Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 20S/35/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2016200238 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2016200238.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu ŽOS Trnava, a.s., Koniarekova 19, Trnava, IČO: 34 108 513, zastúpeného advokátom JUDr. Alexandrom Florišom, Paulínska 24, Trnava, proti žalovanému Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava, V. Clementisa 24/A, Trnava, IČO: 30 807 484, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 68267-89/2015-TT zo dňa 26.10.2015, za účasti ďalšej účastníčky konania M. W., bytom D. XX, W. - J., zastúpenej spoločnosťou Bardač, s.r.o., Lovinského 22, Bratislava, takto r o z h o d o l : Súd žalobu o d m i e t a . Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva. Účastníčka konania M. W. má právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa v konaní podľa § 250b ods. 2 O.s.p. domáhal uloženia povinnosti žalovanému doručiť mu rozhodnutie č. 68267-89/2015-TT zo dňa 26.10.2015 a následne zrušenia tohto rozhodnutia a vrátenia veci žalobcovi na ďalšie konanie tvrdiac, že je opomenutým účastníkom konania správneho orgánu, rozhodnutím v ktorom bol M. W. podľa § 101 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení priznaný nárok na náhradu nákladov spojených s pohrebom poškodeného J. W. zomrelého v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 10.12.2009 v celkovej výške 751,30 eur (náklady účtované pohrebnou službou spojené s pohrebom v sume 570,23 eur + náklady na hrob v sume 181 eur). 2. Uvádzal, že z výroku rozhodnutia žalovaného je zrejmé rozhodnutie o tom, že v prípade úmrtia J. W. (zamestnanca žalobcu) išlo o pracovný úraz, pričom uvedenie takéhoto výroku v rozhodnutí je v rozpore so zákonom nakoľko aj v zmysle nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky I.ÚS 87/2014 ide o tzv. predbežnú otázku, o ktorej si správny orgán môže vytvoriť úsudok, ale tento môže prijať iba na základe dostatočne zisteného skutkového stavu a odôvodniť ho spôsobom, z ktorého je zrejmé, že sa nejedná o exces alebo zjavnú svojvôľu, a v tomto rozsahu sú súdy v rámci správneho súdnictva povinné takýto úsudok preskúmať. Poukazoval na to, že žalovaný prvýkrát o nároku M. W. rozhodol v roku 2011 negatívne, ktoré rozhodnutie bolo v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu zrušené až rozhodnutím Ústavného súdu SR, pričom v novom konaní žalovaný o priznaní nároku na náhradu nákladov rozhodol na základe dôkazov predložených žiadateľkou a rozhodnutí Inšpektorátu práce - protokolov z konaní, ktoré nie sú právoplatne skončené, ale prerušené do skončenia konania Okresného súdu Trnava č.k. 10 C/33/2012. Novým dôkazom je znalecký posudok Karlovej univerzity v Prahe zo dňa 29.09.2015, ktorého hodnovernosť a kvalifikovanosť žalobca zásadným spôsobom spochybnil podaním v konaní 10 C/33/2012 o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, v ktorom rozhodujúcim kritériom pre posúdenie oprávnenosti žaloby je vyriešenie prejudiciálnej otázky, či k úmrtiu J. W. došlo v dôsledku porušení povinností žalobcu ako zamestnávateľa, teda či sa jedná o pracovný úraz. 3. Žalobca má za to, že súčasťou obsahu práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je nielen právo každého domáhať sa svojho práva na súde alebo inom orgáne, ale aj právo byť účastníkom konania, v ktorom sa rozhoduje o jeho právach a povinnostiach, v zmysle čoho je potrebné postupovať aj pri posudzovaní jeho aktívnej legitimácie v konaní. Napadnutým rozhodnutím bol porušený zákon v tom, že s ním žalovaný ako s účastníkom konania nekonal, resp. konal s ním iba do tej miery, že sa ho dopytoval na jeho stanovisko k otázke porušenia predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, ktoré však pri rozhodnutí nezohľadnil a žalobcovi rozhodnutie vo veci nedoručil. Žalovaný mu svojimi dopytmi na zaujatie stanoviska priznal status účastníka v konaní, preto ak bol toho názoru, že mu v ďalšom konaní postavenie účastníka neprislúcha, mal správny orgán vydať rozhodnutie o tom, že mu postavenie účastníka konania nepriznáva. V tejto súvislosti žalobca poukazoval na uznesenie NS SR 6 Sžo/297/2008. 