Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 44Sa/6/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2016200474 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2016200474.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v konaní pred sudcom JUDr. Pavlom Laczom v právnej veci žalobcu: D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/XX, XXX XX G. U. H., ako zákonný zástupca R. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/XX, XXX XX G. U. H., právne zastúpený: Kanisová & Kanis Advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Špitálska 10, 811 08 Bratislava, IČO: 36 836 460, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru, Krajský dopravný inšpektorát Trnava, so sídlom Kollárova 31, 917 02 Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.KRPZ-TT-KDI3-18/2016-ODV zo dňa 18.05.2016, takto r o z h o d o l : I.Súd napadnuté rozhodnutie žalovaného Krajské riaditeľstvo Policajného zboru, Krajský dopravný inšpektorát Trnava č.KRPZ-TT-KDI3-18/2016-ODV zo dňa 18.05.2016 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. II. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou podanou dňa 15.7.2016 sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného Krajského riaditeľstva Policajného zboru, Krajský dopravný inšpektorát Trnava č.KRPZ-TT-KDI3-18/2016-ODV zo dňa 18.05.2016, ktorým žalovaný ako druhostupňový správny orgán zamietol odvolanie R. E., nar. XX.X.XXXX a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu Piešťany, Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trnave, č.ORPZ-TT-ODI3-12/2016-P zo dňa 11.2.2016, ktorým bola maloletá R. E. uznaná vinnou zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch a za tento skutok jej bolo uložené pokarhanie. 2. Žalobu podal D. E. ako zákonný zástupca maloletej R. E.. 3. V žalobe žalobca namietal, že pred Okresným dopravným inšpektorátom Piešťany boli vypočutí viacerí svedkovia bez toho, aby bola obvinená a jej zákonní zástupcovia upovedomení, že v konaní budú vypočutí svedkovia, v dôsledku čoho nemohli títo klásť vypočúvaným svedkom otázky. Následne aj v konaní ktoré prebiehalo na Krajskom dopravnom inšpektoráte, Krajského riaditeľstva Policajného zboru Trnava, boli vypočúvaní rôzni svedkovia ohľadne okolností pri spáchaní priestupku, no ani v tomto prípade nebola obvinená, ani jej zákonní zástupcovia o týchto úkonoch upovedomení, čím došlo k porušeniu ust. § 33 ods. 1 zákona č.71/1967 Zb.. Ďalej žalobca poukázal, že výpovede vodiča osobného motorového vozidla, ktoré zrazilo mal. R. E., a to Ing. C. M. a svedka G. W. si vzájomne odporujú, pretože Ing. C. M. uviedol, že k nehode došlo po tom, čo v protismere prudko zastavilo auto, popred ktoré prebehla maloletá s kamarátkou, no svedok W. uviedol, že obvinená sa spolu s kamarátkou snažili prebehnúť medzi kolónou štyroch až piatich áut. Žalobca tiež poukázal na nedostatočné vyšetrenie veci, nakoľko keby si dopravný inšpektorát preveril situáciu, hoci aj pohľadom na street view na google mapách, prípadne rekonštrukciou na mieste nehody, zistil by, že svedok W. uviedol, že vychádzal z otočiska pri lekárni na hlavnú cestu, z čoho vyplýva, že jeho tvrdenie, že mal priechod pre chodcov po ľavej ruke nie je pravdivé, keďže by ho musel mať po pravej ruke, alebo by stál priamo na ňom a tak isto nie je pravdivé ani tvrdenie, že dievčatá by museli prechádzať popred jeho auto. Ďalej žalobca poukázal, že svedok W. následne z miesta nehody odišiel ešte predtým ako na miesto nehody prišli policajti a nie je zo spisu zrejmé ako sa dostal v tejto veci dňa 30.11.2015 svedčiť. 