Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/24/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2016200242 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2016200242.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a členov senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v právnej veci žalobcu: ml.Y. I., nar.XX.XX.XXXX, bytom ul. J. č.XXX/X, XXX XX I., zast. zákonnou zástupkyňou: W. I., bytom ul. J. č.XXX/X, XXX XX I., právne zast.: JUDr. Beatrica Babačová, advokátka, so sídlom Hlavná 43, 931 01 Šamorín proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, odbor opravných prostriedkov, ul. Vajanského č. 2, 917 02 Trnava, vo veci žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TT-OOP4-2016/008717 zo dňa 17.02.2016, takto r o z h o d o l : I. Súd napadnuté rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Trnava, odbor opravných prostriedkov č. OU- TT-OOP4-2016/008717 zo dňa 17.02.2016 a rozhodnutie Okresného úradu Trnava, odbor všeobecnej vnútornej správy sp.č.OU-TT-OVVS2-2016/001435 (OU-TT-OVVS2-2015/037107) Pr.č.1452/2015 Za zo dňa 15.12.2015 z r u š u j e a vec vracia prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. II. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou podanou dňa 15.4.2016, opravenou písomným podaním zo dňa 24.6.2016 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného Okresného úradu Trnava, odbor opravných prostriedkov č.OU-TT-OOP4-2016/008717 zo dňa 17.02.2016, ktorým žalovaný ako druhostupňový správny orgán zamietol odvolanie W. I., ktoré podala ako zákonný zástupca ml. Y. I. a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Trnava, odbor všeobecnej vnútornej správy sp.č.OU-TT-OVVS2-2016/001435 (OU- TT-OVVS2-2015/037107) Pr.č.1452/2015 Za zo dňa 15.12.2015, uznal za vinného žalobcu ml.Y. I., nar.XX.XX.XXXX zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa ust. § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch. 2. Žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne v žalobe namietal, že zo strany správneho orgánu došlo k porušeniu viacero ustanovení zákona č.71/1967 Zb. o správnom konaní a to najmä ust. § 33 ods. 1 citovaného zákona, kedy správne orgány predvolali na výsluch svedka - oznamovateľa M. I. a svedkyňu N. Y. a ktorí sa na výsluch nedostavili, pričom žalobca nemal žiadnu možnosť využiť svoje zákonné právo klásť týmto svedkom otázky na ústnom pojednávaní a správny orgán vychádzal len z prvotných výpovedí týchto svedkov, ktoré boli podané pri oznámení o spáchaní priestupku žalobcu. Správne orgány ďalej pochybili v tom, že spisový materiál s odvolaním žalobcu predložili odvolaciemu orgánu, pričom ho nedoplnili v zmysle návrhov ktoré predložila zákonná zástupkyňa žalobcu a vychádzali len z jednostranných zistení. Pokiaľ sa týka samotnej skutkovej podstaty dotknutého priestupku, právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že pokiaľ ide o narušenie občianskeho spolunažívania je potrebné, aby došlo k určitej intenzite konania, ktoré možno zaradiť pod niektorú zo skutkových podstát uvedenú v § 49 ods. 1 zák.č.372/1990 Zb.. Z formulácie skutkovej podstaty daného priestupku vyplýva, že za hrubé správanie majúce schopnosť narušiť občianske spolunažívanie sa považuje vyhrážanie ujmou na zdraví, úmyselné drobné ublíženie na zdraví, nepravdivé obvinenie z priestupku, schválnosti a prípadné ďalšie konania, ktoré sú svojou intenzitou a dopadmi kvalifikované obdobným spôsobom narušiť občianske spolunažívanie. Na naplnenie subjektívnej stránky tohto priestupku nestačí, že páchateľ konal úmyselne niečo, čo narušilo občianske spolužitie, ale musí byť preukázané, že jeho úmysel smeroval k spôsobeniu následku uvedeného v tomto ustanovení t. j. k narušeniu tohto spolunažívania. V danom prípade ak by prvostupňový správny orgán riadne a dôsledne preskúmal všetky okolnosti, musel by zistiť že prednesené slová: “choď do piče“ boli prednesené do domáceho bytového telefónu na trvalej adrese obvineného, pričom predmetom uvedeného telefonátu bolo domáhanie sa návštevy riešenia obvineného za údajné vysmievanie sa a osočovanie syna oznamovateľa. Za daných okolností sa rozhovor ukončil vo veľmi emočnej vypätej situácii pre mladistvého, avšak správanie mladistvého nemožno označiť ako vyhrážanie sa ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťou alebo iným hrubým správaním voči oznamovateľovi. Z vykonaného dokazovania teda vyplýva, že mladistvý použil v rámci telefonického rozhovoru s oznamovateľom výraz ktorý je spôsobilý niekoho uraziť, avšak či boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. d) zák.