Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/17/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2016200192 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2016200192.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a členov senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v právnej veci žalobcu: IRIS Company s.r.o., so sídlom Hodská 2336/36, 924 01 Galanta, IČO: 36 846 023, právne zast.: Weis & Partners s.r.o., so sídlom Ivánska cesta 30/B, 821 04 Bratislava, IČO: 47 234 776, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, so sídlom Lazovná ul.č.63, 974 01 Banská Bystrica, vo veci žaloby o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 102419946/2016 zo dňa 22.01.2016, takto r o z h o d o l : I.Súd napadnuté rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 102419946/2016 zo dňa 22.01.2016 a rozhodnutie Daňového úradu Trnava, pobočka Piešťany č. 816855/2015 zo dňa 09.06.2015 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. II. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1.Žalobou podanou dňa 31.03.2016 sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 102419946/2016 zo dňa 22.01.2016, ktorým žalovaný ako druhostupňový správny orgán potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Daňového úradu Trnava, pobočka Piešťany č.816855/2015 zo dňa 09.06.2015, ktorým tento prvostupňový správny orgán vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 144.992,86 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2012, t. j. nepriznal nadmerný odpočet 144.355,89 Eur a vyrubil daň v sume 636,97 Eur. 2.Žalobca v žalobe namietal, že protokol ktorý bol podkladom pre vydanie rozhodnutia je nezákonne získaným dôkazom, a to z dôvodu, že bola porušená maximálna dĺžka lehôt pre vykonanie daňovej kontroly. V prípade žalobcu bola predmetná kontrola prerušená najskôr 148 dní, čo je takmer 5 mesiacov a druhýkrát 87 dní. Žalovaný tak v prípade prvého prerušenia kontroly prekročil nariadenú stanovenú maximálnu trojmesačnú dobu. Po márnom uplynutí trojmesačnej doby mal správca dane pokračovať vo výkone kontroly, avšak neučinil tak. Žalobca poukázal, že inštitút prerušenia daňovej kontroly bol zneužitý na predĺženie daňovej kontroly a pokiaľ bola prekročená zákonom stanovená maximálna dĺžka trvania daňovej kontroly, ktorej výsledkom bol protokol z takejto daňovej kontroly predstavuje tento protokol nezákonne získaný dôkaz, ktorý nemôže byť v daňovom konaní použitý. Ďalej žalobca namietal, že nebol prítomný pri všetkých výsluchoch ktoré uskutočnil správca dane a nebol o týchto výsluchoch upovedomený, teda nemohol sa ich zúčastniť a klásť svedkom otázky, čím došlo k zásahu do žalobcových zákonných práv, konkrétne práva uvedeného v ust. § 45 ods. 1 daňového poriadku. Ďalej žalobca uviedol, že žalovaný v rámci konania prekročil hranice správnej úvahy a to tak, že vo svojom rozhodnutí konštatoval preukázaný umelý charakter obchodov, ktorý však riadne neodôvodnil a neuviedol dôkazy, ktoré by nasvedčovali, že by žalobca mal vedomosť, že sa zúčastňuje podvodného konania v obchodnom reťazci viacerých daňových subjektov. Predmetné preverované obchody v danom prípade prebehli na úrovni bežného obchodného styku realizovaného v bežnej praxi, a teda preverenie ďalších subjektov obchodných partnerov sa zo strany žalobcu uskutočnilo v rozhodnom období v rámci medzi spravodlivo požadovanej miery takého preverovania v obchodnom styku. Žalobca tak nielenže nemal, ani nemohol mať vedomosť o prípadných protiprávnych konaniach svojich obchodných partnerov a ich ďalších obchodných partnerov. Žalobca poukázal ďalej na relevantnú judikatúru, keď poukázal na rozsudok NS SR sp.zn.3Sžf 1/2010 zo dňa 15.3.2011, z ktorého poukázal na záver, že daňový subjekt vyčerpal vlastné dôkazné bremeno, ak disponuje existenciou materiálneho plnenia, má tomu zodpovedajúcu faktúru a prílohy s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u platiteľovho dodávateľa a jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. Žalobca poukazuje, že v danom prípade sa žalovaný ani správca dane týmto právnym názorom neriadili. Správca dane sa nezaoberal otázkou do akej miery daňový subjekt IRIS Company s.r.o. (žalobca) mal informácie o umelom charaktere predmetných plnení. Ďalej poukázal na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora vo veci Optigen Ltd (C-354/03), Fulcrum Electronics Ltd (C-353/03) a Bond House Systems Ltd (C-484/03), kde súdny dvor konštatoval, že uplatnenie nároku na odpočet dane na vstupe u osôb povinných k dani, ktorých plnenia boli v rámci reťazca poskytnuté s úmyslom dopustiť sa podvodu, alebo pokiaľ ich plnenia nasledovali v dodávateľskom reťazci, kedy tieto osoby o podvodnom konaní nevedeli, alebo nemohli vedieť, nemôže byť týmto osobám odopretý. Žalobca poukázal aj na ďalšiu judikatúru Európskeho súdneho dvora, rozsudky Bonik EOOD (C-285/2011 a Mahagében Kft. (C-78/12), ktoré poukazujú, že dôkazné bremeno sa prenáša na správcu dane pokiaľ daňový subjekt preukazuje dostatočnými podkladmi spojenými s preukázaním existencie materiálového plnenia, nerešpektovanie tohto názoru považuje žalobca za zneužitie práva zo strany správnych orgánov. 