Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/29/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2016200298 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2016200298.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a členov senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v právnej veci žalobcu: DUOCENTER Slovakia s.r.o., so sídlom Pribinova 23, 811 01 Bratislava, IČO: 35 832 126, právne zast.: JUDr. Jozef Dobrovič, advokát, so sídlom Niťová 3, 821 08 Bratislava, IČO: 42358566, proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Kollárova 8, 917 02 Trnava, vo veci žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.OU-TT-OVBP2-2016/007154/Pl zo dňa 29.02.2016, takto r o z h o d o l : I.Súd napadnuté rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-TT-OVBP2-2016/007154/Pl zo dňa 29.02.2016 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. II. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou podanou dňa 9.5.2016 sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného Okresného úradu Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky č.OU- TT-OVBP2-2016/007154/Pl zo dňa 29.02.2016, ktorým žalovaný ako druhostupňový správny orgán zamietol odvolanie a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Obecného úradu S..Výst.SPA-116/2015/ Tá-461 zo dňa 9.11.2015, opravené listom č.Výst.SPA-116/2015/Tá-50 zo dňa 29.2.2016, ktorý tento prvostupňový správny orgán nariadil žalobcovi ako vlastníkovi stavby odstrániť reklamnú stavbu z pozemku registra „C“ parc.č.2704/1, v katastrálnom území S., osadenej pri ceste II/560 v úseku H. - S. v km 3,000 v smere staničenia vpravo, v ochrannom pásme cesty. 2. Žalobca v žalobe namietal, že napriek rozhodnutiu Krajského súdu v Trnave č.k.14S/157/2013-56 zo dňa 13.novembra 2014, ktorým bolo zrušené predchádzajúce rozhodnutie žalovaného, žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán nepostupoval v intenciách právneho názoru krajského súdu, skutkový stav nedostatočne ustálil a nevysporiadal sa s námietkami, ktoré vzniesol žalobca v odvolaní. Uviedol, že z dikcie zákona je zrejmé, že informačno-reklamné zariadenie žalobcu nie je pevne spojené so zemou o pevný základ na zemi a jeho osadenie si nevyžadovalo žiadnu terénnu úpravu a preto nepodliehal povoľovaciemu režimu podľa stavebného zákona. Žalobca ďalej uviedol, že napriek zrušeniu predchádzajúceho rozhodnutia žalovaného, žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán neviedol nové konanie proti žalobcovi tak ako to naznačil Krajský súd v Trnave a toto konanie bolo vedené so žalobcom v rozpore so zákonom č.50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku. Ďalej žalobca uviedol, že žalovaný bol povinný zistiť presný a úplne skutočný stav veci a zabezpečiť potrebné doklady pred vydaním rozhodnutia, pričom prvostupňový a následne ani odvolací správny orgán nedostatočne zistili skutkový stav a až do skončenia právoplatného aj odvolacieho konania žalobcu ako účastníka konania nevypočuli, s jeho námietkami sa nezaoberali a ani vo vydaných rozhodnutiach vo veci sa s nimi nevysporiadali. Žalobcovi bolo tým odňaté právo vyjadriť sa k podkladom i k spôsobu ich zisťovania zo strany správneho orgánu a prípadne navrhnúť ich doplnenie pred vydaním rozhodnutia. Žalobca namietal, že zo strany žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu došlo k porušeniu zásady zákonnosti, čo je závažným procesným pochybením, z dôvodu ktorého je potrebné obe rozhodnutia ako nezákonné zrušiť. 