyňa obdobne argumentovala vo svojom doplňujúcom podaní zo dňa 29.09.2015, ktorým sa domáhala zrušenia rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov v predmetnej veci. 5. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu zamietnuť. 6. Uvádzal, že pokuta vo výške 5000 eur bola žalobkyni uložená na základe zistení Inšpektorátu práce počas kontroly nelegálneho zamestnávania, ktoré sú dôkazovo podložené protokolom o výsledku kontroly, ale aj dohodami o pracovnej činnosti menovaných zamestnancov zo dňa 05.03.2015 a výpisom z registra Sociálnej poisťovne, neprihlásenie zamestnancov v registri poistencov v čase výkonu inšpekcie práce potvrdila aj samotná žalobkyňa. Poukazoval na tzv. inštitút objektívnej zodpovednosti za správne delikty, v zmysle ktorého je zamestnávateľ zodpovedný už tým, že k porušeniu povinnosti došlo, bez ohľadu na následné odstránenie zistených nedostatkov, ako aj na to, či sa jedná o zavinené alebo nezavinené konanie, či opomenutie. Povinnosťou správneho orgánu je pokutu uložiť, táto povinnosť mu vyplýva zo zákona a možnosť odpustenia uloženej pokuty nemá, nemôže ju ani znížiť pod zákonom stanovenú hranicu. V danom prípade prvostupňový správny orgán jednoznačne preukázal, že žalobkyňa porušila zákaz nelegálneho zamestnávania, pričom pri uložení pokuty na spodnej hranici sadzby boli zohľadnené všetky okolnosti porušenia predpisov, prístup žalobkyne k výkonu kontroly, ako aj preventívny a represívny charakter pokuty, bolo prihliadnuté na skutočnosť, že porušenie je závažného charakteru a vzniklo v dôsledku neúčinného systému vedenia pracovnoprávnej agendy, aj na to, že ide o ojedinelý, nie opakovaný nedostatok. V procese rozhodovania sa správne orgány riadili zásadami správneho trestania a ich postup nevykazuje také známky pochybenia, ktoré by boli dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia súdom. 7. Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k stanovisku žalovaného poukazovala na to, že jej odbornosť spočíva v gastronómii, a preto si iné činnosti najmä administratívne, objednáva u externých odborných osôb. Postup dohodnutý s externou účtovnou spoločnosťou dodržala, napriek čomu došlo k zlyhaniu ľudského faktoru a k situácii opísanej v žalobe. Poukazovala na to, že zamestnáva 14 ľudí a neprihlásenie dvoch by výraznejšie neovplyvnilo sumu odvodov a iných poplatkov, touto cestou sa neuberá, zlyhala komunikácia, za ktorú zodpovedá, súd by však mal individuálne zohľadniť okolnosti, aby prísnosť zákona bola primeraná. V tejto súvislosti poukazovala na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 274/07-13 zo dňa 27.10.2007 a článok 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého výklad a uplatňovanie zákonov musí byť v súlade s ústavou, v danom prípade s jej článkom 1 ods. 1. Má za to, že ak súd pri preskúmavaní rozhodnutia o uloženej sankcii zistí, že pokuta uložená správnym orgánom podľa ustanovenia zákona, je vo vzťahu ku skutku žalobcu zjavne neprimeraná a porušujúca princíp proporcionality, musí na túto skutočnosť ako orgán zaručujúci nielen zákonné, ale aj spravodlivé posúdenie veci prihliadnuť. Nakoľko pre posúdenie výšky sankcie a jej uloženie predpisy trestného práva umožňujú uloženie sankcie aj pod hranicu trestnej sadzby, niet dôvodu, aby tak nemohol rozhodnúť správny súd rozhodujúci v plnej jurisdikcii aj vo vzťahu ku skutku, ktorý nenaplnil znaky trestného činu, ale len znaky správneho deliktu. Uložená sankcia je pre žalobkyňu vysoká, spôsobí jej závažnú konkurenčnú nevýhodu, pričom išlo o krátkodobý stav, ktorý nespôsobil nenapraviteľné škody a všetky poplatky boli riadne uhradené. Žalobkyňa sa preto domáha, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil, eventuálne pokutu znížil na primeranú výšku (podľa jej podania zo dňa 14.03.2017 na sumu 1000 eur). 8. Súd za splnenia procesných podmienok prejednal vec na pojednávaní v neprítomnosti oboch účastníkov konania - žalovaný svoju neúčasť ospravedlnil pracovným zaťažením a súhlasil s prejednaním veci bez jeho účasti, žiadosť žalobkyne o odročenie pojednávania súd neakceptoval, nakoľko uvádzaný a nedokladovaný dôvod (ochorenie dvoch zamestnancov žalobkyne a s tým spojená potreba osobne variť a rozviesť obedy, vozidlo právneho zástupcu v oprave) nepovažoval za dôležitý v zmysle § 115 SSP pre odročenie pojednávania. 9. Podľa § 491 ods. 1 SSP (zák. č. 162/2015 Z.z.) Ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 62 ods. 1 SSP Žalobca môže meniť rozsah a dôvody žaloby len do uplynutia lehoty určenej zákonom na podanie žaloby na správny súd. Podľa § 183 SSP Žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby. Podľa § 198 SSP (1) Správny súd môže na základe výsledkov ním vykonaného dokazovania na návrh žalobcu rozsudkom a) zmeniť druh alebo výšku sankcie, aj keď orgán verejnej správy pri jej uložení nevybočil zo zákonného rámca správnej úvahy, ak táto sankcia je neprimeraná povahe skutku alebo by mala pre žalobcu likvidačný charakter, b) upustiť od uloženia sankcie, ak účel správneho trestania možno dosiahnuť aj samotným prejednaním veci. (2) Správny súd môže podľa odseku 1 rozhodnúť len tak, ako mohol podľa osobitného predpisu rozhodnúť orgán verejnej správy. Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 82/2005 Z.z. Právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3. Podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zák. č. 125/2006 Z.z. Inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur. 10. Podľa obsahu administratívneho spisu Inšpektorát práce Trnava ako prvostupňový orgán rozhodnutím č. R77/2015/SE zo dňa 03.06.2015 podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce žalobkyni uložil pokutu vo výške 5000 eur za porušenie povinnosti vyplývajúcich z ustanovenia § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zák. č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní na základe zistenia, že v dňoch 06.03. až 09.03.2015 využívala závislú prácu H.Q. a O.E. v Reštaurácii u Radnice v Skalici, pričom si nesplnila prihlasovaciu povinnosť voči sociálnej poisťovni podľa § 231 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení, a dopustila sa tak nelegálneho zamestnávania. Žalovaný ako odvolací správny orgán odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu o uložení pokuty zamietol a odvolaním napadnuté rozhodnutie Inšpektorátu práce Trnava potvrdil. 11. Okrem zistení inšpektorátu práce aj vyjadrenia samotnej žalobkyne potvrdzujú skutok, ktorý napĺňa znaky správneho deliktu konštatovaného v rozhodnutiach správnych orgánov oboch stupňov, a to aj v prípade pravdivosti tvrdenia žalobkyne o tom, že doklady o pracovnom pomere zamestnancov za účelom ich prihlásenia do Sociálnej poisťovne pred nástupom do výkonu zamestnania predložila externej účtovníckej firme. Z hľadiska zodpovednosti zamestnávateľa za splnenie povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 231 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení je vykonanie takéhoto úkonu - podania voči ďalšiemu podnikateľskému subjektu, teda nie voči Sociálnej poisťovni, zjavne nerelevantné. Jeho vykonanie môže pre zamestnávateľa v rámci rozhodovania o sankcii predstavovať „poľahčujúcu“ okolnosť, nič to však nemení na skutočnosti, že pokiaľ takto neprihlásení zamestnanci práce pre zamestnávateľa vykonávali, zamestnávateľ sa dopúšťal nelegálneho zamestnávania odôvodňujúceho uloženie pokuty za správny delikt podľa § 19 zák. č. 125/2006 Z.z.. 12. Zákon v ustanovení § 19 ods. 2 písm. a) stanovuje rozpätie výšky pokuty od 2000 eur do 200 000 eur, v prípade nelegálneho zamestnávania dvoch a viac fyzických osôb súčasne, ako v tomto prípade, od 5000 eur, čím inšpektorátu práce umožňuje zohľadniť všetky okolnosti správneho deliktu a uplatniť pri jej uložení princíp primeranosti a proporcionality. Výrazom posúdenia týchto okolností v danom prípade je uloženie pokuty na najspodnejšej hranici zákonnej sadzby 5000 eur, ktoré rozhodujúci správny orgán v dostatočnom rozsahu odôvodnil a ktoré je bez pochybnosti v prospech žalovanej. Výška najnižšej sadzby pokuty je pritom rovnako ako jej najvyššia hranica odrazom dôležitosti spoločenského záujmu, k ochrane ktorého ustanovenia zákona slúžia a za porušovanie ktorého je pokuta ukladaná. 13. Zákon vo svojich ustanoveniach správnemu orgánu oprávnenému podľa článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, neumožňuje pokutu v prípade zistenia správneho deliktu neuložiť, ani uložiť ju vo výške pod spodnou hranicou jej sadzby stanovenej zákonom, ako je tomu v prípade deliktov spadajúcich pod ustanovenia trestného zákona obsahujúceho ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu. 14. Plnú jurisdikciu správneho súdu pri preskúmavaní rozhodnutia o sankcii za správny delikt pritom obmedzuje ustanovenie § 198 ods. 2 SSP (zák. č. 162/2015 Z.z.), v zmysle ktorého správny súd môže podľa odseku 1 rozhodnúť (zmeniť druh alebo výšku sankcie alebo upustiť od uloženia sankcie) len tak, ako mohol podľa osobitného predpisu rozhodnúť orgán verejnej správy. 15. Nakoľko v danom prípade uloženie sankcie vo výške nižšej ako 5000 eur alebo upustenie od sankcie správnemu orgánu podľa zákona neprislúcha, takýmto opatrením nedisponuje ani rozhodujúci súd, ktorý v postupe a rozhodnutiach správnych orgánov vo veci nezistil dôvod pre záver o nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia a dôvodnosti jeho zrušenia, a ktorý preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 v spojení s § 491 ods. 1 SSP zamietol. 16. O trovách konania rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešnému žalovanému žiadne trovy nevznikli. 17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR a to v lehote 30 dní od jeho doručenia. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.