Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 20S/57/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2016200363 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2016200363.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a členov senátu JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Ľuboslavy Vankovej v právnej veci žalobcu: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom I. XXXX/XX, XXX XX J., prechodne bytom G., L. X, XX.X XX G. proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, odbor opravných prostriedkov, Vajanského 2, Trnava, P.O.BOX 3, 917 02 Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: Spis.č.: OU-TT-OOP1-2016/006470 zo dňa 29.3.2016 jednohlasne t a k t o r o z h o d o l : I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva. III. Ďalšiemu účastníkovi Z. X. súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou zo dňa 17.5.2016, doručenou súdu dňa 8.6.2016 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo zamietnuté jeho odvolanie a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Okresného úradu Trnava, odboru všeobecnej vnútornej správy, Spis.č.: OU-TT-OVVS2-2015/031563, Pr.č.: 1288/2015 Ho zo dňa 19.11.2015, ktorým bol žalobca uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zák.č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o priestupkoch), ktorého sa dopustil tým, že dňa 2.9.2015 v čase o 15.05 hod. v Hlohovci na kruhovom objazde, ktorý križuje ulice Hlohovú a Pod beranom, Nám. Sv. Michala smer cesta 11/513 výjazd Hlohovec - Trnava, konkrétne na priechode pre chodcov kopol jeden krát s nohou do zadných pravých dverí okolo idúceho osobného motorového vozidla zn. Audi Q5, červenej metalízy tmavej, EČ: GA 464 EG, čím úmyselne spôsobil majiteľovi vozidla Z. X. škodu vo výške 260 eur poškodením veci. Za tento priestupok prvostupňový správny orgán žalobcovi podľa § 11 ods. 1 písm. b), § 13 ods. 1 a § 50 ods. 2 zákona o priestupkoch uložil sankciu - pokutu vo výške 35 eur, ktorú bol zaviazaný uhradiť na depozitný účet Ministerstva vnútra SR do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. 2. V žalobných dôvodoch namietal postup žalovaného ako aj policajného orgánu, ktorý vec objasňoval, pričom nesúhlasil s priebehom skutkového deja ako mu bol kladený za vinu a ako je opísaný vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu. Poukázal na svoju argumentáciu uvedenú vo svojom odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu, v ktorom sú uvedené nedostatky, ktorých sa dopustili tak orgány polície ako aj žalovaný. Podľa jeho názoru neboli naplnené atribúty podľa § 58 ods. 1 zákona o priestupkoch, nebol dodržaný ani postup podľa § 69 zákona o priestupkoch, čo malo za následok, že žalovaný založil svoju rozhodovaciu činnosť na nesprávne ustálenom a objasnenom skutkovom stave. Taktiež spochybňoval výšku ako aj spôsob ustálenia vyčíslenej škody, nakoľko táto nebola podľa § 70 ods. 2 zákona o priestupkoch spoľahlivo zistená. 3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 19.9.2016 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. V plnom rozsahu poukázal na svoje odôvodnenie uvedené vo svojom rozhodnutí napadnutom žalobcom. Poukázal na to, že priestupok, ktorý bol kladený za vinu žalobcovi bol riadne objasnený, pričom prvostupňový správny orgán mal k dispozícii dostatok dôkazov na to, aby vo veci rozhodol bez potreby došetrovania priestupkov v zmysle § 69 zákona o priestupkoch. V štádiu objasňovania priestupku OO PZ Hlohovec malo k dispozícii tak kamerový záznam, fotodokumentáciu ako aj záznam o ohliadke miesta priestupku, v priestupkovom konaní bol vypočutý tak žalobca ako aj poškodený Z. X., pričom dostatočným spôsobom bolo preukázané, že sa žalobca dopustil priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch, a to za skutok ako aj špecifikovaný vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu. Taktiež mal za to, že škodu, ktorú spôsobil žalobca poškodenému Z. X. bola spoľahlivo zistená v zmysle § 70 ods. 2 zákona o priestupkoch. Počas objasňovania priestupku poškodený Z. X. predložil faktúru číslo 015 zo dňa 11.9.2015, v ktorej bola uvedená suma vo výške 260 eur za opravu karosérie na osobnom motorovom vozidle Audi Q5, ŠPZ GA 464 EG, ktorú poškodený uhradil, o čom predložil doklad o uhradení predmetnej faktúry. Uviedol, že žalobca tak postupom prvostupňového správneho orgánu ako aj žalovaného nebol žiadnym spôsobom ukrátený na svojich právach. 