Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 20S/46/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2016200315 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2016200315.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a členov senátu: JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v právnej veci žalobcu: Z. G., nar. XX.X.XXXX, bytom V. XXXX/XXX, XXX XX P., právne zast.: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO: 36 865 281 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č.63, 974 01 Banská Bystrica, vo veci žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100902/1802871/2015/ON zo dňa 02.03.2016, takto r o z h o d o l : I. Súd napadnuté rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 1100902/1802871/2015/ON zo dňa 02.03.2016 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. II. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1.Žalobou podanou dňa 19.05.2016 sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného Finančného riaditeľstva SR č. 1100902/1802871/2015/ON zo dňa 02.03.2016, ktorým tento druhostupňový správny orgán potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Colného úradu Trnava č.1614289/2015 zo dňa 30.10.2015, ktorým prvostupňový správny orgán uložil žalobcovi pokutu vo výške 1.257,46 Eur za to, že žalobca ako daňový dlžník podľa § 12 ods. 2 písm. a) zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov z daňovej povinnosti podľa § 11 ods. 2 písm. a) zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov nepodal podľa § 13 ods. 3 zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov daňové priznanie za zdaňovacie obdobie 14.12.2010, ktoré nebolo podané ani v lehote určenej Colným úradom Trnava vo výzve na podanie daňového priznania č.13329/2011-5862 zo dňa 9.5.2011, čím mal zapríčiniť určenie dane podľa pomôcok podľa §48 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku. 2.Žalobca v žalobe namietal, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore so zásadou ne bis in idem, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci a že v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 3.Žalobca v žalobe namietal, že pokuta mu bola uložená rozhodnutím Colného úradu Trnava č. 1614289/2015 zo dňa 30.10.2015 vo výške 1.257,46 Eur a to napriek tomu, že iným už právoplatným rozhodnutím č.13329/2011-5862 zo dňa 9.5.2011 mu bola uložená pokuta Colným úradom Trnava vo výške 700,-Eur za rovnaký skutok, pričom toto rozhodnutie je právoplatné. Podľa názoru žalobcu ide o duplicitne uloženú pokutu, pretože žalovaný ani Colný úrad Trnava pri zisťovaní skutkového stavu sa vôbec nezaoberali skutočnosťou, že žalobcovi bola už na podklade nevyhovenia výzve na podanie daňového priznania č.13329/2011-5862 zo dňa 9.5.2011 uložená rozhodnutím o porušení daňových predpisov sankcia pokuty podľa § 35 ods. 5 písm. a) zákona o správe daní vo výške 700,-Eur. Existencia právoplatného rozhodnutia vo veci porušenia daňových predpisov vytvorila pre ďalšie konanie colného úradu povinnosť rešpektovať princíp ne bis in idem, ktorý v zmysle Nálezu Ústavného súdu SR č.II.