č.372/1990 Zb. je nevyhnutné zohľadniť všetky okolnosti za ktorých bol predmetný výrok prednesený. Nie je zanedbateľné ani to, že na oznamovateľa bola v tom čase inou osobou privolaná hliadka obecnej polície z dôvodu, že pred bytovým domom, v ktorom býva mladistvý sa domáhal vstupu do domu a bol ozbrojený palicou a vykrikoval do domáceho bytového telefónu. Zákonná zástupkyňa žalobcu sa domáhala v odvolacom konaní preverenia týchto skutočností a doplnenie dokazovania, avšak odvolací orgán sa týmito námietkami nezaoberal a stotožnil sa s prvostupňovým rozhodnutím. 3. V predmetnej veci podal žalovaný vyjadrenie dňa 30.6.2016, v ktorom uviedol, že mladistvý Y. I. sa v zápisnici o prejednaní priestupku priznal, že voči oznamovateľovi M. I. použil vulgárne slová „choď od piče“, pričom zápisnicu vlastnoručne podpísal a podpísala ju aj zákonná zástupkyňa žalobcu a v zápisnici ďalej uviedol, že nežiada správny orgán, aby ho predvolával na oboznámenie s výpoveďami po jeho výpovedi. Pokiaľ ide o vyhodnotenie výpovedí M. I. a N. Y., žalovaný uviedol, že títo boli riadne volaní na ústne pojednávanie, svoju neúčasť neospravedlnili a preto prvostupňový správny orgán vychádzal z ich výpovedí, ktoré podali v štádiu objasňovania priestupku pred orgánmi policajného zboru. Ďalej žalovaný uviedol, že ml.Y. I. bol uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d), ktorý sa prejednáva z úradnej povinnosti a jediným účastníkom konania bol v zmysle § 72 zákona o priestupkoch ml. Y. I.. M. I. mal v predmetnom konaní postavenie svedka a nie navrhovateľa, pretože postavenie navrhovateľa má iba osoba na návrh ktorej bolo začaté konanie o priestupku podľa § 68 ods. 1 tzv. návrhové priestupky. Priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) nepatrí medzi návrhové priestupky v zmysle § 68 ods. 1 zákona o priestupkoch. Žalovaný ďalej uviedol, že tvrdenie zákonnej zástupkyne žalobcu, že nebola upovedomená o postúpení odvolania je nepravdivé, pretože takéto upovedomenie prevzala do vlastných rúk dňa 12.2.2016. Pokiaľ ide o námietku, že konanie ml. Y. I. nespĺňa náležitosti priestupku uvedeného v § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, tak ako to tvrdí právna zástupkyňa žalobcu, tak táto námietka je nedôvodná, pretože sa jednalo o hrubé správanie zo strany mladistvého, ktoré prekračuje rámec iným spôsobom nevhodného správania a je zrejmé, že výraz „choď do piče“ je vyjadrením neprístojným a hrubým a teda protiprávnym konaním v zmysle § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch. 4. Z prvostupňového rozhodnutia Okresného úradu Trnava, odbor všeobecnej vnútornej správy sp.č.OU- TT-OVVS2-2016/001435 (OU-TT-OVVS2-2015/037107) Pr.č.1452/2015 Za zo dňa 15.12.2015 vyplýva, že žalobca bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa ustanovenia § 49 ods. 1 písm. d) zákona č.372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorého sa dopustil tým, že dňa 4.10.2015 v čase o 15,00 hod. v obci I. na J. ul. vulgárne nadával M. I., aby išiel „ do piče“, čím úmyselne narušil občianske spolunažívanie iným hrubým správaním. Podľa ust. § 11 ods. 3 zákon o priestupkoch od sankcie upustil, nakoľko má za to, že k náprave páchateľa postačí samotné prejednanie priestupku a podľa § 79 ods. 3 zákona o priestupkoch sa obvinenému z priestupku ml. Y. I. upúšťa povinnosť uhradiť trovy konania. 