Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 20S/69/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2016200414 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2016200414.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Bundzelom v právnej veci navrhovateľa: Mgr. L. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX, XXX XX D., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, 813 64 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 9.6.2016 t a k t o r o z h o d o l : I. Súd rozhodnutie odporkyne Sociálnej poisťovne - ústredie Bratislava číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 9.6.2016 podľa § 250j ods. 2 písm. a) a d) O.s.p. z r u š u j e a vec jej vracia na ďalšie konanie. II. Navrhovateľovi sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 9.6.2016 odporkyňa podľa ust. § 65, § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o sociálnom poistení), § 14 ods. 4, § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov zamietla navrhovateľovi jeho žiadosť zo dňa 9.5.2016 o priznanie starobného dôchodku. V odôvodnení rozhodnutia bolo konštatované, že navrhovateľ žiadosťou zo dňa 9.5.2016 požiadal o priznanie starobného dôchodku od 5.5.2016 vo veku 57 rokov. Podľa potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPOU-OSZ-32.085/19/2016-VZ zo dňa 10.3.2016 vyplýva, že navrhovateľovi bol podľa zákona č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky od 1.9.1997 priznaný príspevok za službu, ktorý sa od 1.7.2002 považuje za výsluhový dôchodok. Na vznik nároku na výsluhový dôchodok a pre jeho výšku bola navrhovateľovi zhodnotená doba náhradnej vojenskej služby od 1.10.1978 do 28.2.1979 v I. kategórii funkcií, doba služobného pomeru príslušníka PZ od 1.3.1979 do 31.8.1997 v I. kategórii funkcií, celkom v I. kategórii funkcií je zhodnotených 18 rokov a 340 dní. Odôvodnenie taktiež obsahovalo informáciu, že navrhovateľovi nevznikol nárok na posúdenie dôchodkového veku podľa § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov z dôvodu, že k 31.12.1999 nevykonával službu zaradenú do I. alebo II. kategórie funkcií, ani zamestnanie zaradené do I. pracovnej kategórie, nakoľko služobný pomer navrhovateľa sa skončil dňom 31.8.1997. Vzhľadom na uvedené, nevznikol navrhovateľovi nárok na starobný dôchodok od 5.5.2016, preto odporkyňa jeho žiadosť o starobný dôchodok zo dňa 9.5.2016 zamietla. Odporkyňa zároveň uviedla, že nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi vznikne podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. dovŕšením 62 rokov veku, t. j. 5.5.2021. Prílohou rozhodnutia bol osobný list dôchodkového poistenia. 2. Navrhovateľ napadol správnosť tohto rozhodnutia návrhom na jeho preskúmanie, doručeným tunajšiemu súdu dňa 29.6.2016 a žiadal ho zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie. Uviedol, že dňa 5.5.2016 dosiahol vek 57 rokov, je výsluhový dôchodca, ktorý odpracoval celkom v I. kategórii funkcií 18 rokov a 340 dní a doposiaľ bol zamestnaný viac ako 40 rokov. Zároveň namietal, že odporkyňa zamietla jeho žiadosť o starobný dôchodok z dôvodu, že k 31.12.1999 nevykonával službu zaradenú do I. alebo II. kategórie funkcií, ani zamestnanie zaradené do I. pracovnej kategórie, nakoľko jeho služobný pomer sa skončil dňom 31.8.1997. Toto konštatovanie odporkyne vychádzalo z posledného znenia § 174 zákona č. 100/1988 Zb., ktoré bolo do tohto zákona zavedené novelou, a to zákonom č. 355/1999 Z. z. zo 7.12.1999, ktorá nadobudla účinnosť dňom vyhlásenia. Podľa navrhovateľa sa touto novelou sleduje úprava nárokov z I. a II. pracovnej kategórie funkcií po 31.12.1999. Týka sa tých občanov, ktorých zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne služba I. a II. kategórie funkcií trvala k 31.12.1999 a pokračovala ďalej po tomto dátume. Táto novela neupravuje právne vzťahy, ktoré vznikli pred 31.12.1999, teda nie je možné podľa nej posudzovať nároky tých občanov, ktorých zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne služba I. a II. kategórie funkcií skončila pred 31.12.1999, teda netrvala