KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Trnava4. 4. 2017plný text

Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 20S/61/2016 z 4. 4. 2017

CitáciaRozsudok Krajského súdu Trnava z 4. apríla 2017, sp. zn. 20S/61/2016, ECLI:SK:KSTT:2017:2016200378.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 20S/61/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2016200378
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2016200378.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr.
Ľubomíra Bundzela a JUDr. Ľuboslavy Vankovej v právnej veci žalobcu Bc. T. I., bytom P. X, X.,
zastúpeného advokátom JUDr. Tijanou Ćećezovou, Drieňová 76/17, Bratislava, proti žalovanému
Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave, Námestie Jozefa Herdu 2, Trnava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. FMK/2343 zo dňa 22.03.2016 takto

r o z h o d o l :

I. Súd rozhodnutie žalovaného č. FMK/2343 vydané dňa 22.03.2016 rektorom Univerzity sv. Cyrila
a Metoda v Trnave v spojení s rozhodnutím č. FMK-2014/1799 vydaným dňa 16.12.2014 dekankou
Fakulty masmediálnej komunikácie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi sa priznáva právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.
Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. FMK/2343 zo dňa
22.03.2016, ktorým žalovaný konajúci rektorom Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave zamietol jeho
žiadosť o preskúmanie rozhodnutia dekanky a rozhodnutie dekanky FMK č. FMK - 2014/1799 zo dňa
16.12.2014 o vylúčení žalobcu zo štúdia na Fakulte masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a
Metoda v Trnave potvrdil.

2.
Namietal, že vydaním rozhodnutí došlo k hrubému poškodzujúcemu zásahu do jeho práv nakoľko
rektor univerzity sa nedostatočne zaoberal otázkou, či bolo porušené jeho právo byť prítomný na
konaní o disciplinárnom priestupku a k tomuto priestupku sa vyjadriť v zmysle § 72 ods. 5 zák. č.
131/2002 Z.z. o vysokých školách a čl. 2 a 3 disciplinárneho poriadku Univerzity sv. Cyrila a Metoda
v Trnave. V tejto súvislosti uvádzal, že mu predvolanie na konanie o disciplinárnom priestupku nikdy
nebolo doručené, preto nemohol uplatniť svoje právo zúčastniť sa, nahliadať do písomných materiálov
a vyjadrovať sa k podkladom rozhodnutia. V konaní o preskúmanie rozhodnutia dekanky FMK zo dňa
16.12.2014 sa žalovaný nezoberal jeho tvrdeniami a dôkazmi uvedenými v žiadosti o preskúmanie
rozhodnutia a v odôvodnení rozhodnutia sa nevysporiadal so žiadnym z týchto tvrdení, dokonca žiadosť
o preskúmanie rozhodnutia o vylúčení študenta ani nespomenul. Žalobca má za to, že takýto postup
žalovaného je v rozpore s logikou rozhodovania, hrubo porušuje práva žalobcu a spôsobuje nezákonnosť
rozhodnutia. Nakoľko z rozhodnutia č. FMK-2014/1799 zo dňa 16.12.2014 nie je možné zistiť, na základe
akých myšlienkových pochodov bolo rozhodnutie vydané, na základe akých dôkazných prostriedkov
rozhodujúci orgán dospel k svojim skutkovým zisteniam, ani presný čas spáchania disciplinárneho
previnenia, odôvodnenie rozhodnutia je nepreskúmateľné, rovnako ako jeho výroková časť, v ktorej