4. Žalobca tvrdí, že rozhodnutím žalovaného bol, resp. môže byť dotknutý na jeho právach a povinnostiach, najmä za situácie, keď žalovaný už vo výroku rozhodnutia konštatoval, že k úmrtiu zomrelého M. W. došlo v dôsledku pracovného úrazu a teda že existuje určitá miera zodpovednosti žalobcu ako zamestnávateľa. Žalovaný pritom pri rozhodovaní o predbežnej otázke vychádzal iba z dôkazov navrhnutých vedľajšou účastníčkou, ako aj bez toho, aby sa oboznámil s obsahom spisu 10 C/33/2012 a bez nariadenia znaleckého posudku, hoci znalecké dokazovanie mu v rozhodnutí 14 S/43/2015 uložil Krajský súd v Trnave. Nakoľko úvaha o predbežnej otázke môže byť iba súčasťou odôvodnenia rozhodnutia, nie jeho výroku, žalovaný výrokom ako takým porušil zákon (R 61/1965). 5. Záver žalovaného o tom, že k úmrtiu M. W. došlo v dôsledku porušení povinností zo strany žalobcu má vplyv na status žalobcu, pričom konštatovanie, že išlo o pracovný úraz môže mať priamy vplyv na práva a povinnosti žalobcu v konaní o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy vedenom pred Okresným súdom Trnava pod č.k. 10 C/33/2012, v konaní pred Inšpektorátom práce, ako aj v konaní podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v prípade uplatňovania regresných nárokov voči žalobcovi. Tieto skutočnosti napĺňajú podľa žalobcu obsah jeho práva ako zamestnávateľa zomrelého byť účastníkom správneho konania, v ktorom žalovaný rozhodol o priznaní dávok dôvodiac ich priznanie úmrtím M. W. v dôsledku pracovného úrazu. 6. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhoval žalobu ako nedôvodnú zamietnuť alebo konanie podľa § 247 ods. 2 O.s.p. zastaviť. 7. Uvádzal, že súdy, ktoré už vo veci konali, sa zhodli na tom, že o predbežnej otázke, či v prípade úmrtia poškodeného ide o pracovný úraz, je v zmysle § 7 ods. 1 O.s.p. kompetentný rozhodnúť iba všeobecný súd v civilnom súdnom konaní na základe určovacej žaloby, na podanie ktorej Sociálna poisťovňa nemá vecnú legitimáciu. Nakoľko o tejto otázke nebolo príslušným orgánom právoplatne rozhodnuté, pobočka si o nej urobila úsudok tak, ako jej to umožňuje ustanovenie § 198 ods. 1 zákona a ako to vyplýva aj z právneho názoru Ústavného súdu SR vysloveného v náleze I. ÚS 87/2014-43. Po vrátení veci Sociálnej poisťovni na ďalšie konanie rozsudkom zo dňa 25.06.2015 bolo opätovne vykonané dokazovanie a posúdené všetky predložené a zadovážené doklady a dôkazy, najmä znalecký posudok č. 0010/915/15 zo dňa 29.09.2015 vyhotovený Lekárskou fakultou Karlovej univerzity v Prahe, s odbornými závermi ktorého vyslovila súhlas aj posudková lekárka žalovaného. Na základe vykonaného dokazovania si žalovaný vytvoril úsudok, že úraz poškodeného je pracovným úrazom a rozhodnutím zo dňa 26.10.2015 priznal vedľajšej účastníčke nárok na náhradu nákladov spojených s pohrebom. Výrok jeho rozhodnutia spĺňa všetky náležitosti predpísané ustanovením § 209 zák. č. 461/2003 Z.z., pričom má za to, že absencia úsudku o predbežnej otázke vo výroku rozhodnutia by mala za následok neúplnosť a nezrozumiteľnosť výroku rozhodnutia z dôvodu, že práve skutočnosť, že v tomto prípade išlo o pracovný úraz, zakladala nárok na priznanú úrazovú dávku. 