Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 20S/67/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2016200411 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2016200411.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Bibiána Ťažiarová v právnej veci žalobcu: S. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. č. XXX, XXX XX Q., zastúpený advokátkou JUDr. Janou Hreňovou, Krížna 14, Bratislava, proti žalovanému Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, Prievozská 32, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SK/0607/99/2015 zo dňa 19.04.2016, takto r o z h o d o l : I. Súd napadnuté rozhodnutie žalovanej Slovenskej obchodnej inšpekcie, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave číslo SK/0607/99/2015 zo dňa 19.04.2016 a rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Trnave pre Trnavský kraj č. EN/0251/02/2015 zo dňa 13.08.2015 z r u š u j e a vec jej vracia na ďalšie konanie. II. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. SK/0607/99/2015 zo dňa 19.04.2016, ktorým tento na základe jej odvolania iba čiastočne zmenil rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Trnave č. EN/0251/02/2015 zo dňa 13.08.2015 o uložení pokuty podľa § 91 ods. 1 písm. d) bod 5. zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike vo výške 2 150,- eur za neoprávnený odber plynu zdokumentovaný v Protokole o výsledku kontroly zo dňa 23.06.2015, nakoľko zistený bol odber plynu meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii v zmysle § 82 ods. 1 písm. d) zákona, ako aj skutočnosť, že účastník konania na odbernom mieste č. 4100677571 v presne nezistenom čase od 19.04.2013 do 25.02.2014 sám alebo za pomoci iných osôb vykonal neoprávnený zásah do overovacej a zabezpečovacej značky plynomeru č. 55775502096 tým spôsobom, že poškodil - odstránil jeden zaisťovací prvok plomby. Zmena rozhodnutia odvolacím orgánom spočívala v nahradení konštatovania prvostupňového správneho orgánu o vykonaní neoprávneného zásahu samotným účastníkom konania alebo za pomoci iných osôb konštatovaním, že „bol vykonaný neoprávnený zásah do overovacej a zabezpečovacej značky plynomeru č. 55775502096 tým spôsobom, že bol poškodený - odstránený jeden zaisťovací prvok plomby.“ 2. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci, s tým, že rozhodujúci orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia neozrejmil úvahy, ako dospel k záveru o objektívnej zodpovednosti v zmysle § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike. Má za to, že odberateľ plynu v domácnosti má práva na ochranu spotrebiteľa, ako to konštatoval aj Krajský súd v Prešove v rozhodnutí 15Co/275/2015 a ako to vyplýva aj zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES, pričom stanovenie objektívnej zodpovednosti v prípade neoprávneného odberu za okolností, keď odberateľ nie je vlastníkom plynomeru a tento nemôže dodatočne chrániť, aby neporušil povinnosť umožniť prístup k meradlu prevádzkovateľovi distribučnej siete, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi spotrebiteľom a druhou zmluvnou stranou. V dôsledku toho nie je zabezpečená ochrana spotrebiteľa a jeho ekonomických záujmov a nápravu je možné dosiahnuť iba uplatňovaním subjektívnej zodpovednosti. Podľa žalobcu k záveru, že zodpovednosť podľa § 82 zákona o energetike je subjektívnou zodpovednosťou, možno dospieť aj systematickým výkladom nakoľko toto ustanovenie neobsahuje formuláciu „zodpovednosti sa nemožno/nemôže zbaviť“ zákonodarcom používanú v prípade právnej úpravy objektívnej zodpovednosti. Žalobca má za to, že ustanovenie § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike ani neustanovuje presnú povinnosť, ktorú mal porušiť a za ktorú je sankcionovaná, odôvodnenie opačného záveru správnym orgánom je nedostatočné. 