3.V predmetnej veci podal písomné vyjadrenie žalovaný dňa 09.06.2016, v ktorom sa vyjadril k jednotlivým námietkam žalobcu. V súvislosti s námietkou, že protokol je nezákonným dôkazom vzhľadom na prekročenie dĺžky maximálnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly, túto námietku považuje žalovaný za nedôvodnú. Poukázal na to, že počas daňovej kontroly musel správca dane dvakrát prerušiť daňovú kontrolu z dôvodu žiadosti o MVDI a tieto žiadosti nemohol kumulovať do jednej žiadosti, pretože prvýkrát bola daňová kontrola prerušená vo vzťahu k spoločnosti odberateľa NOEMI-VICTORIA Kft. a vo vzťahu k spoločnosti odberateľa LILLE EXPORT Kft., pričom prerušenie trvalo od 1.3.2013 do 26.7.2013. Druhý raz bola daňová kontrola prerušená z dôvodu vyžiadania si informácii vo vzťahu k spoločnosti SPEED-TOOLS Kft., ako aj vo vzťahu spoločnosti prepravcu Inter Road Trans Kft. a osoby U. M.. Je ta preukázané, že správca dane v obidvoch prípadoch kumuloval svoje potreby voči rôznym odberateľom žalobcu v jednom období a nebolo možné obe žiadosti kumulovať do jednej žiadosti tak ako to tvrdí žalobca. Žalovaný ďalej uviedol, že pokiaľ žalobca v žalobe argumentuje nariadením Rady EU č.904/2010 a nedodržaním tam stanovenej lehoty na poskytnutie odpovede za účelom medzinárodnej výmeny informácií, k tomu je potrebné uviesť, že nedodržaním uvedenej lehoty nariadenie Rady nespája žiadne právne účinky a v tejto súvislosti je naopak potrebné ukázať na účel prijatia tohto nariadenia. Tento spočíva v prijatí takých opatrení v boji proti daňovým podvodom, aby sa komunikácia v oblasti zintenzívnila a zrýchlila a preto boli stanovené aj lehoty na výmenu týchto informácií. Nedodržanie lehôt ktoré sú uvedené v nariadení Rady EU č.904/2010 v konečnom dôsledku neevokuje nezákonnosť postupu, ani samotné nariadenie Rady, ani následné znenie daňového poriadku v časti prerušenia daňovej kontroly, príp. nedodržania lehoty nespája nezákonnosťou a preto aj samotný protokol nemožno považovať za dôkaz ktorý bol získaný nezákonným spôsobom. Pokiaľ ide o námietku, že neboli v konaní vypočutí viacerí svedkovia, žalovaný poukazuje na to, že žalobca túto námietku štylizoval nekonkrétne, všeobecne a neuviedol ktorí svedkovia neboli vypočutí a vo vzťahu ktorým svedkom nebolo dodržané právo žalobcu na zúčastnenie sa výsluchu týchto svedkov. Žalovaný ďalej uviedol, že nemôže akceptovať ani dôvody ktoré žalobca uviedol v žalobe, keď myšlienkovo nekoncepčne bez akýchkoľvek konkrétnych argumentov citoval judikatúru NS SR a Európskeho súdneho dvora. Žalobca napáda výlučne závery daňových orgánov o zneužití práva (zásada zákazu umelých obchodov zbavených hospodárskej reality a vytvorených iba s cieľom získať daňovú výhodu pri DPH). Žalobca v týchto častiach žaloby, ale ani v iných jej častiach sa vôbec nezameral na zistené skutočnosti a závery vo vzťahu k ním uplatneným nárokom odpočítania dane a oslobodenia od dane, ale nesprávne, práve prostredníctvom takýchto skutočností, využívajúc pritom uvedenú judikatúru, argumentuje voči konštatovaniu o zneužití práva. Robí to aj napriek tomu, že právna kategória zneužitia práva má iné kritériá posudzovania skutočností rozhodujúcich na jej preukázanie. Žalovaný vo svojom rozhodnutí, na základe konkrétnych zistených skutočností získaných pri preverovaní jednotlivých deklarovaných zdaniteľných obchodov dostatočne a podrobne preukázal formálnosť obchodov a absenciu ich materiálneho naplnenia, čo je jedným z rozhodujúcich kritérií pre záver, že došlo k zneužitiu práva. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že o charaktere obchodov nevedel, resp. nemohol vedieť neobstojí. Jeho obchody mali značné rozmery tak čo do množstva dodávateľských spoločností, ako aj čo do množstva deklarovaných obchodov a následne aj čo do množstva obchodov s niektorými odberateľmi. Žalovaný v rozhodnutí podrobne uviedol zistené skutočnosti svedčiace o opaku s tým, že poukázal aj na právne podmienky hospodárskej činnosti spoločnosti, ktoré predpokladajú zodpovednosť podnikateľa za svoju činnosť, teda aj v rozsahu eliminovania hospodárskeho rizika. 4.Z prvostupňového rozhodnutia Daňového úradu Trnava, pobočka Piešťany č. 816855/2015 zo dňa 09.06.2015 súd zistil, že správca dane vyrubil žalobcovi spoločnosti IRIS Company s.r.o. rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 144.992,86 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2012. Daňový úrad zároveň nepriznal nadmerný odpočet uplatnený v podanom daňovom priznaní za obdobie júl 2012 v sume 144.355,89 Eur a vyrubil žalobcovi na dani z pridanej hodnoty sumu 636,97 Eur. Podkladom pre vyhotovenie tohto rozhodnutia bol protokol o výsledku daňovej kontroly č.9214401/5/2258204/2014/Ábe zo dňa 28.5.2014. Správca dane vo svojom rozhodnutí uviedol, že daňový subjekt, t. j. žalobca nevyvrátil ani nevysvetlil napr. že všetky daňové subjekty ktoré sa zúčastnili na dodávkach tovaru v zdaňovacom období júl 2012 v druhom stupni (dodávateľ dodávateľa) vo veľmi krátkej dobe po deklarovaných zdaniteľných obchodoch sa stali nekontaktnými, zmenili sídlo, konateľa, aj spoločníka (spravidla na osoby s bydliskom mimo územia SR) a už nevykonávajú ekonomickú činnosť, znemožnili tak správcovi dane preverenie deklarovaných zdaniteľných obchodov. Ďalej pri jednaniach týkajúcich sa všetkých troch odberateľov v Maďarsku vystupuje jedna a tá istá osoba. Sprievodným prvkom pri takmer všetkých fázach deklarovaných obchodov bola tá istá osoba W. B.. Napriek tomu, že po formálnej stránke boli takmer všetky obchody vydokladované, aj potvrdené prevzatia odberateľmi a odberateľmi odberateľov, správca dane jednoznačne preukázal nemožnosť vykonania niektorých prepráv, teda aj dodaní odberateľmi, ako aj následne prepravy a dodania tovaru ďalším odberateľom. Pri nespochybniteľných plneniach nebol preukázaný končený odberateľ (dokonca správca dane aj dokázal nemožnosť dodania tovaru odberateľovi), čím vzniká podozrenie, že ten istý tovar sa opäť stal predmetom deklarovaných plnení. Opakovane boli vyvrátené tvrdenia a listinné dôkazy predložené odberateľom E.