Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 20S/71/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2016200418 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2016200418.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Ľuboslavy Vankovej v právnej veci žalobcu JK Gabčíkovo, s.r.o., so sídlom Patašská 586, Gabčíkovo, IČO: 35 844 761, zastúpeného spoločnosťou PETERKA & PARTNERS advokátska kancelária s.r.o., organizačná zložka, Kapitulská 18/A, Bratislava, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 534246/2016 zo dňa 22.04.2016 takto r o z h o d o l : I. Súd rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 534246/2016 zo dňa 22.04.2016 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. II. Žalobcovi sa priznáva právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 534246/2016 zo dňa 22.04.2016, ktorým tento ako odvolací správny orgán potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava, pobočka Dunajská Streda č.1784257/2015 zo dňa 17.12.2015, ktorým prvostupňový správny orgán podľa § 68 ods. 5 zák. č.563/2009 Z.z. o správe daní vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2008 v sume 5 083,01 Eur a nepriznal žalobcovi uplatnené oslobodenie od dane pri intrakomunitárnom dodaní tovaru podľa § 43 zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty 2. Žalobca namietal správnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu správnymi orgánmi je v rozpore s obsahom spisov a v konaní boli zistené také vady, ktoré mali vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Žalobca podľa jeho názoru bol ukrátený na svojich právach rozhodnutím a postupom správneho orgánu, pričom na rozdiel od správcu dane tvrdí, že splnil podmienky pre oslobodenie dane z pridanej hodnoty z dodania tovaru podľa § 43 ods. 1 a 5 zákona o DPH. Žalobca poukázal na ust. § 43 zák. č. 222/2004 Z.z. upravujúce podmienky oslobodenia dane pri dodávkach tovaru odoslaného alebo prepravovaného z tuzemska do iného členského štátu. Podľa jeho názoru bolo v priebehu konania dostatočne preukázané, že žalobca sa zaviazal predať jatočné ošípané spoločnostiam MOL-NA kft. a spoločnosti ESSEN GROUP KFT, ktoré sú osobami identifikovanými pre daň v Maďarsku. Predmetom dodania boli jatočné ošípané so stanovenými parametrami (podiel svaloviny, hmotnosť, zdravotný stav, dodanie v porazenom stave, bez čriev), pričom preberanie ošípaných začalo v areáli žalobcu, súčasťou ceny bola ich preprava na bitúnok, proces preberania bol zo strany odberateľov ukončený prevzatím v porazenom stave a v areáli spoločnosti Tauris Danubius a.s.. Odberatelia si následne tovar na vlastné náklady prepravili do Maďarskej republiky. Žalobca považuje za nesprávne, keď žalovaný oprel svoje závery o nevzniknutí nároku na oslobodenie dane o skutočnosť, že pravdepodobne z formálnych dôvodov spoločnosť Tauris Danubius a.s. vystavila faktúry maďarskému odberateľovi najskôr na nákup živých ošípaných a potom na predaj spracovaných ošípaných späť maďarskému odberateľovi a následne chybne deklarovala predmetné dodávky spracovaných ošípaných ako intrakomunitárne dodanie. Žalobca ďalej tvrdí, že keďže služba - porážka a spracovanie ošípaných, bola vykonaná na Slovensku pre maďarského odberateľa, ktorý bol identifikovaný pre daň v Maďarsku, bolo miesto dodania týchto služieb v Maďarskej republike a nie na Slovensku. Teda v tomto prípade mal DPH z dodania služby odviesť maďarský odberateľ a tento daň v Maďarsku aj skutočne odviedol, dodanením aj na Slovensku by teda došlo k dvojitému zdaneniu. Žalobca ďalej uviedol, že bitúnok poskytol iba prácu na hnuteľnom majetku v zmysle § 16 ods. 7 zákona o DPH, čo sa považuje za službu v zmysle zákona o DPH i Smernice o DPH (a skutočnosť, že bola poskytnutá len služba, nie predaj tovaru, potvrdil v konaní po vrátení veci zo strany súdov i samotný bitúnok, čo vyplýva zo zápisnice z miestneho zisťovania č. 9210401/5/5120464/2013/ Sche zo dňa 15.11.2013). Predmetný tovar bol dodaný maďarskému odberateľovi žalobcom a predmetný tovar bol maďarským odberateľom vyvezený do Maďarska, čím boli splnené podmienky na oslobodenie od dane podľa § 43 zákona o DPH. Žalobca poukázal na to, že zhodná problematika bola riešená v Českej republike v rámci koordinačného výboru t. j. rokovania zástupcov ministrov financií ČR so zástupcami komory daňových poradcov ČR. Zo zápisnice z koordinačného výrobu ČR č.636/20.10.04 s názvom Daňový režim pri dodaní tovaru do iného členského štátu EÚ zo dňa 26.01.2008 vyplýva, že „dodanie tovaru kupujúcemu, ktorý je osobou registrovanou pre daň v inom členskom štáte, môže byť pri splnení podmienok v § 64 zákona o DPH považované za oslobodenie dodanie tovaru i v prípade, že preprava tovaru je dočasne prerušená na území ČR za účelom vykonávania spracovateľských operácií vykonaných iným českým platiteľom, ktorý jej tieto služby fakturuje kupujúcemu ako práce na hnuteľnej veci. Vzhľadom k tomu, že tento variant a jeho modifikácie sa vyskytujú v EÚ čím ďalej častejšie, bola táto otázka riešená i na úrovni komisie, ktorá sa zhodla na tom, že podmienky pre oslobodenie dodania tovaru do iného členského štátu by mali byť považované za splnené i v prípade, že dôjde k dočasnému prerušeniu prepravy z dôvodu vykonania ďalších prác na dodanom tovare. Žalobca ďalej poukázal aj na závery Krajského súdu v Trnave vyslovené v rozsudku sp. zn. 14S/64/2010 zo dňa 06.09.2012, v ktorom súd uviedol, že podľa jeho názoru je možné považovať za tovar ako predmet kúpnych zmlúv medzi žalobcom a maďarskými odberateľmi aj ošípané, bez ohľadu na to, že ešte pred ich vývozom z územia SR došlo k ich porážke a k spracovaniu, čo by v prípade preukázania viedlo k záveru, že zo strany bitúnku Tauris Danubius a.s. došlo vykonaním porážky a čiastočného spracovania zvierat iba k vykonaniu práce na cudzej hnuteľnej veci v zmysle § 16 ods. 7 zákona o DPH. Na prijatie jednoznačného záveru je však potrebné (aj s prihliadnutím na uplatnenie oslobodenia od dane zo strany spoločnosti Tauris Danubius a.s.) zo strany daňového úradu došetriť priebeh obchodov a prípadne právne vyhodnotiť otázky konania v dobrej viere zo strany žalobcu. Daňový úrad Trnava, pobočka Dunajská Streda dňa 15.11.2013 vykonal miestne zisťovanie na bitúnku Tauris Danubius a.s., ako to požadoval Krajský súd v Trnave, pričom v zápisnici o miestnom zisťovaní č. 9210401/5/5120464/2013/Sche zástupcovia bitúnku Ing. H. X. - predseda predstavenstva a Ing. P. A., členka predstavenstva do zápisnice uviedli, že v roku 2008 v účtovníctve spoločnosti došlo k nesprávnemu účtovaniu z dôvodu, že sa nejednalo o nákup materiálu a predaj tovaru, ale o poskytovanie služieb. Z tohto dôvodu spoločnosť podá dodatočné daňové priznania DPH za obdobie jún až december 2008, v ktorých sa vysporiada s uvedenými nezrovnalosťami. Toto oznámenie štatutárnych zástupcov bitúnku teda potvrdzuje tvrdenie žalobcu, že bitúnok vykonal len službu porážky a čiastočného spracovania zvierat a neposkytol intrakomunitárne dodanie tovaru ako to posudzoval žalovaný. Tým žalobca považuje za nelogické, aby maďarský odberateľ, ktorý mal úmysel zvieratá zakúpené na Slovensku importovať na maďarský trh, tieto zvieratá najprv predal a následne ich opäť kúpil od bitúnku. Žalobca v žalobe tvrdil, že pokiaľ ide o výsluch zástupcov maďarských odberateľov žalobcu, daňové orgány neboli schopné takmer tri roky vykonať výsluch zástupcov maďarských odberateľov zákonným spôsobom a táto skutočnosť nemôže ísť na ťarchu žalobcu. Daňové orgány najskôr vykonali medzinárodné dožiadanie, v ktorom požiadali maďarskú daňovú správu o výsluch konateľa spoločnosti MOL-NA kft. p. J., o tomto výsluchu však neinformovali žalobcu a tak tento nemohol byť pri výsluchu prítomný, klásť svedkovi otázky, čo nakoniec bol dôvod pre zrušenie rozhodnutia daňového úradu a o určenie rozdielu dane z pridanej hodnoty. Výsluch svedka J. vykonal