k 31.12.1999. Podľa navrhovateľa nárok občanov, ktorí ukončili zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. a II. kategórie funkcií je potrebné posudzovať podľa zákona platného a účinného v dobe ukončenia zamestnania I. pracovnej kategórie, prípadne služby I. a II. kategórie funkcií. Pre občanov, ktorí ukončili pracovný pomer v rokoch 1993 až k 31.12.1999 platil pri ukončení pracovného pomeru vždy konkrétny zákon - novela, ktorý upravoval podmienky ich nároku na skorší odchod do starobného dôchodku. Nie je teda možné ich právne nároky posudzovať podľa zákonov, resp. ustanovení, ktoré nadobudli účinnosť v neskoršom období, teda v období po ukončení zamestnania I. pracovnej kategórie, prípadne služby I. alebo II. kategórie funkcií. Ak by nároky občanov, ktorí ukončili zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. a II. kategórie funkcií v priebehu rokov 1993 až 1999 boli posudzované podľa novely zákona č. 355/1999 Z. z., ktorá bola prijatá a nadobudla účinnosť až neskôr po ukončení ich zamestnania v I. pracovnej kategórii, prípadne služby I. alebo II. kategórii funkcií, tak by ani jeden z nich nemohol splniť podmienku vykonávania zamestnania I. pracovnej kategórie, prípadne služby I. alebo II. kategórie funkcií k dátumu 31.12.1999, a teda by mu nemohol byť priznaný nárok na skorší odchod do starobného dôchodku pri dosiahnutí veku 56 až 59 rokov a pri splnení podmienky zamestnania najmenej 25 rokov. Takýmto posúdením ich nároku v zmysle novely č. 355/1999 Z. z. by boli diskriminovaní vo svojich právach. Podľa navrhovateľa odporkyňa v jeho prípadne nesprávne aplikovala a použila znenie ust. § 174 zákona č. 100/1988 Zb., ktoré bolo zavedené novelou zákona č. 355/1999 Z. z. zo 7.12.1999, aj napriek tomu, že jeho služobný pomer v MV SR bol ukončený pred účinnosťou tejto novely, konkrétne 31.8.1997 a v dobe ukončenia jeho služobného pomeru táto novela nebola ešte ani prijatá. Jeho právne nároky na skorší odchod do starobného dôchodku boli v čase ukončenia jeho služobného pomeru upravené ust. § 174, ktoré bolo zavedené zákonom č. 308/1995 Z. z.. Podľa tejto novely dodržal navrhovateľ podmienku v ods. 2, a to že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31.12.1996. Nakoľko navrhovateľ odpracoval viac ako 18 rokov v službe I. pracovnej kategórie, splnil dosiahnutím veku 57 rokov aj druhú podmienku. Taktiež splnil aj tretiu podmienku, a to zamestnanie najmenej 25 rokov, nakoľko odpracoval celkom viac ako 40 rokov. 3. Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 29.7.2016 uviedla, že nárok na starobný dôchodok podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. navrhovateľovi nevznikol, pretože nezískal najmenej 20 rokov v I. kategórii funkcií. Výkon služby navrhovateľ skončil dňom 31.8.1997. Nakoľko však doba služby v I. alebo II. pracovnej kategórii funkcií netrvala k 31.12.1999, nie je možné posúdiť nárok navrhovateľa na starobný dôchodok podľa ust. § 174 zákona č. 100/1988 Zb. Podľa odporkyne v súlade so zovšeobecneným právnym názorom NS SR, nárok na dávku sa posudzuje podľa predpisov platných v čase jej priznania, ak zákon neustanovuje inak (R 48/1998). Odporkyňa poukázala na § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 140/2015 Z. z., podľa ktorého sa nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnania do I. a II. pracovnej kategórie zachovávajú. Medzi uvedené nároky patrí aj zníženie dôchodkového veku na 57 rokov, ak poistenec získal aspoň 18 rokov v službe I. kategórie funkcií, ale len za predpokladu, že služba v I. pracovnej kategórii funkcií trvala k 31.12.1999. Zámerom zákonodarcu vzhľadom na predĺženie zaraďovania zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie až do 31.12.1999 bolo umožniť skorší vznik nároku na starobný dôchodok len u tých poistencov, ktorí po 31.12.1999 splnia ďalšie podmienky a hoci zamestnanie alebo službu vykonávajú ďalej, ale v požadovanom rozsahu ju už nemôžu získať práve z dôvodu zrušenia pracovných kategórii od 1.1.2000. Navrhovateľ v zamestnaní zaradenom do I. kategórie funkcií získal iba 