-K. D.. o preprave a dodávkach pre jeho odberateľov, ako aj prepravy a nadobudnutia tovaru od spoločnosti IRIS s.r.o., čím akékoľvek vyjadrenie či dôkaz o tejto spoločnosti sa stáva nevierohodným. Ani jedna zo spoločností v reťazci nie je producentom ani spracovateľom tovaru - kryštálového cukru a tovar bol predávaný a kupovaný bez preverenia kvality, či zdravotnej nezávadnosti, pričom pôvod tovaru je neznámy, čo je vzhľadom na množstvo predávaného tovaru povážlivé. Správca dane neposudzoval len prijaté a uskutočnené plnenie ktoré deklaroval daňový subjekt IRIS Company s.r.o., ale skúmal celý reťazec pohybu tovaru v záujme posúdenia zdaniteľných obchodov, z pohľadu zachovania základnej zásady dane z pridanej hodnoty zásada neutrality. Správca dane sa zaoberal otázkou do akej miery mohol žalobca mať vedomosť o umelom charaktere plnení. Správca dane konštatoval, že vzhľadom k veľkému množstvu tovaru a jeho veľkej hodnote, diverzite dodávateľov a ich aktivite ako aj ohľadom na nejasnosť pôvodu a kvality potravinárskeho tovaru, štruktúre odberateľov, postavenia a konaním p. W. B., ktorý bol sprievodným prvkom pri takmer všetkých fázach deklarovaných obchodov, uvedené obchody javili jasné známky rizikovosti. Je zrejmé, že žalobca toto podcenil a svojim konaním prispel k uskutočneniu uvedených plnení. Správca dane skonštatoval, že daňový subjekt vzhľadom k uvedeným zisteným skutočnostiam mohol vedieť, že plnenia z dodávateľsko- odberateľského reťazca boli poznačené podvodom vo vzťahu k DPH. 5.Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca dňa 29.6.2015 odvolanie, v ktorom namietal v podstate rovnaké skutočnosti, ktoré boli aj predmetom žaloby. 6.Žalovaný ako druhostupňový správny orgán svojim rozhodnutím č.102419946/2016 zo dňa 22.01.2016 potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trnava, pobočka Piešťany, pričom uviedol, že v nadväznosti na hmotnoprávne podmienky odpočítania dane a podmienku reálneho dodania tovaru je platiteľ zaťažený dôkazným bremenom preukázateľnosti, že tieto podmienky splnené boli, teda že pri reálnom dodaní tovaru vznikne daňová povinnosť. Uvedené zákonné podmienky totiž nespočívajú len vo formálnej deklarácii v predložených dokladoch s predpísaným obsahom (daňový subjekt predkladal faktúry, CRM, vážne lístky), ale tie musia mať nevyhnutne povahu faktu. Predložené doklady musia nesporne preukazovať vyžadovanú skutočnosť vo všetkých jej znakoch. Práve relevantné dôkazy preukazujúce materiálnu podstatu veci, reálne dodanie tovaru, daňový subjekt nepredložil. Preukázanie dodávok tovaru len listinnými dokladmi nemôže správca dane považovať za dôkaz, na základe ktorého vzniká daňovému subjektu právo na odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr, musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľný obchod bol aj reálne uskutočnený. Materiálna existencia deklarovaných zdaniteľných obchodov bola podľa žalovaného opodstatnene správcom dane spochybnená u každého dodávateľského subjektu. Tak je to vo vzťahu k dodávateľovi ENOL, s.r.o., kde ani kontrolovaný daňový subjekt, ani tento dodávateľ nevedel preukázať ani pôvod, ani prepravu dodaného tovaru, pričom dodanie tovaru fakturované faktúrou č.000005/2012 dodávateľ jednoznačne nepotvrdil. Uvedený dodávateľ okrem toho zmenil štatutárny orgán a v čase výkonu daňovej kontroly už činnosť nevykonával. Vo vzťahu k spoločnosti Trinity Commodities s.r.o. bolo zistené, že deklarovaný zdaniteľný obchod nemal ekonomické opodstatnenie. Dôležité je aj to zistenie, že tento dodávateľ predal kontrolovanému daňovému subjektu tovar za nižšiu cenu ako bola jeho obstarávacia cena, pričom v súvislosti s týmto tovarom mal sám náklady. Vo vzťahu k dodávateľovi Casino Production, s.r.o. bolo zistené, že ani sám dodávateľ v predmetnom priznaní neuviedol, že by deklarovaný zdaniteľný obchod uskutočnil (daňové priznanie podal iba za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2012). Okrem toho ide o subjekt so správcom dane nekomunikujúci, ktorý zmenil sídlo aj konateľa, ako aj spoločníka, registrácia na DPH mu bola ukončená dňom 28.2.2013. Vo vzťahu k dodávateľovi FALTON s.r.o., na základe údajov z podaných daňových priznaní bolo zistené, že svoju činnosť (výlučne nákup a predaj kryštálového cukru) začal vykonávať až v júli 2012, t. j. v čase keď mal dodávať cukor pre žalobcu. Dovtedy totiž podával nulové daňové priznania, resp. v dvoch zdaňovacích obdobiach so zanedbateľnými hodnotami. Tiež v tomto prípade ani kontrolovaný daňový subjekt, ani tento dodávateľ nevedeli preukázať ani pôvod ani prepravu dodávaného tovaru. Zistené bolo aj to, že tovar ktorý mal kontrolovanému daňovému subjektu dodať tento dodávateľ, mala dodať a