ÚS 185/2014 z 13.11.2014 v procesnom práve „prejavuje vo forme procesných prekážok - prekážky začatého konania v tej istej veci (litispendencia) a prekážky veci právoplatne rozsúdenej (res iudicata). V rovine správneho trestania tento princíp znamená, že nikto nesmie byť potrestaný za ten istý skutok dvakrát". Ďalej žalobca poukázal na uznesenie NS SR sp.zn.5 Tdo 26/2012 z 30.5.2012, z ktorého vyplýva, že pre porušenie princípu ne bis in idem vyjadreného v článku 4 ods. 1 protokolu č.7 je potrebné posúdiť podľa naplnenia troch zásad potrebných pre konštatovanie porušenia princípu ne bis in idem a to totožnosť skutku, totožnosť páchateľa a totožnosť chráneného záujmu. Na predmetný prípad sa táto zásada uplatňuje nasledovne: 1. totožnosť skutku - nevyhovenie výzve na podanie daňového priznania č.13329/2011-5862 zo dňa 9.5.2011, za čo bola žalobcovi uložená rozhodnutím o porušení daňových predpisov pokuta 700,-Eur a rozhodnutím o pokute vo výške 1.257,46 Eur. 2. totožnosť páchateľa - jediným nerešpektujúcim subjektom nevyhoveniu výzve na podanie daňového priznania zo dňa 9.5.2011 bol žalobca. 3. totožnosť chráneného záujmu - v dôsledku nepodania daňového priznania v lehote určenej vo výzve na podanie daňového priznania zo dňa 9.5.2011 nastáva negatívny právny následok spočívajúci v povinnosti správcu dane určiť daň podľa pomôcok, pričom podaním daňového priznania na výzvu by správca dane nemusel pristúpiť k určeniu dane podľa pomôcok. Uvedené skutočnosti v zmysle spomínanej judikatúry ako aj judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, Európskeho súdneho dvora a Nálezu Ústavného súdu SR je potrebné rešpektovať a prijať jednoznačný právny záver, že v konaní žalovaného bol žalobca pri jednočinnom súbehu skutku nevyhoveniu výzve na podanie daňového priznania zo dňa 9.5.2011 v rámci správneho trestania dvakrát potrestaný, čo je v rozpore so zásadou ne bis in idem. 4.V predmetnej veci podal písomné vyjadrenie aj žalovaný a to dňa 29.6.2016, v ktorom uviedol, že rozhodnutím zo dňa 14.12.2011 č.27841/2011-5831 Colný úrad Trnava uložil žalobcovi pokutu za to, že nepodal daňové priznanie v lehote určenej colným úradom vo výzve na podanie daňového priznania zn.13329/2011-5862 zo dňa 9.5.2011, ktorá mu bola doručená 11.5.2011 a lehota na podanie daňového priznania márne uplynula dňa 26.5.2011. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.4.2014. Colný úrad Trnava prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 30.10.2010 uložil žalobcovi pokutu podľa ust. § 155 ods. 1 písm. f) v bode 3 v spojení s § 155 ods. 4 a ods. 6 zák.č.563/2009 Z.z. vo výške 1.257,46 Eur za správny delikt uvedený v § 154 ods. 1 písm. h) zák.č.563/2009 Z.z., ktorého sa žalobca dopustil tým, že zapríčinil svojim konaním podľa § 48 ods. 1 zák.č.563/2009 Z.z. určenie dane podľa pomôcok, keď ako daňový dlžník uvedený v § 12 ods. 2 písm. a) zák.č.106/2004 Z.z., ktorému dňa 14.12.2010 vznikla daňová povinnosť podľa § 11 ods. 2 písm. a) zák.č.106/2004 Z.z. vo výške 12.574,59 Eur z množstva 154.631 kusov tabakových výrobkov - kusových cigariet, nepodal colnému úradu ako správcovi dane - daňové priznanie na spotrebnú daň z týchto tabakových výrobkov v lehote podľa § 13 ods. 3 zák.č.106/2004 Z.z. a následne ani v lehote určenej colným úradom vo výzve na podanie daňového priznania zn.13329/2011-5862 zo dňa 9.5.2011. Podľa právneho názoru žalovaného je z vyššie uvedených zákonných ustanovení zrejmé, že obidva procesné predpisy (zákon č.511/1992 Zb. ako aj zákon č.563/2009 Z.z.) predpokladali uloženie samostatných sankcií jednak za protiprávne konanie spočívajúce v nepodaní daňového priznania ani na základe výzvy správcu dane ako aj za protiprávne konanie, ktorého následkom je určenie dane podľa pomôcok a preto žalovaný nemôže súhlasiť, že v danom prípade došlo k porušeniu zásady ne bis in idem. 5.Z prvostupňového rozhodnutia Colného úradu Trnava č. 1614289/2015 zo dňa 30.10.2015 súd zistil, že žalobcovi bola uložená pokuta vo výške 1.257,46 Eur za správny delikt uvedený v § 154 ods. 1 písm. h) zák.