18 rokov a 340 dní, preto nesplnil podmienky na zníženie dôchodkového veku podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. a jeho služobný pomer skončil 31.8.1997, teda netrval k 31.12.1999, a preto nie sú splnené podmienky na zníženie dôchodkového veku podľa § 174 zákona č. 100/1988 Zb.. Žiaden právny predpis neumožňuje na vznik nároku na starobný dôchodok vychádzať zo znenia právneho predpisu účinného k dátumu ukončenia služobného pomeru, a to ani na účely zníženia dôchodkového veku. Z uvedeného je podľa odporkyne zrejmé, že navrhovateľ nesplnil podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 274 zákona v spojení s § 174 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov ku dňu dovŕšenia 57. roku veku, a preto bola jeho žiadosť zamietnutá. Nakoľko navrhovateľ nesplnil zákonné podmienky pre zníženie dôchodkového veku, posúdila odporkyňa jeho nárok na starobný dôchodok, resp. podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok v súlade s § 65 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z., t. j. či navrhovateľ získal 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia a dosiahol dôchodkový vek 62 rokov. Na základe uvedeného navrhovateľovi nárok na starobný dôchodok vznikne podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. dovŕšením 62 rokov veku, t. j. 5.5.2021. Vzhľadom na uvedené, žiadala odporkyňa napadnuté rozhodnutie č. 590 505 6036 0 zo dňa 9.6.2016 ako vecne správne potvrdiť. 4. Doplňujúcim podaním zo dňa 13.2.2017, došlým súdu dňa 17.2.2017, navrhovateľ zotrval na dôvodnosti svojho opravného prostriedku a zároveň uviedol, že zámer zákonodarcu vychádzajúci zo všetkých noviel § 174 bol zabezpečiť sociálne istoty občanom pracujúcim v zamestnaní I. pracovnej kategórie alebo službe I. alebo II. kategórie funkcií. Všetky novely si zachovali svoju platnosť a účinnosť až do ukončenia platnosti a účinnosti aj poslednej novely, každá z nich platí pre obdobie konkrétneho roku a posudzujú sa podľa nich nároky vzniknuté po určitom konkrétnom dátume až do dátumu, kedy sa začínajú posudzovať nároky podľa ďalšej novely. Navrhovateľ poukázal na znenie § 175g ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., podľa ktorého, ak o nároku na starobný dôchodok podľa § 174 nebolo právoplatne rozhodnuté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, o nároku na starobný dôchodok sa rozhodne podľa predpisov účinných do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Navrhovateľ uviedol, že jeho nárok na skorší odchod do starobného dôchodku nevznikol dosiahnutím veku 57 rokov, keď požiadal o priznanie starobného dôchodku, ani odpracovaním ďalších požadovaných rokov vo všeobecnom poistnom systéme, ale mu vznikol v roku 1997, keď ukončil pracovný pomer v Policajnom zbore SR a odslúžením plných 18 rokov služby mu vznikol nárok na skorší odchod do dôchodku vo veku 57 rokov, čo vyplývalo z § 174 zavedeného zákonom č. 308/1995 Z. z.. Navrhovateľ na záver dal do pozornosti Dohovor č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, ktorého III. časť bola ČSSR ratifikovaná 11.1.1990 a bola vyhlásená v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. 5. V ďalšom doplňujúcom podaní zo dňa 12.3.2017, predloženým súdu na pojednávaní konanom dňa 13.3.2017, navrhovateľ uviedol, že zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení noviel bol zrušený ust. § 294 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Podľa ust. § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. Podľa navrhovateľa sa tu hovorí o nárokoch vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie, nie o nárokoch vyplývajúcich z ust. § 174 zákona č. 100/1988 Zb. Podľa navrhovateľa jeho nárok na skorší odchod do starobného dôchodku nevznikol počas účinnosti poslednej novely § 174 zákonom č. 355/1999 Z. z., ale ukončením jeho služby v Policajnom zbore, teda ukončením zamestnania I. a II. pracovnej kategórie alebo služby I. a II. kategórie funkcií, teda dňom 31.8.1997, a to v zmysle § 174 zavedeného zákonom č. 308/1995 Z. z.. Nikdy žiadnym právnym predpisom nebola platnosť a účinnosť tejto skoršej novely § 174 zrušená, až dňom zrušenia celého zákona č. 100/1988 Zb. zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Navrhovateľ dal do pozornosti ust. § 175g ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb.. Podľa navrhovateľa sa v tomto ust. hovorí len o nároku, nie o konaní o nároku. Z ust. je zrejmé, že sa nehovorí o nároku, ktorý vznikne za účinnosti tejto poslednej novely, ale sa jasne hovorí o nároku, ktorý vznikol pred účinnosťou tejto novely, teda za účinnosti predchádzajúcich noviel. 