prepraviť spoločnosť GURMA s.r.o., no táto spoločnosť podľa jej podaných daňových priznaní v čase uskutočnenia zdaniteľných obchodov žiadnu činnosť nevykonávala. Ani kontrolovaný daňový subjekt, ani tento dodávateľ nevedel preukázať pôvod a prepravu dodaného tovaru. Rozporuplné skutočnosti zistil správca dane aj vo vzťahu k spoločnostiam, ktoré sa zúčastňovali na dodávkach tovaru ako subdodávatelia. Všetky tieto spoločnosti sa krátko po deklarovaných zdaniteľných obchodoch stali nekontaktnými a zmenili svoje sídlo, konateľa a spoločníka. Spravidla išlo o osoby s bydliskom mimo územia SR a ekonomickú činnosť už ďalej nevykonávali. Rizikovosť obchodov preukazuje aj ďalšia skutočnosť, že v rámci daňovej kontroly bolo preukázané, že osoba W. B. inicioval obchod s cukrom, bol aktívny pri jeho nákupe, pri uskladnení a následnom predaji. Poznal osoby vystupujúce za odberateľov, disponoval s bežným účtom, z ktorého vykonával úhrady za tovar v mene maďarských odberateľov, bol prítomný pri vykládkach a nakládkach tovaru v sklade v Galante. Vodičom odovzdával prepravné doklady, zabezpečoval kontakty na významného dodávateľa (FALTON s.r.o.)., ktorého konateľ sprostredkoval kontakty na ďalších odberateľov. Z tohto je teda zrejmé, že disponoval dostatočnými informáciami a kontaktmi, ktoré boli potrebné pre uzatváranie obchodov s kryštálovým cukrom. 7.Krajský súd v Trnave prejedal vec na pojednávaní konanom dňa 04.05.2017 v zmysle § 107 ods. 1 a nasl. SSP, pričom zistil, že žaloba je dôvodná a preto napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. 8. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že protokol z kontroly je nezákonne získaným dôkazom, pretože kontrola trvala nad maximálne povolenú dobu 1 roka, rovnako kontrola bola prerušená viac ako je prípustné. Kontrola bola prerušená dokonca 2x, vždy z dôvodu medzinárodného vyžiadania informácií. K druhému prerušeniu došlo pritom z dôvodu vyžiadania takýchto informácií až jeden rok po prvom vyžiadaní, čo jasne indikuje nezákonné prieťahy vo výkone kontroly. Žalovaný sa túto skutočnosť síce snaží ospravedlniť tým, že potreba ďalších MVI vyžiadaní a teda druhého prerušenia kontroly nastala až na základe zistení z NDS, a.s., avšak výzvy do NDS, a.s. zaslal správca dane až jeden rok po začatí kontroly, takže ani takéto tvrdenie žalovaného neobstojí. Z tohto dôvodu je nezákonne získaným dôkazom, a keďže bol ako dôkaz použitý, tak aj vyrubovacie a odvolacie konanie je zaťažené vadou nezákonnosti. Žalobca v dobrej viere realizoval predmetné obchody a v maximálnej možnej miere sa ubezpečil, aby sa nestal súčasťou prípadných podvodných konaní. Žalobca sa presvedčil o reálnej existencii tovaru, platby na účet za tovar prichádzali, tovar nikto nereklamoval. Počas daňovej kontroly si žalobca splnil do maximálnej miery svoju dôkaznú povinnosť a predložil všetky formálne vyžadované doklady, ako aj množstvo dôkazov, ktorými preukázal reálnosť preverovaných obchodov a existenciu tovaru. Ide najmä o vážne lístky, fotografie, e-mailovú komunikáciu, čestné vyhlásenia, a iné. Žalobca navrhoval vykonanie dôkazov, najmä výsluchov. Žalobca dokonca predložil viaceré maďarské úradné listiny preložené úradným prekladom do slovenčiny, ako napr.: - čestné vyhlásenie konateľky odberateľa E.-K. D.. (p.B. E.; 18.09.2013), - zápisnicu priamo od maďarského správcu dane z výsluchu p.P. A. (10.10.2012), (zamestnanec E.), ktorý je podľa odpovedí na MVI dožiadania údajne nekontaktný, - protokol od maďarského exekútora o zhabaní hnuteľného majetku odberateľa E.-K. D.. Je tam uvedené, že exkekútor v okt.2012 zhabal 24ton cukru. Správca dane vykonal viaceré dôkazy, pričom: - konatelia dodávateľa Trinity Commodities s.r.o. (B. B., C. B.) dodanie tovaru potvrdili, - konateľ dodávateľa Falton s.r.o. (Ing.A. L.) dodanie a existenciu tovaru potvrdil, predložil účtovné doklady, bol prítomný pri nakládke/vykládke - konateľ dodávateľa BALANSON s.r.o. (Y. Z.) potvrdil dodanie tovaru, predložil účtovné dokumenty; konateľka subdodávateľa Trade Building s.r.o. (U. M.) potvrdila dodanie a existenciu tovaru, bola prítomná pri nakládkach, - prepravu tovaru od žalobcu k odberateľovi E.-K. D.. Uskutočnili 6 rôzni prepravcovia (MH TransCo s.r.o., InterRoad-Trans Kft, ERMO-trans s.r.o., KATOLIK spzoo, FIRMA P-H-U TRANS LIBRA (PL), FANTASY J. S. (Pl)); D. U. O. z interRoad-Trans Kft. Potvrdil prepravu ako aj manipulovanie s tovarom. - Svedok W. B. potvrdil realizáciu predmetných obchodov, existenciu tovaru, osobne bol pri nakládkach a vykládkach, žalobca nebol povinný preukazovať, že tovar opustil územie SR, pretože prepravu tovaru k odberateľom nezabezpečoval, ale zabezpečovali ju odberatelia. Poukázal na relevantnú judikatúru slovenských súdov, ale aj Súdneho dvora EU, ktorú však žalovaný resp. správca dane nerešpektujú, pričom rozhodovali a postupovali v priamom rozpore s touto judikatúrou najvyšších súdnych autorít. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uvádza, že žalobcom uvedenú judikatúru nemožno uplatniť, pretože nebola preukázaná existencia tovaru, na inom mieste však pripúšťa, že niektoré dodávky tovaru preukázané boli a uvádza, že existenciu časti tovaru vlastne ani nerozporuje. Žalobca na pojednávaní uviedol, že nevie čo mal ešte doložiť. Cukor dodával riadne a vyvážali si ho maďari. On skontroloval osoby od ktorých cukor prevzal a všetky potrebné doklady. 