Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/38/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2016200350 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2016200350.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Ľuboslavy Vankovej v právnej veci žalobcu APIMEX, spol. s r.o., Hlavná 586, Veľké Úľany, zastúpeného Mgr. Martinom Chrapčiakom, Višňová 1364/47, 900 42 Dunajská Lužná proti žalovanému Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie, Prievozská 32, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SK/0768/99/2015 zo dňa 07.03.2016, jednohlasne takto r o z h o d o l : I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. SK/0768/99/2015 zo dňa 07.03.2016, ktorým žalovaný ako odvolací správny orgán potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Trnave č. F/0294/02/2015 zo dňa 16.09.2015 za porušenie povinností ustanovených v § 8 ods. 3 a 4 zák.č 377/2004 Z.z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zák.č. 377/2004 Z.z.), keď žalobcovi uložil peňažnú pokutu vo výške 331 eur . Namietal, že Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Trnave (SOI) súčasne vykonal kontrolu podľa zákona o ochrane spotrebiteľa, výsledkom ktorej je jeho rozhodnutie č. P/0293/02/2015 zo dňa 16.09.2015 o uložení pokuty vo výške 500 eur za porušenie § 4 ods. 1 písm. a), § 14a ods. 1 a § 18 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, zmenené v odvolacom konaní rozhodnutím žalovaného č. SK/0767/99/2015 zo dňa 07.03.2016, tak že pokuta bola znížená zo sumy 700 eur na 500 eur ( toto rozhodnutie bolo predmetom preskúmania v konaní tunajšieho súdu pod sp.zn. 14S/23/2016), pričom došlo k nezákonnému zásahu do jeho práv, najmä do práva na spravodlivý proces a dobrú verejnú správu. 2. Nezákonnosť vykonanej kontroly podľa neho vyplýva z nedostatku poverenia inšpektorov SOI, ktoré nebolo vydané, ani netvorilo súčasť obsahu spisu. V tejto súvislosti poukazoval na právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v rozsudku 3 Sžz/1/2011, v zmysle ktorého je existencia poverenia nevyhnutnou podmienkou zákonnosti inšpekcie úradu. Z kontroly bol vypracovaný jeden inšpekčný záznam, z obsahu ktorého nie je možné rozlíšiť dve samostatné kontroly - kontrolu podľa zákona o ochrane spotrebiteľa a kontrolu podľa zákona o ochrane nefajčiarov. Zmätočný postup vyústil do vedenia dvoch samostatných správnych konaní, čím došlo k zhoršeniu postavenia žalobcu - zvýšenia sankcie, nakoľko pri ukladaní pokuty správny orgán nepoužil absorpčnú zásadu, ktorá sa uplatňuje pri ukladaní pokút pri viacčinnom súbehu priestupkov. Nakoľko žalovaný sa pri vysporadúvaní s jeho námietkou v tomto smere nesprávne zaoberal naplnením podmienky „ne bis in idem“, odôvodnenie jeho rozhodnutia je zmätočné a ide mimo rámca veci. Porušenie zákona podľa žalobcu spočíva v tom, že uložená pokuta v súčte oboch pokút je vyššia ako tá, ktorá by mu hrozila, ak by správny orgán dodržal absorpčnú zásadu. Má za to, že správne delikty spĺňajú definíciu „trestného obvinenia“ podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a na konanie o nich sa vzťahujú predpisy trestného práva, ktoré je potrebné analogicky uplatňovať a aplikovať jeho základné zásady, preto neobstojí odôvodnenie žalovaného, ktorý sa odvoláva na skutočnosť, že chýba právna norma upravujúca určité právne vzťahy. Postup žalovaného považuje za odporujúci zákonu a jeho legitímnym očakávaniam, nakoľko použitie správnej úvahy musí byť v