č.563/2009 Z.z., ktorého sa žalobca dopustil tým, že zapríčinil svojim konaním podľa § 48 ods. 1 zák.č.563/2009 Z.z. určenie dane podľa pomôcok, keď ako daňový dlžník uvedený v § 12 ods. 2 písm. a) zák.č.106/2004 Z.z. v znení účinnom ku dňu 14.12.2010, ktorému dňa 14.12.2010 vznikla daňová povinnosť podľa § 11 ods. 2 písm. a) zák.č.106/2004 Z.z. v znení účinnom ku dňu 14.12.2010 vo výške 12.574,59 Eur z množstva 154.631 kusov tabakových výrobkov - kusových cigariet, nepodal Colnému úradu Trnava ako správcovi dane - daňové priznanie na spotrebnú daň z týchto tabakových výrobkov v lehote podľa § 13 ods. 3 zák.č.106/2004 Z.z. a následne ani v lehote určenej Colným úradom Trnava vo výzve na podanie daňového priznania č.13329/2011-5862 zo dňa 9.5.2011. 6.Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca dňa 8.12.2015 odvolanie, v ktorom poukázal, že Colný úrad Trnava mu rozhodnutím zo dňa 14.12.2011 už vyrubili pokutu za nepodanie daňového priznania na základe výzvy zo dňa 9.5.2011 vo výške 700,-Eur, ktorú už zaplatil. 7.Žalovaný Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím č.1100902/1802871/2015/ON zo dňa 02.03.2016 potvrdil prvostupňové rozhodnutie Colného úradu Trnava s odôvodnením, že skutočnosti uvádzané žalobcom sa zakladajú na pravde, t. j. že Colný úrad Trnava skutočne dňa 14.12.2011 uložil žalobcovi pokutu vo výške 700,-Eur za nepodanie daňového priznania z predmetných tabakových výrobkov v lehote určenej vo výzve, pričom táto pokuta bola vo výške 700,-Eur ako aj správne bolo uvedené, že túto pokutu žalobca aj zaplatil. Konanie o tomto správnom delikte prebiehalo súbežne s konaním vo veci vyrubenia dane, pričom konanie vo veci odvolania voči rozhodnutiu Colného úradu Trnava č.27841/2011-5831 zo dňa 14.12.2011 bolo rozhodnutím Finančného riaditeľstva č.1030502/247644/2012/BK zo dňa 24.5.2012 prerušené až do právoplatného ukončenia vyrubovacieho konania, teda až do právoplatného rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR vo veci odvolania voči platobnému výmeru zo dňa 13.9.2013, kde sa primárne riešila otázka vzniku daňovej povinnosti odvolateľa. Ako je zrejmé z výroku i následne odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, napadnutým rozhodnutím colný úrad uložil odvolateľovi pokutu za správny delikt uvedený v § 154 ods. 1 písm. h) zák.č.563/2009 Z.z. ( v zák.č.511/1992 Zb. mu zodpovedal správny delikt sankcionovaný podľa § 35 ods. 1 písm. c/ tohto zákona), preto nemožno súhlasiť, že ide o duplicitne uloženú pokutu, o čom svedčí aj samotná výška teraz uloženej pokuty, ktorá nepredstavuje sumu 700,-Eur, ale sumu 1.257,46 Eur, ktorej určením sa Colný úrad Trnava napadnutým rozhodnutím zaoberal a poukázal na všetky zákonné ustanovenia, ktoré dotknutý správny delikt i sankcionovanie definujú, nielen v zák.