9.Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti. 10.Podľa § 49 ods. 1 zák.č.222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov Odpočítanie dane platiteľom (1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zák.č.222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zák.č.222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (1) Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71 Podľa §29 zák. č. 511/1992 Zb. (1) Dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie. (2) Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. (3) Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. (4) Ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. (5) Ak daňový subjekt nesplní svoju dôkaznú povinnosť pri určení výšky dane, môže správca dane výšku dane s ním dohodnúť. Na túto dohodu sa vzťahuje primerane § 11. (6) Ak nesplní daňový subjekt pri dokazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemožno daňovú povinnosť správne určiť a daň sa neurčí ani podľa odseku 5, alebo ak daňový subjekt vykonal úkony, ktoré svojím obsahom alebo účelom odporovali osobitnému predpisu alebo ho obchádzali a ktorých dôsledkom je zníženie základu dane, alebo v prípadoch podľa § 15 ods. 2, je správca dane pri určovaní daňovej povinnosti oprávnený použiť pomôcky, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom. Takýmito pomôckami môžu byť najmä listiny, výpisy z verejných záznamov, daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky a výpovede svedkov v iných daňových veciach, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych orgánov a obcí, záujmových združení a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu, ako aj jemu podobných daňových subjektov. (7) Správca dane preukazuje doručenie vlastných písomností daňovému subjektu. (8) Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. (9) Na doklad znejúci na neexistujúcu osobu v čase vydania dokladu sa v daňovom konaní neprihliada. Podľa § 45 ods. 1 zák.č.511/1992 Zb. (1) Ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane alebo priznať nárok na vrátenie nadmerného odpočtu alebo vrátenie dane po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo hlásenie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie alebo hlásenie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na vrátenie nadmerného odpočtu alebo nárok na vrátenie dane; ak ide o daňový subjekt, ktorý si uplatňuje odpočítanie daňovej straty podľa osobitného predpisu, 11daf) nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane po uplynutí siedmich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie, v ktorom bola táto daňová strata vykázaná. 11.Preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil, že zamestnanci správcu dane Daňového úradu Trnava, pobočka Piešťany, vykonali u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2012. O výsledku kontroly správca dane vyhotovil Protokol č.9214401/5/2258204/2014/Ábe zo dňa 28.5.2014. Daňová kontrola bola ukončená 30.5.2014 doručením protokolu a výzvy na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. Dňa 31.5.2014 správca dane začal vyrubovacie konanie v zmysle § 46 ods. 8 zák.č.563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov. Ďalej súd zistil, že žalobca si uplatnil nárok na odpočet DPH z dodávateľských faktúr od dodávateľských spoločností ENOL s.r.o., faktúry za mesiac júl 2012 ktoré mal uskutočniť pre žalobcu dve dodávky tovaru, jednu dodávku tovaru deklarované faktúrou č.005/2012, ktorá nebola potvrdená. Ďalej sa jednalo o dodávateľské faktúry spoločnosti Trinity Commodities s.r.o., ktorá nakúpila od spoločnosti Casino Production, s.r.o. v hodnote 17.400,-Eur bez DPH kryštálový cukor a tento bez ekonomického opodstatnenia predala odberateľovi IRIS Company s.r.o. za cenu 17.280,- Eur bez DPH, t. j. za nižšiu cenu ako bola obstarávacia cena, pričom dodávateľovi spoločnosti Trinity Commodities s.r.o., vznikli aj režijné náklady v súvislosti so skladovaním tovaru, čím došlo k spochybneniu reálnosti deklarovaného zdaniteľného obchodu. Ďalej sa jednalo o dodávateľské faktúry spoločnosti Casino Production, s.r.o., ktorá ako dodávateľ žalobcu so správcom dane nekomunikovala a zmenila sídlo konateľa aj spoločníka a nebolo možné preveriť reálnosť dodaného tovaru pre žalobcu od tejto spoločnosti. Ďalším dodávateľom kryštálového cukru pre žalobcu bola spoločnosť Falton s.r.o., ktorá podľa podaných daňových priznaní začala reálne vykonávať činnosť aj v júli 2012, t. j. v dobe dodávok tovaru cukru pre spoločnosť IRIS Company s.r.o. a predmetom podnikania v tomto období bol len nákup a predaj kryštálového cukru. U tejto spoločnosti správca dane poukázal najmä na rozpornosť tvrdení oboch konateľov spoločností, teda konateľa žalobcu a konateľa spoločnosti Falton s.r.o. ohľadne nadviazania vzájomných obchodných vzťahov, keď konateľ spoločnosti IRIS Company s.r.o. Y. D. uviedol, že so spoločnosťou FALTON s.r.o. nadviazal kontakt prostredníctvom p. B., u ktorého mali sklady, predtým nikdy s touto spoločnosťou neobchodovali. Naproti tomu konateľ spoločnosti Falton s.r.o. Ing. A. L. ako jediný konateľ spoločnosti Falton s.r.o. uviedol, že so spoločnosťou IRIS Company obchoduje iba rok, spoločnosť vykonáva činnosť iba od mája 2012, kontaktovali sa v rámci obchodovania v inej spoločnosti. Správca dane pri tejto spoločnosti uviedol, že prepravu tovaru v rámci týchto spoločností mala vykonávať spoločnosť GURMA s.r.o., pričom v čase deklarovaných zdaniteľných obchodov spoločnosť GURMA s.r.o. podľa zistení správcu dane nevykonávala žiadnu činnosť. Správca dane ďalej poukázal, že čo sa týka deklarovania odberateľských spoločností SPEED-TOOLS Kft., E.