6. Doplňujúcim vyjadrením zo dňa 10.5.2017, došlým súdu dňa 11.5.2017, odporkyňa uviedla, že podľa potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPOU-OSZ-32.085/19/2016-VZ zo dňa 10.3.2016 bol navrhovateľovi podľa zákona č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru SR od 1.9.1997 priznaný príspevok na službu, ktorý sa od 1.7.2002 považuje za výsluhový dôchodok. Na vznik nároku na výsluhový dôchodok a pre jeho výšku bola zhodnotená doba náhradnej vojenskej služby od 1.10.1978 do 28.2.1979 v I. kategórii funkcií, doba služobného pomeru príslušníka PZ od 1.3.1979 do 31.8.1997 v I. kategórii funkcií. Z uvedeného potvrdenia je preukázané, že navrhovateľ získal celkom v I. kategórii funkcií 18 rokov a 340 dní. Nárok na starobný dôchodok podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. navrhovateľovi nevznikol, pretože nezískal najmenej 20 rokov v I. kategórii funkcií. Výkon služby navrhovateľ skončil dňom 31.8.1997, nakoľko však doba služby v I. alebo II. pracovnej kategórii funkcií netrvala k 31.12.1999, nie je možné posúdiť nárok navrhovateľa na starobný dôchodok podľa ust. § 174 zákona č. 100/1988 Zb.. Odseky 1 a 3 § 175g, ktoré so spätnou účinnosťou od 1.1.1999 do 31.12.1999 predĺžili zaraďovanie zamestnaní zaradených do I. a II. pracovnej kategórie (I. a II. kategórie funkcií) upravujú právne dôsledky tejto skutočnosti všeobecne vo vzťahu k dôchodcom, pri ktorým má výkon zamestnania zaradeného do zvýhodnenej pracovnej kategórie alebo kategórie funkcií vplyv na dôchodok. Odsek 2 § 175g upravuje len konanie o priznaní starobného dôchodku podľa § 174, v ktorom ak nebolo do účinnosti zákona č. 355/1999 Z. z. právoplatne skončené sa rozhodne už podľa tohto zákona a pri konaniach právoplatne skončených sa takto znovu rozhodne len na základe žiadosti. Odporkyňa poukázala na znenie ust. § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 140/2015 Z. z., podľa ktorého nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnania do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. Medzi uvedené nároky patrí aj zníženie dôchodkového veku na 57 rokov, ak poistenec získal aspoň 18 rokov v službe v I. kategórií funkcií, ale len za predpokladu, že služba v I. kategórii funkcií trvala k 31.12.1999. Takýto je podľa odporkyne aj zovšeobecnený právny názor NS SR. Zámerom zákonodarcu vzhľadom na predĺženie zaraďovania zamestnaní podľa právneho poriadku SR do I. a II. pracovnej kategórie až do 31.12.1999 bolo umožniť skorší vznik nároku na starobný dôchodok len u tých poistencov, ktorí po 31.12.1999 splnia ďalšie podmienky a hoci zamestnanie alebo službu vykonávajú ďalej, ale v požadovanom rozsahu ju už nemôžu získať práve u dôvodu zrušenia pracovných kategórií od 1.1.2000. Navrhovateľ v zamestnaní zaradenom do I. kategórii funkcií získal iba 18 rokov a 340 dní, preto podľa odporkyne nesplnil podmienky na zníženie dôchodkového veku podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. a jeho služobný pomer skončil 31.08.1997, teda netrval k 31.12.1999, preto nie sú splnené podmienky na zníženie dôchodkového veku podľa § 174 zákona č. 100/1988 Zb.. Zároveň podľa odporkyne žiaden právny predpis neumožňuje na vznik nároku na starobný dôchodok vychádzať zo znenia právneho predpisu účinného k dátumu ukončenia služobného pomeru, a to ani na účely zníženia dôchodkového veku. Nakoľko navrhovateľ nesplnil zákonné podmienky na zníženie dôchodkového veku, posúdila odporkyňa jeho nárok na starobný dôchodok, resp. podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok v súlade s § 65 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z., t. j. či navrhovateľ získal 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia a dosiahol dôchodkový vek 62 rokov. Na základe uvedeného navrhovateľovi nárok na starobný dôchodok vznikne podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., dovŕšením 62 rokov veku, t. j. 5.5.2021. 