KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Trnava10. 9. 2017plný text

Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 43Sp/6/2016 z 10. 9. 2017

CitáciaRozsudok Krajského súdu Trnava z 10. septembra 2017, sp. zn. 43Sp/6/2016, ECLI:SK:KSTT:2017:2016200263.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 43Sp/6/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2016200263
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2016200263.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Bundzelom v právnej veci navrhovateľa:
D. M., nar. X.X.XXXX, bytom W. XXXX/XX, XXX XX F. proti odporkyni Sociálna poisťovňa - ústredie
Bratislava, ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o návrhu na preskúmanie rozhodnutia odporkyne
číslo: 22728-2/2016-BA zo dňa 21.1.2016 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd napadnuté rozhodnutie odporkyne Sociálnej poisťovne - ústredie Bratislava číslo:
22728-2/2016-BA zo dňa 21. januára 2016 podľa § 250j ods. 2 písm. c) a d) O.s.p. z r u š u j e a
vec jej vracia na ďalšie konanie.

Navrhovateľovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.
Rozhodnutím číslo: 22728-2/2016-BA zo dňa 21.1.2016 bol navrhovateľovi podľa § 179 ods. 1 písm. a)
prvého bodu zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vo veci nároku na úrazovú rentu rozhodnuté
tak, že podľa § 88 zákona o sociálnom poistení nemá na ňu nárok. V odôvodnení rozhodnutia bolo
konštatované, že navrhovateľ podľa lekárskej správy Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava, vyhotovenej
dňa 19.11.2015, ktorá je prílohou tohto rozhodnutia, má navrhovateľ ako poškodený, ktorý si uplatnil
nárok na úrazovú rentu podaním žiadosti, ktorá bola doručená Sociálnej poisťovni, pobočka Bratislava
dňa 29.9.2015, v dôsledku pracovného úrazu zistený pokles pracovnej schopnosti v rozsahu 30%,
v dôsledku čoho podľa § 88 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov nespĺňa
podmienku nároku na úrazovú rentu. Ďalej bolo rozhodnutí odporkyne uvedené, že posudkový lekár
vychádza zo zdravotnej dokumentácie poškodeného obsahujúcej doložené odborné nálezy z vyšetrení
a hospitalizácii ako aj z objektívneho vyšetrenia poškodeného vykonaného priamo posudkovým
lekárom. Pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti poškodeného vrátane stanovenia konkrétnej
percentuálnej miery tohto poklesu sa zohľadňuje stupeň funkčného postihnutia organizmu následkom
pracovného úrazu alebo choroby z povolania, pracovná náplň, percento pracovných úkonov popísaných
v profesiograme, ktoré môže poškodený s daným funkčným postihnutím vykonávať, zohľadnenie, či
bol poškodený preradený na výkon inej práce z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania,
resp. či bol s poškodeným ukončený pracovný pomer pre poškodenie zdravia alebo či poškodený môže
vykonávať inú prácu, nie tú ktorú vykonával pred pracovným úrazom alebo pred priznaním choroby z
povolania ako aj možnosť ďalšieho uplatnenia poškodeného u zamestnávateľa, kde poistná udalosť
vznikla, ako aj možnosť uplatnenia na trhu práce s prihliadnutím na dosiahnuté vzdelanie poškodeného
(tzv. pracovná rekomandácia). Pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti posudkový lekár neskúma
pokles pracovných schopností poškodeného voči všetkým pracovným zaradeniam, ktoré by mohol
potenciálne vykonávať, ale len voči jednému, doterajšiemu pracovnému zaradeniu, v ktorom vznikol
pracovný úraz alebo choroba z povolania. Týmto sa zásadne odlišuje posudzovanie poklesu pracovnej



schopnosti na účely úrazovej renty od posudzovania zdravotného stavu na účely invalidity. Znamená to,
že pokles pracovnej schopnosti môže byť ohodnotený iným (vyšším alebo nižším) percentom poklesu
pracovnej schopnosti, ako bude miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na účely
invalidity na to isté zdravotné postihnutie. Zo záveru lekárskej správy zo dňa 19.11.2015 vyplýva, že
navrhovateľ ako poškodený „môže vykonávať všetky pôvodné činnosti za uľahčených podmienok na
skrátený úväzok“.

2.
Proti rozhodnutiu podal navrhovateľ návrh na jeho preskúmanie súdom, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s
týmto rozhodnutím a žiadal o nové posúdenie svojho zdravotného stavu posudkovým lekárom. Poukázal
na to, že naďalej chodí o barliach, dňa 24.2.2016 je objednaný na magnetickú rezonanciu, ktorej výsledky
predloží pri posudzovaní jeho zdravotného stavu.