3. V predmetnej veci podal písomné vyjadrenie žalovaný a to dňa 21.10.2016, v ktorom uviedol, že obec S., ako orgán štátneho stavebného dohľadu, podľa § 99 stavebného zákona, na základe podnetu Okresného riaditeľstva PZ Trnava - Okresného dopravného inšpektorátu oznámila výkon štátneho stavebného dohľadu, so stretnutím na mieste stavby reklamného zariadenia. Nakoľko reklamné zariadenie je voľne prístupné z cesty II/560, zistenie a skonštatovanie skutkového stavu, by prítomnosť vlastníka reklamného zariadenia, neovplyvnila. Z tohto dôvodu nepovažuje za potrebné prvostupňový správny orgán, ani žalovaný zabezpečiť účasť žalobcu pri vykonávaní tohto dohľadu. Obec S. ako stavebný úrad vyzval žalobcu, aby doložil žiadosť o dodatočné povolenie stavby a doklady s ktorými sa preukáže, že stavba je v súlade s verejnými záujmami a konanie prerušil. Súčasne stavebníka upozornil, že ak požadované doklady v stanovenej lehote nedoloží, nariadi odstránenie stavby. Žalovaný uznáva, že postup v konaní prvého stupňa nebol procesne správny, keď stavebný úrad obec S. v relevantnom čase vyzval žalobcu na doloženie dokladov k dodatočnému stavebnému povoleniu, napriek tomu, že v uvedenom čase už nebolo možné reklamné zariadenie dodatočne povoliť, nakoľko bolo ustanovenie § 88b novelizované. Napriek procesnej chybe, ktorej sa dopustil prvostupňový správny orgán, žalovaný konštatuje, že nebola spôsobená žalobcovi žiadna ujma, nakoľko stavbu reklamného zariadenia nie je možné dodatočne povoliť. 4. Z prvostupňového rozhodnutia obce S., Spoločný obecný úrad, Kollárova 8, Trnava č. Výst.SPA-116/2015/Tá-461 zo dňa 9.11.2015, súd zistil, že tento prvostupňový správny orgán ako stavebný úrad nariadil žalobcovi odstránenie stavby a to reklamnej stavby, z pozemku registra „C“, parc.č.2704/1, v katastrálnom území S., osadenej pri ceste II/ v úseku H.-S. v km 3,000 v smere staničenia vpravo, v ochrannom pásme cesty. Dôvodom na vydanie rozhodnutia o odstránenie stavby bola skutočnosť, že reklamné zariadenie stojí v blízkosti nebezpečnej zákruty a jej umiestnenie bolo vykonané bez povolenia príslušného stavebného úradu. Reklamné zariadenie odpútava pozornosť vodičov a zhoršuje bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky. Stavebný úrad konštatoval, že nejde o prenosné zariadenie, ale o stavbu v zmysle § 43 stavebného zákona, t.j. stavebnú konštrukciu pevne spojenú so zemou. Pevné spojenie so zemou bolo zrealizované pomocou oceľových zemných skrutiek a oceľových platničiek, pričom telo zemnej skrutky je tvorené závitovou tyčou, resp. oceľovým profilom betonárskej výstuže a hlavu tvorí roznášacia doska s maticou. K predmetnej stavbe podali svoje vyjadrenie Okresný dopravný inšpektorát Trnava, Okresný úrad Trnava, odbor cestnej dopravy, ako aj Správa a údržba ciest TTSK Trnava. Stavebný úrad vyzval vlastníka rozhodnutím č.Výst.SPA-116/2015/Tá-352 zo dňa 12.8.2015 na predloženie žiadosti a dokladov o tom, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami, avšak stavebník túto žiadosť, ani doklady v stanovenej lehote nepredložil, preto došlo k rozhodnutiu o odstránení stavby. Prvostupňový správy orgán rozhodnutím označeným ako Upovedomenie o oprave zrejmej nesprávnosti č.Výst.SPA-116/2015/Tá-50 zo dňa 29.2.2016, opravil text svojho pôvodného rozhodnutia zo dňa 9.11.2015, keď skonštatoval, že v písomnom vyhotovení rozhodnutia došlo k zrejmej nesprávnosti na str. č. 2 v časti odôvodnenia, kde chybný text: „Stavebný úrad vykonal dňa 19.05.2015 štátny stavebný dohľad na reklamnej stavbe osadenej na pozemku parc.č.2702/1, v k.ú. S.,...“ nahradil textom: „Stavebný úrad vykonal dňa 19.05.2015 štátny stavebný dohľad na reklamnej stavbe osadenej na pozemku registra „C“ parc.č.2704/1 vedeného v registri „E“ parc.č.2702/1 v k.ú. S.,...“. 