Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 43Sd/30/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2016200385 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2016200385.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Bundzelom v právnej veci navrhovateľky: T. M., nar. XX.X.XXXX, bytom V. XX, XXX XX V., v konaní zastúpenej JUDr. Ing. P. L. A., bytom Q. XX, B. proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia odporkyne takto r o z h o d o l : Súd napadnuté rozhodnutie odporkyne Sociálnej poisťovne - ústredie Bratislava číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 29.2.2016 p o t v r d z u j e. Navrhovateľke sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 29.2.2016 odporkyňa ust. § 70 a § 71 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o sociálnom poistení) zamietla navrhovateľke žiadosť o invalidný dôchodok zo dňa 18.1.2016. V odôvodnení rozhodnutia bolo konštatované, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia, pobočky Dunajská Streda zo dňa 18.1.2016 navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. V tejto súvislosti bolo v napadnutom rozhodnutí uvedené, že posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky je obsahom pripojeného odborného posudku o invalidite zo dňa 18.1.2016, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia tohto rozhodnutia a sú v ňom uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. 2. Navrhovateľka napadla správnosť tohto rozhodnutia návrhom na jeho preskúmanie, doručeným odporkyni dňa 12.4.2016 a žiadala ho zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie s tým, aby jej zdravotný stav bol znovu posúdený. Poukázala na to, že v čase posudzovania jej zdravotného stavu pred posudkovým lekárom sociálneho poistenia, pobočky Sociálnej poisťovne v Dunajskej Strede dňa 18.1.2016 nemala k dispozícii všetky relevantné zdravotné vyšetrenia, a preto mala za to, že jej zdravotný stav nebol dostatočne posúdený. Uviedla, že jej zdravotný stav sa zhoršuje, v priebehu preskúmavacieho konania súdu predložila viaceré lekárske nálezy z jednotlivých vyšetrení, ktorými preukazovala zhoršenie svojho zdravotného stavu. 3. Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 30.6.2016 uviedla, že posudkoví lekári sociálneho poistenia v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia ako aj v konaní o opravnom prostriedku na základe predložených odborných lekárskych nálezov a vlastného vyšetrenia vyhodnotili, že navrhovateľkin zdravotný stav nie je zhoršený na úroveň invalidity, lebo má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, čo znamená, že zdravotný stav navrhovateľky neodôvodňuje vznik invalidity. Ďalej poukázala na to, že na základe podaného opravného prostriedku bol zdravotný stav navrhovateľky opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Dunajská Streda dňa 23.5.2016 a posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie dňa 16.6.2016, pričom posudkoví lekári zotrvali na pôvodnom posudku, keď vyhodnotili na základe predložených odborných lekárskych nálezov ako aj vlastného vyšetrenia, že navrhovateľkin zdravotný stav nie je zhoršený na úroveň invalidity, lebo má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 4. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne podľa § 250l a nasl.l O.s.p., oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, lekárskymi správami predloženými zo strany navrhovateľky, ďalej lekárskymi správami - odbornými posudkami posudkových lekárov (18.1.2016, 23.5.2016, 16.6.2016 a 26.1.2017), vec prejednal na pojednávaní dňa 5.6.2017 za účasti navrhovateľky, jej splnomocneného zástupcu ako aj poverenej zástupkyne odporkyne a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Súd v správnom súdnictve preskúmava rozhodnutia a postupy orgánov verejnej správy predovšetkým v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe. Rozsahom tvrdení uvedených v žalobe je súd viazaný. Podľa § 250l ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Podľa § 71 zákona o sociálnom poistení (1) Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. (2) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. (3) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. (4) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. (5) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. (6) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. (7) Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. (8) Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. (9) Ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné. (10) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 5. Z pripojeného spisového materiálu odporkyne krajský súd zistil, že na základe žiadosti navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku jej zdravotný stav posúdil v dňoch 18.1.2016 a 23.5.2016 príslušný posudkový lekár sociálneho poistenia - pobočky Sociálnej poisťovne v Dunajskej Strede, ktorý vyriekol záver, že navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posudkoví