8. Z ustanovenia § 231 ods. 1 písm. g), h), a i) zákona možno vyvodzovať aj právo zamestnávateľa deklarovať, že úraz, ktorý utrpel jeho zamestnanec, nie je pracovným úrazom, toto oprávnenie však nezakladá účastníctvo žalobcu v konaní o úrazovej dávke pred správnym orgánom. Postavenie účastníka konania v predmetnej veci u žalobcu nezakladá ani skutočnosť, že bol zo strany pobočky niekoľkokrát vyzvaný na predloženie dokladov ako zamestnávateľ poškodeného, a žalobca sa týmto nestal účastníkom konania v zmysle § 173 ods. 1 zákona nakoľko rozhodnutím nebol dotknutý na jeho právach a povinnostiach. Podľa názoru žalovaného žalobca nie je účastníkom konania v predmetnej veci a preto nie je povinný mu doručovať rozhodnutie zo dňa 26.10.2015. V tejto súvislosti žalovaný poukazoval aj na to, že sa žalobca v predchádzajúcom konaní pred správnym orgánom ani v preskúmavacom konaní pred Krajským súdom v Trnave svojho účastníctva v konaní nedomáhal. Žalovaný má za to, že úsudok o predbežnej otázke na účely konania pred Sociálnou poisťovňou nie je právne relevantný v konaní pred inými orgánmi, najmä pred orgánmi súdnej moci, ktoré si v konaniach vytvárajú vlastné úsudky na základe vykonaného dokazovania. Námietku žalobcu týkajúcu sa nevykonania znaleckého dokazovania považuje žalovaný taktiež za nedôvodnú nakoľko Sociálna poisťovňa sama na pojednávaní pred krajským súdom navrhla nariadenie znaleckého dokazovania, ktoré súd nepovažoval za účelné. 9. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu nákladov spojených s pohrebom žalovaný vychádzal z objektívne zisteného skutkového stavu veci a postupoval v súlade so zákonom, pričom žalobca účastníkom predmetného konania nie je a v prípade rozhodnutia zo dňa 26.10.2015 ani nejde o rozhodnutie, ktoré by v zmysle § 247 ods. 2 O.s.p. nadobudlo právoplatnosť po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov nakoľko právoplatným sa stalo bez toho, aby bolo napadnuté odvolaním. 10. Účastníčka konania M. W. v písomnom vyjadrení k žalobe navrhla žalobu odmietnuť ako podanú zjavne neoprávnenou osobou, prípadne ju podľa § 190 SSP zamietnuť. Podľa jej názoru je napadnuté právoplatné a vykonateľné rozhodnutie v celom rozsahu vecne správne a žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie danej žaloby nakoľko sa ňou nedomáha ochrany žiadneho svojho subjektívneho práva, ktoré by sa akokoľvek týkalo alebo vyplývalo z napadnutého rozhodnutia. Nedošlo k naplneniu podmienok ustanovenia § 179 ods. 1 SSP nakoľko žalobca nebol a ani nemal byť účastníkom administratívneho konania, nejde o opomenutého účastníka a žaloba bola podaná účelovo s cieľom oddialiť rozhodnutie Okresného súdu Trnava vo veci 10 C/33/2012. Postavenie účastníka konania vo veciach sociálneho poistenia podľa § 173 zák. č. 461/2003 Z.z. žalobca nespĺňa nakoľko v dávkovom konaní sa nekonalo o jeho právach alebo povinnostiach ustanovených týmto zákonom, napadnutým rozhodnutím nemôže byť zasiahnuté do žiadnych jeho práv alebo povinností vyplývajúcich zo zákona č. 461/2003 Z.z. a žalobca ani „nevstúpil“ do dávkového konania, t.j. počas trvania dávkového konania netvrdil, že je účastníkom konania v tom zmysle, že by mohol byť napadnutým rozhodnutím na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý. 11. Súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu dospel k záveru, v súlade s právnym názorom žalovaného a ďalšej účastníčky, že žalobca nie je opomenutým účastníkom administratívneho konania o uplatnenom nároku žiadateľky M. W. vo veci náhrady nákladov spojených s pohrebom podľa § 101 zákona o sociálnom poistení, ktorého skutkovým základom je úmrtie manžela v dôsledku pracovného úrazu, a neboli tak naplnené podmienky pre postup súdu podľa § 179 ods. 31 v spojení s § 491 ods. 1 Správneho poriadku (podľa právnej úpravy účinnej v čase začatia konania § 250b ods. 2 O.s.p.). 