č.563/2009 Z.z., ale ktoré ho vymedzovali aj predtým v účinnom zákone č.511/1992 Zb.. Jedinou skutočnosťou, ktorá mohla zapríčiniť zlú interpretáciu teraz napadnutého rozhodnutia odvolateľom je tá skutočnosť, že odvolateľom zapríčinenie určenie dane podľa pomôcok bolo priamym následkom nepodania daňového priznania v lehote určenej vo výzve, pričom takto predmetný správny delikt definuje samostatný § 154 ods. 1 písm. h/ zák.č.563/2009 Z.z., podľa ktorého správneho deliktu sa dopustí ten, kto zapríčinil svojim konaním podľa § 48 ods. 1 určenie dane podľa pomôcok. Nakoľko sa však konaním podľa § 48 ods. 1 zák.č.563/2009 Z.z. rozumie viacero konaní zo strany daňového subjektu, kedy správca dane zisťuje základ dane a určuje daň podľa pomôcok, Colný úrad Trnava z dôvodu, aby bol výrok jasný, určitý a sankcionovaný konanie nezameniteľné s iným konaním vo výroku špecifikoval ktorým konkrétnym konaním odvolateľ zapríčinil určenie dane podľa pomôcok, preto poukázal na nepodanie daňového priznania v lehote určenej vo výzve. 8.Krajský súd v Trnave prejedal vec na pojednávaní konanom dňa 16.3.2017 v zmysle § 107 ods. 1 a nasl. SSP, pričom zistil, že žaloba je dôvodná a preto napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil. 9.Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že poukazuje na ust. § 195 písm. d) SSP, podľa ktorého musí správny orgán pri ukladaní sankcií vychádzať zo zásad, ktoré sú aplikované aj v trestnom konaní. V danom prípade pri ukladaní druhého trestu za rovnaký skutok, nebola uplatnená zásada ne bis in idem, mal žalovaný uložiť úhrnný trest. V tomto smere poukázal aj na to, že došlo v tejto súvislosti aj k zmene zákona a to konkrétne Daňového poriadku, kde v ust. § 155a sa táto zásada premietla od 1.1.2016, musí správca dane na takéto skutočnosti prihliadať. 10.Poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že sa pridržiava sa písomného vyjadrenia z 29.6.2016. Uviedla, že je toho názoru, že v danom prípade ide o dva samostatné správne delikty, kde v prvom prípade sa jedná o porušenie povinnosti podať daňové priznanie na základe výzvy a v druhom prípade sa jedná o to, že colný úrad musel pristúpiť k vyrubeniu dane podľa pomôcok. Ide o dva odlišné správne delikty, ktoré sú uvedené aj v príslušných právnych predpisoch a to zák.č.511/92 Zb. ako aj zák.č.563/2009 Z.z.. Preto žiadala žalobu zamietnuť. 11.Podľa § 11 ods. 2 písm. a) zák.č.106/2004 Z.z. v znení účinnom ku dňu 14.12.2010 daňová povinnosť vzniká aj dňom zistenia tabakových výrobkov ktoré sa nachádzajú alebo sa nachádzali u právnickej osoby alebo u fyzickej osoby, ak táto právnická osoba alebo fyzická osoba nevie preukázať pôvod alebo spôsob nadobudnutia tabakových výrobkov v súlade s týmto zákonom a to bez ohľadu na to, či nakladá alebo nakladala s tabakovými výrobkami ako vlastnými. Podľa § 12 ods. 2 písm. a) zák.č.106/2004 Z.z. v znení účinnom ku dňu 14.12.2010 je daňovým dlžníkom pri vzniku daňovej povinnosti podľa § 11 ods. 2 zák.č.106/2004 Z.z. právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá nevie preukázať v súlade s týmto zákonom pôvod alebo spôsob nadobudnutia tabakových výrobkov u nej zistených, ktoré sa u nej nachádzajú alebo sa nachádzali a to bez ohľadu na to, či nakladá alebo nakladala s tabakovými výrobkami ako vlastnými. Podľa § 13 ods. 2 zák.