4. V predmetnej veci podal písomné vyjadrenie aj žalovaný a to dňa 3.8.2016, v ktorom uviedol, že spáchanie priestupku maloletou R. E. bolo preukázané svedeckými výpoveďami G. W. a M. W., ktorí v danom prípade vystupovali ako svedkovia a nie sú v žiadnom príbuzenskom pomere s vodičom vozidla, ktorý zrazil maloletú, ktorí uviedli, že vozidlo ktoré zrazilo maloletú bolo dosť ďaleko od priechodu pre chodcov až za vstupom, alebo na jeho úrovni, ktoré je po pravej strane cesty. Žalovaný ďalej uviedol, že spáchanie priestupku bolo preukázané výpoveďami svedka Ing. C. M., ktorý viedol motorové vozidlo, ktoré zrazil chodkyne, ďalej správou o výsledku objasňovania priestupku, záznamom o podaní vysvetlenia K. T., záznamom o podaní vysvetlenia G. W. a záznamom o podaní vysvetlenia F. M., záznamom o dopravnej nehode, zápisnicou o ohliadke miesta nehody, plánikom miesta nehody a fotodokumentáciou, ako aj zápisom o dychovej skúške Ing. C. M.. Žalovaný ďalej vo vyjadrení uviedol, že do pozornosti Krajského súdu v Trnave dáva skutočnosť, že druhá účastníčka dopravnej nehody, chodkyňa maloletá K. T. bola taktiež prejednaná správnym orgánom Okresného dopravného inšpektorátu Piešťany, ktorý vydal v predmetnej veci rozhodnutie o priestupku, pričom maloletá K. T. bola uznaná vinnou zo spáchania priestupku a proti tomuto rozhodnutiu sa neodvolala. 5. Z prvostupňového rozhodnutia Okresného dopravného inšpektorátu Piešťany, Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trnave, č.ORPZ-TT-ODI3-12/2016-P zo dňa 11.2.2016, súd zistil, že uvedeným rozhodnutím bola obvinená R. E., nar.XX.X.XXXX uznaná vinnou zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch na tom skutkovom základe, že dňa 20.11.2016 v čase o 16,45 hod. ako chodec v Moravanoch nad Váhom, na ceste č.II/507, prechádzala cez cestu mimo priechodu pre chodcov, čím nedbala na povinnosť chodca pri prechádzaní cez cestu prednostne použiť priechod pre chodcov, nadchod alebo podchod. Taktiež nedbala na to, že chodec nesmie vstupovať na vozovku, a to ani pri použití priechodu pre chodcov, ak vzhľadom na rýchlosť a vzdialenosť prichádzajúcich vozidiel nemôže cez vozovku bezpečne prejsť, následkom čoho vošla do jazdnej dráhy osobnému motorovému vozidlu zn. Toyota Corola, EČ:TO599CF, ktoré ako vodič viedol smerom na Piešťany Ing. C. M., pričom R. E. a K. T. zachytil ľavou prednou stranou vozidla. Za uvedené konanie bolo R. E. uložené pokarhanie podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch. Prvostupňový správny orgán uviedol, že na základe výsledkov objasňovania bola jasne preukázaná vina obvinenej R. E., ktorá bola riadne zdokumentovaná, pričom pri určení druhu sankcie a výmery správny orgán prihliadol na závažnosť priestupku, spôsob spáchania a jeho následky, na okolnosti za ktorých bol spáchaný a na osobu páchateľa. Správny orgán určil druh výmery uloženej sankcie v zmysle platnej právnej úpravy, pričom prihliadal najmä na závažnosť priestupku, ktorá je vo svojej podstate vyjadrená v zákone, kde sa priestupku dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v dôsledku ktorého vznikne dopravná nehoda. 6. Proti uvedenému rozhodnutiu podala maloletá R. E. prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie dňa 10.3.2016, v ktorom uviedla, že bola zrazená v čase, keď prechádzala cez priechod pre chodcov a poukázala na rozpor vo výpovediach svedka W. a Ing. C. M., ktorí odlišne popísali celú vzniknutú situáciu resp. situáciu tesne pred vznikom dopravnej nehody. 