12. Podľa § 179 SSP (1) Ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom administratívneho konania malo konať (ďalej len "opomenutý účastník"), správny súd overí správnosť tohto tvrdenia a skutočnosť, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako tri roky, a ak sú tieto podmienky splnené, uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný doručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie. (2) Ak orgán verejnej správy bezdôvodne nedoručí rozhodnutie alebo opatrenie opomenutému účastníkovi, správny súd mu i bez návrhu môže uznesením uložiť pokutu. (3) Doručením uznesenia správneho súdu podľa odseku 1 orgánu verejnej správy sa zo zákona odkladajú účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, a to až do právoplatnosti rozhodnutia o riadnom opravnom prostriedku, ak osobitný predpis upravujúci konanie pred orgánom verejnej správy jeho podanie proti napadnutému rozhodnutiu alebo opatreniu pripúšťa. V takom prípade je opomenutý účastník oprávnený na podanie riadneho opravného prostriedku v lehote a za podmienok ustanovených osobitným predpisom a orgán verejnej správy je povinný o tomto riadnom opravnom prostriedku konať a rozhodnúť. (4) Po právoplatnosti uznesenia podľa odseku 1 správny súd konanie zastaví. Správny súd zastaví konanie vždy aj vtedy, ak od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia do podania žaloby opomenutým účastníkom uplynuli viac ako tri roky. (5) Opomenutý účastník môže opätovne podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy podľa odseku 1, len ak proti tomu nie je prípustný riadny opravný prostriedok, a v lehote počítanej od vykonania správnym súdom nariadeného doručenia. (6) Ak proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy podľa odseku 1 je prípustný riadny opravný prostriedok, môže opomenutý účastník podať novú správnu žalobu proti rozhodnutiu o tomto opravnom prostriedku. (7) Ak sa správny súd nestotožní s tvrdením opomenutého účastníka, vo veci ďalej koná. Podľa § 491 ods. 1 SSP Ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 173 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení Účastník konania vo veciach sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom je právnická osoba alebo fyzická osoba, o ktorej právach alebo povinnostiach ustanovených týmto zákonom sa má konať alebo ktorej práva alebo povinnosti ustanovené týmto zákonom môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté, alebo ktorá tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutá, a to až do času, kým sa preukáže opak (ďalej len "účastník konania"). Podľa § 198 zák. č. 461/2003 Z.z. (1) Ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol iný príslušný orgán, je organizačná zložka Sociálnej poisťovne takýmto rozhodnutím viazaná; inak si organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže o takejto otázke urobiť úsudok alebo dá príslušnému orgánu podnet na začatie konania. (2) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne si nemôže ako o predbežnej otázke urobiť úsudok o tom, či a kto spáchal trestný čin, priestupok, správny delikt, alebo o osobnom stave fyzickej osoby, ak patrí o ňom rozhodovať súdu. 13. V právnej teórii ani v súdnej praxi nie je sporným, že Sociálna poisťovňa nie je subjektom s právomocou rozhodovania o tom, či úraz zamestnanca je alebo nie je pracovným úrazom. Z obsahu výrokovej časti rozhodnutia žalovaného č. 68267-89/2015-TT zo dňa 26.10.2015 ani z jeho odôvodnenia pritom nie je dôvodné vyvodzovať, že by žalovaný v tomto smere svoje právomoci prekročil určením, že smrteľný úraz J. W. zo dňa 10.12.2009 je úrazom pracovným. Rozhodnutie je bez akýchkoľvek pochybností rozhodnutím o nároku pozostalej manželky na úrazovú dávku upravenú zákonom o sociálnom poistení, podmienkou priznania ktorého je kladné riešenie otázky, či utrpený úraz má alebo nemá pracovný charakter. Právna úprava konania vo veciach sociálneho poistenia v ustanovení § 198 ods. 1 zákona rozhodujúcej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne umožňuje pre potreby konania urobiť si o tejto otázke úsudok, pokiaľ o nej právoplatne