č.106/2004 Z.z. v znení účinnom ku dňu 14.12.2010 ak je daňovým dlžníkom prevádzkovateľ daňového skladu, prevádzkovateľ tranzitného daňového skladu, prevádzkovateľ daňového skladu pre zahraničných zástupcov alebo ak je daňovým dlžníkom oprávnený príjemca, ktorý v rámci podnikania opakovane prijíma tabakové výrobky v pozastavení dane z iného členského štátu je povinný najneskôr do 25. kalendárneho dňa nasledujúceho po mesiaci v ktorom mu vznikla daňová povinnosť podať colnému úradu daňové priznanie vyhotovené podľa vzoru ustanoveného všeobecnými záväznými predpismi podľa § 42 ods. 3 a v rovnakej lehote zaplatiť daň. Daňové priznanie je povinný podať aj za zdaňovacie obdobie, v ktorom mu daňová povinnosť nevznikla. Podľa § 13 ods. 3 zák.č.106/2004 Z.z. v znení účinnom ku dňu 14.12.2010 daňový dlžník neuvedený v ods. 2 je povinný podať colnému úradu daňové priznanie, najneskôr do troch pracovných dní nasledujúcich po dni vzniku daňovej povinnosti a v rovnakej lehote zaplatiť daň ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 29 ods. 5 zák.č.511/1992 Zb. (5) Ak daňový subjekt nesplní svoju dôkaznú povinnosť pri určení výšky dane, môže správca dane výšku dane s ním dohodnúť. Na túto dohodu sa vzťahuje primerane § 11. Podľa § 29 ods. 6 zák. č. 511/1992 Zb. (6) Ak nesplní daňový subjekt pri dokazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemožno daňovú povinnosť správne určiť a daň sa neurčí ani podľa odseku 5, alebo ak daňový subjekt vykonal úkony, ktoré svojím obsahom alebo účelom odporovali osobitnému predpisu alebo ho obchádzali a ktorých dôsledkom je zníženie základu dane, alebo v prípadoch podľa § 15 ods. 2, je správca dane pri určovaní daňovej povinnosti oprávnený použiť pomôcky, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom. Takýmito pomôckami môžu byť najmä listiny, výpisy z verejných záznamov, daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky a výpovede svedkov v iných daňových veciach, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych orgánov a obcí, záujmových združení a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu, ako aj jemu podobných daňových subjektov. Podľa § 35 ods. 2 zák.č.511/1992 Zb. (2) Pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 sa uplatňuje základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň doručenia rozhodnutia. Ak daňový subjekt podá dodatočné daňové priznanie, uplatní sa základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň podania dodatočného daňového priznania. Ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 10%, pri výpočte pokuty sa namiesto trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky použije sadzba 10%. Podľa § 48 ods. 1 písm. a) zák. č. 563/2009 Z.z. (1) Správca dane zistí základ dane a určí daň podľa pomôcok, ak daňový subjekt a) nepodá daňové priznanie ani na výzvu správcu dane. Podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 3 zák.č.563/2009 Z.z. (1) Správca dane uloží pokutu f) vo výške trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky ročne zo sumy 3. dane určenej správcom dane podľa pomôcok za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. h). 12.Krajský súd zistil, že v spisovom materiáli sa nachádza rozhodnutie Colného úradu Trnava č.27841/2011-5831 zo dňa 14.12.2011, na ktoré poukázal žalobca v žalobe a ktoré podľa jeho názoru je rozhodnutím, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta za rovnaký skutok ako rozhodnutím Colného úradu Trnava č.1614289/2015 zo dňa 30.10.2015. Krajský súd z rozhodnutia Colného úradu Trnava zo dňa 14.12.2011 zistil, že žalobcovi bola uložená pokuta 700,-Eur za skutok, že žalobca ako daňový dlžník v zmysle ust. § 