súlade so zásadou predvídateľnosti rozhodnutia. Dôvod pre zrušenie rozhodnutia vidí žalobca aj v nepreukázaní a nepodložení skutočností uvádzaných v rozhodnutí a tiež v tom, že zistenia z vykonanej kontroly nesprávne právne posúdil, nakoľko tieto neboli podložené relevantnými dôkazmi. V tejto súvislosti uviedol, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno. Ďalej namietla, že správne orgány pochybili v tom, že uložená pokuta v súčte oboch pokút je vyššia ako tá, ktorá hrozila, ak by správny orgán dodržal absorpčnú zásadu pri ukladaní pokút. Mal za to, že správne orgány pri určovaní výšky pokuty neprihliadali na to, aby výška pokuty a aplikácia práva pri ukladaní pokuty nebola v neprospech žalobcu - kontrolovaného subjektu. Znamená to, že rozhodnutie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a nie je v súlade s § 47 ods. 3 Správneho poriadku, nakoľko žalovaný sa nevysporiadal so všetkými vznesenými námietkami žalobu, pričom v zmysle zásady prezumpcie neviny v správnom konaní je správny orgán povinný dokázať vinu obvineného, a v prípade pochybností o nej, rozhodnúť v prospech obvineného zo správneho deliktu. Žalobca súčasne poukazoval na nehospodárnosť správneho konania vo veci. 3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 08.07.2016 žiadal žalobu zamietnuť. Uvádzal, že inšpektormi SOI bolo pri kontrole vykonanej dňa 03.06.2015 v prevádzke žalobcu zistené porušenie povinností podľa § 8 ods. 3 a 4 zák.č. 377/2004 Z.z., nakoľko žalobca si v zmysle § 7 ods. 1 písm. f) zák.č. 377/2004 Z.z. v spojení s § 8 ods. 3 a 4 tohto zákona nesplnil povinnosť upozorniť verejnosť na zákaz fajčenia bezpečnostným a zdravotným označením podľa prílohy č. 2 Nariadenia vlády SR č. 387/2006 Z.z. o požiadavkách na zaistenie bezpečnostného a zdravotného označenia pri práci. Zároveň bolo predmetnou kontrolou zistené, že vo vyššie uvedenej prevádzke žalobcu, v ktorej je v zmysle § 7 ods. 1 písm. f) zák.č. 377/2004 Z.z. zakázané fajčiť, žalobca ako účastník konania neumiestnil na viditeľnom mieste oznam s informáciou, kde a na ktorých kontrolných orgánoch, ktoré sú podľa § 9 tohto zákona povinné vykonať kontrolu dodržiavania zákona, je možné podať oznámenie o jeho porušení. Žalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o uložení pokuty, pričom nezistil dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Žalovaný sa vyjadril ku všetkým námietkam žalobcu uvedeným v jeho odvolaní, zistil, že prvostupňový orgán vec správne právne posúdil a nedostatky boli spoľahlivo zistené, postupované bolo v súlade so zásadami správneho konania a Ústavou SR. Postup, práva a povinnosti inšpektorov SOI pri výkone štátnej kontroly sú upravené zákonom č. 128/2002 Z.z., v ktorom nie je ustanovená povinnosť inšpektorov disponovať osobitným poverením na výkon kontroly, na ktorú ich v zmysle § 5 ods. 5 oprávňujú preukazy inšpektorov s príslušnými náležitosťami. V tejto súvislosti žalobcom uvádzané rozhodnutie NS SR 3 Sžz/1/2011 sa týka kontroly vykonanej Protimonopolným úradom SR, inšpektori ktorého kontrolu realizujú podľa zák. č. 136/2001 Z.z. na základe písomného poverenia. Z inšpekčného záznamu je zrejmé, dodržiavanie ktorých právnych predpisov bolo kontrolované, ktorý zákon bol ktorým nedostatkom porušený. Žalobca nemôže očakávať, že bude vopred o kontrole a jej predmete informovaný, nakoľko by to zmarilo účel kontroly. Žalovaný má za to, že absorpčnú zásadu je možné aplikovať pri zistení viacerých porušení toho