-K. Kft., ako aj LILLE EXPORT Kft., s ktorou žalobca mal obchodovať a ktoré boli odberateľmi dodaného tovaru, správca dane zistil, že odberateľ SPEED-TOOLS Kft. je nekontaktný, nadobudnutie tovaru v Maďarsku bolo spochybnené Maďarskou daňovou správou, u odberateľa LILLE EXPORT Kft. bolo zistené, že taktiež je nekontaktný a nadobudnutie tovaru v Maďarsku bolo taktiež spochybnené Maďarskou daňovou správou a u odberateľa E.-K. D.. síce formálne boli potvrdené dodávky tovaru, avšak skutočnosť, že predložené doklady mali požadované náležitosti ešte neznamená, že údaje v nich sa odrážajú aj materiálne a reálne naplnenie písomnej informácie šetrením správcu dane sa nepotvrdila pravdivosť údajov uvedených na prepravných dokladoch. Pochybnosti o materiálnej existencii vznikli z toho dôvodu, že nebol preukázaný pôvod tovaru, ani koneční odberatelia. Spoločnosť E.-K. D.. je od 10.5.2013 v likvidácii a konateľ je nekontaktný. Správca dane uviedol, že žalobca vzhľadom na veľké množstvo dodaného tovaru ako aj komoditu ktorá svojim charakterom nie je určená na konečnú spotrebu, ale na ďalšie spracovanie, mal venovať väčšie úsilie na preverovanie odberateľov, najmä keď sa všetky tri odberateľské spoločnosti s ktorými komunikoval boli viazané tou istou osobou. Ďalšími spoločnosťami v obchodnom reťazci boli spoločnosti Balanson s.r.o. a spoločnosť Trade Bulding s.r.o.. 12.Ďalej krajský súd zistil, že správca dane konštatoval vo svojich záveroch, že sa nezaoberal jednotlivými obchodnými prípadmi iba samostatne, ale vo vzájomných súvislostiach a v ostatných zisteniach preukázal, že sa jednalo o umelo vytvorenú sieť obchodníkov s kryštálovým cukrom s cieľom získať daňovú výhodu. Dôkazy ktoré sú uvedené v protokole jednoznačne vyvracajú reálnosť deklarovaných obchodov, slúžia na preukázanie, objasňovanie mechanizmu karuselového obchodu, ktorého charakteristickým znakom je realizácia niekoľkých reálnych dodaní s navonok serióznymi spoločnosťami, aby tak celý karuselový podvod získal znaky legálnosti. Správca dane konštatoval, že neposudzoval len prijaté uskutočnené plnenie, ktoré deklaroval daňový subjekt IRIS Company s.r.o., ale skúmal celý reťazec pohybu tovaru v záujme posúdenia zdaniteľných obchodov z pohľadu zachovania základnej zásady dane z pridanej hodnoty, zásada neutrality. Z tohto pohľadu vychádzajúc z rozsudku Súdneho dvora ESD vo veci C-255/02 Halifax PLC, správca dane dospel k záveru, že v danom prípade sa nejedná o plnenie ktoré by predstavovali dodávky tovarov, ale iba hospodársku činnosť viacero podnikateľských subjektov s cieľom získať daňovú výhodu bez iného podnikateľského účelu. Správca dane sa zaoberal aj otázkou miery vedomostí žalobcu o tom, že ide o umelý charakter jednotlivých plnení a skonštatoval, že jednoznačne vzhľadom na veľké množstvo tovaru ako aj veľkú hodnotu tohto tovaru diverzie, množstvo dodávateľov a ich aktivitu ako aj nejasnosť pôvodu tovaru javil od počiatku celý obchod znaky rizikovosti. Daňový subjekt IRIS Company s.r.o. túto skutočnosť podcenil a svojim konaním prispel k uskutočneniu uvedených plnení. Správca dane teda konštatoval, že vzhľadom na zistenia ktoré sú uvedené v protokole mohol žalobca vedieť, že je súčasťou dodávateľského reťazca, ktorý je poznačený podvodom vo vzťahu k DPH. 13.Krajský súd v Trnave zistil, že správca dane ako aj žalovaný založil svoje odôvodnenie v podstate na tom, že žalobca bol subjektom obchodného reťazca, ktorý vykazoval známky rizikovosti a bol poznačený podvodom vo vzťahu k DPH, najmä vo vzťahu k dodávateľským spoločnostiam, ako aj odberateľským spoločnostiam, ktoré boli buď nekontaktné, alebo ktoré v priebehu krátkeho obdobia po tom ako došlo k uskutočneniu uvedených obchodov, zrušili svoje sídla, zmenili konateľov a stali sa taktiež nekontaktnými. 14.Žalobca pri uplatnení nároku na odpočet DPH predložil dodávateľské a odberateľské faktúry, dodacie listy ako aj ďalšie listinné dôkazy, na základe ktorých si uplatňoval svoj nárok na odpočet DPH. Správca dane napriek uvedeným dôkazom konštatoval povinnosť daňovníka preukázať uskutočnenie zdaniteľného obchodu nielen po formálnej, aj obsahovej stránke či došlo a mohlo dôjsť k odovzdaniu tovaru dodávateľom. V tejto súvislosti treba poukázať na existujúce rozsudku NS SR č.5Sžf 22/2009 a 3Sžf 1/2010, v ktorom NS SR zaujal k otázke rozloženia daňového bremena názor, že v zásade nie je možné spravodlivo žiadať, aby daňové subjekty sledovali a kontrolovali obstarávacie a dodávateľské procesy tovarov u iných subjektov pred dodaním tovaru a to najmä z dôvodu, že zákon nedáva právne prostriedky daňovníkovi na sledovanie týchto procesov u svojich dodávateľov. S uvedeným argumentom sa však správca dane nestotožnil. 15.Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje na viaceré skutočnosti a pochybenia, najmä zdôvodňuje, že povinnosťou všetkých orgánov štátnej moci svojou činnosťou napĺňať legitímne očakávanú predstavu jednotlivca o právnom štáte, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je právna istota. Z princípov právnej istoty v rozhodovacej činnosti správnych orgánov korešponduje aj zásada zistenia materiálnej pravdy. 16.K jednotlivým námietkam žalobcu krajský súd poznamenáva: Pokiaľ ide o námietku, že protokol ktorý bol získaný v rámci daňovej kontroly nezákonným dôkazom, pretože daňová kontrola trvala nad rámec zákonom stanovenej doby, s týmto argumentom sa krajský súd nestotožňuje. Daňová kontrola bola prerušená v súlade so zákonom, pričom dĺžka tejto daňovej kontroly mimo prerušenia bola menej ako jeden rok. Dôvody pre ktoré došlo k prerušeniu daňovej kontroly boli správcom dane jednoznačne vysvetlené a boli to najmä vyžiadania MVDI do Maďarska, pričom ani argumentácia žalobcu, že mohlo dôjsť len k jednému prerušeniu daňovej kontroly a dve žiadosti ktoré boli zaslané v rámci MVDI mohli byť kumulované do jednej žiadosti, bolo zo strany správcu dane jasne vysvetlené, že obe žiadosti boli žiadané nezávisle od seba a netýkali sa tých istých otázok, ani tých istých preverovaných subjektov. Zo spisu vyplýva, že prvýkrát bola daňová kontrola prerušená v súvislosti so žiadosťou o MVDI na spoločnosť E.-K. D.. a LILLE EXPORT Kft. išlo o žiadosti zo 14.9.2012 a 18.9.2012 a druhýkrát ohľadom spoločnosti SPEED-TOOLS Kft. a to žiadosť 30.9.2013. Pokiaľ žalobca argumentuje rozsudkami tunajšieho súdu, ktoré sa mali podľa jeho názoru zaoberať neprimeranou dĺžkou prerušenia daňovej kontroly, krajský súd v tomto smere poznamenáva, že uvedené rozsudky sa týkali konania v rámci posúdenia nečinnosti daňového úradu a k aplikácii smernice Nariadenia 904/2010. 17.Za inú dôvodnú námietku, pre ktorú došlo k zrušeniu oboch rozhodnutí správnych orgánov súd považuje námietku nedostatočne zisteného skutkového stavu. Krajský súd poukazuje na to, že správca dane sa uspokojil len s konštatovaním určitých skutočností, ktoré nepreveroval a vo vzťahu k iným dôkazom tieto vyhodnotil jednostranne. Týka sa to najmä otázky predvolania a vypočutia konateľa spoločnosti Casino Production s.r.o. W. L., ktorého správca dane nevypočul s odôvodnením, že tento si nepreberal predvolanie a preto tento dôkaz nevykonal. Tak isto u spoločnosti GURMA s.r.o. subdodávateľa žalobcu, správca dane konštatoval, že ani konateľa tejto spoločnosti Ivana I. nevypočul, lebo bol nekontaktný. U spoločnosti Falton s.r.o. bol síce konateľ spoločnosti Ing. A. L. vypočutý, žalobca sa tohto výsluchu nezúčastnil, hoci bol o ňom riadne upovedomený. Nie je preto zrejmé na základe akých skutkových okolností dospel správca dane a žalovaný k presvedčeniu, že obchody medzi žalobcom a spoločníkmi Casino Production s.r.o. a GURMA s.r.o. neboli uskutočnené tak ako ich deklaroval žalobca, keď nedošlo k dodatočnému preverovaniu týchto obchodov na základe vypočutia konateľov týchto spoločností, k zdôvodneniu neuskutočnenia obchodov vo vzťahu žalobcu k týmto spoločnostiam. Zarážajúce sa pritom stáva konštatovanie správcu dane, keď skonštatoval, že spoločnosť GURMA s.r.o. nevedela preukázať pôvod ani prepravu dodaného tovaru, avšak nie je zrejmé kto mal túto skutočnosť preukazovať, keď konateľ tejto spoločnosti nebol v daňovom konaní vypočutý. U spoločnosti Casino Production s.r.o. sa javí nelogické zdôvodnenie, prečo neboli uznané dodávateľské faktúry od tohto dodávateľa, keď správca dane svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že táto spoločnosť je nekontaktná, nekomunikuje s daňovými úradmi, že krátko po uskutočnení obchodov bolo zmenené sídlo tejto spoločnosti aj konateľ. Takéto zdôvodnenie je v rozpore so zásadou objektívneho zisťovania podkladov a dôkazov pre účely rozhodovania. Rovnako zdôvodnenie správcu dane, že spoločnosť Falton s.r.o. mala pred júlom 2012 nulové daňové priznanie a začala vykonávať obchodnú činnosť až v júli 2012, teda v období keď došlo k uplatneniu nadmerného odpočtu DPH žalobcom, tak tento dôvod sa pre krajský súd zdá špekulatívny, pretože vychádza zo subjektívneho hodnotenia správcu dane, nemá oporu v ďalších dôkazoch, ktoré vyprodukoval správca dane. Rovnako sa javí špekulatívne aj tvrdenie správcu dane, ktoré si žalobca osvojil, že u spoločnosti BALANSON s.r.o. a Trade Building s.r.o. je spochybnená reálnosť obchodov len tým, že ide o nekontaktné spoločnosti. 18.Správca dane a žalovaný akosi prehliadli, že konateľ spoločnosti BALANSON s.r.o. p. Y. Z. vo svojej výpovedi vykonanej dňa 4.10.2012 potvrdil dodanie tovaru pre žalobcu, predložil k tejto skutočnosti relevantné doklady (faktúry, knihu analytickej evidencie, dodacie listy, doklady o úhrade faktúr), pričom správca dane túto skutočnosť vyhodnotil tak, že neposudzoval jednotlivé obchody a celý reťazec obchodov a skonštatoval, že nespochybnil reálnu existenciu určitého tovaru, ale podľa správcu dane práve nespochybnenými dodávkami, uskladnením a prepravami bola umelo vytvorená predstava reálnosti všetkých plnení. 19.Takáto argumentácia sa krajskému súdu zdá špekulatívna a účelová, pretože povinnosťou správcu dane a žalovaného bolo vyhodnotiť všetky plnenia v reťazci najskôr jednotlivo s prihliadnutím na osobité vzťahy žalobcu k jednotlivým odberateľom resp. dodávateľom a až v konečnom dôsledku vyhodnotiť všetky obchody vo vzájomnej súvislosti ako celok. 