KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
RozsudokKrajský súd Trnava30. 3. 2017plný text

Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Sp/3/2016 z 30. 3. 2017

CitáciaRozsudok Krajského súdu Trnava z 30. marca 2017, sp. zn. 23Sp/3/2016, ECLI:SK:KSTT:2017:2016200139.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Sp/3/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2016200139
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2016200139.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave sudcom JUDr. Róbertom Foltánom v právnej veci navrhovateľa: JUDr. Jozef
Krško, Hviezdoslavova 3, Prievidza, správca konkurznej podstaty úpadcu SĹŇAVA, poľnohospodársko-
obchodné družstvo Sokolovce, so sídlom 922 31 Sokolovce, Piešťanská 278/108, IČO: 00 208 256,
proti odporcovi: Okresný úrad Piešťany, pozemkový a lesný odbor, Krajinská cesta 5053/13, 921 01
Piešťany, za účasti H. U., nar. X.X.XXXX, bytom Q. XXXX/XX, F., zastúpeného advokátom JUDr.
Jurajom Jurovským, Vajanského 1955/58, Piešťany, o preskúmanie rozhodnutia odporcu č. OU-PN-
PLO-2016/000402 zo dňa 14.1.2016, t a k t o

r o z h o d o l :

Súd rozhodnutie odporcu č. OU-PN-PLO-2016/000402 zo dňa 14.1.2016 p o t v r d z u j e .

Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

Účastníkovi konania H. U. súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozhodnutím č. OU-PN-PLO-2016/000402 zo dňa 14.1.2016 odporca ako príslušný
orgán rozhodujúci podľa § 5 ods. 2 zák. č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom vo
veci oprávnenej osoby H. U. proti povinnej osobe SĹŇAVA, poľnohospodársko-obchodné družstvo
Sokolovce, rozhodol tak, že oprávnenému priznal vlastnícke právo k nehnuteľnostiam bližšie
označených v predmetnom rozhodnutí v podiele 1990/260634.

2. Podľa odôvodnenia rozhodnutia si dňa 30.12.2004 oprávnený H. U. spĺňajúci zákonné podmienky
uplatnil na Obvodnom pozemkovom úrade v Trnave nárok na navrátenie vlastníctva k pozemkom v kat.
úz. N. tvoriacim pasienkové spoločenstvo, zapísaných v Pkv. č. 2 a 3, kat. úz. N.. Reštitučným titulom
bol prechod pozemkov na štát alebo inú právnickú osobu v dôsledku odňatia bez náhrady postupom
podľa zákona SNR č. 81/1949 Zb. SNR o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých
urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov, pričom oprávnený nadobudol vlastníctvo k
nehnuteľnostiam na základe dedičského rozhodnutia č.j. D 459/48 po svojom otcovi H. U.. Predmetom
rozhodnutia boli parcely, o ktorých nebolo rozhodnuté v rozhodnutí bývalého Obvodného pozemkového
úradu v Trnave č. K2008/00821 zo dňa 11.12.2008.

3. V súvislosti s námietkou povinného týkajúcou sa predaja predmetných nehnuteľností v dobe ešte pred
uplatnením nároku oprávnenej osoby odporca v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že kúpna zmluva
zo dňa 15.3.2004 (správne zrejme 16.3.2004) o prevode bývalých urbárskych pozemkov, zahŕňajúca
aj predmetné pozemky, uzavretá medzi JUDr. Jozefom Krškom, správcom konkurznej podstaty úpadcu
Poľnohospodársko-obchodné družstvo SĹŇAVA Sokolovce ako predávajúcim a J. D. ako kupujúcim, je



podľa § 4 ods. 2 zák. č. 503/2003 Z.z. absolútne neplatným právnym úkonom vzhľadom na výslovný
zákaz previesť pozemok do vlastníctva iného odo dňa účinnosti tohto zákona.

4. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok, v ktorom napriek
vyslovenému záveru o neplatnosti právneho úkonu zdôraznil skutočnosť, že po právoplatnom vyhlásení
konkurzu na majetok úpadcu rozhodnutím č. Z-2-1/K64/96-236 dňa 21.11.2002 bol ustanovený za
správcu konkurznej podstaty a ako konkurzný správca uzavrel dňa 16.3.2004 spornú kúpnu zmluvu,
ktorá bola uzatvorená riadne v zmysle Opatrenia Krajského súdu v Bratislave č.k. Z-2-1K64/96 zo dňa
23.10.2003 právoplatného dňa 9.12.2003. V čase realizácie predmetného opatrenia súdu nemal žiadnu
vedomosť, že na predmet prevodu sa vzťahuje zák. č. 503/2003 Z.z., postupoval v zmysle zák. č.
328/1991 Zb.. Podkladom pre uzatvorenie kúpnych zmlúv boli znalecké posudky obsahujúce aj výpisy
z jednotlivých LV, pričom z nich nie je zrejmé, z akého titulu úpadca - povinná osoba nadobudol do
vlastníctva predmet prevodu. Nikto mu nedoložil žiadny doklad o tom, že na pozemky sa môže vzťahovať
zák. č. 503/2003 Z.z., ani že predmetné pozemky boli odňaté oprávneným osobám bez náhrady
postupom podľa zákona SNR č. 81/1949 Zb.. Na základe tejto zmluvy došlo k platnému zápisu vkladu
vlastníckeho práva v prospech kupujúceho, ktorý nadobudol svoje vlastnícke právo dobromyseľne. Z
vyššie uvedených dôvodov žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť.

5. Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k veci žiadal napadnuté rozhodnutie ako vecne správne
potvrdiť s poukazom na platnú právnu úpravu zák. č. 503/2003 Z.z., v zmysle ktorého bolo rozhodnuté
o riadne a včas uplatnených reštitučných nárokoch. Pri rozhodovaní bolo zistené nerešpektovanie ust.
§ 4 ods. 2 zák. č. 503/2003 Z.z. povinnou osobou, pričom na absolútnu neplatnosť uzavretej kúpnej
zmluvy bol zo zákona povinný prihliadnuť. Poukázal na závery vyslovené v obdobnej veci v odôvodnení
rozsudku NS SR č. 8 Sžo/458/2009 zo dňa 20.10.2010. Na konanie vo veci reštitučného nároku platia
všeobecné predpisy o správnom konaní, teda zák. č. 71/1967 Zb., ktorého sa odporca pridržiaval a v
zmysle ktorého si splnil povinnosť presne a úplne zistiť skutočný stav veci. Vzhľadom na preukázanie
splnenia zákonných podmienok zo strany oprávnených osôb preto uplatnenému reštitučnému nároku
vyhovel. Zdôraznil význam ust. § 4 zák. č. 503/2003 Z.z., v zmysle ktorého povinná osoba nemôže
pozemok previesť odo dňa účinnosti tohto zákona do vlastníctva iného, pričom nedodržanie tejto
povinnosti je sankcionované absolútnou neplatnosťou. Zákonodarca výslovne uložil zákaz previesť
tento pozemok na inú osobu pod následkom neplatnosti právneho úkonu, pričom vôľou zákonodarcu
bolo zabezpečiť ochranu oprávnených osôb na zabezpečenie účelu reštitúcie v zmysle ustanovení
reštitučného zákona. Predmetná neplatnosť nastáva automaticky zo zákona bez toho, aby bolo potrebné
neplatnosť príslušného právneho úkonu nejakým spôsobom osobitne vysloviť v inom súdnom konaní.

6. Oprávnená osoba H. U. ako účastník súdneho konania v zmysle § 250m ods. 3 O.s.p. vo svojom
písomnom vyjadrení k veci navrhol preskúmavané rozhodnutie odporcu ako vecne správne potvrdiť.
Poukazoval okrem iného na to, že opatrenie súdu, na ktoré sa navrhovateľ odvolával, sa týkalo spôsobu
speňažovania majetku úpadcu v rámci konkurzu, a to jeho predajom mimo dražby, pričom konkurzný
súd neskúmal podmienky speňažovania v kontexte s nárokmi tretích osôb, ktorými otázkami sa v rámci
svojich povinností správcu mal zodpovedne zaoberať navrhovateľ.