nakoniec samotný daňový subjekt dňa 01.12.2014, z čoho spísal zápisnicu, ktorú poskytol správcovi dňa 29.12.2014 v slovenčine, s podpisom prekladateľky z maďarského jazyka. Údaje uvedené v zápisnici potvrdzujú tvrdenia ako žalobcu, tak aj bitúnku Tauris Danubius a.s., ktorí zhodne uviedli do zápisnice z miestneho zisťovania, že spoločnosť MOL-NA kft. kupovala ošípané od žalobcu. V bitúnku Tauris Danubius a.s. boli zvieratá len porazené, prepravu ošípaných na bitúnok zariadil žalobca, prepravu z bitúnku do Maďarska zariadil p. O. J.. Žalobca ďalej uviedol, že vyššie uvedená zápisnica nadväzovala na zápis z rokovania zo dňa 16.08.2010 medzi žalobcom (konkrétne konateľom žalobcu Kurtom Volochom Milsenom) a p. O. J., kde O. J. prehlásil okrem iného, že bol tiež zástupcom spoločnosti ESSEN GROUP KFT, a že on osobne dojednával obchody so žalobcom i s bitúnkom. V odpovedi Maďarskej daňovej správy na prvé dožiadanie, resp. prvé dožiadanie účinné po vrátení veci súdu späť daňovým orgánom t.j. 09.08.2013 mal O. J. vyhlásiť, že nikdy nereprezentoval spoločnosť ESSEN GROUP KFT, pretože štatutárnym zástupcom tejto spoločnosti bol W. R.. Zo spisového materiálu je nesporné, že O. J. evidentne spoločnosť ESSEN GROUP KFT rovnako poznal, keď vedel, kto je a bol jej konateľom. Z výpisu z obchodného registra bolo ďalej zistené, že spoločnosť ESSEN GROUP KFT bola v r. 2012 zlikvidovaná, čo je zrejme dôvod prečo bola v dobe medzinárodného dožiadania nekontaktná. Keby daňové orgány dodržali zákonný postup dožiadania, žalobca sa výsluchu mohol zúčastniť a klásť také otázky, ktoré by odpoveď p. J. ohľadom jeho spolupráce s ESSEN GROUP KFT jednoznačne objasnili. To sa však nestalo a žalovaný by na takto získané odpovede v rámci medzinárodného dožiadania vôbec nemal prihliadať. Žalobca je toho názoru, že výsluch tohto svedka zákonným spôsobom nie je nutný, pretože medzi stranami nie je sporné to, že žalobca predal ošípané maďarským odberateľom, ktorí v zdaňovacom období boli osobami identifikovateľnými pre DPH v Maďarsku, že cestou do Maďarska boli ošípané ešte na území Slovenska na bitúnku porazené a čiastočne spracované a že telá tých istých ošípaných - bravčové polovice bez čriev boli vyvezené do Maďarska. Medzi stranami zostalo sporné len to, či je možné porážku ošípaných podriadiť pod pojem práca na hnuteľnej veci v zmysle § 16 ods. 7 zákona o DPH. Vzhľadom na to, že bitúnok, ktorý pôvodne rovnako ako žalobca uplatňoval intrakomunitárne dodanie tovaru, pri miestnom zisťovaní uviedol, že sa jednalo o chybu v účtovníctve, a svoju chybu napravil podaním dodatočným daňovým priznaním, lebo poskytol len službu - porážky zvierat (nie dodanie tovaru), nie je už aktuálna situácia aká bola v pôvodnom konaní, teda že si dva slovenské subjekty nárokujú oslobodenie od DPH u tej istej dodávky. Oslobodenie od DPH si nárokuje už len žalobca, lebo v zmysle § 43 zákona o DPH dodal tovar do iného členského štátu EÚ. Žalobca ďalej vo svojej žalobe poukázal na závery NS SR č. 4Sžf 73 až 79/2012 zo dňa 18.06.2013, keď uviedol: „vo všeobecnej rovine sa žalovaný vo vzťahu k aplikácii § 43 ods. 1 a 5 zákona o DPH otázkou, či bol predmetný tovar maďarskými odberateľmi použitý na ich ďalšie zdaniteľné plnenie v tuzemsku alebo v Maďarskej republike nezaoberal. Svoje rozhodnutie postavil na formalistickom výklade zákona s nepripustením možnosti akceptovania zmeny tovaru jeho opracovaním (v súvislosti s aplikáciou § 43 zákona o DPH) na území členského štátu dodávateľa, avšak bez zmeny podstaty ekonomického využitia predávaného tovaru pre účely zdaniteľných plnení odberateľov na území členského štátu ich registrácie. Žalovaný sám odmieta subsumovať sporné obchody pod dodanie tovaru oslobodené od dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH bez toho, aby prihliadol na účel jednotnej únijnej úpravy vyplývajúcej zo Smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty a jej cieľ zamedzenia dvojitého zdanenia a zabezpečenia neutrality DPH. Najvyšší súd ďalej žalovanému prikázal, aby v naznačenom smere krajským súdom aplikoval na prípad rozsudky Súdneho dvora, ktoré podľa jeho názoru riešia podobný prípad, prípadne vytvoril súdu podklad pre prípadné položenie prejudiciálnej otázky v nasledujúcom súdnom konaní. Žalovaný vo svojom rozhodnutí aplikoval rozsudky Súdneho dvora, ktoré žalobca zanalyzoval v žalobe, keď uviedol, že správca dane odkazuje na rozsudky Súdneho dvora EÚ č. C245/04, C-184/05, C-430/09 a C-409/04, avšak odôvodnenie, prečo tieto rozsudky sú relevantné pre danú vec, neobsahuje žiadne jeho rozhodnutie a z rozsudkov sú zámerne vyberané pasáže ktoré sú interpretované v neprospech žalobcu. Takýto výklad je však vytrhnutý z kontextu a nedáva zmysel. Žalobca uviedol v súvislosti s aplikáciou rozsudku Európskeho súdneho dvora č. C-409/2004 Telleos, že v posudzovanom prípade právo nakladať s tovarom ako vlastník prešlo na nadobúdateľa (na maďarských odberateľov na Slovensku a dodávateľ žalobcu preukázal, že tovar opracované ošípané bol prepravovaný do iného členského štátu a to konkrétne do Maďarska a v dôsledku tejto prepravy tovar opracované ošípané fyzicky opustili územie členského štátu dodania, t.j. Slovensko, čím bola splnená požiadavka, ktorá bola vyslovená v tomto rozsudku „dodávka tovaru v rámci spoločenstva a jeho nadobudnutie v rámci spoločenstva v skutočnosti predstavujú jedno a to isté hospodárske plnenie, pričom toto plnenie vytvára rôzne práva a povinnosti jednak zmluvnými stranami, takéto transakcie ako aj daňovým orgánom dotknutých členských štátov. V rozsudku C-409/04 Telleos Súdny dvor EÚ uviedol, že pojem odoslaný sa má vykladať v tom zmysle, že k nadobudnutiu tovaru v rámci spoločenstva a k uplatneniu oslobodenia dodávky v rámci spoločenstva od dane dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník prejde na nadobúdateľa a keď dodávateľ preukáže, že tento tovar bol odoslaný alebo prepravovaný do iného členského štátu a že v dôsledku tohto vývozu alebo tejto prepravy fyzicky opustí územie členského štátu dodania. Z vyššie uvedenej citácie rozsudku Súdneho dvora EÚ C-409/04 Telleos je teda zrejmé, že podmienky oslobodenia dodávky tovaru u dodávateľa, t.j. žalobcu boli splnené. Správca dane však v tejto istej situácii úplne nelogicky vyvodil opačný záver. Pokiaľ ide o prípad uvedený v rozsudku Súdneho dvora EÚ č.C-245/04 vo veci Emak, žalobca uviedol, že Súdny dvor v tomto prípade posudzoval úplne inú skutkovú situáciu, než aká je predmetom sporu žalobcu a žalovaného, teda dodávka toho istého tovaru medzi viac než dvoma stranami obchodu, teda reťazový obchod. V prípade rozsudku C-430/09 EuroTyre Holding BV žalobca uviedol, že ani tento rozsudok nie je aplikovateľný pre uvedený prípad, lebo skutkovo sa opäť týka situácie, kedy ten istý tovar je predmetom dvoch po sebe nasledujúcich dodaní medzi rôznymi osobami povinnými k dani. Pokiaľ ide o prípad uvedený v rozsudku Súdneho dvora EÚ C-184/05 Twoh International, tento sa týka situácie, kedy spoločnosť usadená v Holandsku dodávala počítačové súčasti podnikom usadeným v Taliansku. V kúpnych zmluvách sa zmluvné strany dohodli vykonať dodanie tovaru podľa obchodnej doložky, ktorá je súčasťou medzinárodných obchodných podmienok vydaných Medzinárodnou obchodnou komorou. V dôsledku týchto obchodných podmienok spoločnosť Twoh International bola povinná len dať tovar kupujúcim k dispozícii vo svojom sklade v Holandsku a zodpovednosť za prepravu tovaru mali odberatelia. Spoločnosti Twoh International nebolo zo strany odberateľov poskytnuté žiadne vyhlásenie o tom, že tovar bol prepravený do Talianska. Spoločnosť Twoh International žiadala, aby holandská daňová kontrola na základe smernice o vzájomnej pomoci a nariadení a o administratívnej spolupráci zhromaždila od príslušného talianskeho orgánu informácie spôsobilé určiť, že dodanie tohto tovaru má povahu dodania