7. V ďalšom doplňujúcom podaní zo dňa 10.5.2017, došlým súdu dňa 17.5.2017 navrhovateľ uviedol, že výklad odporkyne je diskriminačný, nakoľko zvýhodňuje osoby, ktoré boli v pomere k 31.12.1999 a naopak diskriminuje osoby, ktorých pomer bol ukončený pred 31.12.1999, a to bez ohľadu na to, že služobný pomer, resp. zaradenie do I. a II. pracovnej kategórie mohlo trvať dlhšie ako u tých osôb, ktorým sa tieto nároky priznávajú. 8. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne podľa § 244 ods. 1, 2 a 3 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 1 a 2 O.s.p., oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, vec prejednal na pojednávaniach v dňoch 13.3.2017 a 29.5.2017 a dospel k záveru, že podanie opravného prostriedku navrhovateľom je dôvodné. 9. Na nariadených pojednávaniach konaných dňa 13.3.2017 a dňa 29.5.2017 žiadal navrhovateľ rozhodnutie odporkyne zo dňa 9.6.2016 zrušiť a vec jej vrátiť na ďalšie konanie. Navrhovateľ má za to, že bol jednoznačne poškodený na svojich právach, pretože podľa jeho názoru odporkyňa na jeho prípad nesprávne aplikovala ust. § 174 zákona č. 355/1999 Z. z., pričom podľa navrhovateľa mala aplikovať ust. § 175g ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., keď toto ust. bolo zakomponované pri poslednej novele § 174 zákona č. 100/1988 Zb.. Navrhovateľ tvrdil, že odporkyňa v tomto smere vec nesprávne právne posúdila, pričom z ust. § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení vyplýva, že nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. V tejto súvislosti navrhovateľ uviedol, že 5.5.2016 dosiahol vek 57 rokov, a teda v tento deň splnil všetky tri podmienky vyžadované zákonom, keď dosiahol požadované roky služby a splnil aj zvyšné podmienky na priznanie nároku, a to jednak vek, ktorý dovŕšil 5.5.2016 (57 rokov) a taktiež aj roky zamestnania, čo v podstate nespochybňuje ani odporkyňa. Navrhovateľ bol zamestnaný viac ako 40 rokov, pričom celkom v I. pracovnej kategórii funkcií odpracoval 18 rokov a 340 dní. Priznanie starobného dôchodku požadoval navrhovateľ na základe ust. § 174 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb., rozhodnutie odporkyne považuje za diskriminačné, resp. skôr považuje postup odporkyne pri posudzovaní jeho nároku za diskriminačný, pretože ukončil služobný pomer dňa 31.8.1997 a odporkyňa preto mala postupovať podľa novely zákona č. 308/1995 Zb., ktorý posudzoval obdobie roku 1997. I z nadpisu každej novely § 174 je zrejmé, ktoré obdobie tá ktorá novela upravuje. Navrhovateľ predovšetkým poukázal na svoje posledné vyjadrenia zo dňa 12.3.2017 a zo dňa 21.5.2017, v ktorých je uvedený presný postup, na základe ktorého odporkyňa mala jeho nárok posúdiť a v ktorých je stručne a jasne zdôraznené, v čom odporkyňa pochybila, predovšetkým navrhovateľ poukázal na to, že odporkyňa pri rozhodovaní o jeho nároku neprihliadala na ust. § 175g ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení novely č. 355/1999 Z.z., ale uplatnila iba ust. § 174 z tejto novely, čím podľa jeho názoru postupovala nesprávne a v rozpore so zákonom. Toto ust. § 175g ods. 2 uvádza, resp. presne určuje, ako sa má postupovať a rozhodovať o jeho nároku. Taktiež v § 247 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. je konštatované, že nároky z I. a II. pracovnej kategórii ako aj kategórii funkcií sa zachovávajú. 