12 os. 2 písm. a) zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov, ktorému vznikla daňová povinnosť podľa § 11 ods. 2 písm. a) zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov nepodal daňové priznanie na spotrebnú daň z tabakových výrobkov v lehote určenej správcom dane Colným úradom Trnava vo výzve na podanie daňového priznania zn.13329/2011-5862 zo dňa 9.5.2011, ktorá bola doručená daňovému subjektu t. j. žalobcovi, pričom lehota na podanie daňového priznania márne uplynula dňom 26.5.2011. 13.Pokiaľ ide o rozhodnutie Colného úradu Trnava č. č.1614289/2015 zo dňa 30.10.2015, ktoré žalovaný ako druhostupňový správny orgán potvrdil, tak z tohto rozhodnutia súd zistil, že žalobcovi bola uložená pokuta 1.257,46 Eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. h) zák.č.563/2009 Z.z., ktorého sa Z. G. dopustil tým, že zapríčinil svojim konaním podľa § 48 ods. 1 zák.č.563/2009 Z.z. určenie dane podľa pomôcok, keď ako daňový dlžník uvedený v § 12 ods. 2 písm. a) zák.č.106/2004 Z.z. v znení účinnom ku dňu 14.12.2010, ktorému dňa 14.12.2010 vznikla daňová povinnosť podľa § 11 ods. 2 písm. a) zák.č.106/2004 Z.z. v znení účinnom ku dňu 14.12.2010 vo výške 12.574,59 Eur z množstva 154.631 kusov tabakových výrobkov - kusových cigariet nepodal Colnému úradu Trnava ako správcovi dane daňové priznanie na spotrebnú daň z týchto tabakových výrobkov v lehote podľa § 13 ods. 3 zák.č.106/2004 Z.z. a následne ani v lehote určenej Colným úradom Trnava vo výzve na podanie daňového priznania č.13329/2011-5862 zo dňa 9.5.2011. 14.Krajský súd vychádzajúc zo skutkovej vety, ktorá opisuje porušenie daňových predpisov zo strany žalobcu vyplýva, že obe skutkové vety sú založené na tom istom skutkovom základe a to nepodanie daňového priznania na spotrebnú daň z tabakových výrobkov v lehote určenej vo výzve zn.13329/2011-5862 zo dňa 9.5.2011. Podľa názoru krajského súdu ide o totožný skutok za ktorý už bol žalobca právoplatne odsúdený, resp. bola mu za tento skutok uložená pokuta vo výške 700,-Eur. 15.Krajský súd sa stotožňuje s tvrdením žalobcu, ktoré uviedol vo svojej žalobe, že v danom prípade je zachovaná totožnosť skutku, ktorá sa premieta v totožnosti konania ktoré bolo žalobcovi alebo ktoré je žalobcovi kladené za vinu, následkom ktorého došlo u neho k porušeniu daňových predpisov. Tak isto je rovnaká totožnosť páchateľa ako to je zrejmé, že aj v prvom aj v druhom prípade je osobou ktorá je postihnutá daňovými sankciami osoba žalobcu a tak isto je rovnaká aj totožnosť chráneného záujmu ktorý spočíval v dôsledku nepodania daňového priznania v lehote určenej colným úradom vo výzve zo dňa 9.5.2011 nastal právny následok spočívajúci v určení dane podľa pomôcok zo strany colného úradu. 16.Predpokladom na to, aby bolo konštatované, že došlo k porušeniu zásady ne bis in idem je aby žalobca bol v danom prípade postihnutý za rovnaký skutok bez rozdielu či za jeden skutok dostal pokutu 700,-Eur a za druhý skutok dostal pokutu vo výške 1.257,46 Eur. Výška pokuty nie je kvalifikačným momentom na posúdenie rozdielnosti skutku za ktorý bol žalobca postihnutý podľa daňových predpisov. Rovnako ani právne posúdenie, teda posudzovanie konania žalobcu podľa rôznych právnych predpisov nemá rozhodujúci význam na posúdenie či v danom prípade ide o totožný skutok. 