3. Podľa žalobcu neoprávnený odber nebol v správnom konaní hodnoverne a bez pochybností preukázaný, keď správny orgán vychádzal zo znaleckého posudku č. 153/PL-2014, ktorý neoprávnený odber plynu nepreukazuje nakoľko znalec nemal dostatok relevantných podkladov od zadávateľa. Žalobca ďalej uviedol, že predložený znalecký posudok nepreukazuje bez zbytočných pochybností neoprávnený odber plynu, pretože na danom určenom meradlom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Správny orgán spoľahlivo nezistil ani obdobie, za ktoré malo dôjsť k tvrdenému neoprávnenému odberu, ktoré je dôležité z hľadiska vyhodnotenia závažnosti, času trvania a následkov porušenia povinnosti pri určení výšky pokuty. 4. Napadnuté rozhodnutie žalovaného je podľa žalobcu v rozpore s § 59 ods. 2 Správneho poriadku nakoľko odvolací orgán prvostupňové rozhodnutie iba v časti zmenil a vo zvyšnej časti odvolanie nezamietol a rozhodnutie nepotvrdil. V odôvodneniach správnych orgánov oboch stupňov vo veci absentujú dôvody, prečo správny orgán rozhodol o uložení pokuty v konkrétnej výške a nie je z nich zrejmé, ako vyhodnotil závažnosť, spôsob, čas trvania a možné následky porušenia povinnosti, vo výroku rozhodnutia absentuje tiež označenie povinnosti, ktorú mal žalobca porušiť. Predmetný odvolací orgán zmenou opisu skutku zmenil skutok, za ktorý bol sankcionovaný žalobca, čím porušil totožnosť skutku. Rozhodnutia sú preto podľa žalobcu nepreskúmateľné, nezrozumiteľné a nepresvedčivé. 5. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Podľa jeho názoru bolo napadnuté rozhodnutie vydané v súlade s platnou právnou úpravou a na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, pričom správne orgány sa vysporiadali so všetkými námietkami žalobcu a svoje závery v obsahu rozhodnutí náležite odôvodnili. Tvrdenia žalobcu považuje za účelové, ktorý má podľa názoru žalobcu postavenie spotrebiteľa vo vzťahu k prevádzkovateľovi distribučnej siete, predmetom správneho konania však nebolo vyhodnocovanie spotrebiteľských zmlúv, ale prejednanie správneho deliktu. Ustanovenie § 71 ods. 2 písm. d) zákona o energetike použil iba analogicky a chcel ním poukázať na skutočnosť, že povinnosťou žalobcu nie je len zdržať sa odberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, ale aj udržiavať odberné zariadenie v zodpovedajúcom technickom stave. Na správne konanie sa nevzťahuje zodpovednosť za škodu a právny vzťah medzi žalobcom a spoločnosťou SPP - distribúcia, a.s. týkajúci sa škody spôsobenej neoprávneným odberom nie je napadnutým rozhodnutím dotknutý. Výroková časť rozhodnutia podľa žalovaného je v súlade s ustanovením § 59 ods. 2 Správneho poriadku, podľa ktorého ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potrvá. Výšku uloženej pokuty považuje za primeranú, pri rozhodovaní o nej prihliadol na spôsob porušenia povinností, ktorým bol odber plynu meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, zohľadnil aj závažnosť proti právneho konania a jeho následok. Zákon ako obligatórny znak skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 82 ods. 1 písm. d) neustanovuje spôsobenie škody, preto nie je nevyhnutné preukázať, či škoda bola spôsobená a v akej výške. Má súčasne za to, že zo znenia § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z. jednoznačne vyplýva povinnosť dotknutých subjektov zdržať sa v ňom uvedeného protiprávneho konania, pričom v tomto prípade bolo nepochybne zistené, že sa žalobca tohto konania nezdržal a k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu preto došlo. Problematika riešená v rozhodnutiach súdov vo veci náhrady škody sa na správne konanie o uložení pokuty nevzťahuje, a preto žalovaný na tieto rozhodnutia neprihliada. 