3.
Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 9.3.2017 k opravnému prostriedku navrhovateľa
uviedla, že na základe jeho námietok bol jeho zdravotný stav opätovne posúdený posudkovým
lekárom pobočky v Trnave dňa 20.2.2017, pričom po preskúmaní kompletnej spisovej dokumentácie
navrhovateľa bola stanovená miera poklesu pracovnej schopnosti v rozsahu 45%, s dátumom vzniku
nároku na úrazovú rentu odo dňa 17.7.2015. V tejto súvislosti bolo poukázané na záver lekárskej
správy zo dňa 20.2.2017 v bode s názvom „celkový posudok“, v ktorej posudková lekárka uviedla,
že vyplývajúc z ortopedického vyšetrenia navrhovateľ utrpel kontúziu členka a dolnej končatiny s
parciálnou léziou šľachy s následným impingement syndrómom. „EMG vyšetrenie negatívne na nervovú
léziu, avšak sval je výrazne atrofický až neprítomný“. V lekárskej správe bolo ďalej konštatované, že
navrhovateľ má nariadené nosenie elastickej bandáže a za tohto stavu posudková lekárka pobočky
Trnava určila u navrhovateľa mieru poklesu pracovnej schopnosti v rozsahu 45%. Vzhľadom k týmto
zisteným skutočnostiam ako aj v dôsledku toho, že uplynula lehota na vydanie rozhodnutia o opravnom
prostriedku v rámci autoremedúry žiadala, aby súd napadnuté rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej
vrátil na ďalšie konanie za účelom vydania nového rozhodnutia o nároku navrhovateľa na úrazovú rentu
s mierou poklesu pracovnej schopnosti v rozsahu 45% odo dňa 17.7.2015, v súlade s medicínskymi
závermi obsiahnutými v lekárskej správe posudkovej lekárky zo dňa 20.2.2017.

4.
Krajský súd preskúmal na základe návrhu navrhovateľa napadnuté rozhodnutie, vo veci rozhodol bez
nariadenia pojednávania postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 250f O.s.p. a po oboznámení
sa s celým obsahom spisového materiálu dospel k záveru o dôvodnosti odvolania navrhovateľa.

Podľa § 244 O.s.p.

(1) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

(2) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,
orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj
fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických
osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu").

Podľa § 250l O.s.p.



(1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie
o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.

(2) Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou
§ 250a.

Podľa § 83 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení poškodený na účely poskytovania úrazových
dávok je zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 a fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2, ak utrpeli
pracovný úraz alebo sa u nich zistila choroba z povolania.

Podľa § 88 ods. 1 cit. zákona poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu
alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť
zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 (ďalej len "pokles pracovnej schopnosti") a
nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Podľa § 89 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, ak sa poškodenému vypláca invalidný dôchodok, zníži
sa suma úrazovej renty určená podľa odseku 1 o sumu tohto dôchodku. Úrazová renta sa vypláca v
sume zníženej podľa prvej vety aj vtedy, ak zanikol nárok na výplatu dôchodkovej dávky.

Podľa § 89a zákona o sociálnom poistení nárok na úrazovú rentu zaniká dňom dovŕšenia dôchodkového
veku alebo dňom priznania predčasného starobného dôchodku.

Podľa § 195 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním
rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné
podklady na rozhodnutie. Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov
konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej
zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci
objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech,
alebo v neprospech účastníka konania.

5.
V danom prípade súd po oboznámení sa s kompletným spisovým materiálom odporkyne, námietkami
navrhovateľa ako aj vyjadrením odporkyne (táto sama žiadala navrhovateľom napadnuté rozhodnutie
zrušiť a vec jej vrátiť na ďalšie konanie) dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť
postupom podľa § 250j ods. 2 písm. c) a d) O.s.p. a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie. V predmetnej
veci na základe znovuposúdenia zdravotného stavu navrhovateľa bolo v priebehu preskúmavacieho
konania zistené, že u navrhovateľa došlo k stanoveniu vyššej miery pracovnej schopnosti, a to v rozsahu
45%, čo vyplýva z lekárskej správy - posudku zo dňa 20.2.2017. Úlohou odporkyne bude preto v ďalšom
konaní po zohľadnení zdravotného stavu navrhovateľa vydať nové rozhodnutie a toto náležite odôvodniť.

6.



O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s ust. § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že
v konaní úspešnému navrhovateľovi súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e možné podať odvolanie (§ 250s O.s.p.).