10. Poverená zástupkyňa odporkyne žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť a zároveň uviedla, že sa pridržiava dôvodov uvedených v ich písomných vyjadreniach. V súvislosti s predmetnou vecou poukázala na to, že ust. § 175g upravuje len konanie o dôchodkovej dávke, pričom podľa judikatúry NS SR aplikácia § 174 je totožná s aplikáciou odporkyne, čo znamená, že zamestnanie vo zvýhodnenej pracovnej kategórii a doba služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií musia trvať k 31.12.1999. Medzi uvedené nároky patrí aj zníženie dôchodkového veku na 57 rokov, ak poistenec získal aspoň 18 rokov v službe v I. kategórii funkcií, ale to vždy len za predpokladu, že služba v I. kategórii funkcií trvala k 31.12.1999. Tento postup zo strany odporkyne bol realizovaný v súlade s § 274 zákona č. 461/20133 Z.z.. Odporkyňa zároveň uviedla, že vzhľadom k tomu, že dôchodkový vek sa od roku 2017 bude predlžovať, tak tým navrhovateľovi vznikne nárok dovŕšením dôchodkového veku, čo znamená, že dátum, ktorý odporkyňa uviedla, kedy navrhovateľovi vznikne nárok na starobný dôchodok (5.5.2021), v súčasnom období nie je správny. 11. Podľa § 244 ods. 1 až 3 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (1). V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“) (2). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť (3). 12. Podľa § 250l ods. 1 a 2 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov (1). Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a <. (2). 13. Podľa § 65 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek (1). Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 4 až 8, § 65a a 274 neustanovuje inak (2). 14. Podľa § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. 15. Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí služba vojakov z povolania (§ 129) zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b) až h). 16. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach, b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e), c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h), d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i) až l), alebo e) 60 rokov. 17. Podľa § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení účinnom do 31. decembra 1996, občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 1997 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1996 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 9,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií, b) 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcií, c) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo 17,5 roka v službe II. kategórie funkcií, alebo d) 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 7,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až l) alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií. 18. Podľa § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení účinnom do 31. decembra 1996, podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1996; za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby uvedené v § 5 ods. 1 a v § 6 ods. 1 nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 117/1988 Zb. 19. Podľa § 175g ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, ak o nároku na starobný dôchodok podľa § 174 nebolo právoplatne rozhodnuté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, o nároku na starobný dôchodok sa rozhodne podľa predpisov účinných do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. 20. V predmetnej veci je nepochybné, že odporkyňa napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 9.6.2016 zamietla navrhovateľovi jeho žiadosť o priznanie starobného dôchodku od 5.5.2016. Tunajší súd však dospel k záveru, že predmetné rozhodnutie odporkyne je pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Správny orgán pritom musí v odôvodnení svojho rozhodnutia uviesť všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre jeho rozhodnutie. Odôvodnenie má predovšetkým presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a zákonnosti rozhodnutia s tým, že reaguje na skutkové okolnosti a na právne posúdenie veci. Za skutkové okolnosti treba považovať najmä skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ich právny význam. Ďalej treba uviesť aké dôkazy boli vykonané, ako ich hodnotí správny orgán, prečo neboli vykonané niektoré navrhované dôkazy a tiež ako sa správny