absentuje špecifikácia disciplinárneho priestupku tak, aby tento bol nezameniteľný s iným konaním
alebo porušením povinnosti. V tejto súvislosti žalobca poukazoval na právny názor Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky vyslovený v rozhodnutí sp. zn. 8 Sžo/6/2013 a na skutočnosť, že pokiaľ sa v
rozhodnutí zo dňa 16.12.2014 uvádza, že sa mal nevhodným spôsobom správať k spolužiakovi v
elektronickej komunikácii, adresovať mu nadávky, ide o vážne tvrdenie, z ktorého nie je zrejmé, ktoré
skutky mal žalovaný na mysli, s kým mal elektronicky komunikovať, čo mal uviesť a kedy sa mal skutok
udiať. Podobne vážnym je tvrdenie, že mal nevhodným spôsobom zasiahnuť do súkromia minimálne
jednému z pedagógov, z ktorého nie je jasné, čo, kedy, kde a proti ktorému z pedagógov sa mal
dopustiť. Čo sa týka mailu zo dňa 10.12.2014 s textom „stiahnite to, lebo to zle skončí, I.“, tento nebol
myslený ako výhražný a netýkal sa disciplinárneho konania, o ktorom žalobca ani nevedel, reagoval
ním na nepodložené obvinenia zo strany p. U. publikované na webovej stránke fakulty, ktoré by inak
riešil právnou cestou a fakulta by musela znášať s tým spojený negatívny následok. Pripustil, že išlo o
nešťastnú formuláciu, ktorá samotná však neodôvodňuje tak vážny postih, akým je vylúčenie zo štúdia.

3.
Podľa ďalšieho konštatovania v rozhodnutí bolo jeho správanie vyhodnotené ako neprimeraný zásah
do súkromia a života dotknutých osôb bez toho, aby bolo jasné, akého konania sa mal dopustiť, voči
komu, kedy a v čom spočíva jeho neprimeranosť. Odmieta tvrdenie, že si mal bez súhlasu majiteľov
fotografovať osobné motorové vozidlá 1 študenta a 1 pedagóga, z rozhodnutia nemožno zistiť, čím toto
konanie malo byť preukázané, a pokiaľ by aj bolo, nejde o disciplinárny priestupok v zmysle zákona o
vysokých školách a to takej intenzity, aby sa študentovi znemožnilo ďalšie štúdium. Obe vo veci vydané
rozhodnutia podľa žalobcu nie sú v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, žalovaný si pre
vydanie rozhodnutia nezadovážil dostatok skutkových podkladov, nezistil skutočný stav veci, nekonal v
súčinnosti s účastníkmi konania a jeho rozhodnutie nemá zákonom predpísané náležitosti, neobjasňuje,
ako žalovaný skutkový stav subsumoval pod právne normy (§ 26 ods. 6 písm. d) štatútu UMC a § 4 ods.
2 zákona o vysokých školách), ktoré sú pomerne neurčité.