4. Postupom podľa § 33 Správneho súdneho poriadku súd pribral do konania účastníka administratívneho konania, a to Z. X., bytom XXX XX K. E. K. č. XXX, nakoľko jeho práva a povinnosti by mohli byť zrušením rozhodnutia žalovaného správneho orgánu dotknuté, a to uznesením správneho súdu č.k. 20S/57/2016-25 zo dňa 27.1.2017. 5. Krajský súd v Trnave prejednal vec na pojednávaní konanom dňa 15.11.2017 v zmysle § 107 ods. 1 SSP, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 134 ods. 1 SSP), pričom zistil, že žaloba nie je dôvodná. 6. Žalobca v konaní pred súdom uviedol, že rozhodnutie žalovaného žiada zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Mal za to, že správne orgány nedostatočne a nedôsledne vyšetrili priebeh nehody. Súdu v priebehu pojednávania predložil fotodokumentáciu z miesta priestupku ako aj motorového vozidla, na ktorom mala byť spôsobená škoda. Uviedol, že z predloženej fotodokumentácie je zrejmé, že jeho konaním nedošlo k prevaleniu zadných dverí na vozidle poškodeného, nachádza sa na nich iba fľak od jeho tenisky, a preto takýmto konaním nemohol spôsobiť škodu v takej výške ako si poškodený uplatnil a aká mu bola rozhodnutiami správnych orgánov priznaná. Mal za to, že správne orgány nedostatočne zistili skutkový stav, keď zo strany polície nebola daná výzva, aby sa prihlásil nejaký svedok, ktorý by vedel ozrejmiť priebeh a situáciu na tomto kruhovom objazde v čase nehody. V tejto súvislosti tiež uviedol, že ani kamerový systém, ktorý sníma situáciu na tomto kruhovom objazde nepreukázal, že by mal spôsobiť svojim konaním tento priestupok, pretože kamera je rotačná a v čase spáchania tohto priestupku kamera situáciu nesnímala. Ďalej uviedol, že jeho konanie nebolo úmyselné, skôr bol ohrozený on na priechode pre chodcov, pričom v dôsledku spôsobu jazdy poškodeného musel odskočiť z priechodu pre chodcov. 7. Poverený zástupca žalovaného žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Mal za to, že tak rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu ako aj rozhodnutie žalovaného boli vydané v súlade so zákonom, skutkový stav bol zistený dostatočne pre posúdenie veci, pričom z mechanizmu pohybu žalobcu jednoznačne vyplýva, že škodu ktorú spôsobil poškodenému bola spôsobená úmyselne. Pokiaľ ide o návrh žalobcu, aby v konaní bol vyhľadaný svedok, ktorý by vedel ozrejmiť priebeh tohto priestupku, tak tento návrh bol zo strany žalobcu predložený až pred odvolacím správnym orgánom a naviac ho považuje za účelovo navrhnutý. Ďalej uviedol, že nebol dôvod spochybňovať zistenia policajného orgánu, ktorý objasňoval tento priestupok. 8. V konaní vypočutý ďalší účastník - poškodený Z. X. uviedol, že tvrdenia žalobcu sú nepravdivé, tento mu spôsobil škodu na motorovom vozidle (prevalenie dverí), keď celou silou mu kopol do dverí jeho motorového vozidla a pokiaľ by si dal dvere opraviť v autorizovanom servise, bola by škoda mnohonásobne vyššia ako si ju uplatnil v správnom konaní. Náhradu trov konania výslovne nepožadoval. 9. Rozhodnutím Okresného úradu Trnava, odboru všeobecnej vnútornej správy č.: OU-TT- OVVS2-2015/031563, Priest. č. 1288/2015 Ho zo dňa 19.11.2015 bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch, ktorého sa dopustil tým, že dňa 2.9.2015 v čase o 15,05 hod. v Hlohovci na kruhovom objazde, ktorý križuje ulice Hlohovú a Pod beranom, Nám. Sv. Michala smer cesta 11/513 výjazd Hlohovec - Trnava, konkrétne na priechode pre chodcov kopol jeden krát s nohou do zadných pravých dverí okolo idúceho osobného motorového vozidla zn. Audi Q5, červenej metalízy tmavej, EČ: GA 464 EG, čím úmyselne spôsobil majiteľovi vozidla Z. X. škodu vo výške 260 eur poškodením veci. Za tento priestupok bola žalobcovi ako obvinenému z priestupku uložená pokuta podľa § 11 ods. 1 písm. b), § 13 ods. 1 a § 50 ods. 2 zákona o priestupkoch vo výške 35 eur. Tiež mu bola uložená podľa § 79 ods. 1 zákona o priestupkoch s poukazom na Vyhlášku MV SR č. 411/2006 Z.z. povinnosť uhradiť trovy konania v sume 16 eur do 15 dní po právoplatnosti prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu. Pokiaľ ide o náhradu spôsobenej škody tak mu bola uložená povinnosť ju nahradiť poškodenému vo výške 260 eur, a to postupom podľa § 70 ods. 2 zákona o priestupkoch a to v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia, pričom spôsobená škoda predstavuje náklady na opravu poškodených dverí vozidla Audi Q5, EČ: GA 464 EG. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu bolo konštatované, že tento vyhodnotil výpovede tak žalobcu ako aj poškodeného, zhodnotil predložené dôkazné prostriedky, a to každý osobitne ako aj vo vzájomných súvislostiach, v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov a dospel k záveru, že počas konania bolo dostatočne preukázané, že žalobca - obvinený z priestupku svojim konaním naplnil znaky skutkovej podstaty priestupku podľa § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch. V rozhodnutí bolo ďalej uvedené, že spornou zostala len otázka, či spôsobená preliačina na dverách motorového vozidla poškodeného vznikla úmyselným konaním žalobcu alebo bola spôsobená neúmyselne ako to uvádzal vo svojej výpovedi žalobca. Prvostupňový správny orgán vzhľadom na predloženú fotodokumentáciu ako aj zápisnicu o obhliadke miesta priestupku nepovažoval výpoveď žalobcu v tejto časti za dôveryhodnú, pretože ak by k poškodeniu dverí došlo nechtiac, tak by poškodenie na motorovom vozidle bolo minimálne, resp. k poškodeniu vozidla by vôbec neprišlo. Konštatoval, že spôsobenie preliačiny na dverách motorového vozidla vyžaduje pôsobenie určitej sily, na dverách motorového vozidla boli viditeľné stopy po topánkach žalobcu, a preto za tohto stavu nemohol považovať prvostupňový správny orgán výpoveď žalobcu za dôveryhodnú. Pokiaľ ide o spôsobenú škodu, tak správny orgán s poukazom na ust. § 70 ods. 2 zákona o priestupkoch ju považoval za spoľahlivo zistenú, nakoľko súčasťou priestupkového spisu je aj faktúra za opravu karosérie vozidla poškodeného, na základe ktorej bola cena opravy vyčíslená na sumu 260 eur. Za tohto stavu prvostupňový správny orgán uznal žalobcu - obvineného z priestupku vinným zo spáchania priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch a súčasne mu uložil sankciu vo výške 35 eur, pri úvahe o určení druhu sankcie a jej výmery prihliadol správny orgán na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a jeho následky, keď žalobca poškodenému úmyselne poškodil majetok, ktorý nebol v jeho vlastníctve. Žalobca sa k spáchaniu priestupku nepriznal, svoje konanie neoľutoval, napriek tomu prvostupňový správny orgán mu uložil sankciu na dolnej hranici zákonnej sadzby. 10. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom nesúhlasil s priebehom skutkového deja tak ako bol mu kladený za vinu. 11. Žalovaný vo svojom rozhodnutí ako odvolací správny orgán zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu s odôvodnením, že tento zhodnotil vykonané dokazovanie realizované prvostupňovým správnym orgánom ako aj policajným orgánom. Konštatoval, že prvostupňový správny orgán postupoval v súlade s § 32 ods. 1 zák.č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, pričom sám žalobca priznal, že kopol do dverí osobného motorového vozidla patriaceho poškodenému, pričom svoje konanie obhajoval tým, že tak urobil nechtiac. Tvrdil že o predmetné vozidlo iba zavadil, avšak z okolností prípadu a z vykonaného dokazovania žalovaný ako odvolací správny orgán mal za to, že zo strany žalobcu došlo k poškodeniu motorového vozidla úmyselne. Zo strany žalovaného bolo ďalej konštatované, že prvostupňový správny orgán pri odôvodňovaní rozhodnutia postupoval v súlade s ust. § 34 ods. 5 zákona o správnom konaní, keď hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa prvostupňový správny orgán vysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré mali vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Mal za to, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca bol dôvodne uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch. Poukázal na to, že pri stanovení druhu a výmery sankcie prvostupňový správny orgán prihliadal na závažnosť priestupku, najmä na spôsob a okolnosti jeho spáchania a na pohnútky žalobcu, následky jeho konania, keď tento úmyselne poškodil majetok, ktorý nebol v jeho vlastníctve. Pri uložení sankcie boli zohľadnené všetky skutočnosti (závažnosť skutku, osoba obvinená z priestupku, postoj žalobcu k spáchaniu priestupku atď.), pričom táto bola uložená na dolnej hranici zákonnej sadzby. Podľa § 11 ods. 1 zákona o priestupkoch za priestupok možno uložiť tieto sankcie: a) pokarhanie, b) pokutu, c) zákaz činnosti, d) prepadnutie veci. Podľa § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne spôsobí škodu na cudzom majetku krádežou, spreneverou, podvodom alebo zničením alebo poškodením veci z takého majetku, alebo sa o takéto konanie pokúsi. Podľa § 50 ods. 2 zákona o priestupkoch za priestupok podľa ods. 1 možno uložiť pokutu do 331 eur. Podľa § 58 ods. 1 písm. e) zákona o priestupkoch objasňovaním priestupkov podľa tohto zákona sa rozumie obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu najmä o tom, či uloží páchateľovi priestupku povinnosť uhradiť spôsobenú škodu. Podľa § 34 správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov. Znalecké posudky, listiny a obhliadka. Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. 12. Na základe vyššie uvedeného súd po preskúmaní žalobných dôvodov rozsahom, ktorých je viazaný zistil, že žalobca neuviedol skutočnosti spôsobilé spochybniť zákonnosť druhostupňového rozhodnutia. Je potrebné konštatovať, že správne orgány vychádzali z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, vyhodnotili skutkový stav na základe dôkazov, ktoré boli vykonané pred správnym orgánom prvého stupňa. Je potrebné konštatovať, že aj kedy súd vychádzal z tvrdení uvádzaných žalobcom (pri odskakovaní dopadol na ľavú nohu a s pravou nohou nechtiac počas otočky zasiahol zadnú časť osobného motorového vozidla poškodeného) nemohlo by dôjsť k spôsobenej preliačine na dverách motorového vozidla poškodeného. Žalobca nevyvrátil žiadnym hodnoverným spôsobom skutočnosti a skutkový stav, ktorý bol zistený správne. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že z obsahu zápisnice o prejednávaní priestupku sp.č.: OU-TT-OVVS2-2015/031563-4, Pr.č.: 1288/2015 zo dňa 19.11.2015 vyplýva, že žalobca poškodenému na mieste spáchaného priestupku ponúkol, že zabezpečí opravu jeho vozidla, z čoho možno usúdiť, že žalobca si bol vedomý toho, že úmyselným konaním spôsobil preliačinu na dverách motorového vozidla poškodeného. Správny súd považuje za potrebné k veci tiež uviesť, že ak žalobca v žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia neuvedie, akými konkrétnymi nezákonnosťami rozhodnutie žalovaného správneho orgánu trpí, bol žalobca týmto rozhodnutím ukrátený na svojich právach, tak takéto všeobecné tvrdenie nemá za následok nezákonnosť rozhodnutí žalovaného. Taktiež nemôže vo svojej žalobe žalobca poukazovať na svoju argumentáciu, ktorú uvádzal v rámci odvolacieho správneho konania, pretože tieto jeho námietky boli posudzované už v odvolacom správnom konaní, pričom v konaní pred súdom musí uviesť konkrétne žalobné dôvody, pre ktoré považuje rozhodnutie žalovaného za nezákonné. Znamená to, že správny súd nevyhľadáva za účastníka konkrétne dôvody nezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu (tieto majú tvoriť obsah žaloby) a v prípade, že žalobca ich neoznačí, v zmysle akými konkrétnymi nezákonnosťami rozhodnutie žalovaného správneho orgánu trpí, v čom žalobca týmto rozhodnutím bol ukrátený na svojich právach (nestačí uviesť len všeobecné tvrdenie, že orgány polície pri objasňovaní priestupku ako aj žalovaný nepostupovali správne), súd tieto skutočnosti zaňho nevyhľadáva. Pokiaľ ide o výšku uloženého trestu, tak tento bol žalobcovi uložený v súlade so zákonom, s prihliadnutím na okolnosti prípadu, postoj žalobcu k spáchanému priestupku, pričom sankcia bola žalobcovi uložená v dolnej hranici trestnej sadzby, pričom výška uloženej sankcie bola náležitým spôsobom správnymi orgánmi zdôvodnená. 13. Z oboch rozhodnutí správnych orgánov je zrejmé, z akých skutočností tieto vychádzali pri konštatovaní, že žalobca sa dopustil priestupku tak ako mu bol kladený za vinu, aké dôkazy boli podkladom na to, aby bol žalobca vinným zo spáchania priestupku, resp. aké skutočnosti boli podkladom pre uloženie sankcie. Znamená to, že správne orgány sa náležite a v súlade so zákonom vyporiadali so všetkými relevantnými námietkami žalobcu, pokiaľ ide o zistenie skutkového stavu veci ako aj zistenia protiprávneho konania zo strany žalobcu. Protiprávne konanie žalobcu, ktorým došlo k spáchaniu priestupku je vo výroku prvostupňového rozhodnutia ako aj v rozhodnutí o odvolaní vymedzené dostatočne určite. Žalobca nevyvrátil hodnoverným spôsobom skutočnosti a skutkový stav, ktorý bol zistený správnymi orgánmi úplne. 14. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam súd žalobu ako nedôvodnú zamietol postupom podľa § 190 SSP. 15. O trovách konania žalovaného a ďalšieho účastníka súd rozhodol tak, že im náhradu trov konania nepriznal, nakoľko im žiadne trovy konania nevznikli, resp. ďalší účastník konania si žiadne trovy konania neuplatnil. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Trnave a to v lehote do 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.