5. Ďalej obec S. ako prvostupňový správny orgán vydal dňa 12.8.2015 rozhodnutie č. Výst.SPA-116/2015/ Tá-352, ktorým prerušil konanie a vyzval, aby stavebník najneskôr do 15.9.2015 predložil žiadosť o dodatočné povolenie stavby podľa § 58 stavebného zákona a § 15 vyhlášky MŽP č.453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona a doklady, ktorými sa podľa § 88a stavebného zákona preukáže, že stavba je v súlade s verejným záujmom. 6. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca dňa 9.12.2015 odvolanie, v ktorom namietal, že výzva bola doručená žalobcovi až dva dni po stanovenom termíne, ktorý bol určený na doloženie dokladov a žiadosti, čím boli odňaté procesné práva žalobcovi. Ďalej namietal, že termín určený prvostupňovým správnym orgánom bol krátky, teda žalobca mal predložiť žiadosť spolu s dokladmi v neprimerane krátkom čase a uviedol, že reklamné zariadenie nie je umiestnené v k. ú. S., ani na parc.č.2702/1, ani na parc.č.2704/1. 7. Žalovaný ako druhostupňový správny orgán svojim rozhodnutím č. OU-TT-OVBP2-2016/007154/Pl zo dňa 29.02.2016, zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie s odôvodnením, že stavebný úrad v rámci štátneho stavebného dozoru zistil, že stavba podlieha povoľovaciemu režimu podľa stavebného zákona a stavebník v lehote určenej stavebným úradom nepredložil doklady, na ktoré ho stavebný úrad vyzval. 8. Krajský súd v Trnave prejednal vec bez nariadenia pojednávania dňa 11.5.2017 podľa § 107 ods. 2 SSP, pričom zistil, že žaloba je dôvodná. 9. Podľa § 71 ods. 1 stavebného zákona č.50/1976 Zb. (1) Povolenie stavebného úradu vyžadujú, pokiaľ na to nie sú príslušné podľa osobitných predpisov iné orgány, a) terénne úpravy, ktorými sa podstatne mení vzhľad prostredia alebo odtokové pomery, b) ťažobné a im podobné alebo s nimi súvisiace práce, c) informačné, reklamné a propagačné zariadenia, pokiaľ sa umiestňujú na miestach viditeľných z verejných priestorov a pokiaľ sú spojené so stavbou alebo pozemkom Podľa § 72 ods. 1, 2 stavebného zákona č.50/1976 Zb. (1) Podať žiadosť o povolenie terénnych, ťažobných a im podobných alebo s nimi súvisiacich prác, informačných, reklamných a propagačných zariadení je oprávnený vlastník pozemku alebo ten, kto má iné oprávnenie užívať pozemok na požadovaný účel. (2) Podať žiadosť o povolenie informačných, reklamných a propagačných zariadení je oprávnená aj právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá má písomnú dohodu s vlastníkom stavby či pozemku alebo s tým, kto má časove neobmedzené právo užívať stavbu či pozemok, na ktorom sa má zariadenie umiestniť. Podľa § 73 stavebného zákona č.50/1976 Zb. Na konanie o povolení terénnych úprav, ťažobných a im podobných alebo s nimi súvisiacich prác, informačných, reklamných a propagačných zariadení sa vzťahujú primerane ustanovenia oddielu 4. Podľa §140 stavebného zákona č.50/1976 Zb. Vzťah k správnemu poriadku Ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa § 46 Správneho poriadku Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 10. Preskúmaním spisového materiálu súd zistil, že v konaní vedenom na t.s. pod sp.zn.14S/157/2013, krajský súd rozsudkom zo dňa 13.11.2014 zrušil rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-TT-OVBP2-2013-2012/00661/Pa zo dňa 2.10.2013 z dôvodu, že žalovaný sa v nedostatočnej miere zaoberal prvoradou otázkou, či umiestnenie reklamno-informačného a propagačného zariadenia spadá v danom prípade pod povoľovací režim podľa § 71 ods. 1 stavebného zákona. 11. Krajský súd v tejto veci poznamenáva, že sa jednalo o rovnaké reklamné zariadenie, ktorého odstránenie bolo nariadené v konaní, ktoré je predmetom prieskumu v súčasnej dobe, vedeného na Krajskom súde v Trnave, pod sp.zn.14S/29/2016. 