6. So skutkovou podstatou § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z. priamo korešponduje tvrdenie nestranného znalca, že optickým skúmaním povrchu plomby zistil poškodenie - odstránenie jedného zaisťovacieho prvku plomby, pričom ostatné zistenia znalca, ako aj skutočnosť, či sporná plomba bola vytvorená rovnakým nástrojom ako porovnávacia plomba a vyhodnotenie zhody medzi spornou a porovnávacou plombou považuje žalovaný za subjektívne tvrdenia žalobcu bez vplyvu na závery správneho orgánu, ktoré ju nezbavujú zodpovednosti za porušenie § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike. 7. Za splnenia procesných podmienok súd prejednal vec v neprítomnosti žalovaného, ktorý sa pojednávania nezúčastnil napriek včasnému doručeniu predvolania a nepožiadal o jeho odročenie z dôležitého dôvodu, vypočul žalobcu, ktorý zotrval na argumentácii uvedenej v jej písomných podaniach vo veci, a po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného, dospel k záveru o dôvodnosti žaloby. 8. Žalobca v konaní poukazoval na to, že nie každé poškodenie zabezpečovacích prvkov meradla umožňuje neoprávnený odber plynu, a preto nie pri každom je dôvodné na odberateľa nahliadať ako na neoprávneného odberateľa, pričom v danom prípade nebolo preukázané, že poškodenie plomby umožňovalo zásah do meradla, resp., že bola odňatá alebo že ju bolo možné odňať. Rozhodnutie považuje za nesprávne a nepresne formulované nakoľko aj určenie doby, v ktorej došlo k zásahu do zabezpečovacích prvkov bol použitý termín stanovený vyhláškou pre účely určenia dĺžky neoprávneného odberu z hľadiska spotreby plynu, nie pre stanovenie doby zásahu do meradla, ku ktorému mohlo dôjsť aj deň pred vykonanou kontrolou. Tiež poukázal, že žalovaný v danom prípade nedostatočne zistil skutkový stav, najmä poukázal na rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. 18C/468/2015 zo dňa 04.05.2017, v ktorom sa zaoberal závermi znaleckého posudku, ktorý vyhodnotil v prospech žalobcu. Žalobca taktiež poukázal na rozhodnutia NS SR, ktoré uvádza žalovaný vo svojom vyjadrení, avšak je potrebné poukázať, že predmetné rozhodnutia. 9. Podľa § 71 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike (1) Odberateľ plynu v domácnosti má právo a) na ochranu podľa § 17 vrátane práva na univerzálnu službu, b) na pripojenie odberného plynového zariadenia do distribučnej siete, ak sú splnené technické podmienky a obchodné podmienky pripojenia do distribučnej siete. (2) Odberateľ plynu v domácnosti je povinný a) podieľať sa na úhrade oprávnených nákladov prevádzkovateľa distribučnej siete, ktoré sú spojené s pripojením odberného plynového zariadenia do distribučnej siete; spôsob výpočtu týchto nákladov určí úrad, b) umožniť prevádzkovateľovi distribučnej siete montáž určeného meradla a umožniť prevádzkovateľovi distribučnej siete prístup k určenému meradlu, c) poskytnúť potrebné údaje dodávateľovi plynu na prípravu alebo uzatvorenie zmluvy o dodávke plynu, d) udržiavať odberné plynové zariadenie v zodpovedajúcom technickom stave. Podľa § 91 ods. 1 a ods. 5 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike (1) Inšpekcia uloží pokutu držiteľovi povolenia alebo inej osobe vo výške a) od 50 000 eur do 500 000 eur za porušenie povinností 1. ukladaných vo všeobecnom hospodárskom záujme, 2. zabezpečenia bezpečnosti a spoľahlivosti prevádzkovania sústav, sietí, potrubí a zariadení na plnenie tlakových nádob, 3. ukladaných na predchádzanie krízovej situácie a pri predchádzaní krízovej situácie a stavu núdze, 4. uložených v súvislosti s prijatím opatrení podľa § 88, 5. dodržiavať štandard bezpečnosti dodávok plynu, 6. uložených v § 25 ods. 1, b) od 300 eur do 150 000 eur za porušenie povinností 1. vyplývajúcich z rozhodnutia o súhlase na výstavbu