4.
Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. V súvislosti s
námietkou žalobcu týkajúcou sa nedostatku jeho vedomosti o disciplinárnom konaní uvádzal, že žalobca
bol na disciplinárne konanie predvolaný listom zo dňa 01.12.2014 odoslaným dňa 03.12.2014 prvou
triedou, a bolo mu tak umožnené vyjadriť sa ku konaniu voči jeho osobe a k vykonávanému dokazovaniu.
Zákon o vysokých školách určuje, ktoré zásielky je univerzita povinná doručovať študentom do vlastných
rúk, pričom doručovanie pozvánok na disciplinárne konania k nim nepatrí, a ani rokovací poriadok
disciplinárnej komisie a disciplinárny poriadok mu takúto povinnosť neustanovujú. Tvrdenie žalobcu o
tom, že mu predvolanie nebolo doručené na adresu, ktorú si v zmysle § 4 ods. 4 písm. d) študijného
poriadku uviedol ako adresu na doručovanie, preto žalovaný považuje za irelevantné. Poukazoval na
to, že podľa § 31 ods. 1 zákona o VŠ prerokúva disciplinárne priestupky študentov disciplinárna komisia
fakulty, neprerokúva ich dekan ani rektor. V danom prípade sa disciplinárna komisia uzniesla na tom, že
sa žalobca dopustil hrubého porušenia práv a povinností členov akademickej obce, zásahu do súkromia
dotknutých osôb, porušenia čl. 19 ods. 2 a 3 Ústavy SR a niekoľkých ustanovení Občianskeho zákonníka
vzťahujúcich sa na ochranu osobnosti, porušenia § 26 ods. 6 písm. d) štatútu Univerzity sv. Cyrila a
Metoda v Trnave a § 4 ods. 2 zák. č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách. Dekanka FMK sa vo svojom
rozhodnutí stotožnila so závermi disciplinárnej komisie a rozhodla o vylúčení žalobcu zo štúdia. Rektor
sa žiadosťou o preskúmanie rozhodnutia podrobne zaoberal, skúmal zákonnosť a dodržiavanie práv
študenta aj podľa iných všeobecne záväzných predpisov, pričom zistil, že rozhodnutie dekana FMK v
dôvodoch, ktoré uvádzal študent, nebolo vydané v rozpore so zákonom, vnútorným predpisom školy
alebo jej súčasti, a preto ho potvrdil. Rektor univerzity sa v odôvodnení rozhodnutia zo dňa 22.03.2016
vysporiadal so všetkými tvrdeniami žalobcu uvádzanými v jeho žiadosti o preskúmanie rozhodnutia zo
dňa 14.01.2015, v rozhodnutí je presne vymedzené, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý, s
uvedením všetkých skutočností, aby nebolo možné toto konanie zameniť s iným skutkom. Z rozhodnutia
dekanky FMK je podľa žalovaného taktiež možné zistiť, aká povinnosť bola študentom porušená a aká
sankcia mu bola za tieto priestupky uložená.

5.



V súvislosti s tvrdením, že sa dekanka nezaoberala všetkými relevantnými okolnosťami na strane
študenta - tým, že si študijné povinnosti doposiaľ plnil a je v závere štúdia, žalovaný poukazoval na to,
že u žalobcu ide už o druhé disciplinárne konanie v roku 2014.

6.
Žalovaný má za to, že obe rozhodnutia boli vydané v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky,
v rozhodnutiach poukázal na všetky relevantné dôvody priamo vyvracajúce tvrdenia žalobcu, ktorý bol
na disciplinárne konanie riadne predvolaný.

7.
Súd za splnenia procesných podmienok prejednal vec bez nariadenia pojednávania, preskúmal
zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. FMK/2343 zo dňa 22.03.2016 v spojení s rozhodnutím č.
FMK-2014/1799 zo dňa 16.12.2014, ako aj týmto rozhodnutiam predchádzajúci postup žalovaného, a
po oboznámení sa s celým obsahom spisového materiálu dospel k záveru o dôvodnosti žaloby.