uskutočneného vnútri spoločenstva. Súdny dvor EÚ rozhodol, že platiteľ dane nemôže požadovať od svojho miestne príslušného finančného úradu, aby si vyžiadal informácie od orgánu členského štátu preukazujúce nárok na odpočet dane. Žalobca ďalej v žalobe uvádza, že žalovaný vo svojom rozhodnutí zo dňa 22.04.2016 uvádza tie isté argumenty v neprospech žalobcu, aké boli už uvedené v jeho prvom rozhodnutí zo dňa 30.06.2010, ktoré bolo zrušené Krajským súdom v Trnave. Táto argumentácia žalovaného je za súčasnej situácie neadekvátna, lebo v konaní už bol jednoznačne preukázaný skutkový stav, o ktorom už nie je medzi žalobcom a žalovaným spor, preto žalobcovi nie je jasné, prečo žalovaný tieto už prekonané argumenty opakuje. Žalobca uviedol, že správca dane nedodržal pri svojom rozhodovaní základné zásady daňového konania, najmä zásadu preváženia obsahu nad formou, keď bitúnok s maďarským odberateľom formálne uzavrel kúpne zmluvy, správca dane by mal v súlade so základnou zásadou daňového konania uvedenú v § 3 ods. 6 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní posúdiť podľa skutočného obsahu právneho úkonu, teda vykonanie služby porážky nielen podľa formy (kúpnej zmluvy). Ani po tom čo bitúnok formu napravil a uviedol, že poskytol len službu porážky zvierat a že nedošlo k uzavretiu žiadnych kúpnych zmlúv, správca dane toto odmieta brať do úvahy. Ďalej správca dane porušil zásadu voľného hodnotenia dôkazov, podľa ktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko čo pri správe daní vyšlo najavo. Správca dane však v tomto prípade neprihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, najmä na vyhlásenie bitúnku Tauris Danubius, a.s. o vykonaní služby porážky o podaní dodatočných daňových priznaní vo veci, zápisnici z miestneho zisťovania z 15.11.2013. Ako je uvedené v zápisnici o ústnom pojednávaní č. 1732043/2015 zo dňa 03.12.2015 str. 9, na otázku daňového poradcu, z akého dôvodu správca dane nerešpektuje priznanie spoločnosti Tauris Danubius a.s., že pri predmetných obchodoch podvádzala, keď deklarovala nákup živých ošípaných z Maďarska a vývoz bravčových polovičiek správca dane odpovedal, že nekontroluje daňový subjekt Tauris Danubius, ale spoločnosť JK Gabčíkovo. Správca dane teda absolútne nebral do úvahy niektoré skutočnosti, ktoré pri konaní vyšli najavo, a to napriek tomu, že posúdenie aktivít spoločnosti Tauris Danubius a.s. v tomto obchodnom prípade bolo určené priamo v rozsudku Krajského súdu. Ďalej žalobca uviedol, že žalovaný ako aj správca dane porušili zásady správneho určenia daňovej povinnosti, keď podľa § 29 ods. 2 ZSDP správca dane dbá o to, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Ako správne uvádza žalovaný vo svojom rozhodnutí, skutkový stav má byť zistený tak, aby bolo možné správne určiť daňovú povinnosť. Čo však správca dane uvádza nesprávne, je tvrdenie, že postačuje ak správny orgán zistí, že skutok sa nestal tak ako tvrdí daňový subjekt, avšak nie je potrebné zisťovať ako sa stal v skutočnosti. Žalobca uviedol, že dňa 03.12.2015 sa na Daňovom úrade Trnava, pracovisko Dunajská Streda uskutočnilo ústne pojednávanie, ktorého predmetom malo byť prerokovanie výsledkov dokazovania vykonaného v rámci vyrubovacieho konania na dani z pridanej hodnoty spoločnosti JK Gabčíkovo za zdaňovacie obdobie jún až december 2008. Počas ústneho pojednávania nedošlo k prerokovaniu výsledkov dokazovania z dôvodu, že ústne pojednávanie sa uskutočnilo s Ing. J. R. a Mgr. G. A., novo- poverenými pracovníkmi správcu dane, ktorí neboli z dôvodu neznalosti skutkového stavu a právneho rámca prejednávanej veci schopní o veci riadne rokovať. Po otvorení pojednávania p. R. nelegitimovala prítomné osoby, v miestnosti bola počas celého konania prítomná jedna osoba, ktorej prítomnosť nie je v zápisnici zaznamenaná, p. R. nepoučila prítomné osoby o povinnosti zachovať daňové tajomstvo a predložila splnomocnenému zástupcovi bez akejkoľvek predchádzajúcej komunikácie vopred pripravenú zápisnicu s tým, že si ju má prečítať a podpísať. Z uvedeného dôvodu žalobca má za to, že existujú dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia. 3. V predmetnej veci podal písomné vyjadrenie aj žalovaný, ktorý uviedol, že Daňový úrad Dunajská Streda zistil, že živé ošípané deklarované spornými faktúrami žalobcom, ktoré žalobca prepravil do spoločnosti Tauris Danubius a.s., neboli v pôvodnom stave, t.j. živé a neboli prepravované odberateľmi spoločnosťou ESSEN GROUP KFT do Maďarskej republiky, ani do inej krajiny EÚ, t.j. neboli splnené podmienky pre oslobodenie sporných dodávok od DPH podľa § 43 zákona o DPH. Doklady pre spätné hlásenie o výsledkoch prehliadky vystavené veterinárnym lekárom obsahujú údaje o mieste a dátume porážky, ako i pôvod ošípaných a sú dôkazom, že živé ošípané nakúpené u žalobcu spoločnosťou ESSEN GROUP KFT porazila a spracovala spoločnosť Tauris Danubius a.s.. K podaniu zo dňa 28.05.2010, ktoré malo dopĺňať odvolanie zo dňa 10.04.2010 a ktorého prílohou boli aj spoločné deklarácie, žalovaný uviedol, že predmet dodávky tak ako je uvedený v spochybnených spoločných deklaráciách účelovo spísaných až 27.05.2010 a správcovi dane predložených až v doplnenom odvolaní podanom dňa 28.05.2010, t.j. po lehote stanovenej v § 46 ods.7 zákona o správe daní je v rozpore so všetkými doterajšími vyjadreniami žalobcu ako aj so zisteným skutkovým stavom počas daňovej kontroly. Žalovaný považuje za nesporné, že spoločnosť ESSEN GROUP KFT nadobudla právo nakladať so živými ošípanými ako vlastník momentom ich odovzdania na Slovensku a že predmetom dodávky zo strany žalobcu boli živé ošípané a ich preprava na bitúnok spoločnosti Tauris Danubius a.s. a až prepravu spracovaných ošípaných zabezpečila spoločnosť ESSEN GROUP KFT do iného členského štátu ako sama prehlásila. Teda skutočnosť, že tovar - živé ošípané neboli prepravené do iného členského štátu, že boli dodané maďarskej spoločnosti s miestom dodania v tuzemsku považuje žalovaný za rozhodujúce pre prijatie meritórneho záveru, že v danom prípade pri dodaní živých ošípaných spoločnosti ESSEN GROUP KFT neprišlo k oslobodeniu od DPH podľa § 43 zákona o DPH. Ak teda žalobca nepredložil písomné vyhlásenie odberateľa alebo ním poverenej osoby alebo prepravný doklad preukazujúci, že živé ošípané fyzicky prepravil do iného členského štátu, v konaní nepreukázal, že ku skutočnému prepraveniu živých ošípaných z tuzemska na územie Maďarska, resp. iného členského štátu naozaj došlo. Žalovaný ďalej uviedol, že tvrdenia žalobcu ohľadne spoločnosti Tauris Danubius a.s. sú zavádzajúce, pretože ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, jeho podkladom neboli formálne uzavreté kúpne zmluvy medzi spoločnosťou Tauris Danubius a.s. a spoločnosťou ESSEN GROUP KFT, ani chybné účtovanie v spoločnosti Tauris Danubius a.s.. Žalovaný posudzoval sporné zdaniteľné obchody podľa skutočného obsahu právneho úkonu. Žalovaný sa vyjadril aj k niektorým úkonom, ktoré vykonal žalobca, keď uviedol, že žalobcom predložený zápis z rokovania zo dňa 16.08.2010, ktoré sa malo uskutočniť medzi konateľom žalobcu a O. J., bez podpisov zúčastnených strán a navyše predložených správcovi dane až 08.11.2013, teda viac ako troch rokoch od jeho uskutočnenia, nemôže považovať za vierohodný dôkaz vylučujúci akékoľvek pochybnosti o predmete sporných zdaniteľných obchodov. Rovnako slovenský preklad zápisnice zo dňa 01.12.2014, predložený správcovi dane elektronickou poštou dňa 29.12.2014, ktorý mal podľa slovenského prekladu podpísať O. J. a ktorého podpis však nebol overený a z obsahu ktorej vyplýva, že O. J. sa mal dňa 01.12.2014 dostaviť do sídla žalobcu a odpovedať mu na položené otázky žalobcom, bez účasti správcu dane, nemožno považovať za vierohodný dôkazný prostriedok, zvlášť keď O. J. pred Maďarskou daňovou správou uviedol, že spoločnosť ESSEN GROUP KFT nikdy nezastupoval a