priameho vedenia alebo z rozhodnutia na výstavbu priameho plynovodu, 2. v ochranných pásmach sústavy, v ochranných pásmach a bezpečnostných pásmach plynárenských zariadení a v ochranných pásmach potrubí na prepravu pohonných látok alebo ropy, 3. uložených v § 4, § 6 ods. 2 písm. d) až g), § 10, 11, 12, § 13 ods. 4, § 8 ods. 5 na podnikanie podľa § 6 ods. 2 písm. d) až g), § 19 ods. 1 až 5, § 28 ods. 2 písm. a) až h), r) až w), § 28 ods. 3 písm. b) až d), h), j) až o), v), y), § 28 ods. 4, § 31 ods. 2 písm. a) až e), j) až n), p) až s), w), z), § 31 ods. 3 písm. a) až c), j), k), n), p), § 31 ods. 4, § 33 ods. 1 až 8, § 49 ods. 6 písm. a), b), i), l), n) o), § 49 ods. 7 písm. b), d), f) až j), o), § 64 ods. 6 písm. a) až d), i) až k), n), § 64 ods. 7 písm. a), c), e) až g), j), l) až n), § 66, § 67 ods. 6 písm. a), b), g), j), k), m) až p), § 67 ods. 8, § 84 ods. 3, § 85 ods. 2 a § 85 ods. 4, c) od 500 eur do 300 000 eur za porušenie povinností uložených v § 9, § 27 ods. 2 písm. c) až h), k) až p), r), § 34 ods. 2 písm. c) až e), g), i) až k), n), o), r) až t), § 38, § 40, § 41, § 48 ods. 2 písm. b), c), e) až g), j), § 69 ods. 2 písm. b), f), g), j) až l), § 73, § 76 ods. 1, 3, 8 až 11, za nesplnenie uložených opatrení podľa § 89 ods. 2 písm. b) a ods. 3 písm. b) a za porušenie povinností podľa osobitných predpisov, 95) d) od 100 eur do 30 000 eur za porušenie povinností 1. poskytnúť spoluprácu alebo súčinnosť orgánom inšpekcie alebo ministerstvu pri výkone dozoru podľa tohto zákona, 2. umožniť vstup na pozemky, do objektov a do zariadení orgánom inšpekcie pri výkone dozoru podľa tohto zákona, 3. predložiť výkazy alebo poskytnúť informácie ministerstvu alebo inšpekcii v rozsahu, spôsobom a v termínoch podľa tohto zákona, 4. ohlásiť začiatok, zmenu alebo ukončenie výkonu činnosti, na ktorú sa nevyžaduje povolenie podľa § 6 ods. 5 na činnosti podľa § 6 ods. 4 písm. d) až h), 5. podľa § 35 ods. 2 písm. b) až h), § 36 ods. 2 písm. a) až e), § 39, 42, § 46, § 70 ods. 2 písm. b), d), e), § 71 ods. 2 písm. b), d), § 72, § 77 ods. 1, 3, § 82, § 89 ods. 1 písm. e) a § 96 ods. 24 a 27. (5) Pri určení výšky pokuty sa prihliada najmä na závažnosť, spôsob, čas trvania a možné následky porušenia povinností. Podľa § 82 ods. 1 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike Neoprávneným odberom plynu je odber a) bez uzavretej zmluvy o 1. pripojení k prepravnej sieti alebo o pripojení k distribučnej sieti, 2. dodávke alebo združenej dodávke plynu, alebo 3. prístupe do prepravnej siete a preprave plynu alebo prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu, b) nemeraného plynu, c) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber plynu, d) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete, e) ak odberateľ neumožnil prevádzkovateľovi distribučnej siete prerušenie dodávky plynu; taký odber sa za neoprávnený odber považuje odo dňa, keď odberateľ neumožnil prerušenie dodávky plynu, f) ak odberateľ nedodržal obmedzenia určené dodávateľom plynu, prevádzkovateľom prepravnej siete, prevádzkovateľom zásobníka alebo prevádzkovateľom distribučnej siete, g) ak odberateľ nedodržal zmluvne dohodnuté platobné podmienky, h) ak odberateľ opakovane bez vážneho dôvodu neumožnil prístup k meradlu, aj keď bol na to prevádzkovateľom distribučnej siete vopred vyzvaný písomnou výzvou, ktorej doručenie odberateľ potvrdil. Podľa § 47 ods. 3 zák. č. 71/1967 Zb. správneho poriadku V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 10. V súvislosti s jednotlivými námietkami žalobcu Krajský súd v prvom rade konštatuje, že ust. § 82 zákona o energetike konkretizuje niekoľko skutkových podstát, ktoré označuje za neoprávnený odber plynu, pričom z hľadiska posúdenia druhu zodpovednosti odberateľa plynu