lekári sociálneho poistenia v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia ako aj v konaní o opravnom prostriedku na základe predložených odborných lekárskych nálezov a vlastného vyšetrenia opätovne posudzovali zdravotný stav navrhovateľky (16.6.2016) a na základe požiadavky súdu dňa 26.1.2017, vychádzajúc z námietok navrhovateľky ako aj ňou predložených lekárskych nálezov, pričom vždy bolo konštatované rôznymi posudkovými lekármi, že zdravotný stav navrhovateľky nie je zhoršený na úroveň invalidity, lebo má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. V poslednom posudku posudkového lekára zo dňa 26.1.2017 bolo v závere posudku konštatované, že navrhovateľka nespĺňa posudkové kritériá pre uznanie invalidity ani po predložení novo doložených lekárskych záznamov z odborných vyšetrení a jej miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je naďalej 40%. V posudku bolo ďalej uvedené, že navrhovateľkou predložené lekárske nálezy z hľadiska posudzovania invalidity buď nemajú žiaden význam, jednotlivé nálezy nedokumentujú zhoršenie zdravotného stavu. Naďalej za rozhodujúce zdravotné postihnutie vo výške 30% posudkový lekár považoval choroby dýchacej sústavy (kapitola VIII., oddiel B - choroby dolných ciest dýchacích, položka 3.b - bronchiálna astma, ľahká perzistujúca astma, pričom percentuálna miera bola zvýšená o ďalších 10% za ostatné ochorenia, v ktorom sú zohľadnené bolesti chrbta, vychádzajúc zo záznamu z neurologického vyšetrenia zo dňa 12.12.2016, v ktorom je zdokumentovaný bolestivý krčno - ramenný syndróm chrbtice a tiež bolestivý syndróm driekovo - krížovej časti chrbta. Posudkový lekár v tejto súvislosti konštatoval, že ani tento nález nie je podkladom k zmene rozhodujúceho zdravotného postihnutia, pretože miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na takýto nález by dosahovala maximálne 20% až 25% (kapitola XV., oddelenie E, položka 3b). 6. Nárok na invalidný dôchodok je podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení podmienený (okrem iného) invaliditou poistenca, teda tým, že poistenec pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (§ 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení). 7. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 1 až 8 zákona o sociálnom poistení). 8. Pre posúdenie nároku na invalidný dôchodok je teda podstatnou otázka vplyvu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu na schopnosť výkonu zárobkovej činnosti. Podľa názoru súdu, z postupu posudkových lekárov je zrejmé, že títo sa dôsledne zaoberali zdravotným stavom navrhovateľky, závery podaných posudkov majú podklad v lekárskych nálezoch a vyšetreniach všetkých zdravotných problémov, ktoré u navrhovateľky boli zistené. Za tohto stavu je preto potrebné považovať jednotlivé posudky posudkových lekárov predložené v konaní za skutkovo úplné, dostatočné podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi ako aj zdravotnou dokumentáciou, bez nejasností a vnútorných rozporov, pričom závery sa v jednotlivých posudkoch zhodujú. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné k veci uviesť, že navrhovateľka bola viackrát posudzovaná posudkovými lekármi (18.1.2016, 23.5.2016, 16.6.2016), pričom ani lekárskou správou - posudkom posudkového lekára zo dňa 26.1.2017, ktorý bol vyhotovený v priebehu preskúmavacieho konania sa nepotvrdil vznik invalidity u navrhovateľky. Navrhovateľka ešte aj na poslednom pojednávaní konanom dňa 5.6.2017 súdu predložila lekársky nález z EMG/EEG laboratória zo dňa 23.3.2017, ktorého záver je v podstate totožný s lekárskym nálezom, ktorý mal k dispozícii posudkový lekár pri posudzovaní zdravotného stavu navrhovateľky dňa 16.6.2016 (EMG vyšetrenie zo dňa 7.4.2016). Pochybnosti navrhovateľky o tom, že jej zdravotný stav nebol v konaní náležite posúdený, považuje súd za nedôvodné, vyvolané len subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Navrhovateľka teda v správnom konaní nepreukázala, že by jej zdravotný stav odôvodňoval vyššiu mieru schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné k veci uviesť, že posúdenie zdravotného stavu poistenca je zverené posudkovým lekárom, pričom ide o posúdenie odbornej otázky, a preto súd vychádzal zo zistení a záverov posudkových lekárov. V prípade, že by sa v budúcnosti zdravotný stav navrhovateľky zhoršil, nič jej nebráni opätovne požiadať žiadosťou o prehodnotenie jej zdravotného stavu, a teda o nové preskúmanie miery schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 9. Vzhľadom k vyššie uvedeným a zisteným skutočnostiam súd dospel k záveru, že rozhodnutie odporkyne číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 29.2.2016 je vecne správne a preto ho súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil. 10. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250l ods. 2 O.s.p. v spojení s ustanovením § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že navrhovateľke, ktorá bol v konaní neúspešná náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.