navyše zápisnica zo dňa 01.12.2014 bola spísaná ohľadom spoločnosti MOL-NA kft., nie ohľadom spoločnosti ESSEN GROUP KFT. Žalovaný i správca dane rešpektovali právny názor súdu, keď došetrili priebeh sporných obchodov, a to vykonaním miestnym zisťovaním v spoločnosti Tauris Danubius a.s. ako i prostredníctvom medzinárodnej výmeny daňových informácií, z čoho vyplynul záver správcu dane o nepriznaní oslobodenia sporných dodávok od DPH, s ktorým sa žalovaný stotožnil. Pokiaľ ide o tzv. „spoločné deklarácie“, ktoré tvorili prílohu podania žalobcu zo dňa 28.05.2010 a ktoré malo dopĺňať odvolanie žalobcu zo dňa 14.04.2010 a bolo podané po lehote stanovenej v § 46 ods. 7 zákona č. 511/1992 Zb., žalovaný k tomuto zastáva názor, že tieto spoločné deklarácie boli spísané ešte 27.05.2010, z čoho vyplýva, že podľa tohto dokumentu sa nemohli robiť predmetné predaje ošípaných v r. 2008 ako to tvrdí žalobca. To, že žalobca neuskutočňoval predmetné dodávky živých ošípaných v r. 2008 podľa spoločných deklarácií potvrdzujú i vyjadrenia žalobcu vo veci predmetu dodávky v odvolaní zo dňa 14.04.2010 a vo vyjadrení k protokolu zo dňa 08.02.2010, kde sa vyjadril, že spoločnosť ESSEN GROUP KFT. a spoločnosť MOL-NA kft. nadobudli právo disponovať so živými ošípanými ako vlastník okamihom dodania, t.j. na Slovensku a u spoločnosti Tauris Danubius a.s. si objednali službu porážky a spracovanie živých ošípaných nakúpených od žalobcu. Z vyjadrení žalobcu vyplýva, že o dodacích podmienkach obsiahnutých v spoločných deklaráciách nielenže v r. 2008 nevedel, ale nevedel o nich ani ešte v čase podania odvolania 16.04.2010. Ak teda žalobca nepredložil písomné vyhlásenie odberateľa alebo ním poverenej osoby alebo prepravný doklad, že živé ošípané fyzicky prepravil do iného členského štátu, v konaní nepreukázal, že k skutočnému prepraveniu živých ošípaných z tuzemska na územie Maďarska, resp. iného členského štátu došlo. Na základe dohôd o preprave bol tovar - živé ošípané odoslaný do Dunajskej Stredy, čo znamená, že neboli splnené podmienky pre oslobodenie od DPH podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH, a preto žalobcovi vznikla povinnosť zaplatiť z fakturovanej ceny Slovensku DPH. Preprava z Dunajskej Stredy do spoločnosti Tauris Danubius a.s. do Maďarska sa vzťahuje už na iný tovar - spracované ošípané ako ten, ktorý žalobca dodal spoločnosti ESSEN GROUP KFT. Žalovaný ďalej uviedol, že rozsudkami C-245/04, C-184/05, C-409/04, správca dane poukázal na skutočnosť, že tieto sa zaoberali dodaním tovaru do iného členského štátu, pričom v rozsudku C-409/04 správca dane rovnako ako žalobca poukázal na bod 23/, v ktorom Súdny dvor konštatoval, že dodávka tovaru v rámci Spoločenstva a jeho nadobudnutie v rámci Spoločenstva v skutočnosti predstavuje jedno a to isté hospodárske plnenie, hoci toto plnenie vytvára rôzne práva a povinnosti, jednak zmluvným stranám takéto transakcie ako aj daňovým orgánom dotknutých členských štátov, z čoho je zrejmé, že v danom prípade nejde o dodávku tovaru v rámci spoločenstva a jeho nadobudnutie v rámci spoločenstva, pretože dodávka sporného tovaru nepredstavuje ten istý tovar ako má byť prepravený do Maďarska. Tovar dodaný dodávateľom žalobcom nemožno stotožniť s tovarom, ktorý opúšťal územie tuzemska. Žalovaný ďalej uviedol, že predchádzajúce rozhodnutie žalovaného č. 1/227/8968-74697/2010/990271- r zo dňa 30.06.2010 bolo v súdnom konaní zrušené z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu, pričom súdy nerozporovali zákonnosť získaných dôkazov. Ak žalobca tvrdí, že výpis z maďarského obchodného registra je verejne dostupný a podľa žalobcom predloženého výpisu spoločnosti ESSEN GROUP KFT bol jej štatutárnym zástupcom od 25.02.2008 do 14.09.2008 W. R., tak z tohto je zrejmé, že spoločnú deklaráciu spísanú až v r. 2010 podpísala za spoločnosť ESSEN GROUP KFT neoprávnená osoba, keďže na tejto spoločnej deklarácii je podpis práve W. R.. Pokiaľ ide o námietku žalobcu týkajúcu sa miestneho zisťovania vykonaného zo strany správcu dane, žalovaný uvádza, že zápisnica z miestneho zisťovania č. 612/320/6283/2009/Sche zo dňa 20.10.2009 spísaná v zmysle § 14 ods. 7 zák. č. 511/1992 Zb. neobsahuje svedecké výpovede, odráža však skutočnosti, ktoré nastali pri miestnom zisťovaní, t. j. predovšetkým zistenia o nákupe živých ošípaných od spoločnosti ESSEN GROUP KFT a dodávateľské faktúry, ktoré deklarujú predmetný nákup a ktorých fotokópie tvoria prílohu predmetnej zápisnice. Zápisnica nebola získaná v rozpore so všeobecnými záväznými právnymi predpismi a bola tak relevantným dôkazom použiteľným v daňovom konaní. Správca dane ako dôkazný prostriedok využil miestne zisťovanie, počas ktorého si dal oprávnenou osobou predložiť doklad, nie inštitút svedeckej výpovede, v rámci ktorého by vypočúval oprávnené osoby ako svedkov. Skutočnosti, ktoré boli správcovi dane známe pred samotným výkonom miestneho zisťovania, doplnil do predmetnej zápisnice v priestoroch Daňového úradu Dunajská Streda, skutočnosti, ktoré zistil miestnym zisťovaním, boli do zápisnice doplnené v sídle spoločnosti Tauris Danubius, kde správca dane nemal k dispozícii PC a preto boli opísané ručne. Žalovaný ďalej uviedol, že dňa 03.12.2015 sa uskutočnilo ústne pojednávanie so splnomocneným zástupcom daňového subjektu, ktorého predmetom bolo prerokovanie výsledkov dokazovania vykonaného vo vyrubovacom konaní, nasledujúcom po zrušení rozhodnutia správcu dane zo dňa 23.06.2014 a z ktorého bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č.1732043/2015 zo dňa 03.12.2015. V predmetnej zápisnici je splnomocnený zástupca identifikovaný menom, priezviskom, adresou a dátumom narodenia, z čoho je zrejmé a logické, že bol zamestnancom správcu dane legitimovaný. Splnomocnený zástupca bol poučený o povinnosti zachovať daňové tajomstvo, čo splnomocnený zástupca potvrdil svojim podpisom, že poučeniu porozumel. Z obsahu predmetnej zápisnice ďalej vyplýva, že výsledky dokazovania zamestnanci správcu dane riadne prerokovali so splnomocneným zástupcom žalobcu, zodpovedali na všetky jeho otázky, čo splnomocnený zástupca žalobcu potvrdil aj svojim podpisom. Okrem predmetného ústneho pojednávania žiadne podanie žalobca ani jeho splnomocnený zástupca dňa 03.12.2015 u správcu dane nevykonal. Námietka žalobcu, že počas ústneho pojednávania bola v miestnosti prítomná jedna osoba, ktorej prítomnosť nie je v zápisnici zaznamenaná, je podľa žalovaného bezpredmetná, keďže žalobca túto osobu neoznačil, s obsahom predmetnej zápisnice súhlasil, čo potvrdil svojim podpisom. K predmetnej zápisnici nevzniesol splnomocnený zástupca žalobcu námietku ani k spôsobu prerokovania, ani voči zamestnancom správcu dane, s ktorými prerokoval výsledky dokazovania. Nasledujúci deň po prerokovaní výsledkov dokazovania, t.j. 04.12.2015 bolo elektronickou poštou doručené správcovi dane podanie, bez označenia, ktorého obsah tvorili vyššie uvedené nepravdivé tvrdenia ohľadne priebehu prerokovania ako aj ohľadne zamestnancov správcu dane bez predloženia konkrétnych dôkazov. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považuje žalovaný žalobu za nedôvodnú a preto túto žiada zamietnuť. 