Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 43Sd/21/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2016200284 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 08. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2016200284.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Bundzelom v právnej veci navrhovateľky: W. B., nar. X.X.XXXX, bytom V. XXX, XXX XX V. proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie Bratislava, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia odporkyne takto r o z h o d o l : Krajský súd napadnuté rozhodnutie odporkyne Sociálnej poisťovne - ústredie Bratislava číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 1.2.2016 p o t v r d z u j e. Navrhovateľke sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1.Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 1.2.2016 odporkyňa podľa ust. § 70 a § 71 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o sociálnom poistení) zamietla navrhovateľke žiadosť o invalidný dôchodok. V odôvodnení rozhodnutia bolo konštatované, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia, pobočky Sociálnej poisťovne Senica zo dňa 11.1.2016 navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. V tejto súvislosti bolo v napadnutom rozhodnutí uvedené, že posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky je obsahom pripojeného odborného posudku o invalidite zo dňa 11.1.2016, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia rozhodnutia a sú v ňom uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. 2.Navrhovateľka napadla správnosť tohto rozhodnutia návrhom na jeho preskúmanie, doručeným odporkyni dňa 4.3.2016 a žiadala ho podľa obsahu svojho podania zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie. Poukázala na to, že posudkový lekár sociálneho poistenia, pobočky Sociálnej poisťovne Senica nedostatočne vyhodnotil ňou priložené odborné nálezy a stanovenú diagnózu a tiež nesprávne zhodnotil objektívny neurologický nález „bez motorického deficitu“. Uviedla, že predložila výsledky z ostatných vyšetrení (MR Dr.Magnet s.r.o., Bratislava), ďalej lekárske správy z FN Nitra - neurochirurgická ambulancia ako aj z ambulancie Senica, z ktorých vyplýva, že u nej bola zistená stredne ťažká porucha statodynamiky s častými recidívami bolesti a s nepriaznivou prognózou bez predpokladu výraznejšieho zlepšenia stavu po operácii. Mala za to, že tieto odborné nálezy uvedené v týchto lekárskych správach neboli pri vyhotovení odborného posudku o invalidite vzaté do úvahy a náležitým spôsobom zhodnotené. Ďalej poukázala na to, že v dôsledku pretrvávajúcich bolestí ako aj existencií motorického deficitu bola v roku 2015 deväť mesiacov dočasne práceneschopná. Žiadala preto opätovne posúdiť svoj zdravotný stav, nakoľko určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovená na 35% nezodpovedá jej zdravotnému stavu, nakoľko z predložených lekárskych nálezov vyplývajú degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s trvalým ťažkým postihnutím funkcie a často recidivujúcimi dlhotrvajúci prejavmi dráždenia nervov a svalov, s ťažkou poruchou statiky a dynamiky chrbtice, s výraznou poruchou svalového korzetu. Uviedla, že tieto zistenia a nálezy odôvodňujú u nej vznik invalidity. 3. Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 9.5.2016 uviedla, že posudkoví lekári sociálneho poistenia v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia ako aj v konaní o opravnom prostriedku na základe predložených odborných lekárskych nálezov a vlastného vyšetrenia vyhodnotili, že navrhovateľkin zdravotný stav nie je zhoršený na úroveň invalidity, lebo má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35%, v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Za tohto stavu zdravotný stav navrhovateľky neodôvodňuje vznik invalidity. Na základe podaného opravného prostriedku zo strany navrhovateľky bol jej zdravotný stav znovu posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Senica dňa 5.4.2016 a posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie dňa 3.5.2016, pričom posudkoví lekári zotrvali na pôvodnom posudku, keď vyhodnotili na základe predložených odborných lekárskych nálezov ako aj vlastného vyšetrenia, že navrhovateľkin zdravotný stav nie je zhoršený na úroveň invalidity, lebo má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 4. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne podľa § 250l a nasl. O.s.p., oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, vec prejednal a rozhodol na pojednávaní konanom dňa 7.8.2017 v neprítomnosti navrhovateľky, ktorá sa síce z neúčasti na pojednávaní ospravedlnila, avšak neuviedla konkrétny dôvod, pre ktorý sa pojednávania nemohla zúčastniť, preto súd konal a rozhodol v jej neprítomnosti, postupom podľa § 101 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Súd v správnom súdnictve preskúmava rozhodnutia a postupy orgánov verejnej správy predovšetkým v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe. Rozsahom tvrdení uvedených v žalobe je súd viazaný. Podľa § 250l ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Podľa § 71 zákona o sociálnom poistení (1) Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. (2) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. (3) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. (4) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. (5) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. (6) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. (7) Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. (8) Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. (9) Ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné. (10) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 5.Z pripojeného spisového materiálu odporkyne krajský súd zistil, že na základe žiadosti navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku jej zdravotný stav posúdil dňa 11.1.2016 príslušný posudkový lekár sociálneho poistenia - pobočky Sociálnej poisťovne v Senici, ktorý vyriekol záver, že navrhovateľka nie je invalidná podľa ust. § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posudkoví lekári sociálneho poistenia v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia ako aj v konaní o opravnom prostriedku na základe predložených odborných lekárskych nálezov a vlastného vyšetrenia opätovne posudzovali zdravotný stav navrhovateľky (5.4.2016 a 3.5.2016) a na základe požiadavky súdu dňa 20.6.2017, vychádzajúc z námietok navrhovateľky, pričom vždy bolo konštatované rôznymi posudkovými lekármi tak pobočky ako aj ústredia (navrhovateľka namietala neštandartnosť v postupe posudkovej lekárky MUDr. L., ktorá podľa názoru navrhovateľky objektívne nezhodnotila jej zdravotný stav), že zdravotný stav navrhovateľky nie je zhoršený na úroveň invalidity, lebo má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. V poslednom posudku posudkového lekára zo dňa 20.6.2017 bolo konštatované, že neurochirurgické vyšetrenia, ktoré navrhovateľka opakovane absolvovala dokumentujú objektívny stav bez motorického deficitu (v roku 2015 aj 2016) a diagnostický záver je uvádzaný len symptomaticky: Lumbago = bolesti v krížoch, pričom podozrenie na reumatologické ochorenie sa nepotvrdilo. Za tohto stavu preto nemohlo byť zdravotné postihnutie navrhovateľky zaradené do položky 3.b) ( kap. XV., odd. E prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení) s trvalým ťažkým postihnutím funkcie a často recidivujúcimi, dlhotrvajúcimi prejavmi dráždenia nervov a svalov, s ťažkou poruchou statiky a dynamiky chrbtice, s výraznou poruchou svalového korzetu. Posudkový lekár po preštudovaní posudkovej spisovej dokumentácie zistil, že navrhovateľka nespĺňa posudkové kritériá pre uznanie invalidity, potvrdil posudkový záver predchádzajúceho posúdenia, v ktorom bola určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľky na 35%, čo je horná hranica z percentuálneho rozpätia 20% až 35% pre každú položku: kapitola XV. - choroby podporného a pohybového aparátu, oddiel E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položka 3.b) - degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia (napr. syndróm cervikokraniálny, cervikobrachiálny, lumbálny, lumbosakrálny a syndróm sakroiliakálneho skĺbenia blokády stavcov), slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku, pričom miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť naďalej u navrhovateľky predstavuje 35%, čo nepodmieňuje vznik invalidity. 6. Vzhľadom k tomu, že rôzni posudkoví lekári dospeli k zhodnému záveru (navrhovateľka bola posudzovaná v dňoch 11.1.2016, 5.4.2016, 3.5.2016 a 20.6.2017) a určili naďalej mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľky na 35%, tak krajský súd dospel k záveru, že odporkyňa ako správny orgán postupovala správne, pokiaľ navrhovateľke zamietla žiadosť o priznanie invalidného dôchodku. V predmetnej veci ani v priebehu preskúmavacieho konania neboli zistené také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušiť napadnuté rozhodnutie odporkyne, nakoľko zhodné závery rôznych posudkových lekárov považuje odvolací súd za dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, bez nejasností a vnútorných rozporov. Pochybnosti navrhovateľky o tom, že jej zdravotný stav nebol v konaní náležite posúdený, považuje súd za nedôvodné, vyvolané len subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Navrhovateľka teda v správnom konaní nepreukázala, že by jej zdravotný stav odôvodňoval vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Samozrejme v prípade, že v budúcnosti dôjde u navrhovateľky k zmene zdravotného stavu, resp. k jeho zhoršeniu môže opätovne požiadať o invalidný dôchodok a o nové preskúmanie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 7.Vzhľadom k vyššie uvedeným a zisteným skutočnostiam súd dospel k záveru, že rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 1.2.2016 je vecne správne a preto ho súd podľa § 250q ods. 3 O.s.p. potvrdil. 8. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250l ods. 2 O.s.p. v spojení s ustanovením § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že navrhovateľke, ktorá bola v konaní neúspešná náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.