za škodu spôsobenú dodávateľovi plynu neoprávneným odberom podľa § 82 zákona o energetike treba dôsledne rozlišovať, od ktorej skutkovej podstaty (z viacerých možných) neoprávneného odberu dodávateľ plynu odvíja porušenie povinnosti, keďže prichádza do úvahy tak subjektívna zodpovednosť odberateľa plynu, ako je to napr. v prípade neoprávneného odberu plynu v zmysle § 82 ods. 1 písm. c) zákona o energetike ( neoprávnený zásah „odberateľa“ do meradla) ako aj objektívna zodpovednosť, teda zodpovednosť bez zreteľa na zavinenie, ako je to napr. v prípade neoprávneného odberu plynu v zmysle ust. § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike (odber plynu meraný meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii). Ak prvostupňový správny orgán tvrdil porušenie povinnosti žalobcom alebo treťou osobou (vyplýva to z výroku prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu) bolo potrebné uvedené porušenie spoľahlivo preukázať, resp. k tomu vykonať riadne dokazovanie, čo v danom prípade nebolo zrealizované. Z ust. § 32 ods. 1 správneho poriadku vyplýva, že správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Zistením skutočného stavu veci sa rozumie zistenie všetkých podstatných skutočností v súlade s príslušným hmotnoprávnym predpisom. Úplnosť znamená povinnosť správneho orgánu zistiť všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či budú v prospech alebo v neprospech účastníka. V oblasti administratívneho trestania a ukladania správnych sankcií princíp legality zaväzuje správne orgány, aby dôsledne dodržiavali premisiu, že nikto nebude potrestaný inak, ako z dôvodu a spôsobom, ktorý ustanovuje platný zákon. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné uviesť, že správnym deliktom nemôže byť akékoľvek porušenie práva, ale porušenie práva musí byť protiprávne konanie, a to aj vtedy, keď zákon nevyžaduje zavinenie, ale predpokladá objektívnu zodpovednosť. 11. Vo vzťahu k formulovanému skutku tak ako to konštatoval prvostupňový správny orgán, keď...“sám alebo za pomoci iných osôb vykonal žalobca zásah do overovacej a zabezpečovacej značky plynomeru tým spôsobom, že poškodil - odstránil jeden zaisťovací prvok plomby“, tento skutok predpokladá, že žalobca buď sám alebo prostredníctvom iných osôb poškodil resp. znehodnotil tento overovací prvok. Z tohto skutku vyplýva zavinenie konanie žalobcu resp. tretích osôb, ktoré však nevyplýva zo spisu, ktorý mal k dispozícii prvostupňový správny orgán a následne aj žalovaný. Prvostupňový správny orgán žiadnym spôsobom nepreukázal toto zavinenie a pokiaľ sa odvoláva na objektívnu zodpovednosť žalobcu, nemohol byť skutok formulovaný tak, že žalobca sám alebo za pomoci tretej osoby poškodil - odstránil zaisťovací prvok plomby, čím došlo k neoprávnenému odberu plynu. Žalovaný ako druhostupňový správny orgán síce zmenil skutkovú vetu, keď vypustil slová, že neoprávnený zásah vykonal žalobca alebo žalobca za pomoci iných osôb a tento nahradil slovami, že bol vykonaný neoprávnený zásah. V danom prípade ide o príliš nekonkrétny skutok vo vzťahu k určeniu osoby, ktorá mala spôsobiť neoprávnený zásah do zaisťovacieho prvku plomby, teoreticky skutková veta tak ako ju upravil žalovaný môže predpokladať, že k poškodeniu tohto prvku plomby mohlo dôjsť aj zo strany pracovníkov, ktorí kontrolovali daný plynomer, resp. vplyvom počasia ( tzv. vis major). V tomto prípade by bola však vylúčená akákoľvek objektívna zodpovednosť žalobcu ako ju definuje žalovaný. 12. Krajský súd ďalej musí konštatovať, že pokiaľ ide o objektívnu zodpovednosť, na ktorú poukazuje prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný a od ktorej odvádza zodpovednosť žalobcu za neoprávnený odber plynu, objektívna zodpovednosť platí vo vzťahu k neoprávnenému odberu plynu a nie vo vzťahu k zásahu do zabezpečovacej resp. overovacej značky plynomeru, tak ako to vyplýva zo skutkovej vety prvostupňového rozhodnutia. 