12. V pôvodnom zrušujúcom rozhodnutí krajského súdu je na str. 5 uvedené, že súd zistil, že žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán nedostatočne zdôvodnili svoje rozhodnutie. Rozhodnutia sú strohé, bez vyhodnotenia dôkazov ktoré predložil žalobca. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí vôbec nevysporiadal s námietkou, že umiestnenie tohto konkrétneho reklamno-informačného a propagačného zariadenia nepodliehalo povoľovaciemu režimu podľa stavebného zákona, keďže zariadenie nie je spojené pevne so zemou. 13. Z prvostupňového rozhodnutia obce S. vyplýva, že tento stavebný úrad skonštatoval, že reklamné zariadenie je pevne spojené so zemou pomocou oceľových zemných skrutiek a oceľových platničiek, pričom telo zemnej skrutky je tvorené závitovou tyčou, resp. oceľovým profilom betonárskej výstuže a hlavu tvorí roznášacia doska s maticou. 14. Podľa názoru krajského súdu, z uvedeného textu nie je jednoznačne zrejmé, že ide o zariadenie pevne spojené so zemou, s prihliadnutím na stanovisko Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR, ktoré vo svojom stanovisku zo dňa 25.10.2007 č.2007-14328/143923-2:530/Gau uviedlo, že podľa § 43 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov, stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami, zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu. Pevným spojením so zemou sa rozumie: a) spojenie pevným základom, b) upevnenie strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ v zemi alebo o inú stavbu, c) ukotvenie pilótami alebo lanami s kotvou v zemi alebo na inej stavbe, d) pripojenie na siete a zariadenia technického vybavenia územia, e) umiestnenie pod zemou. Táto definícia je prevzatá z práva Európskej únie zo smernice Rady č.89/106 EHS s tým, že sa upresňuje výraz pevné spojenie so zemou vymenovaním všetkých možných technických spôsobov. Nejde len o vymedzenie pojmu stavba na občianskoprávne účely, ale výlučne o administratívnoprávne vymedzenie na účely stavebného zákona a jeho vykonávacích predpisoch. V intenciách uvedeného sa ďalej podľa § 139b ods. 7 písm. c) stavebného zákona na jeho účely (ohlasovanie stavieb stavebnému úradu) považujú prípojky stavieb a pozemkov na verejné rozvodné siete a kanalizáciu všetkých stavieb a pozemkov za drobné stavby. 15. Z vyššie uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že smernica Rady č.89/106/EHS jednoznačne upresňuje výraz pevné spojenie so zemou. Z prvostupňového rozhodnutia, ani z rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé o aké pevné spojenie so zemou v danom prípade došlo pri umiestňovaní stavby, ktorej odstránenie nariadil stavebný úrad, pretože prvostupňový správny orgán konštatuje pevné spojenie so zemou pomocou oceľových skrutiek a oceľových platničiek, pričom telo zemnej skrutky je tvorené závitovou tyčou, resp. oceľovým profilom betonárskej výstuže a hlavu tvorí roznášacia doska s maticou. Zo smernice Rady EU č.89/106/EHS vyplýva, že ak ide o stavbu, ktorá je upevnená strojnými súčiastkami alebo zvarom, čo je teda v danom prípade, musí byť upevnená o pevný základ k zemi alebo o inú stavbu. Takáto skutočnosť zo zisteného skutkového stavu tak ako ju zistili správne orgány a tak ako ju odôvodnili vo svojich rozhodnutiach nie je zrejmá. 16. Zákonodarca v právnej norme v § 71 ods. písm. c) stavebného zákona ustanovuje zákonné podmienky pre umiestnenie a užívanie predmetných zariadení tak, že pre ich umiestnenie sa vyžaduje povolenie stavebného úradu, ak sú spojené so zemou alebo pozemkom, pričom bližšie nešpecifikuje zákonné podmienky na splnenie ktorých možno konštatovať, že predmetné zariadenie je pevne spojené s pozemkom. Pokiaľ však stavba nie je pevne spojená so zemou alebo pozemkom, nepodlieha povoľovaciemu režimu stavebného úradu a preto v danom prípade nie je potrebné, aby stavebný úrad vydával na takúto stavbu stavebné povolenie. 