4. Z prvostupňového rozhodnutia Daňového úradu Trnava, pobočka Dunajská Streda č. 1784257/2015 zo dňa 17.12.2015 súd zistil, že správca dane týmto rozhodnutím vyrubil žalobcovi rozdiel dane za zdaňovacie obdobie december 2008 v sume 5 083,01 Eur s odôvodnením, v skratke, že dodávateľ dodal tovar živé jatočné ošípané, porážku ošípaných objednala spoločnosť ESSEN GROUP KFT, a tovar, ktorý opúšťal územie tuzemska boli bravčové polovice. Z vyššie uvedených dôvodov podmienky na uplatnenie oslobodenia dane podľa § 43 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty splnené nie sú a dodanie tovaru odberateľovi je tuzemskou dodávkou, pri ktorej je dodávateľ osobou povinnou platiť podľa § 69 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty daň. Ak je v rámci zmluvného vzťahu dohodnuté, že dodávateľ tovaru zabezpečuje prepravu tovaru na iné miesto určenia v tuzemsku, kde sa majú na tomto tovare vykonať spracovateľské operácie a práce, ktoré si objednal odberateľ, ktorý po vykonaní spracovateľských operácií prepraví tovar do iného členského štátu, dodávateľ tovaru nemôže uplatniť oslobodenie od dane podľa § 43 zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, pretože v posudzovanom prípade nedošlo k plynulej preprave tovaru z tuzemska do iného členského štátu, ale tovar bol dodávateľom prepravený na miesto v tuzemsku určené odberateľom a to na bitúnok TAURIS DANUBIUS a.s.. Ďalej na bitúnku boli vykonané spracovateľské operácie objednané odberateľom (vlastníkom tovaru) ESSEN GROUP KFT a tovar bol po vykonaní spracovateľských operácií prepravený do Maďarska na náklady odberateľa maďarskými prepravcami. Ďalej oslobodenie od zaplatenia dane vylučuje aj skutočnosť, že na odberateľa už v tuzemsku prešlo právo nakladať s tovarom ako vlastníkom a že dodávke tovaru odberateľovi v rámci tuzemska nie je možné priradiť prepravu, v dôsledku ktorej tovar fyzicky opustí tuzemsko. Prepravu je možné priradiť až k nasledujúcej dodávke, kedy po skončení opracovania tovar opúšťa územie tuzemska. 5. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom uviedol v podstate rovnaké skutočnosti aké sú obsahom žalobného návrhu. 6. Žalovaný Finančné riaditeľstvo SR svojim rozhodnutím č. 534246/2016 zo dňa 22.04.2016 potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane s odôvodnením, že daňovému subjektu sa počas celého konania nepodarilo preukázať skutočnosti, na základe ktorých by mohlo u neho prísť k oslobodeniu od platenia dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH, a to preto, že daňový subjekt nepredložil písomné vyhlásenie odberateľa alebo ním poverenej osoby, alebo prepravný doklad, že živé ošípané fyzicky prepravil do iného členského štátu, a v konaní nepreukázal, že k skutočnému prepraveniu živých ošípaných z tuzemska na územie Maďarska resp. iného členského štátu došlo. Na základe dohôd o preprave bol tovar živé ošípané odoslané do Dunajskej Stredy, čo znamená že neboli splnené podmienky pre oslobodenie od DPH podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH a preto daňovému subjektu vznikla povinnosť uplatniť k fakturovanej cene Slovensku DPH. Preprava z Dunajskej Stredy zo spoločnosti Tauris Danubius a.s. do Maďarska sa vzťahuje už na iný tovar spracované ošípané ako ten, ktorý daňový subjekt dodal spoločnosti ESSEN GROUP KFT. 7. Krajský súd v Trnave prejednal vec za účasti oboch účastníkov konania, ktorí zotrvali na argumentácii uvedenej v ich písomných podaniach, a po oboznámení sa s celým obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného, dospel k záveru o dôvodnosti žaloby. 8. Podľa článku 138 ods. 1 Smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty Členské štáty oslobodia od dane dodanie tovaru odoslaného alebo prepraveného do miesta určenia mimo ich územia, ale v rámci Spoločenstva predávajúcim, nadobúdateľom alebo na ich účet, uskutočnené pre inú zdaniteľnú osobu alebo nezdaniteľnú právnickú osobu konajúcu ako takú v inom členskom štáte, než je členský štát, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru začala. Podľa článku 55 Smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty Odchylne od článku 52 písm. c) sa za miesto poskytovania služieb, ktorých predmetom je oceňovanie hmotného hnuteľného majetku alebo práce na hmotnom hnuteľnom majetku, ktoré sú poskytované odberateľom identifikovaným pre DPH v inom členskom štáte ako v štáte, na území ktorého sa tieto služby skutočne vykonávajú, považuje miesto na území členského štátu, ktorý pridelil odberateľovi identifikačné číslo pre DPH, pod ktorým mu boli služby poskytnuté. Podľa § 43 zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (1) Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. (5) Platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4 a) kópiou faktúry, b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom, c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať 1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, 2. množstvo a druh tovaru, 3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, 4. meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis, 5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe za prepravu tovaru. Podľa § 16 ods. 7 zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom do 31.12. 2009 Miestom dodania služieb, ktorými sú ocenenie hnuteľného hmotného majetku a práce na hnuteľnom hmotnom majetku, ak sa vykonajú pre odberateľa, ktorý je identifikovaný pre daň v členskom štáte inom, ako je členský štát, kde sa práce fyzicky vykonajú, je členský štát, ktorý pridelil odberateľovi identifikačné číslo pre daň, pod ktorým sa mu služba dodala; ak sa tovar neodošle alebo neprepraví mimo členského štátu, v ktorom sa služby fyzicky vykonali, je miestom dodania služby členský štát, v ktorom sa služby fyzicky vykonali. Podľa § 2 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (1) V daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní. (3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. (6) Pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane. Podľa § 123 zák. č 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka Vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Podľa § 409 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka Kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu. 9. Krajský súd pri preskúmaní spisového materiálu zistil, že predmetom sporu medzi žalobcom a žalovaným je skutočnosť, či žalobca splnil podmienky pre oslobodenie dodaného tovaru podľa § 43 ods. 1 a 5 zákona o DPH v súvislosti s dodávkami ošípaných spoločnostiam ESSEN GROUP KFT a spoločnosti MOL-NA kft, ktoré boli v predmetnom zdaňovacom období osobami identifikovanými pre daň v Maďarsku. Žalobca dodával tovar do iného členského štátu EÚ a takto ho aj žalobca deklaroval. Žalobca však najskôr doviezol živé ošípané na bitúnok spoločnosti Tauris Danubius a.s., kde tieto živé ošípané boli porazené a rozpoltené a telá porazených a rozpoltených ošípaných boli podľa vyjadrenia žalobcu prepravené z bitúnku maďarským odberateľom do Maďarska. Ďalej bolo zistené, že bitúnok Tauris Danubius a.s. nevystavil maďarskému odberateľovi faktúry za služby porážky ošípaných, ale vystavil faktúry na nákup živých ošípaných a potom na predaj spracovaných ošípaných späť maďarskému odberateľovi, pričom spoločnosť Tauris Danubius a.s. toto odôvodnila tým, že išlo z ich strany o chybné vystavenie faktúr, ktoré následne opravili, a že zo strany Tauris Danubius išlo aj o nesprávne účtovanie v r. 2008. Žalobca tvrdí, že uvedený tovar živé ošípané boli privezené na bitúnok Tauris Danubius a.s. len za účelom ich porážky a spracovania, bez toho, že by spoločnosť Tauris Danubius a.s. stala sa vlastníkom tohto tovaru a že táto spoločnosť vykonala len práce na hnuteľnom majetku. Predmetom sporu je teda skutočnosť, či porážka a spracovanie ošípaných bolo vykonané na Slovensku pre maďarského odberateľa, ktorý bol identifikovaný pre daň v Maďarsku, a či miesto dodania týchto služieb bolo v Maďarskej republike a nie na Slovensku. Teda v tomto prípade či existuje dôvod na oslobodenie od platenia DPH u žalobcu, keďže DPH za uvedené služby odviedol maďarský odberateľ, či teda nedochádza v danom prípade k dvojitému zdaneniu. 