istého zákona, nie pri porušení odlišných právnych predpisov, inštitúty na ukladanie pokút ktorých sú rozdielne. Článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nemožno aplikovať na rozhodnutia správnych orgánov, ktoré nemajú postavenie nezávislého a nestranného súdu a sú preto podrobované preskúmaniu súdom. Použitie analógie iuris sa má uplatňovať s prihliadnutím na účel a zmysel zákona, v systéme správneho trestania podľa rozdielnych zákonov má výrazné limity, všeobecne vo verejnom práve je možnosť použitia analógie ojedinelá a v danom prípade neaplikovateľná. Podľa jeho názoru správne argumentoval rozhodnutím Najvyššieho súdu SR 1 Sžd/26/2011 v prípade uloženia dvoch pokút v dvoch samostatných správnych konaniach pri dvoch rozdielnych skutkoch zistených pri jednej kontrole. 4. Na základe splnenia procesných podmienok súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania, postupom podľa § 137 ods. 4 SSP, oboznámil sa s celým obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby. Podľa § 5 ods. 1 zák.č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa, kontrolu vnútorného trhu vykonáva Slovenská obchodná inšpekcia prostredníctvom inšpektorov, ktorí sú zamestnancami Slovenskej obchodnej inšpekcie. Podľa § 5 ods. 5 zák.č.. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa, inšpektor je povinný sa preukázať pri kontrole preukazom Slovenskej obchodnej inšpekcie, ktorý ho oprávňuje na výkon kontroly. Podľa § 8 ods. 3 zák.č. 377/2004 Z.z. fyzická osoba - podnikateľ a právnická osoba, ktoré prevádzkujú zariadenia, v ktorých je zakázané fajčenie, sú povinní upozorniť verejnosť na zákaz fajčenia bezpečnostným a zdravotným označením, ktoré musí byť umiestnené na viditeľnom mieste. Podľa § 8 ods. 4 zák.č. 377/2004 Z.z. v priestoroch, kde je podľa § 7 zákaz fajčenia, musí byť na viditeľnom mieste umiestnený oznam s informáciou, kde a na ktorých kontrolných orgánoch, ktoré sú podľa § 9 povinné vykonávať kontrolu dodržiavania tohto zákona, je možné podať oznámenie o porušovaní tohto zákona. Podľa § 10 ods. 4 zák.č. 377/2004 Z.z. Slovenská obchodná inšpekcia uloží pokutu od 331 eur do 3 319 eur fyzickej osobe - podnikateľovi alebo právnickej osobe, ak nezabezpečí dodržiavanie obmedzení podľa § 8 ods. 2 až 4. 5. V súvislosti s námietkou žalobcu týkajúcou sa nedostatku osobitného poverenia osôb, ktoré v mene Slovenskej obchodnej inšpekcie vykonali dňa 03.06.2015 kontrolu v prevádzkarni Rozličný tovar APIMEX vo Veľkých Úľanoch, sa súd v celom rozsahu stotožnil s argumentáciou žalovaného. Zákon č. 128/2002 Z.z., ktorý postup SOI upravuje, takúto povinnosť inšpektorov neobsahuje a v ustanovení § 5 jasne definuje, kto kontrolu vnútorného trhu vykonáva - zamestnanci SOI, čo ich oprávňuje na výkon kontroly a ako sa pri jej realizácii preukazujú - preukazom SOI. Postup správnych orgánov v danom prípade, zahŕňajúci skutočnosť, že výkon kontroly zameranej na dodržiavanie požiadaviek vyplývajúcich z viacerých právnych predpisov bol zaznamenaný v jednom inšpekčnom zázname a že správny orgán o sankciách za zistené nedostatky vydal dve samostatné rozhodnutia rozlišujúce porušenie toho ktorého zákona (zák. č. 250/2002 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a zák. č. 377/2004 Z.z. o ochrane nefajčiarov). Takýto postup neodporuje žiadnemu z ustanovení zákona, je logický a účelný, a nie je žiaden dôvod pre jeho posudzovanie ako postup, ktorý zhoršuje postavenie páchateľa priestupku. 