5. Proti uvedenému rozhodnutiu podala odvolanie dňa 21.8.2016 W. I., ktoré podala ako zákonný zástupca ml. Y. I., v ktorom namietala, že M. I. sa vyhrážal jej synovi ml.Y. I., že mu podreže krk, v minulosti ho viackrát slovne napádal a vyhrážal sa mu a so svedkyňou N. Y. mal jej syn tiež konflikty a z tohto dôvodu považuje za nesprávne, že títo dvaja svedkovia, ktorí boli predvolaní neboli vypočutí pred správnym orgánom v jej prítomnosti resp. v prítomnosti jej syna, ktorý sa takto nemohol brániť. 6. Žalovaný Okresný úrad Trnava, odbor opravných prostriedkov, ako druhostupňový správny orgán rozhodnutím č. OU-TT-OOP4-2016/008717 zo dňa 17.02.2016 zamietol odvolanie W. I., ktoré podala ako zákonný zástupca ml. Y. I. a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Trnava, odbor všeobecnej vnútornej správy sp.č.OU-TT-OVVS2-2016/001435 (OU-TT-OVVS2-2015/037107) Pr.č.1452/2015 Za zo dňa 15.12.2015. Žalovaný uviedol, že po preskúmaní spisového materiálu zistil, že prvostupňový správny orgán postupoval v súlade so zákonom a to keď vyhodnotil konanie ml. Y. I. ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, pričom pri stanovení sankcie za uvedený priestupok prihliadol, že obvinený je mladistvou osobou, že ide o osobu ktorá svoj čin oľutovala a prisľúbila dodržiavanie noriem občianskeho spolunažívania. Z tohto dôvodu správny orgán správne vyhodnotil, že samotné prejednanie priestupku postačuje na nápravu mladistvého a preto mu neuložil žiadnu sankciu. 7. Krajský súd predmetnú vec prejednal bez pojednávania dňa 13.4.2017 v zmysle § 107 ods. 2 a nasl. SSP, pričom zistil, že preskúmavané rozhodnutia sú nezákonné a preto ich zrušil s poukazom na ust. § 191 ods. 1 písm. e, g, SSP a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie prejednanie. 8. Podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č.372/1990 Zb. Priestupky proti občianskemu spolunažívaniu (1) Priestupku sa dopustí ten, kto d) úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním, Podľa § 11 ods. 3 zákona č.372/1990 Zb. (3) Od uloženia sankcie možno v rozhodnutí o priestupku upustiť, ak k náprave páchateľa postačí samotné prejednanie priestupku. Podľa § 3 ods. 2 a 4 zák.č.71/1967 Zb. (2) Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. (4) Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Podľa § 23 ods. 1 zák.č.71/1967 Zb. (1) Účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom. Podľa § 33 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. (1) Účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. 9. Preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil, že prvostupňový správny orgán uznal ml. Y. I. za vinného zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zák.č.372/1990 Zb.. na tom skutkovom základe, že mladistvý vulgárne nadával oznamovateľovi M. I. slovami „choď do piče“, čím podľa názoru správneho orgánov narušil občianske spolunažívanie iným hrubým správaním. 10. Zákonná zástupkyňa žalobcu ako aj právna zástupkyňa žalobcu namietali, že tomuto konaniu predchádzalo iné konanie zo strany M. I., ktorý sa domáhal vstupu do bytového domu, v ktorom býva mladistvý a v čase keď sa snažil dostať sa do tohto bytového domu, mal v rukách palicu. Zákonná zástupkyňa žalobcu poukázala, že jej syn ml. Y. I. mal v minulosti viaceré konflikty s oznamovateľom M. I. ako aj so svedkyňou N. Y. a teda išlo o dlhodobý konflikt, ktorý vyvrcholil práve tým, že oznamovateľ M. I. chcel riešiť osobne tieto problémy s mladistvým, keď sa domáhal vstupu do bytového domu. 11. Prvostupňový správny orgán pri uznaní viny ml. Y. I. vychádzal len z výpovedí vyššie uvedených svedkov M. I. a N. Y., ktoré boli vykonané v štádiu objasňovania pred policajným orgánom, pričom nepristúpil k vykonaniu výsluchu týchto svedkov v rámci správneho konania. Podľa názoru krajského súdu došlo v danom prípade k vážnemu porušeniu ust. § 3 ods. 2 a § 3 ods. 4 zák.