8.
Podľa obsahu spisového materiálu doc. PhDr. J. L., PhD., dekanka FMK UCM v Trnave rozhodnutím
č. FMK-2014/1799 zo dňa 16.12.2014 vylúčila žalobcu zo štúdia na Fakulte masmediálnej komunikácie
Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave podľa § 72 ods. 2 písm. c) zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých
školách. V odôvodnení rozhodnutia konštatovala, že na základe zápisnice a protokolu o výsledku
hlasovania o prerokovaní disciplinárneho priestupku zo dňa 11.12.2014 bolo členmi Disciplinárnej
komisie Fakulty masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave jednoznačne
preukázané, že študent Bc. T. I. sa nevhodným spôsobom správa voči spolužiakovi, resp. verbálne útoky,
ktoré mu adresuje v rámci elektronickej komunikácie nie sú v súlade s kritériami bežnej spoločenskej
komunikácie, etiky a ani morálky - vulgárne nadávky, zastrašovanie a vyhrážanie komisia považuje za
hrubé porušenie práv a povinností členov akademickej obce.
Sprievodné konanie predvolaného študenta, ktoré sa dialo v priebehu výučbovej časti zimného semestra
akademického roka 2014/2015 ako je zhotovovanie fotografických záberov, snímanie motorového
vozidla spolužiaka či fotografovanie motorového vozidla členky pedagogického zboru a jej rodinného
príslušníka bez súhlasu dotknutých osôb nie sú v súlade s bežným a spoločensky akceptovaným
správaním a správaním na akademickej pôde. Zároveň je preukázateľné, že menovaný zasiahol
rovnakým spôsobom do súkromia minimálne jednému z pedagógov Fakulty masmediálnej komunikácie
UCM v Trnave. Deň pred termínom rokovania DK FMK 10.12.2014 bol dekanke FMK z adresy H.>
doručený ďalší výhražný mail s hlavičkou: „stiahnite to, lebo sa to zle skonci. I.“ - mail obsahoval jedinú
informáciu - link na list, ktorý je uverejnený na web stránke FMK, ktorý adresoval práve obťažovaný
spolužiak predsedovi Akreditačnej komisie SR prof. Ľ. K. ako reakciu na dehonestujúce a znevažujúce
články, ktorých autorom je M. I. (znenie linku: V.). Správanie Bc. T. I. komisia vyhodnotila ako neprimeraný
zásah do súkromia a života dotknutých osôb. Svojim konaním vzbudzuje u spolužiakov ako i pedagógov
obavy. Týmito činmi sa menovaný opakovane dopustil porušenia ustanovenia § 26 ods. 6 písm. d)
Štatútu Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Rovnako sa dopustil porušenia § 4 ods. 2 zákona
č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov.
Menovaný svojim konaním ďalej porušil základné ústavné právo uvedené v čl. 19 ods. 2 a 3
Ústavy SR, kde sa hovorí: „Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do
súkromného a rodinného života.“ V ods. 3 sa hovorí: „Každý má právo na ochranu pred neoprávneným
zhromažďovaním alebo iným zneužitím údajov o svojej osobe.“ Konanie Bc. T. I. je ďalej porušením
Občianskeho zákonníka kde v § - och 11-16 sa pojednáva o ochrane osobnosti. § 12 ods. 1 znie:
„Písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa
fyzickej osoby ... sa smú vyhotoviť len s jej privolením.“

9.
V žiadosti o preskúmanie tohto rozhodnutia o vylúčení zo štúdia zo dňa 14.01.2015 žalobca namietal
prakticky rovnako ako v tomto súdnom konaní.



10.
Rozhodnutím Dr. h. c. doc. Ing. Y. T., CSc., rektora UCM bola žiadosť žalobcu o preskúmanie rozhodnutia
dekanky FMK zo dňa 16.12.2014 zamietnutá a rozhodnutie potvrdené. Podľa odôvodnenia tohto
rozhodnutia bolo z predložených dokumentov zrejmé, že disciplinárna komisia FMK konala na základe
podnetov bez prítomnosti žalobcu, ktorý bol na jej zasadnutie riadne pozvaný listom zo dňa 01.12.2014
odoslaným na poslednú študentom uvedenú adresu 9 dní pred konaním zasadnutia komisie, čím boli
splnené všetky zákonné a procesné podmienky rokovania bez prítomnosti študenta. Nakoľko polovicu
členov tejto komisie tvoria študenti, bola zabezpečená maximálna objektivita čo sa týka posudzovania a
hodnotenia konania študentov. Disciplinárna komisia sa uzniesla na tom, že ide o opakované porušenie
vnútorných predpisov FMK a UCM študentom a v súlade s výsledkami hlasovania odporučila FMK
udeliť študentovi sankciu v podobe vylúčenia zo štúdia. Dekanka FMK sa s odporúčaním a závermi
disciplinárnej komisie stotožnila a dňa 16.12.2014 vydala rozhodnutie o vylúčení študenta zo štúdia,
ktoré obsahovalo všetky potrebné náležitosti v zmysle § 72 ods. 6 zákona.