13. Skutková veta tak ako ju upravil žalovaný je vo vzťahu k objektívnej zodpovednosti za neoprávnený odber plynu zo strany žalobcu absolútne nelogická. 14. V rozpore s právnym názorom žalobcu súd nezistil relevantnosť spotrebiteľského charakteru zmluvného vzťahu odberateľ - dodávateľ plynu v súvislosti s posudzovaním charakteru zodpovednosti odberateľa za neoprávnený odber plynu v správnom konaní. Postup a rozhodovanie správneho orgánu v konaní o správnom delikte sa riadi výlučne ustanoveniami verejného práva, výklad ktorých nie je možné prispôsobovať všeobecnej požiadavke ochrany spotrebiteľa v zmluvných vzťahoch. 15. Naproti tomu bolo potrebné sa stotožniť s námietkami žalobcu týkajúcimi sa nepreskúmateľnosti rozhodnutia a nedostatočného zistenia skutkového stavu rozhodujúcimi správnymi orgánmi. 16. Odhliadnuc už od skutočnosti, že žalovaný ako odvolací orgán v obsahu svojho rozhodnutia bez bližšieho zdôvodnenia „spresnil opis zisteného skutkového stavu a odstránil nedostatok týkajúci sa určitosti a zrozumiteľnosti rozhodnutia“ tak, že sankcia za neoprávnený odber spôsobený zavineným konaním žalobcu (vykonaním neoprávneného zásahu do overovacej a zabezpečovacej značky plynomeru, poškodením - odstránením jedného zaisťovacieho prvku plomby) preformuloval na sankciu za neoprávnený odber definovaný objektívnym stavom (odber meradlom, na ktorom bol vykonaný neoprávnený zásah do overovacej a zabezpečovacej značky plynomeru), v odôvodnení svojho rozhodnutia sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s nie zjavne nerelevantnou námietkou odvolateľa týkajúcou sa absencie povinnosti odberateľa plynu zakotvenej v ustanovení § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike. 17. Zákon o ustanovení § 91 ods. 1 písm. d) bod 5, ktorý správny orgán aplikoval, upravuje uloženie pokuty vo výške od 100 eur do 30 000 eur za porušenie povinnosti (okrem iného) podľa § 82. Samotné ustanovenie § 82 však upravuje a odberateľovi ukladá iba povinnosť uvedenú v jeho odseku 2 - povinnosť uhradiť dodávateľovi, prípadne iným subjektom špecifikovaným v ustanovení, skutočne vzniknutú škodu, ak pri neoprávnenom odbere vznikla. Odsek 1 definuje neoprávnený odber plynu ako odber bez uzavretej zmluvy, odber nemeraného plynu, bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber plynu, odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete (písm. d), atď. V súvislosti s neoprávneným odberom odberateľovi neukladá žiadne povinnosti a tieto ako porušené žalobcom vo výroku svojho rozhodnutia neidentifikuje ani rozhodnutie žalovaného, či jemu predchádzajúce rozhodnutie inšpektorátu Trnava. 18. Z odôvodnenia rozhodnutia o uložení pokuty za neoprávnený odber plynu pritom nie je zrejmé, či správny orgán napriek zneniu výrokovej časti rozhodnutia sankciu uložil za porušenie určitej povinnosti alebo, naopak, napriek zneniu ustanovenia § 91 ods. 1 písm. d) bod 5 upravujúceho pokutu za porušenie povinnosti sankciu uložil za konanie, ktoré ako porušenie povinnosti zákonom nie je definované, akým výkladom ustanovení a akými úvahami sa pritom spravoval. 19. Skutočnosť, že ide o administratívne trestanie spravujúce sa primerane špecifickému charakteru tohto konania zásadami ukladania trestov v trestnom konaní, kladie zvýšené požiadavky nielen na identifikáciu sankcionovaného konania (nekonania) vo výrokovej časti rozhodnutia a presvedčivosť vysvetlenia, akým postupom bolo protiprávne konanie zistené, ale aj na zdôvodnenie práve uloženej sankcie z hľadiska jej druhu a výšky, pri ktorej (výške pokuty) rozhodujúci orgán podľa § 91 ods. 5 prihliada najmä na závažnosť, spôsob, čas trvania a možné následky porušenia povinnosti. 