10. Zo spisového materiálu krajský súd zistil, že v danom prípade už krajský súd rozhodoval o vyrubení rozdielu dane za zdaňovacie obdobie september 2008, kedy zrušil rozhodnutie žalovaného a to rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14 S/64/2010 zo dňa 06.09.2012, pričom v záveroch svojho rozhodnutia krajský súd poukázal najmä na to, že podľa jeho názoru je možné považovať za tovar ako predmet kúpnych zmlúv medzi žalobcom a maďarskými odberateľmi aj ošípané, bez ohľadu na to, že ešte pred ich vývozom z územia SR došlo k ich porážke a k spracovaniu a čo by v prípade preukázania viedlo k záveru, že zo strany bitúnku Tauris Danubius a.s. došlo vykonaním porážky a čiastočného spracovania zvierat iba k vykonaniu práce na cudzej hnuteľnej veci v zmysle § 16 ods. 7 zákona o DPH. Na prijatie jednoznačného záveru je však potrebné (aj s prihliadnutím na uplatnenie si oslobodenia od dane zo strany spoločnosti TAURIS DANUBIUS, a.s.) zo strany daňových orgánov došetriť priebeh obchodov a prípadne právne vyhodnotiť otázku konania v dobrej viere zo strany žalobcu. Ďalej krajský súd uviedol, že pre prípad ustálenia, že v obchodných vzťahoch medzi žalobcom ako dodávateľom a spoločnosťami MOL-NA KFT a ESSEN GROUP KFT plnenie zo strany dobromyseľného žalobcu prebiehalo v úmysle zrealizovať intrakomunitárne dodanie tovaru v zmysle § 43 zák. č. 222/2004 Z. z., je dôvodný poukaz na závery SD EÚ vyslovené v zmieňovanom rozsudku C-409/04 Teleos. Je žiaduce vykladať vnútroštátnu úpravu vzťahujúcu sa k problematike DPH upravenej Smernicou 2006/112/ES tak, že je legitímnym očakávaním ochrana daňovníka, ako dobromyseľného subjektu, ktorý sa neúmyselne prípadne aj stal účastníkom daňového podvodu bez ohľadu na to, že vykonával podnikateľskú činnosť s riadnou starostlivosťou a v rámci toho prijal všetky rozumné opatrenia, ktoré boli v jeho moci, aby sa uistil, že dodávka v rámci spoločenstva nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. 11. Rozsudok Krajského súdu v Trnave bol potvrdený rozsudkom NS SR č. 4Sžf 73 až 79/2012 zo dňa 18.06.2013, keď Najvyšší súd sa stotožnil s argumentáciou prvostupňového súdu, ku ktorej uviedol, že napriek tomu, že považuje výrok prvostupňového súdu za vecne správny, vzhľadom na spornosť právnej argumentácie a výklad relevantných ustanovení zákona o DPH účastníkmi konania s dopadom na oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH žalobcom deklarovaných intrakomunitárnych dodaní tovaru pre vyššie uvádzaných odberateľov registrovaných pre DPH v inom členskom štáte EÚ je potrebné ustáliť výklad záväzných prameňov práva vzťahujúcich sa na daný prípad. Najvyšší súd poukázal, že medzi účastníkmi je sporný výklad ust. § 43 ods. 1 a ods. 5 zákona o DPH v spojení s ust. § 16 ods. 7 zákona o DPH a ich aplikácia na sporné obchodné transakcie, kedy žalobca ako tuzemský platiteľ DPH predal tovar platiteľom registrovaným pre DPH v inom členskom štáte EÚ v Maďarskej republike za účelom použitia nimi nadobudnutého tovaru na ich ďalšie zdaniteľné plnenia na území Maďarskej republiky s tým, že pred fyzickým vyvezením žalobcom predaného tovaru (živých ošípaných) z tuzemska došlo na území SR k opracovaniu predaného tovaru porazením a spracovaním ošípaných tuzemským poskytovateľom tejto služby na účet žalobcových odberateľov, ktorí tento zmenený tovar uvedenou úpravou previezli do Maďarskej republiky s cieľom jeho ďalšieho použitia na ich zdaniteľné plnenia na území Maďarskej republiky. Najvyšší súd konštatoval, že pokiaľ ide o aplikáciu ust. § 43 ods. 1 zákona o DPH na prejednávaný prípad, žalovaný sa vyslovene zdržal výkladu uvedeného v stanovisku Ministerstva financií SR č. MF/22153/2006/73 zo dňa 08.09.2006, kde však ministerstvo bez uvedeného relevantného záväzného práva EÚ a judikatúry Súdneho dvora konštatuje, že takýto prípad tuzemského platiteľa predávajúceho predmetný tovar nemožno aplikovať oslobodenie od platenia dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH z dôvodu dodania tovaru v tuzemsku na miesto jeho spracovania a z dôvodu dodania zmeneného tovaru odberateľovi v inom členskom štáte, nakoľko po jeho spracovaní to už nie je ten istý tovar ako bol predaný tuzemským dodávateľom podľa ním vystavených faktúr. V tomto smere Najvyšší súd konštatoval, že výklad zákona podávaný ústredným orgánom štátnej správy nie je všeobecne záväzný a v tomto zmysle naň nemožno prihliadať. Najvyšší súd vytkol žalovanému, že vo všeobecnej rovine sa žalovaný vo vzťahu k aplikácii k ust. § 43 ods. 1 a ods. 5 zákona o DPH otázkou či predmetný tovar maďarskými odberateľmi bol použitý na ich ďalšie zdaniteľné plnenia v tuzemsku nezaoberal. Najvyšší súd ďalej vytkol žalovanému, že svoje rozhodnutie postavil na formalistickom výklade zákona s nepripustením možnosti akceptovania zmeny tovaru jeho spracovaním na území členského štátu dodávateľa, avšak bez zmeny podstaty ekonomického využitia predávaného tovaru pre účely ďalších zdaniteľných plnení odberateľov na území členského štátu ich registrácie. Žalovaný sám odmieta subsumovať sporné obchody pod dodanie tovaru oslobodené od dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH bez toho, aby prihliadol na účel jednotnej únijnej úpravy vyplývajúcej zo Smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty a jej cieľ zamedzenia dvojitého zdanenia na zabezpečenie neutrality DPH. Záverom Najvyšší súd uviedol, že v prípade, že žalovaný po doplnení dokazovania vykonanom smere naznačenom krajským súdom dôjde k záveru, že na danú situáciu neexistuje rozsudok Súdneho dvora EÚ, musí svoju argumentáciu vytvoriť súdu podklad pre prípadné položenie prejudiciálnej otázky v následnom súdnom konaní. 12. Krajský súd v Trnave ďalej zistil, že správca dane v novom konaní, ako aj žalovaný subsumoval daný prípad pod viacero rozhodnutí Súdneho dvora, ktoré rozhodnutia analizoval aj žalobca, pričom krajský súd sa stotožňuje s argumentáciou žalobcu vo vzťahu k aplikácii týchto rozsudkov na uvedený prípad. Správca dane vo svojom rozhodnutí odkazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ č. C 245/04, ktorý sa týka situácie, kedy rakúska spoločnosť Emak obstarala neželezné kovy od rakúskej spoločnosti K, ktorá tento tovar obstarala od dodávateľov usadených v Taliansku alebo Holandsku a ktoré spoločnosť Emak nepoznala. Po uzatvorení každej transakcie dala spoločnosť K svojim dodávateľom pokyn, aby tento tovar odovzdali prepravcovi, ktorý bol poverený dopraviť tento tovar priamo do priestorov Emak v Rakúsku alebo do priestorov jej zákazníkov rovnako v Rakúsku. V súvislosti s jedným fyzickým pohybom tovaru teda došlo k viacerým predajom tovaru po sebe. Súdny dvor EÚ v tomto prípade teda posudzoval úplne inú skutkovú situáciu, než aká je predmetom sporu žalobcu a žalovaného, teda dodávka toho istého tovaru vznikla medzi viac než dvoma stranami obchodu a jednalo sa o reťazový obchod. Takýto prípad bol aplikovaný aj v rozhodnutí Súdneho dvora EÚ č. C 430/09 Eurotyreholding BV, kde sa tiež týka situácie kedy ten istý tovar bol predmetom dvoch po sebe nasledujúcich dodaní medzi rôznymi osobami povinnými k dani, čo v prípade ktorý vznikol u žalobcu nie je aplikovateľné. Rovnako je neaplikovateľný pre daný prípad aj rozsudok Súdneho dvora EÚ č. C 184/05 Tvohinternacional, ktorý sa týka úplne inej situácie, kde Súdny dvor EÚ rozhodol, že platiteľ dane nemôže požadovať od svojho miestne príslušného finančného úradu, aby si vyžiadal informácie od orgánov členského štátu informácie preukazujúce nárok na odpočet DPH, pretože takáto skutočnosť nenastala v prípade u žalobcu. Pokiaľ správca dane aplikoval rozsudok Súdneho dvora EÚ č. C 409/04 vo veci Teleos, tak správca dane sa zameral len na to ako dodávku ošípaných umelo rozkúskovať na viacero dodávok medzi viaceré subjekty a ako vyrobiť z priamej dodávky medzi dodávateľom JK Gabčíkovo a maďarskými odberateľmi MOL-NA kft a Essengroup kft reťazový obchod. Ako vyplýva zo skutkového stavu, ktorý bol jednoznačne preukázaný, jednalo sa len o jednu dodávku jatočných ošípaných priamo od žalobcu maďarským odberateľom, kedy spoločnosť Tauris Danubius bola len osobou, ktorá vykonala porážku a spracovanie tohto tovaru bez toho, že by prešlo na ňu vlastníctvo tovaru. V posudzovanom prípade teda právo nakladať s tovarom ako vlastník prešlo na nadobúdateľa, teda na maďarských odberateľov na Slovensku, dodávateľ tovaru ktorým bol žalobca, preukázal, že tovar - opracované ošípané bol prevezený do iného členského štátu a v dôsledku tejto prepravy fyzicky opustil tento tovar územie členského štátu, t.j. Slovensko. 13. Správca dane ako aj žalovaný vo svojich rozhodnutiach vychádzal najmä z formalistického výkladu, čím v danom prípade porušuje ust. § 2 zákona o správe daní, ktorý ustanovuje základné zásady daňového konania tak, že v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovanie práva právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní. Správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní plnenia ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko čo v danom konaní vyšlo najavo. Daňové konanie je neverejné, okrem úkonov v ktorých povaha to umožňuje. Správca dane je povinný začať daňové konanie aj na vlastný podnet vždy ak sú splnené podmienky na vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky a to aj v prípade, že daňový subjekt v tomto smere nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti. Pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane. Všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti. Právom i povinnosťou všetkých daňových subjektov je úzko spolupracovať so správcom dane v daňovom konaní. Z ust. § 2 ods. 6 teda vyplýva, že pri uplatňovaní daňových predpisov sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúci pre určenie alebo vybratie dane, a teda musí byť rešpektovaná zásada preváženia obsahu nad formou. V tomto prípade, keď bitúnok Tauris Danubius a.s. s maďarskými odberateľmi formálne uzavrel kúpne zmluvy, správca dane mal v súlade s touto zásadou posúdiť vec podľa skutočného obsahu právneho úkonu, nielen podľa formy kúpnej zmluvy. Je pravdou, že bitúnok Tauris Danubius namiesto faktúry za službu porážky ošípaných vystavil maďarskému odberateľovi faktúry najskôr na nákup živých ošípaných a potom na predaj spracovaných ošípaných späť maďarskému odberateľovi, pričom tieto faktúry boli vystavené na také čiastky, aby ich rozdiel zodpovedal cene porážky zvierat v nadväznosti na to ďalej spoločnosť Tauris Danubius a.s. aj chybne deklarovala predmetné dodávky vo svojom súhrnnom výkaze za príslušné obdobie. Správca dane teda usúdil, že vzhľadom na tieto faktúry vystavené bitúnkom Tauris Danubius a.s. na nákup a predaj ošípaných a súhrnný výkaz tohto bitúnku, nespĺňa žalobca podmienky na oslobodenie podľa § 43 zákona o DPH. Je však preukázané, že spoločnosť Tauris Danubius a.s. v konaní po vrátení veci zo strany Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14 S/64/2010 zo dňa 06.09.2012 v spojení s rozsudkom NS SR sp. zn. 4Sžf 73 až 79/2012 zo dňa 18.06.2013 preukázala správcovi dane, že sa nejednalo o nákup materiálu a predaj tovaru, ale len o poskytnutie služieb a predložila správcovi dane dodatočné daňové priznanie, kde túto chybu opravila. Táto skutočnosť vyplýva aj zo zápisnice o miestnom zisťovaní č. 9210401/5/5120464/2013/Sche zo dňa 15.11.2013 a zápisnice Daňového úradu Trnava, pobočka Dunajská Streda č. 1732043/2015 z 03.12.2015. 14. Podľa názoru krajského súdu, ktorý sa stotožňuje s argumentáciou žalobcu, v danom prípade došlo rozhodnutiami správcu dane a žalovaného k porušeniu aplikácie článku 14 ods. 1 Smernice Rady 2006/112/ES zo dňa 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, podľa ktorého sa dodaním tovaru rozumie prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník. Podľa článku 24 ods. 1 Smernice o DPH sa poskytnutím služby rozumie každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru. Tieto články Smernice o DPH boli implementované do ust. § 8 a 9 zákona o DPH, kde v ust. § 8 ods. 1 zákona o DPH sa uvádza, že dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako jeho vlastník a ust. § 9 zákona o DPH je uvedené, že dodaním služby je každé plnenie ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8 zákona o DPH. 15. Aj keď zo spisového materiálu vyplýva, že spoločnosť Tauris Danubius a.s. najskôr vystavila faktúry na základe kúpnych zmlúv, podľa ktorých sa stala vlastníkom tovaru, na ktorom potom vykonala práce, teda porážku ošípaných a ich opracovanie, z ďalšieho dokazovania a z vyhlásenia zástupcov spoločnosti Tauris Danubius a.s. jednoznačne vyplýva, že úmyslom tejto spoločnosti nebolo nakladať s tovarom ako s vlastným a teda nadobudnúť tovar do svojho vlastníctva. Úmyslom konania bitúnku bolo len poskytnúť službu maďarskému odberateľovi, ktorú treba kvalifikovať ako prácu na hnuteľnom majetku podľa § 16 ods. 7 zákona o DPH, podľa ktorého miestom dodania služieb spočívajúcich v práci na hnuteľnom majetku, ak sa vykonávajú pre odberateľa, ktorý je identifikovaný pre daň v členskom štáte inom ako je členský štát, kde sa práce fyzicky vykonávajú, je členský štát, ktorý pridelil odberateľovi identifikačné číslo pre daň, pod ktorým sa mu služba dodala. Nakoľko porážka a spracovanie ošípaných bolo vykonané na Slovensku pre maďarského odberateľa, ktorý bol identifikovaný pre daň v Maďarsku, bolo toto miesto dodania týchto služieb v Maďarskej republike a nie na Slovensku, a keďže maďarský subjekt odviedol daň v Maďarsku za uvedený tovar, dochádza v danom prípade k dvojitému zdaneniu, čo je v rozpore so Smernicou Rady 2006/112/ES zo dňa 28.11.2006. 16. Krajský súd v Trnave nepovažuje za potrebné opätovne sa zaoberať otázkou hodnotenia niektorých dôkazov, ako je napr. čestné vyhlásenie odberateľa ESSEN GROUP KFT zo dňa 27.10.2008, potom deklaráciou zo dňa 27.05.2010, čestné vyhlásenie odberateľa MOL-NA kft. zo dňa 10.11.2008, nakoľko týmito sa už zaoberal v rozhodnutí sp. zn.14 S/64/2010 a nie je dôvod, aby sa k týmto stanoviskám vyjadroval, resp. na nich niečo menil už aj vzhľadom na to, že rozsudkom NS SR sp. zn. 4Sžf 73 až 79/2012 bola táto argumentácia krajského súdu potvrdená aj odvolacím súdom. Krajský súd však je povinný sa zaoberať ďalšími dôkazmi, ktoré boli vykonané zo strany správcu dane, ako aj žalovaným po zrušení predchádzajúceho rozhodnutia žalovaného. V prvom rade ide o vyhodnotenie dôkazu a to výsluchu svedka p.O. J., štatutárneho zástupcu spoločnosti MOL-NA kft, ktorú vykonal žalobca 01.12.2014. Ďalej krajský súd zistil, že správca dane zaslal dňa 24.11.2014 žiadosť o medzinárodnú výmenu informácii Maďarskej daňovej správe, č. žiadosti 9210401/5/5134423/2014/Galf zo dňa 21.11.2014, v ktorej správca dane žiadal zistiť, či v období od júna do októbra 2008 vystupoval p. O. J. ako obchodný zástupca spoločnosti ESSEN GROUP KFT pri obchodných jednaniach so slovenskými spoločnosťami JK Gabčíkovo s.r.o. a Tauris Danubius a.s.. Ďalej žiadal vypočuť svedka O. J. a položiť mu otázky, ktoré vopred naformuloval. Dňa 07.04.2015 správca dane zaslal urgenciu na túto žiadosť, pričom dňa 12.05.2015 prijal od maďarských daňových orgánov odpoveď na žiadosť pod č. VAT SK 83687/14/PET HU7102-789020141205 AF RY R, v ktorom bolo uvedené, že nie je možné vykonať kontrolu za preverované obdobie z dôvodu premlčania a neexistuje zákonná možnosť vykonania kontroly. 17. Z uvedeného je zrejmé, že správca dane nepreveril žiadne nové skutočnosti, ktoré by preukazovali či spoločnosť ESSEN GROUP KFT obchodovala so spoločnosťami JK Gabčíkovo s.r.o. a Tauris Danubius a.s. v období od júna do októbra 2008 so živými ošípanými a tak isto nebol vykonaný ani výsluch svedka, ktorý žiadal správca dane a to O. J.. 18. Napriek tejto skutočnosti, že nebolo vykonané žiadne ďalšie dokazovanie, bol zo strany správcu dane predvolaný do sídla správcu dane aj splnomocnený zástupca daňového subjektu JK Gabčíkovo s.r.o., ktorý bol oboznámený so všetkými úkonmi vykonanými zo strany správcu dane a bol oboznámený s výsledkami šetrenia a žalovaný, resp. správca dane zotrval na svojom stanovisku, že u žalobcu nie je možné uplatniť ust. § 43 ods. 1 zákona o DPH a oslobodiť ho od dane z dodania tovaru. Za najdôležitejšiu skutočnosť, pre ktorú nedošlo zo strany správcu dane k uznaniu oslobodenia od dane, správca považoval nemožnosť stotožnenia tovaru dodaného dodávateľom s tovarom ktorý opustil územie tuzemska. 19. V prejednávanej veci niet pochýb, že žalobca v daňovom konaní prezentoval obchodné transakcie do iného členského štátu, t. j. že malo ísť o intrakomunitárne dodávky, avšak v tomto smere súd zdôrazňuje, že tieto musia byť spojené s prepravou, ktorá musí byť zrealizovaná. Z vykonaného dokazovania bolo nesporne preukázané, že preprava tovaru bola zrealizovaná, hoci na jednej strane žalobca tvrdí, že išlo o jeden tovar ktorý bol prepravovaný v rámci intrakomunitárnych dodávok a žalovaný tvrdí že išlo o iný tovar a teda že išlo o dva rozdielne druhy tovaru. Z ustanovenia § 43 zákona o DPH vyplýva, že ak sa jedná o prepravu tovaru pri oslobodení od DPH, je nevyhnutné v daňovom konaní skúmať naplnenie dvoch podmienok a to prechod práva nakladať s tovarom ako vlastník na nadobúdateľa a zároveň fyzický pohyb tovaru. V tomto smere krajský súd poznamenáva, že žalobca obe tieto podmienky splnil. Zároveň žalobca predložil potrebné doklady, ktorými preukázal dodanie tovaru do iného členského štátu a tieto doklady boli podložené jeho vyjadreniami ako aj ďalšími dôkazmi, ktoré boli vykonané v rámci daňovej kontroly. 20. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na rozsudok Európskeho Súdneho dvora č. C-409/2004, v zmysle ktorého článok 28a ods. 3 prvý pododsek a článok 28c A písm. a) prvý pododsek šiestej Smernice Rady 77/388/EHS zo dňa 17.05.1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu - spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia, zmenenej a doplnenej smernicou Rady 2000/65/ES zo dňa 17.10.2000, ktoré sa majú vykladať v tom zmysle, že nadobudnutie tovaru v rámci spoločenstva a k uplatneniu oslobodenia dodávky v rámci spoločenstva od dane dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník prejde na nadobúdateľa a keď nadobúdateľ preukáže, že tento tovar bol odoslaný alebo prevezený do iného členského štátu a že v dôsledku tohto vývozu alebo tejto prepravy fyzicky opustil územie členského štátu dodania. Z vyššie uvedeného rozsudku Európskeho súdneho dvora vyplýva nutnosť kvalifikácie dodávky tovaru alebo nadobudnutia tovaru vo vnútri spoločenstva na základe objektívnych dôkazov ako je existencia fyzického pohybu tovaru medzi členskými štátmi (vnútri spoločenstva). Keďže dodávka tovaru vo vnútri spoločenstva a jeho nadobudnutie vo vnútri spoločenstva predstavuje jeden zdaniteľný obchod, akémukoľvek zdaneniu nadobudnutia tovaru v členskom štáte určenia alebo prepravy tovaru zodpovedá oslobodenie predmetnej dodávky v členskom štáte odoslania alebo prepravy tovaru. Európsky súdny dvor skonštatoval, že na to, aby dodanie tovaru osobe identifikovanej pre daň v inom členskom štáte mohlo byť oslobodené od dane, musí sa tovar odoslať alebo prepraviť z jedného členského štátu do druhého členského štátu. Vychádzajúc z rozhodnutia Európskeho súdneho dvora je potrebné konštatovať, že podmienka oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu môže byť splnená len vtedy, ak tovar fyzicky opustil územie Slovenskej republiky a tovar platiteľom dane dodaný osobe identifikovanej pre daň v inom členskom štáte. Obchodný prípad, ktorý žalobca považuje za uskutočnenie zdaniteľné plnenie ku ktorému predložil faktúry a ďalšie doklady sa vzťahuje práve na obdobný prípad a preto podľa názoru súdu spĺňa atribúty daňovej transakcie podľa ust. § 43 ods. 1 zákona o DPH pri dodaní tovaru do iného členského štátu. 21. V priebehu dokazovania bolo nesporne preukázané, že žalobca dodal tovar maďarskému odberateľovi, pričom v dobrej viere že predmet plnenia, teda tovar neprechádza na inú osobu identifikovanú pre dňa na Slovensku, t. j. na bitúnok, ktorý vykonal spracovanie tohto tovaru a vykonal práce na tomto hnuteľnom tovare, žalobca tovar poskytol práve tejto tretej osobe iba na prácu na hnuteľnom hmotnom majetku, pričom predmetný tovar po týchto prácach si prevzal odberateľ a to maďarský subjekt, ktorý bol identifikovaný ako subjekt dane iného členského štátu. 22. Krajský súd má za to, že žalobca v priebehu celého konania konal v dobrej viere, ktorá spočívala v tom, že spoločnosť Tauris Danubius a.s. nie je článkom obchodného reťazca na ktorú prejde vlastníctvo tovaru, pričom táto spoločnosť je len vykonávateľom služby na tovare, ktorého vlastníctvo prešlo na subjekt identifikovaný ako subjekt platcu dane na území iného členského štátu. 23. Európsky súdny dvor rozsudkom č. C-409/2004 taktiež rozhodol, že článok 28c A písm. a) prvý odsek šiestej smernice Rady 77/388/EHS zmenenej a doplnenej smernicou Rady 2000/65/ES sa má vykladať v tom zmysle, že odporuje tomu, aby príslušné orgány členského štátu dodania nútili dodávateľa, ktorý konal v dobrej viere a predložil dôkazy, ktoré na prvý pohľad odôvodňujú jeho právo na oslobodenie dodávky tovaru v rámci spoločenstva od dane, aby následne zaplatil daň z pridanej hodnoty z tohto tovaru, keď sa zistí, že uvedené dôkazy sú nepravdivé. 24. V danom prípade iba formálne uzatvorenie kúpno-predajných zmlúv spoločnosťou Tauris Danubius a.s. s odberateľmi žalobcu nepreukazujú účasť dodávateľa na daňovom podvode, pričom sám žalovaný vo svojich vyjadreniach konštatoval, že nikdy netvrdil, že žalobca bol súčasťou daňového podvodu, o ktorom mal vedomosť a že v danom prípade išlo o podvodné konanie niektorého zo zúčastnených subjektov. 25. Krajský súd po preskúmaní zákonnosti napadnutých rozhodnutí a procesných postupov predchádzajúcich ich vydaniu dospel k záveru, že správca dane pri posudzovaní skutkových okolností nerešpektoval zásadu voľného hodnotenia dôkazov o vzájomných súvislostiach a prijal nesprávny záver o tom, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok na oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 v nadväznosti na ust. § 43 ods. 5 zákona o DPH. Možno konštatovať tú skutočnosť, ako je to uvedené aj v rozsudku Najvyššieho súdu SR na str. 13, že zákon o DPH, ani smernica o spoločnom systéme DPH explicitne neupravujú inštitút oslobodenia od dane pre nuansu prejednávaného prípadu, preto s prihliadnutím na okolnosti prípadu nie je možné jednoznačne tvrdiť, že vyvezenie tovaru po jeho opracovaní tretím subjektom v tuzemsku nemožno považovať za tovar dodaný do iného členského štátu odberateľovi v ňom registrovanému na DPH, za účelom jeho ďalších zdaniteľných plnení. Ak žalovaný predmetné dodanie tovaru žalobcom maďarským odberateľom pre účely ich ďalších zdaniteľných plnení v Maďarskej republike posúdil ako zdaniteľné plnenie podľa § 2 ods. 1 písm. a) v spojení s § 8 zákona o DPH, v záujme svojho úspechu v konaní sa mohol vzhľadom na osobitné okolnosti prípadu odvolať iba na konkrétne rozsudky Súdneho dvora EÚ, ktoré pre neexistenciu explicitného ustanovenia v zákone o DPH v smernici vypĺňajú právnu medzeru, čo však neurobil. 26. Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil podľa § 191 ods.1 písm. c) SSP ako vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom vzhľadom na kompetencie žalovaného ako odvolacieho orgánu pri náprave pochybení prvostupňového správneho orgánu nepovažoval pre dosiahnutie účelu tohto konania za potrebné navrhované zrušenie rozhodnutia Daňového úradu Trnava, pobočka Dunajská Streda zo dňa 17.12.2015. 27. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 167 ods. 1 SSP, keď procesne úspešnému žalobcovi priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o výške ktorých bude v zmysle § 175 ods. 2 rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku. 28. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR a to v lehote 30 dní od jeho doručenia. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.