17. Krajský súd konštatuje, že už vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí 14S/157/2013 skonštatoval, že žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán v dôvodoch svojho rozhodnutia neozrejmili, či je reklamno- informačné a propagačné zariadenie spojené skrutkami tak, že došlo zo strany žalobcu k úprave pozemku tak, že pod týmto zariadením bol vytvorený pevný základ. Ani z priloženej fotodokumentácie nebolo možné zistiť, či pozemok pod reklamným zariadením bol upravovaný tak, aby bolo možné jednoznačne potvrdiť, že ide o pevné spojenie so zemou. Pokiaľ reklamno-informačné a propagačné zariadenie je spojené s pozemkom bez akejkoľvek úpravy, nevybetónovanie základov pre osadené trny, podľa názoru krajského súdu nejde o zariadenie pevne spojené so zemou a preto nie je potrebné na jeho osadenie povolenie príslušného stavebného úradu. 18. Krajský súd konštatuje, že stavebný úrad ako aj žalovaný sa neriadili právnym názorom vysloveným krajským súdom v predchádzajúcom konaní, svoje rozhodnutia riadne neodôvodnili, najmä vo vzťahu k otázke či reklamné zariadenie bolo osadené tak, že bolo pevne spojené so zemou. 19. Odôvodnenie rozhodnutia je dôležitou obsahovou náležitosťou správneho rozhodnutia a plní niekoľko funkcií. Predovšetkým má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a zákonnosti rozhodnutia. Tým sa napĺňa jedno z jeho základných pravidiel konania posilňovať dôveru občanov v správnosť rozhodnutia. V rozhodnutí musí správny orgán reagovať na problémy skutkové a právne posúdenie. Zo skutkovej okolnosti treba považovať najmä tie skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a treba uviesť aké dôkazy boli vykonané a ako ich správny orgán vyhodnotil. Správny orgán sa musí venovať v rozhodnutí aj názormi a námietkami účastníkov. Právne posúdenie znamená, že správny orgán subsumuje skutkový stav po príslušnú právnu normu, pričom nestačí len citácia príslušného ustanovenia, ale musí vyložiť aj obsah právnej normy, aby účastníci pochopili vzťah medzi skutkovými a právnymi zisteniami. Podľa názoru krajského súdu sa stavebný úrad ako aj žalovaný nedostatočne riadili týmito zásadami a preto ich rozhodnutie krajský súd zrušil ako nedostatočne odôvodnené. 20. Pokiaľ ide o ďalšie námietky, ktoré vzniesol žalobca, krajský súd poukazuje na to, že za dôvodnú námietku považuje aj námietku, že stavebný úrad pochybil pri tom, keď vyzval žalobcu na doloženie dokladov k dodatočnému stavebnému povoleniu podľa § 88a stavebného zákona, napriek tomu, že v uvedenom ustanovení už nebolo možné stavbu reklamného zariadenia dodatočne povoliť, nakoľko bolo ustanovenie § 88b novelizované, túto procesnú chybu konštatoval aj žalovaný vo svojom vyjadrení. 21. Za dôvodnú považuje námietku žalobcu, že žalovaný ako druhostupňový správny orgán sa nevysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, ktoré vzniesol v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu a to najmä námietka miestnej nepríslušnosti Stavebného úradu obce S. na rozhodovanie, ku ktorej sa žalovaný vo svojom rozhodnutí vôbec nevyjadril. 22. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d), e) SSP a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. 23. O trovách konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP, keď procesne úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. 24. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Trnave a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.