nerozhodol kompetentný orgán, tak, ako to žalovaný urobil a zdôvodnil v obsahu svojho rozhodnutia. Riešenie tejto otázky žalovaným nie je záväzné pre konania iných správnych orgánov ani pre konanie súdu, pričom konštatovanie úmrtia poškodeného v dôsledku pracovného úrazu vo výrokovej časti rozhodnutia je v tejto súvislosti iba súčasťou identifikácie priznanej dávky, nie rozhodnutím o charaktere úrazu. Za nedôvodný preto bolo potrebné považovať odkaz žalobcu na judikované rozhodnutie R61/1965, odhliadnuc už od skutočnosti, že sa týka konania a rozhodovania súdu. 14. Samotné účastníctvo v konaní o priznanej dávke rieši ustanovenie § 173 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, podmienky ktorého žalobca zjavne nespĺňa nakoľko nie je subjektom, o právach alebo povinnostiach ustanovených zákonom o sociálnom poistení sa konalo (predmetom konania bol výlučne nárok pozostalej manželky na dávku sociálneho poistenia - náhradu nákladov spojených s pohrebom), rozhodnutie sa práv ani povinností žalobcu ustanovených zákonom o sociálnom poistení nedotýka (žalobca existenciu takýchto konkrétnych práv alebo povinností ani netvrdil) a žalobca v administratívnom konaní dotknutosť jeho práv alebo povinností ani neuvádzal a účastníctva sa nedomáhal. Existenciu konkrétnych práv, povinností alebo právom chránených záujmoch žalobcu, ktoré by mohli byť rozhodnutím o nároku pozostalej manželky zamestnanca priamo dotknuté, nezistil ani vo veci konajúci súd. Argumentácia žalobcu právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveným v uznesení sp. zn. 6 Sžo 297/2008 zo dňa 17.06.2009, podľa ktorého, v skratke, každý má právo byť účastníkom konania, v ktorom sa rozhoduje aj o jeho právach a povinnostiach, nie je dôvodná práve vzhľadom na odlišnosť právnej situácie žalobcu, ktorý nedostatok svojej účasti v konaní správneho orgánu namietal v súvislosti s konaním o nároku pozostalej manželky, v ktorom sa o právach a povinnostiach žalobcu nerozhodovalo. V neposlednom rade právny názor NS SR bol vyslovený pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu, ktorý nekonal s fyzickou osobou a postavenie účastníka konania jej nepriznal (bez rozhodnutia o tom) napriek žiadosti o pribratie do konania. V danom prípade žalobca v administratívnom konaní, napriek svojej vedomosti o jeho priebehu, možnú spojitosť rozhodnutia s jeho právami alebo povinnosťami netvrdil a svojho účastníctva sa nedomáhal. 15. V konečnom dôsledku, v rozpore s právnym názorom žalobcu, vznik jeho účasti v konaní vo veciach sociálneho poistenia nezakladá ani skutočnosť, že bol žalovaným v rámci povinnej súčinnosti vyplývajúcej zo zákona ako zamestnávateľ poškodeného opakovane vyzývaný na predkladanie dokladov či stanovísk. Takáto právna konštrukcia vzniku účastníctva v konaní nemá oporu v zákone za použitia akýchkoľvek legálnych pravidiel jeho výkladu. 16. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, súd z okolností prípadu nezistil dôvodnosť tvrdenia žalobcu o jeho opomenutí postupom správneho orgánu v konaní, ktorého výsledkom je rozhodnutie č. 68267-89/2015-TT zo dňa 26.10.2015, a preto správnu žalobu opomenutého účastníka ako podanú zjavne neoprávnenou osobou podľa § 98 ods. 1 písm. e) v spojení s § 491 ods. 1 SSP (zák. č. 162/2015 Z.z.) odmietol. 17. O trovách konania žalovaného rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že tomuto účastníkovi v konaní žiadne trovy nevznikli, a o práve účastníčky M. W. na ich náhradu voči žalobcovi, ktorý nedôvodným podaním žaloby zavinil jej odmietnutie, podľa § 171 ods. 1 SSP, s tým, že o výške náhrady trov podľa § 175 ods. 2 SSP vydá po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatné uznesenie vyšší súdny úradník. 18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Trnave a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.