17.Totožnosť skutku musí byť posudzovaná v konaní ktoré je uvedené v skutkovej vete a ktoré malo za následok porušenie daňových predpisov zo strany žalobcu. Z oboch rozhodnutí Colného úradu Trnava, teda z rozhodnutia č.27841/2011 zo dňa 14.12.2011 ako aj z rozhodnutia č.1614289/2015 zo dňa 30.10.2015 je týmto konaním, ktoré je v rozpore s daňovými predpismi nepodanie daňového priznania zo strany žalobcu v lehote určenej daňovým úradom resp. colným úradom. V danom prípade krajský súd zastáva názor, že obe skutkové vety sú totožné a to i napriek tom, že skutková veta v rozhodnutí zo dňa 30.10.2015 je rozšírená o to, že zapríčinil svojim konaním podľa § 48 ods. 1 zák.č.563/2009 Z.z. určenie dane podľa pomôcok. 18.Rozhodujúci význam pri posudzovaní či ide o totožný skutok za ktorý už bol žalobca raz potrestaný a či došlo k porušeniu zásady ne bis in idem je či skutok ktorý je uvedený v rozhodnutí ktoré nadobudlo právoplatnosť a skutková veta v ňom obsiahnutá či je totožná so skutkovou vetou ktorá je obsiahnutá v prvostupňovom rozhodnutí Colného úradu Trnava zo dňa 30.10.2015, ktoré následne bolo žalovaným potvrdené. 19.Skutočnosť, že ide o totožný skutok vyplýva aj z toho, že žalobca v danom prípade, teda aj v prípade, v ktorom už bol právoplatne postihnutý pokutou vo výške 700,-Eur a následne aj v danom prípade keď bol posudzovaný už podľa iného právneho predpisu sa dopustil len jedného protiprávneho konania resp. nekonania a to nepodania daňového priznania na spotrebnú daň z tabakových výrobkov v lehote určenej vo výzve na podanie daňového priznania. Zo skutkovej vety oboch rozhodnutí vyplýva, že ide o výzvu rovnakú a to výzvu č.13329/2011-5862 zo dňa 9.5.2011. 20.To, že pristúpil žalovaný resp. prvostupňový správny orgán k vyrubovaniu dane podľa pomôcok je len následkom tohto porušenia, ktoré je žalobcovi kladné za vinu a ktoré spočíva v nepodaní daňového priznania. 21.Krajský súd sa nestotožňuje s právnym názorom žalovaného, že obidva procesné právne predpisy, teda zákon č.511/1992 Zb. ako aj zákon č.563/2009 Z.z. predpokladali uloženie samostatných sankcií za protiprávne konanie spočívajúce v nepodaní priznania na základe výzvy správcu dane, ako aj za protiprávne konanie ktorého následkom je určenie dane podľa pomôcok, pretože jediným protiprávnym konaním ktoré vyvolalo tento stav je nepodanie daňového priznania zo strany žalobcu na základe výzvy, ktorá mu bola doručená a ktorú žalobca nerešpektoval. Ďalšia pasivita žalobcu v danom konaní je len pokračovaním toho istého konania a nemôže byť kvalifikovaná ako iný skutok. V danom prípade preto možno považovať konanie resp. pasivitu žalobcu spočívajúca v nepodaní daňového priznania v lehote určenej vo výzve za pokračujúci skutok, za ktorý však už bol žalobca právoplatne odsúdený a preto v zmysle zásady ne bis in idem nemôže byť za ten istý skutok žalobca dvakrát potrestaný. V danom prípade došlo k zásadnému porušeniu zásady ne bis in idem tak ako to konštatuje žalobca v podanej žalobe a s jeho dôvodmi sa krajský súd v plnej miere stotožnil. 22.Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti rozhodol súd tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 23.O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 167 ods. 1 SSP keď procesne úspešnému žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. 24.Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR a to v lehote 30 dní od jeho doručenia. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.