7. Súd za splnenia procesných podmienok prejednal vec a rozhodol bez nariadenia pojednávania,
oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu odporcu, a dospel k
záveru o nedôvodnosti opravného prostriedku navrhovateľa..

8. Podľa § 492 ods. 1 SSP (zák. č. 162/2015 Z.z.), konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho
súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa
doterajších predpisov.

9. Podľa § 250l O.s.p.,
(1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie
o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.

(2) Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou
§ 250a.

10. Podľa § 2 zák. č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom,



(1) Právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa tohto zákona môže uplatniť oprávnená osoba,
ktorá je občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území a ktorej pozemok prešiel na štát
alebo na inú právnickú osobu v období od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 (ďalej len "rozhodujúce
obdobie") spôsobom uvedeným v ustanovení § 3.

(2) Ak osoba, ktorej vlastníctvo k pozemku prešlo v rozhodujúcom období do vlastníctva štátu alebo inej
právnickej osoby v prípadoch uvedených v ustanovení § 3, zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v
ustanovení § 5 alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami
štátni občania Slovenskej republiky, fyzické osoby v tomto poradí:
a) dedič zo závetu, ktorý bol predložený v konaní o dedičstve, ktorý nadobudol celé dedičstvo,
b) dedič zo závetu, ktorý nadobudol dedičstvo, ale len v miere zodpovedajúcej jeho dedičskému podielu;
to neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé veci alebo práva; ak bol dedič závetom
ustanovený len k určitej časti pozemku, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vydania, je oprávnený len k tejto
časti pozemku,
c) deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo pred uplynutím
lehoty uvedenej v ustanovení § 5, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti, a ak niektoré z
nich zomrelo, jeho deti,
d) rodičia osoby uvedenej v odseku 1,
e) súrodenci osoby uvedenej v odseku 1, a ak niektorý z nich zomrel, sú na jeho mieste oprávnenými
osobami jeho deti.

11. Podľa § 4 zák. č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom,
(1) Povinnými osobami sú právnické osoby, ktoré ku dňu účinnosti tohto zákona majú k pozemku vo
vlastníctve Slovenskej republiky právo hospodárenia alebo právo správy, a poľnohospodárske družstvá.

(2) Povinná osoba je povinná s pozemkami až do navrátenia vlastníctva k pozemkom oprávnenej osobe
nakladať so starostlivosťou riadneho hospodára 14) a nemôže pozemok previesť odo dňa účinnosti tohto
zákona do vlastníctva iného; takýto úkon je neplatný. Právo na náhradu škody, ktorú povinná osoba
spôsobí oprávnenej osobe porušením týchto povinností, zostáva nedotknuté.

12. Podľa § 68 ods. 1 zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, veci, ktoré majú byť vydané
oprávneným osobám podľa zákonov upravujúcich zmiernenie niektorých majetkových krívd, 7) sa
zahŕňajú do podstaty len vtedy, ak nároky neboli v zákonom ustanovených lehotách uplatnené alebo
boli zamietnuté.

13. Podľa zistenia súdu v správnom konaní odporca rozhodoval o reštitučnom nároku H. U.. Predmetom
reštitučného nároku bolo navrátenie vlastníctva k pozemkom tvoriacim pasienkové spoločenstvo v k. ú.
N., ktoré prešli na štát alebo inú právnickú osobu bez náhrady postupom podľa zák. SNR č. 81/1949
Zb.. Rozsah a dôvodnosť reštitučného nároku, ani rozsah nárokov jednotlivých oprávnených osôb nebol
sporný. Správny orgán pri svojom rozhodovaní zohľadnil zistenie, že na majetok Poľnohospodársko-
obchodného družstva Sokolovce ako povinnej osoby v zmysle § 4 ods. 1 zák. č. 503/2003 Z.z. bol dňa
21.11.2002 vyhlásený konkurz a napriek tomu ustanovený správca konkurznej podstaty nehnuteľnosti
podiel, na ktorých je predmetom reštitučného nároku, previedol na inú osobu, J. D., kúpnou zmluvou
zo dňa 16.3.2004. Nie je sporné, že na základe tejto zmluvy bol vykonaný vklad vlastníckeho práva na
nového nadobúdateľa.