11.
Podľa § 491 ods. 1 SSP (zák. č. 162/2015 Z.z.)
Ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho
súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 191 SSP
(1) Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu
verejnej správy, ak
a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,
b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený,
c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,
e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,
f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia,
je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať
za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

(2) Vo výroku rozsudku podľa odseku 1 správny súd uvedie označenie orgánu verejnej správy, číslo
jeho rozhodnutia alebo opatrenia a deň vydania, prípadne opis zrušeného výroku rozhodnutia alebo
opatrenia, ak správny súd nezrušil celé rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu
verejnej správy.

(3) Ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností
môže na návrh žalobcu súčasne
a) zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa,
ktoré mu predchádzalo,
b) zrušiť aj skôr vydané rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak
postupoval podľa § 27 ods. 1.

(4) Ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne
vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku
3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie rozhodnutia alebo opatrenia v
ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení všetkých administratívnych spisov
pripojených k prejednávanej veci.

(5) Ak správny súd zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy vo
veci, v ktorej sám vykonával dokazovanie, zahrnie orgán verejnej správy v ďalšom konaní tieto dôkazy
medzi podklady na vydanie nového rozhodnutia alebo opatrenia.

(6) Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v
ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym



názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo
opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom
rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

Podľa § 108 ods. 1 zák. č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách
Na rozhodovanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní 50) okrem
a) rozhodovania o uložení pokuty podľa § 2a,
b) rozhodovania o zastavení konania alebo rozhodovania o prerušení konania podľa § 47,
c) rozhodovania o udelení oprávnenia podľa § 49a,
d) rozhodovania o priznaní sociálneho štipendia podľa § 96.
e) zrušené od 1.1.2016

Podľa § 31 ods. 1 zák. č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách
Disciplinárna komisia fakulty prerokúva disciplinárne priestupky študentov zapísaných v študijnom
programe uskutočňovanom na fakulte a predkladá návrh na rozhodnutie dekanovi.

Podľa § 72 zák. č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách
(5) Konanie o disciplinárnom priestupku pred disciplinárnou komisiou vysokej školy (fakulty) je ústne za
prítomnosti študenta; ak sa študent nedostaví bez riadneho ospravedlnenia, možno konať aj bez jeho
prítomnosti.

(6) Rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia musí byť písomné, musí obsahovať odôvodnenie a
poučenie o možnosti podať žiadosť o jeho preskúmanie; študentovi musí byť doručené do vlastných rúk.
Žiadosť sa podáva orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, do ôsmich dní odo dňa jeho doručenia. Ak je týmto
orgánom dekan, môže sám žiadosti vyhovieť a rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť. Ak žiadosti nevyhovie,
postúpi ju rektorovi. Rektor rozhodnutie dekana preskúma a ak je v rozpore so zákonom, vnútorným
predpisom verejnej vysokej školy alebo jej súčastí, rozhodnutie zmení alebo zruší, inak žiadosť zamietne
a rozhodnutie potvrdí. Rektor musí vydať rozhodnutie najneskôr do 30 dní od doručenia žiadosti o
preskúmanie rozhodnutia dekana.

Podľa § 25 ods. 7 Študijného poriadku Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave
Rozhodnutie musí byť vyhotovené písomne, musí obsahovať odôvodnenie a poučenie o možnosti podať
žiadosť o preskúmanie rozhodnutia a musí byť doručené študentovi do vlastných rúk na fakulte alebo
doporučenou poštovou zásielkou s doručenkou a poznámkou do vlastných rúk na adresu na doručovanie
písomností podľa § 4 ods. 4 písm. d) tohto študijného poriadku. Povinnosť fakulty alebo UCM doručiť
rozhodnutie je splnená, ak študent rozhodnutie prevezme, alebo hneď ako sa zásielka vrátila ako
nedoručiteľná, alebo ak študent prijatie rozhodnutia zmarí alebo odmietne.

12.
Podľa článku 3 bod 2 Rokovacieho poriadku disciplinárnej komisie UCM konanie o disciplinárnom
priestupku pred disciplinárnou komisiou je neverejné, ústne a za prítomnosti dotknutého študenta.
Pozvanie na zasadnutie disciplinárnej komisie sa študentovi doručí aspoň 5 dní vopred.