č.71/1967 Zb., pretože bola porušená konaním správneho orgánu zásada aktívnej súčinnosti účastníkov konania a zásada zistenia objektívnej pravdy a zistenia skutočného stavu. Okolnosti ktoré predchádzali tomu, keď mladistvý Y. I. vulgárne nadával oznamovateľovi M. I. sú dôležité pre posúdenie, či konanie mladistvého vykazuje taký stupeň spoločenskej nebezpečnosti, aby toto jeho konanie bolo kvalifikované ako priestupok podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch. 12. Krajský súd zastáva názor, že správne orgány boli povinné vykonať výsluch oboch svedkov za prítomnosti žalobcu a zákonnej zástupkyne žalobcu resp. jeho právnej zástupkyne, umožniť týmto osobám, aby kládli svedkom otázky, konfrontovali ich s výpoveďou mladistvého, keďže výpoveď oznamovateľa M. I. je v určitom rozpore s výpoveďou ml. Y. I., ktorý sa priznal, že do bytového telefónu povedal M. I., aby išiel „do piče“, ale táto reakcia z jeho strany bola vyvolaná tým, že M. I. dlho zvonil na bytový zvonček, kričal do telefónu, že mu podreže krk. Oznamovateľ M. I. tieto skutočnosti vo svojej výpovedi neuvádzal a navyše z jeho vyjadrenia, ktoré urobil pred políciou, ako aj z výpovede svedkyne N. Y. vyplýva, že mladistvý mal okrem slov „choď do piče“ použiť aj slová „páľ do piče ty kokot“. 13. Prvostupňový správny orgán vyhodnotil celé konanie jednostranne, neprihliadol na okolnosti ktoré predchádzali skutku, ktorý je kladený mladistvému za vinu a odvolací orgán si závery prvostupňového správneho orgánu osvojil tým, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. 14. Zásada aktívnej súčinnosti účastníkov konania vychádza z koncepcie, že účastník konania je aktívnym činiteľom tohto procesu a nie iba pasívnym objektom činnosti správnych orgánov. Premietnutie tejto zásady do správneho konania sa prejavuje v tom, že v celom priebehu konania sa ráta s aktívnou spoluúčasťou účastníka konania a správny orgán musí preto vytvárať podmienky na to, aby takáto spoluúčasť bola možná. Uspokojenie sa len s dôkazmi ktoré boli vykonané v štádiu objasňovania mimo správneho konania, keď tieto dôkazy majú zásadný význam pre posúdenie viny priestupcu je v rozpore so zásadou aktívnej súčinnosti účastníkov v správnom konaní. Skutočnosť, že M. I. a N. Y. boli zo strany správneho orgánu volaní na výsluch a títo sa bez ospravedlnenia nedostavili, nezbavuje správny orgán povinnosti, aby tieto osoby zabezpečil pre účely správneho konania a umožnil tak žalobcovi, aby bola naplnená zásada aktívnej súčinnosti žalobcu pri zisťovaní objektívnej pravdy. 15. Ako je vyššie uvedené, v danom konaní došlo zo strany správnych orgánov aj k porušeniu zásady objektívnej pravdy, ktorá vyžaduje, aby správny orgán úplne a presne zistil skutkový stav a zaobstaral si podklady pre rozhodnutie. Táto zásada úzko súvisí so zásadou zákonnosti, pričom zistením skutočného stavu veci sa rozumie zistenie všetkých podstatných skutočností v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. V správnom konaní platí vyhľadávacia zásada, pri ktorej účastníci nenesú procesnú zodpovednosť za zistenie určitej skutočnosti a zo správneho poriadku vyplýva, že za zisťovanie podkladov pre rozhodnutie nesie zodpovednosť správny orgán. V danom prípade bolo teda povinnosťou správneho orgánu, najmä prvostupňového správneho orgánu, aby dôsledne uplatňoval zásadu objektívnej pravdy, zistil všetky okolnosti ktoré predchádzali skutku, ktorý kvalifikoval správny orgán ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu s prihliadnutím na správanie sa oznamovateľa, vyhodnotil stupeň spoločenskej nebezpečnosti konania priestupcu vo vzťahu k týmto okolnostiam a presvedčivo rozhodol. 16. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti, krajský súd napadnuté rozhodnutia zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. e, g) SSP, pretože zistenie skutkového stavu orgánu verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a zo strany správneho orgánu došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. 17. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 167 ods. 1 SSP, keď procesne úspešnému žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. 18. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3ods.9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR a to v lehote 30 dní od jeho doručenia. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.