6. V rozpore s právnym názorom žalobcu uplatňovanie zásad pre ukladanie trestov v konaniach o správnych deliktoch nemôže byť už vzhľadom na rozdielnosti právnej úpravy obsiahnutej v predpisoch trestného práva a v predpisoch správneho právna, ako aj na rozdielnosti v druhovom rozsahu sankcií, absolútna. Ide o uplatňovanie „primerané“, zohľadňujúce osobitosti správneho konania, v ktorom by uplatňovanie absorpčnej zásady vo význame, aký jej prisudzuje žalobca, malo za následok nielen nemožnosť uloženia dvoch (a viac) pokút za porušenie predpisov upravujúcich rozdielne oblasti verejnej správy, ako v tomto prípade oblasť ochrany spotrebiteľa na vnútornom trhu a oblasť ochrany nefajčiarov, ale aj za porušenie predpisov, sankcionovanie ktorých patrí do kompetencie rôznych správnych orgánov (napr. v prípade porušenia predpisov dopravných a stavebných), či dokonca uloženie sankcie za správny delikt v prípade, ak jeho „páchateľ“ je súčasne páchateľom činu podliehajúceho trestného konaniu. 7. Pokuta v danom prípade bola rozhodnutím Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Trnave č. F/0294/02/2015 a rozhodnutím žalovaného zo dňa 07.03.2016 v súlade s príslušnými ustanoveniami zák.č. 377/2004 Z.z. uložená za viacero porušení tohto zákona, pričom nemožno opomenúť, že v prospech žalobcu na spodnej hranici zákonnej sadzby, horná hranica ktorej dosahuje 3 319 eur. 8. V danom prípade správne orgány predmetnú vec správne posúdili, keď uložili v rámci síce jedného kontrolného zistenia dva tresty, avšak je potrebné zdôrazniť, že išlo o dva rôzne správne delikty posudzované rôznymi právnymi predpismi, čo je konštatované aj v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR 1Sžd/26/2011 zo dňa 28.2.2012. Účelom zásady správneho práva ne bis in idem, tzn. nie je dvakrát trestať v tej istej veci, je v oblasti správneho trestania zabrániť opakovanému trestaniu páchateľa priestupku alebo porušovania administratívnoprávnej povinnosti. Podstatou uvedenej zásady je nielen totožnosť skutku, osoby páchateľa, ale aj vykonávateľa správneho trestania, a právneho titulu správneho trestania vrátane vymedzenia skutkových podstát, spolu s právnymi dopadmi jeho spoločensky nežiaduceho konania na spoločnosť. Správny súd ďalej zdôrazňuje, že žalobca sa dopustil viacerých správnych deliktov, pričom sankcia mu bola vždy uložená v spodnej hranici zákonného rozmedzia za jednotlivé delikty. 9. V neposlednom rade rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov obsahujú všetky náležitosti predpokladané a vyžadované zákonom (§ 47 ods. 3 Správneho poriadku), správne orgány sa vysporiadali s celým rozsahom argumentácie žalobcu, logicky, jasne a zrozumiteľne ozrejmili spôsob zistenia skutkového stavu, ktorý správne podriadili pod súvisiace právne normy. Znamená to, že rozhodnutia správnych orgánov vychádzali zo spoľahlivo zisteného stavu veci, tieto si obstarali potrebné podklady pre rozhodnutie a vec aj správne právne posúdili. 10. Nakoľko súd v postupe správnych orgánov a v obsahu napadnutého rozhodnutia nezistil žalobcom tvrdené pochybenia odôvodňujúce zrušenie preskúmavaného rozhodnutia, žalobu podľa § 190 v spojení s § 491 ods. 1 SSP (zák. č. 162/2015 Z.z.) ako nedôvodnú zamietol. 11. O trovách konania rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešnému žalovanému žiadne trovy nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR a to v lehote 30 dní od jeho doručenia. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.