13.
V rozpore s právnym názorom žalovaného podľa zistenia súdu podmienky pre konanie disciplinárnej
komisie žalovaného v neprítomnosti žalobcu, ktorého disciplinárne priestupky prerokúvala, v danom
prípade splnené neboli. Rokovací poriadok disciplinárnej komisie ako interný právny predpis žalovaného
v tomto smere ukladá doručenie predvolania na zasadnutie komisie, ktoré nie je dôvodné stotožňovať
s odoslaním predvolania, či jeho doručovaním do vlastných rúk, ku ktorému sa žalovaný celkom
nerelevantne v tomto konaní vyjadril. Doručenie je bez pochybností stavom, kedy sa doručená zásielka
dostane do dispozície adresáta, čo v danom prípade nebolo nielen preukázané, ale ani žiadnym z
účastníkov tvrdené.

14.



Rovnako v rozpore s právnym názorom žalovaného skutočnosť, že podľa § 31 ods. 1 zákona č. 131/2002
Z.z. prerokúva disciplinárne priestupky študentov disciplinárna komisia, nezbavuje rozhodujúceho
povinnosti vypracovať rozhodnutie riadne, čo v prípade rozhodnutia o priestupku podľa ustálenej súdnej
praxe, napriek absencii podrobnejšej právnej úpravy obsahových náležitostí rozhodnutia v zákone o
vysokých školách a interných predpisoch žalovaného, predpokladá v prvom rade identifikáciu priestupku
tak, aby tento nemohol byť zameniteľný s iným konaním, popisom skutku s uvedením miesta, času a
spôsobu jeho spáchania.

15.
V tejto súvislosti musel súd konštatovať, že primárne preskúmavané rozhodnutie žalovaného zo dňa
22.03.2016, ale ani rozhodnutie správneho orgánu nižšieho stupňa zo dňa 16.12.2014 o vylúčení
žalobcu zo štúdia takúto identifikáciu priestupku (priestupkov) žalobcu neobsahuje, keď neidentifikuje,
akého konkrétneho vyjadrenia, kedy, v rámci akej konkrétnej komunikácie a voči komu sa žalobca
dopustil, kedy, kde a ako zhotovoval snímky ktorých motorových vozidiel a komu patriacich, ktorým
osobám mal takto „neprimerane“ (?!) zasiahnuť do súkromia a života.

16.
Odhliadnuc už od nedostatku označenia dôkazov svedčiacich o spáchaní priestupkov, ako aj
nedostatkov právneho posúdenia tohto konania, všeobecnosť ktorého neumožňuje jednoznačný záver
o tom, ktoré konkrétne práva chránené zákonom mali byť konaním žalobcu porušené, vyššie uvádzaná
absencia identifikácie samotného konania znemožňuje preskúmanie rozhodnutí oboch stupňov vo veci
a v spojení s porušením práva žalobcu zúčastniť sa disciplinárneho konania a znemožnením mu tak
obranu proti obvineniu z priestupku, odôvodňuje zrušenie rozhodnutia o vylúčení zo štúdia.

17.
Súd preto žalobe v celom rozsahu vyhovel a napadnuté rozhodnutie zo dňa 22.03.2016 v spojení s
prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 16.12.2014 podľa § 191 ods. 1 písm. d) a písm. g) v spojení s
ods. 3 písm. a) SSP z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov a súčasne pre podstatné
porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie
nezákonného rozhodnutia, zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie v smere naznačenom v
obsahu tohto rozsudku.

18.
O priznaní náhrady trov v konaní úspešnému žalobcovi rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP s tým,
že o ich výške podľa § 175 ods. 2 SSP rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia uznesením
vydaným súdnym úradníkom.

19.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR a to v lehote 30 dní od jeho doručenia.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské



právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d);
je žalovaným Centrum právnej pomoci.