20.Krajský súd poznamenáva, že zásadnou otázkou ktorá nebola zo strany správcu dane ani žalovaného preukázaná je tá otázka, či žalobca mal vedomosť, že sa zúčastňuje podvodného konania v obchodnom reťazci viacerých dodávateľských a odberateľských subjektov. Žalovaný vo svojom odôvodnení rovnako ako správca dane poukazuje na to, že všetky zistené skutočnosti svedčia o existencii cieľa získať daňovú výhodu prostredníctvom podvodne deklarovaných zdaniteľných obchodov bez ďalšieho iného podnikateľského účelu. Ide najmä o preukázaný umelý charakter obchodov, nereálny výkon hospodárskej činnosti viacerých spoločností. Nepodávanie daňových priznaní, v prípadoch podaných daňových priznaní nepriznanie uskutočnených daňových obchodov, neplatenie vlastnej daňovej povinnosti, nekontaktnosť subdodávateľských spoločností, účelový vznik spoločností, ich zánik bezprostredne po uskutočnení deklarovaných obchodov, a skutočnosť, že ani jedna zo spoločností v obchodnom reťazci nie je producentom, ani spracovateľom kryštálového cukru. Správca dane ako aj žalovaný konštatuje, že v danom prípade došlo zo strany týchto subjektov k zneužitiu práva. Podľa názoru krajského súdu došlo u žalovaného, ako aj u správcu dane k prekročeniu hranice správnej úvahy. Žalovaný svoje domnienky účelovo prezentuje ako jasne dané a preukázané, s čím sa krajský súd nestotožňuje. Pokiaľ žalovaný resp. správca dane zistil viaceré negatívne skutočnosti u iných subjektov, teda u dodávateľov alebo odberateľov žalobcu, táto skutočnosť nepreukazuje žiadnym hodnoverným spôsobom, že žalobca mohol o podvodnom charaktere jednotlivých obchodných transakcií vedieť. Ako bolo už hore konštatované, daňovník ktorým je žalobca nemá prostriedky na to, aby si preveroval skutočnosti a procesy u svojich dodávateľov, resp. odberateľov. Teoretické uvažovanie správnych orgánov o tom, že žalobca mohol vzhľadom na objem obchodných transakcií, väčší počet subjektov v reťazci vedieť, že sa zúčastňuje na podvode v súvislosti s uplatnením DPH, neodráža zistený skutkový stav. 21.Rovnako sa javí ako špekulatívne odôvodnenie neuznania obchodnej transakcie medzi žalobcom a spoločnosťou Trinity Commodities s.r.o. z dôvodu, že táto spoločnosť nakúpila kryštálový cukor od Casino production s.r.o. vo vyššej hodnote ako ju predala odberateľovi IRIS Company s.r.o., t. j. žalobcovi, pretože z celého spisového materiálu nevyplýva, že by žalobca o tejto skutočnosti vedel a teda že by nejakým spôsobom mohol ovplyvniť, že spoločnosť Trinity Commodities s.r.o. postupovala takýmto neštandartným spôsobom. 22.Podľa názoru krajského súdu v celom konaní nebolo zo strany žalovaného resp. správcu dane preukázané, že žalobca mal vedomosť o tom, že je partnerom v reťazovej transakcii, ktorá vykazuje podvodný charakter. V tejto súvislosti sa krajský súd stotožňuje s argumentáciou žalobcu, ktorý poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora Optigen Ltd (C-354/03), Lulcrum Electronics Ltd (C-353/03) a Bond House Systems Ltd (C-484/03), kde je konštatované, že uplatnenie nároku na odpočet dane na vstupe u osôb povinných k dani, ktorých plnenie boli v rámci reťazca poskytnuté s úmyslom dopustiť sa podvodu alebo pokiaľ ich plnenia nasledovali v dodávateľskom reťazci, kedy tieto osoby o podvodnom konaní nevedeli alebo nemohli vedieť, nemôže byť týmto osobám odopretý. 23.Argumentácia správcu dane, ktorú prevzal aj žalovaný vo svojom odôvodnení, že pri vykonaní dokazovania nemôže nikto určovať výber dôkazu správcu dane a nemôže ho obmedzovať aký dôkaz má vykonať je nelogická. Pokiaľ dôkazy ktoré navrhuje daňovník sú dôkazmi ktoré môžu prispieť k objektívnemu zisteniu pravdy, je daňový úrad povinný tieto dôkazy vykonať aj v prípade, že zabezpečenie výsluchu týchto svedkov je spojené s určitými ťažkosťami, najmä v súvislosti ich zisťovaním miesta kde sa tieto osoby zdržujú. Zákon v súvislosti so zásadou hodnotenia dôkazov nedáva možnosť, aby správca dane svojvoľne vyhodnocoval jednotlivé dôkazy resp. vyhodnocoval ich jednostranne, ale musí ich vyhodnocovať vo vzájomnej súvislosti, odstraňovať existujúce rozpory v dôkazoch, čo však v danom prípade správca dane ani žalovaný nevykonal. Založenie odôvodnenia na domnienkach a dohadoch, ktoré sú nepodložené relevantnými dôkazmi, zapríčiňuje rigoróznosť a nezákonnosť rozhodnutia. Pokiaľ žalovaný argumentuje negatívnymi zisteniami u iných daňových subjektov resp. prepravcov, perzekuje a postihuje tak žalobcu, čím koná v rozpore so záväznou judikatúrou Európskeho súdneho dvora vychádzajúcej z komunitárnej právnej úpravy dane z pridanej hodnoty. 24.Úlohou správcu dane v ďalšom konaní bude, aby podrobne vypočul osoby a to konateľov dodávateľských a odberateľských spoločností, ktorí neboli v konaní vypočutí a ktorých vypočutie žalobca navrhol. Tieto osoby vypočuje za prítomnosti žalobcu resp. jeho právneho zástupcu, vyhodnotí ich výpovede s doposiaľ získanými dôkazmi a vo veci opätovne rozhodne. 25.Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti, krajský súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 26.O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 167 ods. 1 SSP, keď procesne úspešnému žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. 27.Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR a to v lehote 30 dní od jeho doručenia. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.