20. Krajský súd poukazuje, že v danom prípade správne orgány oboch stupňov v odôvodnení svojich rozhodnutí v súvislosti s rozhodovaním o výške pokuty zrozumiteľne identifikovali iba spôsob porušenia povinnosti, ktorý zohľadňovali, hoci aj tento je v ich rozhodnutiach rozdielny (v prípade žalovaného ide o konštatovanie, že došlo k poškodeniu - odstráneniu zaisťovacieho prvku plomby, v prípade prvostupňového orgánu, že účastník konania sám alebo za pomoci iných osôb porušil pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii - odstránil jeden zaisťovací prvok plomby). Hoci oba rozhodujúce orgány konštatovali zohľadnenie aj závažnosti protiprávneho konania a jeho možný následok, neuviedli, aký stupeň závažnosti, z akých okolností a na základe akých úvah hodnotili, a v prípade následku iba žalovaný upresnil, že ním je škoda spôsobená vlastníkovi a prevádzkovateľovi distribučnej siete, rozsah a charakter ktorej neuviedol, a preto nie je zrejmé, či mal na mysli škodu na meradle, hodnotu neoprávnene odobratého plynu alebo niečo iné. 21. V súlade s právnym názorom žalobcu samotný záver správneho orgánu o neoprávnenom odbere plynu je z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu veci minimálne predčasným. Vychádza zo záverov znaleckého posudku č. 153/PL-2014, podľa ktorých znalec optickým skúmaním povrchu plomby zistil poškodenie - odstránenie jedného zaisťovacieho prvku plomby. Podľa textu posudku toto poškodenie - odstránenie zaisťovacieho prvku plomby umožňuje jej demontáž pri použití pomerne malej sily. 22. Zákon bližšie nešpecifikuje, čo považuje za porušenie zabezpečenia meradla proti neoprávnenej manipulácii, ktoré je možné považovať za neoprávnený odber, je však logické, že za takéto porušenie v súvislosti s „neoprávneným odberom“ je dôvodné považovať iba porušenie, ktoré smeruje k odstráneniu prekážky v prístupe do technológie meradla a umožneniu ovplyvňovania zaznamenávania (merania) spotreby plynu, ako to súdnou praxou bolo ustálené aj v súvislosti s posudzovaním nárokov dodávateľa na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu. Za takéto by nemalo byť považované napr. porušenie drobné, nemajúce akýkoľvek vplyv na funkčnosť plomby, odberateľom aj pri zachovaní patričnej ostražitosti ťažko rozpoznateľné, ktoré môže byť prípadne aj následkom nesprávnej inštalácie plomby. 23. Podľa názoru Krajského súdu stručnosť znaleckého posudku v danom prípade neumožňuje jednoznačné zodpovedanie všetkých otázok majúcich vplyv na zodpovednosť žalobcu a vytvorenie úsudku o tom, aký zaisťovací prvok plomby bol odstránený, kde sa nachádzajúci, jeden z koľkých zaisťovacích prvkov, či jeho odstránenie bez ďalšieho umožňuje nepozorovateľné odstránenie plomby (podľa posudku znalec síce plombu demontoval pri použití pomerne malej sily, ale pri demontáži plombu poškodil) a tým aj vstup do meradla a ovplyvnenie jeho činnosti, či išlo o nedostatok plomby viditeľný bez použitia špeciálnych prostriedkov pozorovania, aký mohol byť mechanizmus odstránenia zaisťovacieho prvku plomby, či tento jej nedostatok mal znaky úmyselného zásahu alebo môže byť následkom nesprávnej inštalácie plomby, či dokonca následkom výrobnej vady, ktorá sa prejavila až po inštalácii a podobne. Pochybnosti o zodpovednosti žalobcu nemôže nevzbudzovať konštatovanie znalca, že overovacia značka bola do číselníka meradla uložená s odstráneným jedným zaisťovacím prvkom. 