orgán vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov. Právne posúdenie veci znamená, že správny orgán subsumuje zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenia hmotnoprávneho predpisu. Medzi právnym posúdením a skutkovými zisteniami musí byť logický vzťah. Právne posúdenie musí obsahovať konkrétny odkaz na príslušnú právnu normu, z ktorého správny orgán vo výrokovej časti vychádzal, a z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí len citácia príslušného právneho predpisu, ale je žiaduce, aby sa vysvetlil obsah právnej normy, aby účastník konania pochopil vzťah medzi skutkovými zisteniami a právnym posúdením veci. Úlohou súdu pri preskúmavaní rozhodnutí správnych orgánov nie je nahrádzať ich činnosť pri zisťovaní skutkového stavu, ani dopĺňať, resp. nahrádzať odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov, prípadne poskytovať výklad ich rozhodnutí. Je tak potrebné konštatovať, že v napadnutom rozhodnutí sa odporkyňa relevantným spôsobom nezaoberala námietkami navrhovateľa, v rámci odôvodnenia boli v podstate citované len príslušné ustanovenia právnych predpisov bez toho, aby boli v rozhodnutí náležitým spôsobom konkretizované dôvody, pre ktoré navrhovateľ nespĺňa podmienky pre priznanie starobného dôchodku od 5.5.2016. 21. Zároveň je tunajší súd toho názoru, že v danom prípade odporkyňa nesprávne vec posúdila a na predmetnú vec aplikovala nesprávne ustanovenia právneho predpisu. Súd nemôže súhlasiť s konštatovaním odporkyne, že navrhovateľ nesplnil zákonné predpoklady podľa § 174 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., pretože podľa názoru súdu s ohľadom na prechodné ust. § 175g ods. 2 zavedené zákonom č. 355/1999 Z. z., systematický výklad jeho jednotlivých ust. (na ktoré poukazuje navrhovateľ) a historický výklad § 174 ods. 1 a 2 zákona č. 100/1988 Zb., u navrhovateľa, ktorý vykonával zamestnanie v I. pracovnej kategórii do 31.08.1997, kedy ukončil služobný pomer, treba aplikovať § 174 ods. 2 v znení účinnom do 31.12.1996, t. j. podľa ktorého bola podmienka, že zamestnanie v I. pracovnej kategórii alebo služba I. a II. kategórii funkcií trvali k 31.12.1996. Argumentáciu navrhovateľa je skutočne potrebné považovať za logickú, pretože účelom § 175 zákona č. 100/1988 Zb., ktorý bol premietnutý do § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, je zachovať nároky vzniknuté pred účinnosťou novely, ktorou sa rušili tzv. pracovné kategórie, aj po účinnosti tejto novely. Súd považuje za správny aj výklad navrhovateľa týkajúci sa ust. § 175g ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb.. Vzhľadom na uvedené, mal byť nárok navrhovateľa posúdený podľa ust. § 174 upraveného v zákone č. 308/1995 Z. z., kedy toto ust. upravovalo nároky z I. pracovnej kategórie a z I. a II. kategórii funkcií po 31.12.1996 a vyžadovalo v ods. 2 vykonávanie zamestnania alebo služby k 31.12.1996. Navrhovateľ zároveň splnil aj ďalšie dve podmienky, a to dosiahnutie veku 57 rokov, čo splnil 5.5.2016 a odpracovanie požadovaných rokov vo všeobecnom systéme. Odporkyňa pri rozhodovaní o nároku navrhovateľa neprihliadala ani na ust. § 175g ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., ktoré bolo zavedené taktiež poslednou novelou, ale iba na ust. § 174 zákona č. 100/1988 Zb. 22. Na základe vyššie zistených skutočností krajský súd rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 09.6.2016 podľa § 250j ods. 2 písm. a) a d) O.s.p. zrušil a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie, keď úlohou odporkyne v ďalšom konaní bude opätovne vo veci rozhodnúť a rozhodnutie riadne zdôvodniť. 23. Podľa § 250r O.s.p., ak súd zruší rozhodnutie správneho orgánu, je správny orgán pri novom prejednaní viazaný právnym názorom súdu. 24. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250l ods. 2 O.s.p. v spojení s ustanovením § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že navrhovateľovi, ktorý bol v konaní úspešný, náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy konania nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.