14. Odporca vyhodnotil túto skutočnosť s odkazom na ust. § 4 ods. 2 zák. č. 503/2003 Z.z. tak, že
sa jedná o absolútne neplatný právny úkon, pričom absolútna neplatnosť podľa § 39 Občianskeho
zákonníka nastáva priamo zo zákona a pôsobí od začiatku voči každému a na túto neplatnosť je správny
orgán povinný prihliadnuť. Skonštatoval nepochybné porušenie zákonnej povinnosti konkurzného
správcu, keď k predaju pozemkov pristúpil pred skončením lehoty na uplatnenie reštitučných nárokov
podľa zák. č. 503/2003 Z.z., t.j. pred 31.12.2004.

15. Zákon číslo 503/2003 Z.z. nadobudol účinnosť 1.1.2004, kúpna zmluva postihnutá absolútnou
neplatnosťou pre rozpor s ust. § 4 ods. 2 zák. č. 503/2003 Z.z. bola uzavretá dňa 16.3.2004, lehota
na uplatnenie reštitučných nárokov uplynula dňom 31.12.2004. Neobstojí teda tvrdenie konkurzného
správcu, že ho nikto neinformoval, že by sa na predmetné pozemky malo vzťahovať obmedzenie v
zmysle zák. č. 503/2003 Z.z., ani že ho nikto neupovedomil o uplatnení reštitučného nároku. Bolo



povinnosťou konkurzného správcu v zmysle zák. č. 321/1995 Zb. vykonávať správu majetku s riadnou
starostlivosťou, do čoho nepochybne patrí aj oboznamovanie sa s platnou právnou úpravou majúcou
vzťah k spravovanému majetku a zabezpečovanie si podkladov majúcich vplyv na možnosti nakladania
s týmto majetkom.

16. V súvislosti s opatrením Krajského súdu v Bratislave č.k. Z-2-1K 64/96 zo dňa 23.10.2003 súd
konštatuje správnosť postupu správneho orgánu, ktorý z toho nevyvodil záver o bezpodmienečnej
platnosti predmetnej zmluvy a prekážku vydania veci. Vzhľadom na účel opatrenia v zmysle § 27 ods.
3 zák. č. 328/1991 Zb. je evidentné, že príslušný konkurzný súd skúmal iba skutočnosť, či sa jedná o
spôsobilý predmet na predaj mimo dražby v zmysle § 27 ods. 2 zák. č. 328/1991 Zb., pričom vychádzal
z údajov poskytnutých konkurzným správcom. Konkurzný súd nemal za daných okolností dôvod skúmať
existenciu prekážky pre uzavretie kúpnej zmluvy v zmysle zák. č. 503/2003 Z.z.. Za to, že právny
úkon uzavretý v rámci kompetencií konkurzného správcu spĺňa všetky hmotnoprávne náležitosti pre
platnosť právneho úkonu, zodpovedá v rámci výkonu svojej kompetencie v súlade s požiadavkou riadnej
starostlivosti konkurzný správca.

17. Nakoľko navrhovateľ okrem skutočnosti týkajúcej sa predaja predmetných nehnuteľností tretej osobe
v konaní iné námietky nevzniesol, pričom v prípade kúpnej zmluvy zo dňa 16.3.2004 ide podľa § 4 ods. 2
zák. č. 503/2003 Z.z. o absolútne neplatný právny úkon, súd, ktorý sa stotožnil s právnou argumentáciou
odporcu a ďalšieho účastníka konania, preskúmavané rozhodnutie podľa § 250q ods. 2 O.s.p. v spojení
s § 492 ods. 1 SSP ako vecne správne potvrdil (v súvislosti s riešenou právnou problematikou súd
poukazuje aj na rozhodnutie tunajšieho súdu v obdobnej veci vedené pod č.k. 43Sp/43/2013 v spojení
s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžr/140/2014 zo dňa 16.12.2015).

18. O náhrade trov konania rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešnému
odporcovi žiadne trovy nevznikli a účastník H. U. zastávajúci jeho procesné stanovisko si nárok na
náhradu trov v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom
tohto súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje