Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 20S/75/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2016200424 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2016200424.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a členov senátu JUDr. Ľuboslavy Vankovej a JUDr. Róberta Foltána v právnej veci žalobcu: N. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. X, XXX XX C., právne zast.: Advokátska kancelária MANDUCH, s.r.o., so sídlom Štefánikova 18, 811 04 Bratislava, IČO: 50 083 627, proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Kollárova 8, 917 02 Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. V/ OU-TT-OVBP2-2016/018095/Do zo dňa 3. mája 2016, t a k t o r o z h o d o l : I. Súd rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Trnava - odbor výstavby a bytovej politiky č. V/OU-TT- OVBP2-2016/018095/Do zo dňa 3.5.2016 v spojení s opravou zo dňa 24.8.2016 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. II. Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou zo dňa 29.6.2016, doručenou správnemu súdu dňa 30.6.2016, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. V/OU-TT-OVBP2-2016/018095/Do zo dňa 3.5.2016, ktorým žalovaný podľa ust. § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (Správny poriadok) odvolanie žalobcu zo dňa 4.5.2016 zamietol a napadnuté prvostupňové rozhodnutie obce Trnovec č. j. 86/2015-1. Priest. zo dňa 11.4.2016 potvrdil. Obec Trnovec ako stavebný úrad rozhodnutím č. j. 86/2015-1. Priest. zo dňa 11.4.2016 v konaní o priestupku uznal žalobcu vinného zo spáchania priestupku v zmysle ust. § 105 ods. 3 písm. c) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, ktorého sa dopustil tým, že ako vlastník stavby „Zimná záhrada s terasou“ na pozemku parc. č. 35/2 (parcela oddelená geometrickým plánom č. 028/2015 zo dňa 8.4.2015 z pozemku parc. č. 35) v kat. ú. R. užíva od roku 2012 predmetnú stavbu bez príslušného povolenia stavebného úradu - kolaudačného rozhodnutia a užívanie stále pretrváva a tým porušil ust. § 76 stavebného zákona a za toto protiprávne konanie mu bola uložená pokuta vo výške 200,- Eur a zároveň povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16,- Eur. 2. Žalobca napadol správnosť tohto rozhodnutia a žiadal ho zrušiť a vec vrátiť žalovanému na nové prejednanie a rozhodnutie. V žalobných dôvodoch žalobca namietal, že dňa 25.4.2016 prevzal rozhodnutie zo dňa 11.4.2016 č. j. 86/2015-1. Priest. obce R., ktorá ho ako stavebný úrad uznala za vinného zo spáchania priestupku na tom skutkovom základe, že ako vlastník stavby užíva od roku 2012 (užívanie stále pretrváva) stavbu (prístavbu rodinného domu č. XX v R.) bez príslušného stavebného povolenia - kolaudačného rozhodnutia, čím porušil ust. § 76 stavebného zákona a dopustil sa priestupku podľa ust. § 105 ods. 3 písm. c) stavebného zákona, za čo mu uložila pokutu vo výške 200,- Eur a zaviazala ho k nahradeniu trov konania. Proti uvedenému rozhodnutiu žalobca podal riadne a včas odvolanie, v rámci ktorého vyčítal prvostupňovému rozhodnutiu najmä skutočnosť, že odvolaním napadnuté rozhodnutie trpí vadou, a to nedostatočne zisteným skutkovým stavom, kedy žalobcovi nie je zrejmé, prečo práve on bol uznaný za vinného zo spáchania priestupku. Prvostupňový orgán vychádzal len zo zápisnice z konania o dodatočnom povolení ukončenej stavby zo dňa 14.1.2016, do ktorej splnomocnený zástupca žalobcu uviedol, že sa stavba užíva od roku 2012 neustále. Stavebný úrad nemal pochybnosť o tom, že stavba bola dokončená v júli 2012 a je súčasťou rodinného domu (je s ním funkčne prepojená). Následne žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie zo dňa 3.5.2016, podľa ktorého stavebný úrad postupoval v konaní procesne správne v zmysle ust. § 33 a 34 Správneho poriadku. Podľa žalobcu je však napadnuté rozhodnutie nezákonné, nakoľko vychádza z nedostatočne zisteného a neurčitého skutkového stavu, ako i preto, lebo je arbitrárne, svojvoľné a nepreskúmateľné, ako i to, že trpí inými vadami. Žalobca poukázal na skutočnosť, že mu nie je zrejmé ako sa neskolaudovaná stavba užívala, nie je mu zrejmé, čo mu je kladené za vinu. Je toho názoru, že tak ako žalovaný, tak ani prvostupňový orgán nezistili spôsob užívania neskolaudovanej stavby a tento nie je ani len dôkazne zachytený žiadnym dôkazom. Podľa žalobcu konštrukcia skutkovej vety odzrkadľuje len popísanie skutku, avšak nie konanie a ani príčinnú súvislosť medzi konaním a následkom. Uvedené nezistenie spôsobu užívania neskolaudovanej stavby má podľa žalobcu vplyv aj na iné právne okolnosti, nakoľko nie je vôbec zrejmé, či jeho konanie ohrozilo alebo porušilo záujem spoločnosti, a teda či jeho konanie vôbec naplnilo materiálny znak priestupku, podľa ktorého nestačí len naplniť formálne znaky skutkovej podstaty priestupku, alebo kedy mohol žalobca, v zákonom predvídaných prípadoch, konať i zdanlivo protiprávne, resp. spôsob užívania neskolaudovanej stavby má vplyv i na výšku trestu, keďže žalobca nedostal najnižší možný trest, ktorý zákon umožňuje uložiť (pokarhanie alebo nižšia pokuta). Žalobca tvrdí, že uvedeným procesným pochybením žalovaného bol poškodený, nakoľko doposiaľ ani nevie, ako mal užívať neskolaudovanú stavbu, pričom toto nevyplýva ani z výroku o vine, ani zo zabezpečených dôkazov, čo je v rozpore s ust. § 77 zákona o priestupkoch v spojení s ust. § 206 ods. 3 Trestného poriadku. Podľa žalobcu sa žalovaný absolútne nevysporiadal s jeho odvolacou námietkou ohľadom nedostatočne zisteného skutkového stavu, týkajúceho sa jeho individuálneho protiprávneho konania, teda objektívnej stránky skutkovej podstaty priestupku. 3. Žalobcovi tiež nie je zrejmé, na základe čoho bol uznaný za vinného zo spáchania priestupku, nakoľko zo skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, sa necíti byť vinný. Stavebný úrad uviedol, že pri rozhodovaní o priestupku vychádzal len zo zápisnice z konania o dodatočnom povolení ukončenej stavby zo dňa 14.1.2016. Podľa žalobcu je zrejmé, že z ust. § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch v spojení s ust. § 105 ods. 3 písm. c) stavebného zákona vyplýva, že priestupku - používania stavby bez kolaudačného rozhodnutia - sa môže dopustiť ktokoľvek (všeobecný subjekt), kto minimálne z nedbanlivosti (subjektívna stránka) užíva (objektívna stránka) neskolaudovanú stavbu (objekt). Teda žalobca nemôže byť uznaný za vinného zo spáchania priestupku spočívajúceho v užívaní neskolaudovanej stavby len na základe toho, že je vlastníkom stavby tak, ako to uviedol žalovaný. Žalobca nemá vedomosť, že sa užívala neskolaudovaná stavba, nakoľko on sám neužíval neskolaudovanú stavbu, pretože so svojou rodinou býva v byte v C.. Vyhlásenie v zápisnici, že sa stavba užíva od roku 2012 neuviedol žalobca, ale ním splnomocnený zástupca p. N. C.. Avšak podľa žalobcu p. N. C. nemá mať odkiaľ informáciu, že sa stavba užívala alebo neužívala, nakoľko v rozhodnom období od júla 2012 až do 14.1.2016 sa táto v R. č. XX nenachádzala, čo by aj sama potvrdila. Žalobca je teda toho názoru, že neboli preukázané všetky znaky skutkovej podstaty priestupku, a to najmä objektívnej stránky, teda konania, následku a príčinnej súvislosti medzi konaním a následkom, a tak stavebným úradom ako i žalovaným bola porušená zásada materiálnej pravdy správneho konania. 4. Žalobca poukázal i na ďalšie procesné pochybenie stavebného úradu, a to že úkon, konanie o dodatočnom povolení ukončenej stavby nebol vykonaný kontradiktórne v zmysle čl. 6 ods. 3 písm. d) Európskeho dohovoru o ľudských právach, ktorý je stavebný úrad povinný dodržiavať ako orgán samosprávy vykonávajúci prenesený výkon štátnej správy. Pokiaľ stavebný úrad plánoval použiť zápisnicu z iného konania zo dňa 14.1.2016 pri rozhodovaní o vine a treste v inom konaní, mal žalobcu o tejto skutočnosti upovedomiť, aby sa mal možnosť tohto úkonu zúčastniť, v opačnom prípade porušil jeho právo na spravodlivý proces. Podľa žalobcu je táto zápisnica použiteľná len a výhradne ako listinný dôkaz, a aj to len o okolnosti, že sa neskolaudovaná stavba užíva, čo podľa žalobcu samo o sebe nepostačuje pre vyvodenie zodpovednosti za priestupok. 5. Žalobca súčasne požiadal súd o odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia č. V/OU-TT- OVBP2-2016/018095/Do zo dňa 3.5.2016. Uznesením č. k. 20S/75/2016 - 54 zo dňa 6.3.2017 súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol. Mal za to, že návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neobsahuje žiadne dôkazy na preukázanie hrozby závažnej ujmy, resp. iného vážneho nenapraviteľného následku, zároveň správny súd nepovažoval okolnosti, na ktoré v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobca poukázal, za také, ktoré by zakladali dôvody prípadnej hrozby závažnej ujmy. 6. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 12.12.2016 uviedol, že v písomnom vyhotovení rozhodnutia č. V/OU-TT-OVBP2-2016/018095/Do zo dňa 3.5.2016 došlo k chybe v písaní pri uvedení dátumu vyhotovenia rozhodnutia, preto žalovaný opravil rozhodnutie listom č. OU-TT- OVBP2-2016/018095/Do zo dňa 24.8.2016, ktorý bol doručený aj žalobcovi. Žalovaný zároveň uviedol, že stavebný úrad vychádzal pri priestupkovom konaní z výsledkov miestneho šetrenia, ktoré sa konalo dňa 14.1.2016, ktoré vykonal stavebný úrad na základe žiadosti stavebníka zo dňa 4.3.2015 o vydanie dodatočného stavebného povolenia a zároveň kolaudačného rozhodnutia na stavbu „Zimná záhrada s terasou“ na pozemku parc. č. 35/2 (parcela oddelená geometrickým plánom č. 028/2015 zo dňa 8.4.2015 z pozemku parc. č. 35) v kat. ú. R.. Na ústnom pojednávaní spojenom s miestnym zisťovaním vo veci žiadosti o vydanie dodatočného stavebného povolenia a zároveň kolaudačného rozhodnutia zo dňa 14.1.2016, stavebný úrad zistil, že stavebník, t. j. žalobca v období cca 2/2012 až júl 2012 zrealizoval stavbu „Zimná záhrada s terasou“ bez povolenia stavebného úradu. Na miestnej obhliadke bolo zistené, že stavba je dokončená a užíva sa bez kolaudačného rozhodnutia. Predmetná stavba je funkčne prepojená s jestvujúcim rodinným domom, ktorý sa užíva a terasa je jeho súčasťou. Stavebný úrad, obec Trnovec, na miestnej obhliadke zo dňa 14.01.2016 nepochybne a dostatočne zistil, že bolo porušené ust. § 76 stavebného zákona, nakoľko nebolo na zrealizovanú predmetnú stavbu vydané kolaudačné rozhodnutie. Dňa 4.3.2015 stavebník podaním žiadosti o dodatočné stavebné povolenie a zároveň kolaudačné rozhodnutie sám priznal, že uskutočnil stavbu „Zimná záhrada s terasou“ bez príslušných povolení staveného úradu. Miestnym šetrením dňa 14.1.2016 sa stavebný úrad len utvrdil v tom, čo bolo zrejmé z podanej žiadosti stavebníka. Na základe uvedeného bolo konštatované, že predmetná stavba bola postavená v rozpore so zákonom a navyše je aj užívaná v rozpore so zákonom (bez právoplatného kolaudačného rozhodnutia). Po vykonaní miestnej obhliadky stavebný úrad nemal inú možnosť ako udeliť stavebníkovi pokutu v zmysle ust. § 105 ods. 3 písm. c) stavebného zákona. Žalovanému nie je zrejmé, akým iným spôsobom by mala byť stavba „Zimná záhrada s terasou“ užívaná, keď v žiadosti na dodatočné stavebné povolenie spolu s kolaudačným rozhodnutím, ktorú podal dňa 4.3.2015 stavebník na stavebný úrad, bolo uvedené, že dodatočne bude povoľovaná a následne kolaudovaná stavba „Zimná záhrada s terasou“. Na uvedený účel sa podľa žalovaného priestor užíval už dlhšiu dobu a bolo to zistené aj na miestnej obhliadke dňa 14.1.2016. Žalovanému tiež nie je zrejmé, čo myslel žalobca tým, keď uvádza, že vo výroku rozhodnutia nebolo uvedené, akým spôsobom mal neskolaudovanú stavbu užívať, čím boli poškodzované jeho práva. Bežnému občanovi SR musí byť zrejmé, že vyhotovenie stavby bez právoplatného stavebného povolenia a jej následné užívanie bez právoplatného kolaudačného rozhodnutia sú skutočnosti, ktoré napĺňajú podstatu priestupku v zmysle ust. § 105 stavebného zákona. Pri posudzovaní skutku obvineného vychádzal stavebný úrad z ust. § 76 stavebného zákona, podľa ktorého dokončenú stavbu, prípadne jej časť, spôsobilú na samostatné užívanie alebo tú časť stavby, na ktorej sa vykonala zmena alebo udržiavacie práce, pokiaľ tieto stavby vyžadovali stavebné povolenie, možno užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia. Kolaudačné rozhodnutie zakladá právo stavbu alebo vykonanú úpravu začať užívať a povinnosť užívať ju na povolené účely a v súlade s podmienkami určenými v kolaudačnom rozhodnutí. Užívanie stavby bez kolaudačného povolenia je pretrvávajúci stav, teda ide o trvajúci priestupok, až do dňa ukončenia protiprávneho konania, teda vydania kolaudačného rozhodnutia. V konaní o priestupku postupoval stavebný úrad v súlade so zákonom a uznal žalobcu vinného zo spáchania priestupku podľa ust. § 105 ods. 3 písm. c) stavebného zákona. Stavebný úrad, obec Trnovec postupoval podľa žalovaného v konaní procesne správne v zmysle ust. § 33 a 34 Správneho poriadku. Žalovaný hodnotí námietky žalobcu ako účelové s cieľom vyhnúť sa zodpovednosti, keďže na základe vykonaného dokazovania, a to vykonaným miestnym šetrením a ústnym prerokovaním priestupku bolo stavebným úradom jednoznačne zistené a preukázané porušenie stavebného zákona v rozsahu, ako to uviedol v rozhodnutí stavebný úrad. Mal za to, že dostatočne odôvodnil všetky okolnosti stanovenia výšky pokuty, zobral do úvahy závažnosť porušenia zákona, skutočnosť, že sa priestupku stavebník dopustil po prvý krát, preto považoval pokutu v určenej výške, na spodnej hranici sadzby, vzhľadom na jej represívno-výchovnú funkciu ako aj s prihliadnutím na zákonom stanovené medze, za primeranú a zároveň zodpovedajúcu zistenému protiprávnemu stavu a charakteru porušenia zákona. Podľa žalovaného napadnuté rozhodnutie je vydané v súlade s ust. § 77 zákona o priestupkoch, obsahuje vyslovenie viny, popis skutku, označenie miesta a času spáchania priestupku a druh a výšku sankcie. Vzhľadom na uvedené, žiadal žalovaný, aby súd žalobu zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. 7. Vyjadrením k vyjadreniu žalovaného k žalobe zo dňa 15.1.2017, došlým súdu dňa 20.2.2017, žalobca zotrval na dôvodoch žaloby, ktorej sa v plnom rozsahu pridržal. Ani z vyjadrenia žalovaného nie je podľa žalobcu vôbec zrejmé, z akého dôkazu nadobudol zákonným spôsobom prvostupňový orgán, ako aj žalovaný ako odvolací správny orgán presvedčenie, že práve žalobca užíval uvedenú stavbu. Tvrdenie žalovaného, že podaním žiadosti na dodatočné stavebné povolenie a kolaudáciu stavby „Zimná záhrada s terasou“ priznal žalobca, že stavbu nielen zhotovil, ale ju i užíval, nemôže podľa žalobcu obstáť. Žalobcovi nie je zrejmé, prečo by tento záver zo žiadosti mal vyplývať. Podľa žalobcu sa žalovaný snaží pred súdom vytvoriť dojem, ako žalobca protizákonne postavil stavbu a túto neskolaudovanú užíval. K uvedenému však podľa žalobcu neexistuje žiaden zákonný dôkaz a dôrazne sa voči nemu ohradzuje. Žalobca uviedol, že listom adresovaným stavebnému úradu, obci Trnovec ohlásil stavbu relaxačnej časti domu, ktorá bude realizovaná na konci rodinného domu č. XX v R.. Obec Trnovec ako príslušný stavebný úrad mu listom zo dňa 16.4.2012 pod č. 139/2012/Udrž práce na základe jeho oznámenia oznámila, že nemá námietky na práce vykonané podľa ohlásenia udržiavacích prác. Žalobca má za to, že pri vykonaní stavebných prác, pri ktorých postačuje ich ohlásenie, nie je potrebné kolaudovať stavbu podľa § 76 stavebného zákona. Žalobca uvedený postup konzultoval priamo so starostom obce Trnovec MUDr. A. E., ktorý žalobcu nielenže naviedol na takýto postup, ale mu ho aj úradne schválil. Až dodatočne s odstupom času požiadal starosta žalobcu, aby si dal na prístavbu dodatočne schváliť stavebné povolenie, proti čomu žalobca nemal námietky. Žalobca je toho názoru, že sa nemohol dopustiť uvedeného priestupku, keďže sa kolaudácia pre ohlasovanú stavebnú úpravu nepožadovala a stavebný úrad žalobcovi na ohlásenie stavebných úprav uviedol, že nemá námietky. Žalobca nemohol spáchať priestupok ani len z nedbanlivosti, pretože nemal a ani nemohol mať vedomosť o tom, že musí kolaudovať ohlásenú stavbu. Taktiež sa nemohol dopustiť protiprávneho konania, keď mal postaviť stavbu bez stavebného povolenia, keďže žalobca mal stanovisko stavebného úradu, že voči ním ohlásenému postupu nemá námietky. Žalobca považuje konanie o priestupku zo strany stavebného úradu, ako i žalovaného za úradnú šikanu. Žalobca je presvedčený, že súčasťou dostatočného zistenia skutkového stavu je aj zistenie spôsobu užívania neskolaudovanej stavby, nakoľko toto musí byť súčasťou výroku o vine, tzv. skutkovej vety, čo zabezpečuje určitosť, zrozumiteľnosť a nezameniteľnosť skutku, ktorý sa mu kladie za vinu. Vo výroku prvostupňového rozhodnutia, ako ani vo výroku rozhodnutia napadnutého žalobou sa spôsob, akým mal žalobca neskolaudovanú stavbu užívať, neuvádza, čo poškodzuje jeho práva. Podľa žalobcu nemôže byť uznaný za vinného zo spáchania priestupku spočívajúceho v užívaní neskolaudovanej stavby len na základe toho, že je vlastníkom stavby, tak ako to uviedol žalovaný, nakoľko to nemá oporu v žiadnom právnom predpise. Žalobca je toho názoru, že žalovaný ani len vo vyjadrení nedokázal vyvrátiť jeho žalobné argumenty, s ktorými sa mal vysporiadať už vo svojom rozhodnutí. Vzhľadom na vyššie uvedené je žalobca toho názoru, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu je v rozpore s obsahom spisov, zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, pričom v konaní žalovaného bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 8. Z prvostupňového rozhodnutia obce Trnovec č. 86/2015-1. Priest. zo dňa 11.4.2016 správny súd zistil, že stavebný úrad, obec Trnovec uložil žalobcovi pokutu vo výške 200,- Eur podľa ust. 105 ods. 3 písm. c) stavebného zákona za porušenie ust. § 76 stavebného zákona, ktorého sa žalobca mal dopustiť tak, že od roku 2012 užíval (užívanie neustále pretrváva) stavbu „Zimná záhrada s terasou“ na pozemku parc. č. 35/2 (parcela oddelená geometrickým plánom č. 028/2015 zo dňa 8.4.2015 z pozemku parc. č. 35) v k. ú. R. bez príslušného povolenia stavebného úradu - kolaudačného rozhodnutia. 9. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca dňa 4.5.2016 odvolanie, v ktorom uviedol v podstate rovnaké skutočnosti, ktoré boli obsahom žaloby. 10. Žalovaný ako druhostupňový správny orgán svojim rozhodnutím č. V/OU-TT-OVBP2-2016/018095/ Do zo dňa 3.5.2016 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie s odôvodnením, že v konaní o priestupku postupoval stavebný úrad v súlade so zákonom a uznal žalobcu vinného zo spáchania priestupku podľa ust. 105 ods. 3 písm. c) stavebného zákona. Žalovaný konštatoval, že stavebnému úradu bola v predmetnej veci doručená dňa 4.3.2015 žiadosť o vydanie dodatočného stavebného povolenia a zároveň kolaudačného rozhodnutia na stavbu „Zimná záhrada s terasou“ na pozemku parc. č. 35/2 (parcela oddelená geometrickým plánom č. 028/2015 zo dňa 8.4.2015 z pozemku parc. č. 35) v k. ú. R., kedy následne po doplnení žiadosti dňa 14.1.2016 stavebný úrad vykonal ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním, pričom od tohto obdobia mal stavebný úrad, obec Trnovec vedomosť o tom, že došlo k spáchaniu priestupku. Podľa žalovaného stavebný úrad postupoval v konaní procesne správne v zmysle ust. § 33 a 34 Správneho poriadku a na základe vykonaného šetrenia uznal žalobcu ako vlastníka stavby vinného z priestupku podľa ust. § 105 ods. 3 písm. c) stavebného zákona a za toto porušenie zákona mu uložil pokutu vo výške 200,- Eur. Žalovaný taktiež uviedol, že stavebný úrad, obec Trnovec dostatočne odôvodnil všetky okolnosti stanovenia výšky pokuty, zobral do úvahy závažnosť porušenia zákona, skutočnosť, že sa priestupku stavebník dopustil po prvý krát, preto považoval pokutu v určenej výške, na spodnej hranici sadzby, vzhľadom na jej represívno-výchovnú funkciu ako aj s prihliadnutím na zákonom stanovené medze, za primeranú a zároveň zodpovedajúcu zistenému protiprávnemu stavu a charakteru porušenia zákona. 11. Listom č. OU-TT-OVBP2/2016/018095/Do zo dňa 24.8.2016 žalovaný opravil napadnuté rozhodnutie č. V/OU-TT-OVBP2/2016/018095/Do zo dňa 3.5.2016, nakoľko v tomto rozhodnutí došlo k chybe v písaní pri uvedení dátumu vyhotovenia rozhodnutia. Žalovaný opravil dátum vyhotovenia rozhodnutia 3.5.2016 na správny dátum vyhotovenia 3.6.2016. 12. Krajský súd v Trnave prejedal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, pričom zistil, že žaloba je dôvodná. 13. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 14. Podľa § 2 ods. 1 a ods. 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (1). Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde (2). 15. Podľa 3 ods. 1 písm. b) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka. 16. Podľa § 76 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), dokončenú stavbu, prípadne jej časť spôsobilú na samostatné užívanie alebo tú časť stavby, na ktorej sa vykonala zmena alebo udržiavacie práce, pokiaľ tieto stavby vyžadovali stavebné povolenie, možno užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia (1). Dokončené terénne úpravy, ťažobné a im podobné alebo s nimi súvisiace práce sa kolaudujú len v prípadoch, že to stavebný úrad určil pri ich povolení (2). Kolaudačné rozhodnutie sa vyžaduje aj pre jednoduché stavby, ich prístavby a nadstavby, ktoré postačilo ohlásiť podľa § 55 ods. 2 písm. a) (3). Kolaudačné rozhodnutie sa nevyžaduje na reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha má veľkosť od 3 m2 do 20 m2 (4). 17. Podľa § 55 ods. 1 stavebného zákona, stavebné povolenie sa vyžaduje, pokiaľ tento zákon a vykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, pri stavbách každého druhu bez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania; stavebné povolenie sa vyžaduje aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách. 18. Podľa § 55 ods. 2 stavebného zákona, ohlásenie stavebnému úradu postačí a) pri jednoduchej stavbe, jej prístavbe a nadstavbe, ak tak určil stavebný úrad v územnom rozhodnutí, b) pri drobných stavbách, ktoré plnia doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie; c) pri stavebných úpravách, ktorými sa podstatne nemení vzhľad stavby, nezasahuje sa do nosných konštrukcií stavby, nemení sa spôsob užívania stavby a neohrozujú sa záujmy spoločnosti; d) pri udržiavacích prácach, ktoré by mohli ovplyvniť stabilitu stavby, požiarnu bezpečnosť stavby, jej vzhľad alebo životné prostredie a pri všetkých udržiavacích prácach na stavbe, ktorá je kultúrnou pamiatkou, e) pri stavbách elektronických komunikačných sietí (nosiče telekomunikačných zariadení) umiestňovaných na existujúcich objektoch, ktoré nepresahujú výšku 6 m, šírku 2,5 m a nezasahujú do nosných konštrukcií stavby, f) pri prízemných stavbách elektronických komunikačných sietí, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a výška 4,5 m, g) pri výmene alebo dopĺňaní telekomunikačných zariadení na existujúcich stavieb elektronických komunikačných sietí, keď nedôjde k zmene stavby, h) pri reklamných stavbách, na ktorých najväčšia informačná plocha je menšia ako 3 m2, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak. 19. Podľa § 139b ods. 6 stavebného zákona, drobné stavby sú stavby, ktoré majú doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu (napr. pre stavbu na bývanie, pre stavbu občianskeho vybavenia, pre stavbu na výrobu a skladovanie, pre stavbu na individuálnu rekreáciu) a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie, a to a) prízemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a výška 5 m, napríklad kôlne, práčovne, letné kuchyne, prístrešky, zariadenia na nádoby na odpadky, stavby na chov drobného zvieratstva, sauny, úschovne bicyklov a detských kočíkov, čakárne a stavby športových zariadení, b) podzemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a hĺbka 3 m, napríklad pivnice, žumpy. 20. Podľa § 105 ods. 3 písm. c) stavebného zákona, priestupku sa dopustí a pokutou do 1 milióna Sk (33.193,92 Eur) sa potresce ten, kto užíva stavbu bez kolaudačného rozhodnutia, pokiaľ je také rozhodnutie potrebné. 21. Podľa § 105 ods. 6 a ods. 7 stavebného zákona, priestupky prejednáva stavebný úrad alebo inšpekcia (6). Na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahujú všeobecné predpisy o priestupkoch (7). 22. Podľa § 140 stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 23. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin. 24. Podľa § 3 zákona o priestupkoch, na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie. 25. Podľa § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch, pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní. 26. Podľa § 51 zákona o priestupkoch, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní. 27. Podľa § 73 ods. 2 zákona o priestupkoch, obvinený z priestupku má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky. K výpovedi ani k priznaniu ho nemožno donucovať. 28. Podľa § 77 zákona o priestupkoch, výrok rozhodnutia o priestupku, ktorým je obvinený z priestupku uznaný vinným, musí obsahovať tiež popis skutku s označením miesta a času spáchania priestupku, vyslovenie viny, druh a výšku sankcie, prípadne rozhodnutie o upustení od uloženia sankcie (§ 11 ods. 3), o započítaní času do času zákazu činnosti (§ 14 ods. 2), o uložení ochranného opatrenia (§ 16), o nároku na náhradu škody (§ 70 ods. 2) a o trovách konania (§ 79 ods. 1). 29. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 30. Preskúmaním spisového materiálu správny súd zistil, že obec Trnovec ako príslušný stavebný úrad vykonal miestne šetrenie a následne rozhodnutím č. 86/2015-1. Priest. zo dňa 11.4.2016 uznal žalobcu vinným zo spáchania stavebného priestupku podľa § 105 ods. 3 písm. c) stavebného zákona, ktorého sa žalobca dopustil tým, že užíval a aj neustále užíva stavbu „Zimná záhrada s terasou“ na pozemku parc. č. 35/2 (parcela oddelená geometrickým plánom č. 028/2015 zo dňa 8.4.2015 z pozemku parc. č. 35) v k. ú. R. bez kolaudačného rozhodnutia, za čo mu uložil podľa § 105 ods. 3 písm. c) stavebného zákona pokutu vo výške 200,- Eur a zároveň aj povinnosť zaplatiť trovy konania o priestupku vo výške 16,- Eur. Stavebný úrad vo veci nariadil ústne pojednávanie na deň 11.4.2016, ktorého sa zúčastnila splnomocnená zástupkyňa žalobcu Mgr. E. L. B., pričom uviedla, že žalobca trvá na svojej nevine a žiada o možnosť písomného vyjadrenia a naštudovania spisu v lehote aspoň 14 dní. O ústnom pojednávaní priestupku bola spísaná zápisnica č. 86/2015-1. Priest., ktorá obsahuje všetky zákonom predpísané obsahové náležitosti a ktorá je doložená aj v administratívnom spise žalovaného. 31. Žalobca v žalobe namietal, že stavebný úrad vychádzal pri rozhodovaní o priestupku len zo zápisnice z konania o dodatočnom povolení ukončenej stavby zo dňa 14.1.2016, pričom stavebný úrad vychádzal z tvrdenia jeho splnomocneného zástupcu, že stavbu užíva od roku 2012 neustále, a to bez kolaudačného rozhodnutia. Zároveň namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného, jeho arbitrárnosť, a to, že žalovaný vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Podľa žalobcu nebol dostatočne zistený skutkový stav, keďže nie je zrejmé, ako sa neskolaudovaná stavba užívala, teda spôsob užívania neskolaudovanej stavby a zároveň nebol oboznámený so žiadnymi dôkazmi. Žalovaný sa podľa žalobcu nezaoberal jeho odvolacími námietkami. 32. Ust. § 76 ods. 1 stavebného zákona vyjadruje základnú požiadavku, že dokončenú stavbu, prípadne jej časť spôsobilú na samostatné užívanie, možno užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia. Kolaudačné konanie alebo kolaudácia je procesný postup zavŕšený rozhodnutím, ktoré oprávňuje stavebníka, poprípade od neho odlišného vlastníka stavby, ako užívateľa užívať stavbu k účelu, ku ktorému je stavebno-technicky určená. 33. Správny súd v prvom rade poukazuje na to, že rozhodnutie správneho orgánu musí mať zákonom stanovenú formu, ktorú predstavujú obsahové a formálne náležitosti. Je potrebné konštatovať, že na rozhodnutie podľa stavebného zákona a zákona o priestupkoch sa vzťahuje Správny poriadok s poukazom na ust. § 140 stavebného zákona a ust. § 51 zákona o priestupkoch, samozrejme aj na rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu. Správny poriadok upravuje všeobecné náležitosti rozhodnutia, ktoré zároveň predstavujú minimálny štandard správnych rozhodnutí. Náležitosti rozhodnutia ustanovené Správnym poriadkom sú vymedzené taxatívne. Podstatnou náležitosťou každého rozhodnutia správneho orgánu je jeho odôvodnenie, ktoré musí presvedčiť účastníkov konania o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Správny poriadok výslovne ustanovuje, že v odôvodnení sa uvedú skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, ďalej spôsob, akým sa zhodnotili vykonané dôkazy a ostatné podklady, a aj úvahy, ktoré viedli k aplikácii konkrétneho právneho predpisu na prejednávanú vec. V odôvodnení rozhodnutia sa musí správny orgán vysporiadať so skutkovými okolnosťami a správnym posúdením veci. Medzi týmito okruhmi musí byť vzájomná previazanosť, pričom právne posúdenie musí vždy obsahovať konkrétny odkaz na príslušný právny predpis, z ktorého správny orgán vo výrokovej časti rozhodnutia vychádzal a z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvádza všetky skutočnosti, ktoré bral do úvahy pri vydávaní rozhodnutia a analyzuje svoje úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Ak aplikoval aj správnu úvahu, to znamená, že vybral jednu z viacerých zákonných možností, je nutné starostlivo zdôvodniť, prečo považoval zvolenú možnosť za najvýhodnejšiu. Odôvodnenie tak slúži na to, aby adresátov presvedčilo, že výrok rozhodnutia vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a správny orgán vydal správne a zákonné rozhodnutie. Povinnosťou správneho orgánu je zistiť všetky právne rozhodné skutočnosti bez ohľadu na to, v čí prospech svedčia. Stav veci sa musí zistiť presne, čo znamená, že musí zodpovedať reálnej skutočnosti. Zistenie úplného a presného stavu veci je základným predpokladom zákonnosti a správnosti rozhodnutia správneho orgánu. Obvinený z priestupku má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu a podávať návrhy a opravné prostriedky. 34. Rozhodnutia alebo opatrenia správnych orgánov musia byť náležite odôvodnené najmä vtedy, ak sa dotýkajú subjektívnych práv účastníka konania alebo mu ukladajú pokutu. Správny orgán musí odôvodniť, z akých dôvodov uložil pokutu a tiež prečo v takej výške. Riadne odôvodnenie uloženej sankcie je dôležité, nakoľko rozhodnutie správneho orgánu musí byť nielen zákonné, ale malo by byť aj spravodlivé, pretože pri rozhodovaní nestačí vec posudzovať len čisto z formálneho hľadiska, ale je potrebné vychádzať aj z podstaty veci. V odôvodnení rozhodnutia je povinnosťou stavebného úradu uviesť, na ktoré okolnosti prihliadal pri vymeriavaní výšky pokuty v zmysle § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch, podľa ktorého pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol skutok spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní. Stavebný úrad musí tiež v súlade s § 11 ods. 3 zákona o priestupkoch zvážiť, či na zjednanie nápravy nebude postačovať samotné prejednanie priestupku. Zmyslom odôvodnenia je zhrnúť a zhodnotiť všetky skutočnosti, ktoré sú podkladom pre výrok rozhodnutia, pretože odôvodnenie má poskytnúť skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia. 35. Rozhodnutie správneho orgánu musí byť také, aby každý, kto ho dostane k dispozícii, si mohol utvoriť z jeho odôvodnenia obraz o prejednávanej veci a vydanom rozhodnutí. Nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov spočíva v nedostatku skutkových dôvodov a je takou vadou, ktorá bráni súdu vecne preskúmať zákonnosť rozhodnutia. Správny súd je toho názoru, že z rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu je zrejmé, že výška pokuty nebola vôbec odôvodnená a k rovnakému pochybeniu došlo aj žalovaným, pretože síce poukázal na zákonné ustanovenia, avšak v odôvodnení chýba správne uváženie v zmysle intencií § 12 zákona o priestupkoch. I z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že uloženie sankcie vyžaduje, aby správny orgán rozhodnutie podrobne zdôvodnil s uvedením konkrétnych skutočností, ktoré odôvodňujú uloženie sankcie v určitej výške. Všeobecné konštatovanie protiprávnosti konania a rozsahu jeho následkov bez bližšej špecifikácie nie je podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dostatočným pre uloženie pokuty v konkrétnej výške (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžso 253/2010 zo dňa 3.5.2011). Z obsahu či už prvostupňového rozhodnutia alebo napadnutého rozhodnutia žalovaného podľa správneho súdu vyplýva, že nie sú podrobne zdôvodnené vo vzťahu ku konkrétnym skutočnostiam, ktoré odôvodňujú uloženie sankcie v určitej výške. Pre preskúmateľnosť rozhodnutia nestačí argumentácia iba vo všeobecnej rovine s konštatovaním prihliadnutia k zákonným predpokladom tak, ako je to uvedené v odôvodnení rozhodnutia žalovaného. V preskúmavanej veci tak chýba správna úvaha prvostupňového správneho orgánu a úvaha o výške uloženej pokuty v priestupkovom konaní, vo vzťahu ku konkrétnostiam v tejto veci chýba aj v odôvodnení rozhodnutia žalovaného. Zároveň musia byť v skutku sformulované aj skutočnosti, ktoré sa obvinenému z priestupku kladú za vinu. Správny orgán vykonávajúci priestupkové konanie musí preto skutok sformulovať presne a úplne. Tento názor vyplýva i z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžp/23/11 zo dňa 1.12.2011. Vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte musí spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nemohlo byť zameniteľné s iným konaním, pričom tento záver má oporu i v ust. § 47 ods. 2 Správneho poriadku a musí byť špecifikovaný z hľadiska vecného, časového a miestneho. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je nepostačujúce, keďže sa žalovaný nevysporiadal s argumentmi žalobcu predostretými v odvolaní. Správny súd zdôrazňuje, že správny orgán nemôže argumentáciu účastníka odmietnuť ako nesprávnu, ale jeho povinnosťou je tiež uviesť, v čom jej nesprávnosť spočíva. Argumenty správneho orgánu musia byť jasné, zrozumiteľné a dostatočne konkrétne. Konštatovanie správneho orgánu, že argumenty účastníka sú nesprávne alebo irelevantné bez toho, aby uviedol, prečo ich považuje za nesprávne a irelevantné, možno považovať za nedostatočné odôvodnenie. O takýto prípad išlo aj v prejednávanej veci a hoci odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je rozsiahle, žalovaný v napadnutom rozhodnutí nedostatočne reagoval na námietky žalobcu uvedené v odvolaní a neposkytol mu presvedčivú repliku na ním predostreté nesúhlasné argumenty v súvislosti s jeho uznaním za vinného zo spáchania uvedeného priestupku a následného uloženia pokuty za tento priestupok. Za týchto okolností napadnuté rozhodnutie nie je vyhotovené v súlade s ustanovením § 47 ods. 3 Správneho poriadku, keďže žalovaný svoje rozhodnutie neodôvodnil ústavne prijateľným spôsobom a tým bola naplnená dôvodnosť argumentácie žalobcu o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia. 36. Správny súd taktiež poznamenáva, že na objasnenie a sankcionovanie priestupku musia byť obligatórne a kumulatívne naplnené a zistené všetky štyri znaky skutkovej podstaty priestupku, a to subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka. V prípade, čo i len jeden znak skutkovej podstaty nebol objasnený, nemožno hovoriť o priestupku. Ak pri niektorej časti skutkovej podstaty existujú pochybnosti o jej existencii a táto nebola preukázaná i napriek pochybnostiam, uplatní sa zásada in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech obvineného). 37. Je preto potrebné konštatovať, že rozhodnutie žalovaného nemožno považovať za preskúmateľné a náležite odôvodnené, a to pokiaľ ide o uloženie sankcie s uvedením konkrétnych skutočností, ktoré odôvodňujú uloženie sankcie v určitej výške. Zároveň vychádzajúc zo žalobných dôvodov žalobcu a jeho argumentácie správny súd zistil, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné i vzhľadom na to, že nebol dostatočne zistený skutkový stav, v skutku neboli dostatočne sformulované skutočnosti, ktoré sa obvinenému z priestupku kladú za vinu a žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nezaoberal všetkými odvolacími námietkami vznesenými žalobcom. V tejto súvislosti správny súd musí tiež uviesť, že aj samotný žalobca ako obvinený z priestupku (tento je vlastníkom stavby) musí prispieť k objasneniu skutkového stavu veci svojim vyjadrením, a to najmä k skutočnostiam ako je predmetná stavba užívaná a v prípade, že sa nezúčastní ústneho pojednávania nariadeného správnym orgánom, tak by mal splnomocniť takú osobu, ktorá tieto skutočnosti bude vedieť ozrejmiť. Správny súd nepovažuje z dôvodnú ani námietku žalobcu vznesenú v súvislosti s tým, že tento nebol upovedomený o úkone - miestnom zisťovaní, realizovanom v rámci stavebného konania o dodatočnom povolení ukončenej stavby (viď zápisnica z miestneho zisťovania zo dňa 14.1.2016), pretože tým, že splnomocnil p. C., aby ho zastupovala musel mať vedomosť o tomto úkone správneho orgánu. Túto zápisnicu z miestneho zisťovania zo dňa 14.1.2016 podpísala splnomocnená zástupkyňa žalobcu N. C., z čoho vyplýva, že tohto úkonu realizovaného Obcou Trnovec ako stavebným úradom sa zúčastnila. 38. S poukazom na vyššie uvedené správny súd preskúmavané rozhodnutie žalovaného v spojení s opravou zo dňa 24.8.2016 podľa ust. § 191 ods. 1 písm. d), e) Správneho súdneho poriadku zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 39. Správny súd považuje za potrebné poukázať i na skutočnosť, že pri drobných stavbách, za ktoré sa považujú stavby, ktorých zastavaná plocha nesmie presiahnuť 25 m2 a výška 5 m (pri podzemných stavbách zastavaná plocha nesmie presiahnuť 25 m2 a hĺbka 3 m), sa nevyžaduje stavebné povolenie, nakoľko plnia len doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe (napr. pre stavbu na bývanie, pre stavbu občianskeho vybavenia, pre stavbu na výrobu a skladovanie, pre stavbu na individuálnu rekreáciu), ak nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie. Tieto stavby stačí len ohlásiť stavebnému úradu. Preto je podľa správneho súdu potrebné sa zo strany žalovaného vysporiadať i s otázkou, či predmetná stavba nie je len drobnou stavbou, pre ktorú sa nevyžaduje stavebné povolenie. 40. Za nedôvodnú považuje správny súd námietku žalobcu vo vzťahu k chybe v písaní, keď žalovaný uviedol nesprávny dátum vyhotovenia napadnutého rozhodnutia. Podľa názoru súdu ide o chybu v písaní, ktorú žalovaný opravil listom č. č. OU-TT-OVBP2/2016/018095/Do zo dňa 24.8.2016, keď nesprávny dátum vyhotovenia rozhodnutia 3.5.2016 opravil na správny dátum vyhotovenia 3.6.2016. 41. O náhrade trov konania žalobcu a žalovaného rozhodol správny súd v zmysle ust. § 167 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, pričom v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. 42. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení zák. č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej pomoci.