24. Krajský súd musí ďalej konštatovať, že žalovaný zmenou opisu skutku zmenil skutok, za ktorý bol sankcionovaný žalobca, čím porušil totožnosť skutku. Predmetná zmena totožnosti skutku mení zásadným spôsobom otázku zavinenia, keď v pôvodnom skutku správny orgán predpokladal zavinenie odberateľa (sám alebo za pomoci iných osôb), pričom žalovaný vo svojom odvolacom rozhodnutí uviedol, že bol vykonaný neoprávnený zásah, čo v žiadnom prípade nepredpokladá aktivitu, úmysel alebo motív odberateľa. Daná zmena skutku nebola žiadnym spôsobom premietnutá do výšky uloženej pokuty čo je v rozpore s § 91 ods. 5 zákona o energetike. Taktiež vo výroku napadnutého rozhodnutia absentuje označenie povinnosti, ktorú mal žalobca porušiť. V prvostupňovom rozhodnutí je uvedená len všeobecná formulácia o neoprávnenom odbere, z ktorej nie je v prípade § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike zrejmá povinnosť žalobcu, ktorú mal porušiť. 25. Krajský súd taktiež poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.05.2008, sp. zn. 6Sžo/133/2007, v ktorom je uvedené : ,,Ďalej odvolací súd poukazuje na to, že vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte musí spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby sankciované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. Tento záver je vyvoditeľný priamo z ustanovenia § 47 ods. 2 Správneho poriadku. V rozhodnutiach trestného charakteru, ktorými sú nepochybne i rozhodnutia o iných správnych deliktoch je nevyhnutné vymedziť presne, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý. To je možné zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na to aby skutok nemohol byť zamenený s iným. Takáto miera podrobnosti je nevyhnutná pre celé sankčné konanie, a to najmä z dôvodu vylúčenia prekážky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej, pre určenie rozsahu dokazovania a to pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Až vydané rozhodnutie jednoznačne určí, čo sa páchateľ dopustil a v čom spáchaný delikt spočíva. Jednotlivé skutkové údaje sú rozhodnuté pre určenie totožnosti skutku, vylučujú pre ďalšie obdobie možnosť zámeny skutku a možnosť opakovaného postihu za rovnaký skutok, pritom je potrebné odmietnuť úvahu o tom, že postačí, ak tieto náležitosti sú uvedené len v odôvodnení rozhodnutia. Význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práva a povinností účastníkov konania. Riadne formulovaný výrok a v ňom v prvom rade konkrétny popis skutku je nezastupiteľná časť rozhodnutia, z ktorého je možné zistiť, či a aká povinnosť bola porušená a aké opatrenia či sankcie boli uložené. Len rozhodnutie obsahujúce takýto výrok môže byť vynútiteľné exekúciou. Výrok rozhodnutia o postihu za iný správny delikt musí obsahovať popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, poprípade i evidencie iných skutočností, ktoré sú potrebné k tomu, aby nemohol byť zamenené s iným. Ak správny orgán neuvedie tieto náležitosti do výroku svojho rozhodnutia, poruší ustanovenie § 47 ods. 2 Správneho poriadku.“ 26. Vychádzajúc z vyššie uvádzaných obsahových nedostatkov odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia nespĺňajúceho z daného dôvodu požiadavky kladené naň ustanovením § 47 ods. 3 Správneho poriadku, ako aj z nedostatkov zistenia skutkového stavu veci súd primárne preskúmavané rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d) a písm. e) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie v naznačenom smere, keď vzhľadom na kompetencie žalovaného ako odvolacieho orgánu pri náprave pochybení prvostupňového správneho orgánu nepovažoval za dôvodné navrhované zrušenie rozhodnutia inšpektorátu Trnava zo dňa 13.08.2015. 27. Právo na plnú náhradu trov konania priznal súd v konaní úspešnému žalobcovi podľa § 167 ods. 1 SSP, s tým, že o výške trov bude v zmysle § 175 ods. 2 SSP rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku. 28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR a to v lehote 30 dní od jeho doručenia. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.