Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23Sd/31/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2016200180 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2016200180.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Bundzelom v právnej veci navrhovateľky: U. F., nar. XX.X.XXXX, naposledy trvale bytom ul. X. R. XXX/X, XXX XX X., t.č. bytom na adrese V. č. XX, P. proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia odporkyne takto r o z h o d o l : Krajský súd rozhodnutie odporkyne Sociálnej poisťovne - ústredie Bratislava číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 29.2.2016 v spojení s rozhodnutím odporkyne číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 22.12.2016 p o t v r d z u j e. Navrhovateľke sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29.2.2016 odporkyňa podľa ust. § 70 a § 71 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o sociálnom poistení) zamietla navrhovateľke žiadosť o invalidný dôchodok. V odôvodnení rozhodnutia bolo konštatované, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia, pobočky Sociálnej poisťovne Trnava zo dňa 9.2.2016 navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. V tejto súvislosti bolo v napadnutom rozhodnutí uvedené, že posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky je obsahom pripojeného odborného posudku o invalidite zo dňa 9.2.2016, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia rozhodnutia a sú v ňom uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. V priebehu preskúmavacieho konania bol zdravotný stav navrhovateľky opätovne posudzovaný, posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava dňa 23.9.2016 a posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie dňa 13.12.2016, pričom posudkoví lekári zotrvali na pôvodnom posudku so záverom, že navrhovateľka nie je invalidná podľa ust. § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Rozhodnutím odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 22.12.2016 bola žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok opätovne zamietnutá. 2. Navrhovateľka napadla správnosť rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29.12.2016, žiadala ho preskúmať. Uviedla, že so závermi uvedenými v tomto rozhodnutí nesúhlasí, bez toho, že by bližšie konkretizovala tieto dôvody, pre ktoré považuje rozhodnutie odporkyne za nezákonné. V ďalšom svojom podaní doručenom súdu dňa 17.5.2016 uviedla, že jej zdravotný stav nebol posúdený komplexne, keď v čase rozhodnutia odporkyne táto nemala k dispozícii všetky podklady týkajúce sa jej zdravotného stavu. Poukázala na to, že vzhľadom na jej fyzický ako aj psychický stav sa nemôže uplatniť v žiadnom zamestnaní, a teda nemôže vykonávať žiadnu zárobkovú činnosť. 3. Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 3.1.2016 uviedla, že posudkoví lekári sociálneho poistenia v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia ako aj v konaní o opravnom prostriedku na základe predložených odborných lekárskych nálezov a vlastného vyšetrenia vyhodnotili, že navrhovateľkin zdravotný stav nie je zhoršený na úroveň invalidity, lebo má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, čo znamená, že zdravotný stav navrhovateľky neodôvodňuje vznik invalidity. Ďalej uviedla, že v dôsledku zmeny posudkových záveroch bol opätovne posúdený nárok navrhovateľky na invalidný dôchodok, avšak vzhľadom k tomu, že navrhovateľka listinnými dôkazmi (najmä odbornými lekárskymi nálezmi) nepreukázala, že jej zdravotný stav odôvodňuje vznik invalidity, tak odporkyňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22.12.2016 opätovne zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok postupom podľa § 70 a § 71 zákona o sociálnom poistení. Žiadala preto pôvodne napadnuté rozhodnutie odporkyne v spojení s rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22.12.2016 potvrdiť ako vecne správne. 4. Krajský súd preskúmal pôvodne napadnuté rozhodnutie odporkyne ako aj nové rozhodnutie odporkyne postupom podľa § 250l a nasl. O.s.p., oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, vec prejednal na pojednávaní konanom dňa 20.11.2017 v neprítomnosti navrhovateľky, postupom podľa § 101 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 47 ods. 2 O.s.p., keď navrhovateľka si predvolanie na termín pojednávania v odbernej lehote neprevzala, pričom postup pri doručovaní zásielky bol zo strany poštového doručovateľa dodržaný. Následne bola zásielka vrátená súdu dňa 10.11.2017, pričom tento deň súd považoval za deň doručenia nevyzdvihnutej zásielky, i keď sa adresát - navrhovateľka o tom nedozvedela. Z oznámenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trnave - Obvodného oddelenia PZ vo Vrbovom vyplýva, že navrhovateľka sa zdržiava v Azylovom dome na adrese V.. XX v P., na ktorej si aj preberá poštu. 5. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Súd v správnom súdnictve preskúmava rozhodnutia a postupy orgánov verejnej správy predovšetkým v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe. Rozsahom tvrdení uvedených v žalobe je súd viazaný. Podľa § 250l ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Podľa § 71 zákona o sociálnom poistení (1) Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. (2) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. (3) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. (4) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. (5) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. (6) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. (7) Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. (8) Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. (9) Ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné. (10) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 6. Z pripojeného spisového materiálu odporkyne krajský súd zistil, že na základe žiadosti navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku, jej zdravotný stav posúdil dňa 9.2.2016 príslušný posudkový lekár sociálneho poistenia - pobočky Sociálnej poisťovne v Trnave, ktorý vyriekol záver, že navrhovateľka nie je invalidná podľa ust. § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posudkoví lekári sociálneho poistenia v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia, ako aj v konaní o opravnom prostriedku na základe predložených odborných lekárskych nálezov a vlastného vyšetrenia opätovne posudzovali zdravotný stav navrhovateľky (23.9.2016 a 13.12.2016), pričom vždy bolo konštatované rôznymi posudkovými lekármi, tak pobočky ako aj ústredia, že zdravotný stav navrhovateľky nie je zhoršený na úroveň invalidity, lebo má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, čo bolo konštatované v poslednom posudku posudkového lekára zo dňa 13.12.2016, súčasťou ktorého bol aj psychiatrický posudok. V tejto súvislosti súd k veci udáva, že odborný lekársky posudok bol vypracovaný posudkovým lekárom za prítomnosti a odborného stanoviska psychiatra - MUDr. Y. B., CSc., ktorého súčasťou boli aj ďalšie lekárske nálezy z vyšetrení, ktoré predložila navrhovateľka. 7. Vzhľadom k tomu, že rôzni posudkoví lekári dospeli k zhodnému záveru a určili naďalej mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľky na 20%, resp. 30%, tak krajský súd dospel k záveru, že odporkyňa ako správny orgán postupovala správne, pokiaľ navrhovateľke zamietla žiadosť o priznanie invalidného dôchodku. V predmetnej veci ani v priebehu preskúmavacieho konania neboli zistené také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušiť napadnuté rozhodnutie odporkyne, nakoľko zhodné závery posudkových lekárov považuje odvolací súd za dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, bez nejasností a vnútorných rozporov. Pochybnosti navrhovateľky o tom, že jej zdravotný stav nebol v konaní náležite posúdený, považuje súd za nedôvodné, vyvolané len subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Navrhovateľka teda v správnom konaní nepreukázala, že by jej zdravotný stav odôvodňoval vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Samozrejme v prípade, že by v budúcnosti u navrhovateľky došlo k zmene zdravotného stavu, resp. k jeho zhoršeniu môže opätovne požiadať o invalidný dôchodok a o nové preskúmanie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 8. Vzhľadom k vyššie uvedeným a zisteným skutočnostiam súd dospel k záveru, že rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29.2.2016 v spojení s rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22.12.2016 je vecne správne a preto ich súd podľa § 250q ods. 3 O.s.p. potvrdil. 9. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250l ods. 2 O.s.p. v spojení s ustanovením § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že navrhovateľke, ktorá bola v konaní neúspešná náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.