7. Žalovaný ako druhostupňový správny orgán svojim rozhodnutím č.KRPZ-TT-KDI3-18/2016-ODV zo dňa 18.05.2016 zamietol odvolanie účastníčky konania R. E. a potvrdil prvostupňové rozhodnutie s odôvodnením, že pri rozhodovaní o odvolaní voči rozhodnutiu o priestupku sa vychádzalo z priestupkového spisu skupiny dopravných nehôd Piešťany, Okresného dopravného inšpektorátu, Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trnave č.ORPZ-TT-ODI1-563/2015 PO a to zo správy o výsledku objasňovania priestupku, záznamu o podaní vysvetlenia Ing. C. M., záznamu o podaní vysvetlenia R. E., záznamu o podaní vysvetlenia K. T., záznamu o podaní vysvetlenia G. W., záznamu o podaní vysvetlenia F. M., záznamu dopravnej nehody, zápisnice o ohliadke miesta nehody, plániku miesta dopravnej nehody, fotodokumentácie a zápisov o dychovej skúške Ing. M.. Ďalej sa pri rozhodovaní o odvolaní vychádzalo z priestupkového spisu Okresného dopravného riaditeľstva Piešťany, Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Trnava č. spisu ORPZ-TT-ODI3-12/2016-P a to z predvolania na ústne pojednávanie, zápisnice o prejednaní priestupku v neprítomnosti, rozhodnutia o priestupku, odvolania R. E., žiadosti o doplnenie spisového materiálu, záznamu o podaní vysvetlenia M. W., záznamu o podaní vysvetlenia G. W. a stanoviska prvostupňového správneho orgánu. Odvolací orgán dospel jednoznačne k záveru, že vykonané dôkazy a vykonané dokazovanie postačuje na to, aby bolo účastníčke konania R. E. spoľahlivo preukázané spáchanie predmetného priestupku. Existujúce dôkazy postačovali správnemu orgánu pre vydanie rozhodnutia a získané dôkazy sú vierohodné, boli získané zákonným spôsobom, navzájom si neodporujú a potvrdzujú skutkový stav veci a právne posúdenie konania účastníčky konania R. E.. 8. Krajský súd v Trnave prejednal vec bez nariadenia pojednávania dňa 11.5.2017 podľa § 107 ods. 2 SSP, pričom zistil, že žaloba je dôvodná. 9. Podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona č.372/1990 Zb. o priestupkoch Priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto g) poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, pri ktorej inému ublíži na zdraví alebo inému spôsobí škodu na majetku, Podľa § 33 ods. 1 zák.č.71/1967 Zb. Účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia 10. Preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil, že správne orgány pri svojom rozhodovaní porušili viacero ustanovení správneho poriadku a to najmä ust. § 33 ods. 1 správneho poriadku, keď vypočúvali svedkov v predmetnej veci bez prítomnosti obvinenej, resp. jej zákonného alebo právneho zástupcu, čím porušili právo žalobcu resp. maloletej R. E. navrhovať dôkazy príp. ich doplniť, byť prítomný na vykonávaní dôležitých dôkazov, klásť otázky svedkom a vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a k spôsobu ich zistenia. Porušením uvedeného ustanovenia došlo k porušeniu základných pravidiel správneho konania, ktorým je zásada zákonnosti konania pred správnymi orgánmi a zásada zistenia objektívnej pravdy. Porušenie tohto ustanovenia spočívalo v tom, že v správnom konaní neboli vypočutí žiadny svedkovia za prítomnosti žalobcu, ale ich výpoveď bola prevzatá zo spisu OR PZ, dopravný inšpektorát Trnava. 11. Krajský súd poukazuje na to, že vo vyjadrení obvinenej maloletej R. E. sú také okolnosti, ktoré nekorešpondujú s vykonaným dokazovaním a s výpoveďami svedkov Ing. C. M. resp. výpoveďami svedkov F. M., G. W. a M. W.. R. E. uviedla na ústnom pojednávaní, že prechádzala cez cestu cez priechod pre chodcov, pričom išla z miesta svojho trvalého bydliska na zastávku autobusu v smere do Piešťan, pričom tieto dve miesta spája chodník vedúci cez park, ktorý priamo vyúsťuje do priechodu pre chodcov a ten priamo vyúsťuje do autobusovej zastávky. Bolo by preto nezmyselné, aby maloletá išla mimo priechod a predlžovala a sťažovala by si tak cestu zo svojho bydliska na zastávku autobusu. S týmto jej vyjadrením nekorešpondujú výpovede svedka Ing. C. M., vodiča motorového vozidla, ktorý maloletú R. E. zrazil, spoločne s jej kamarátkou, ktorý uviedol, že k nehode došlo po tom ako uvidel, že v protismere prudko zastavilo auto, popred ktoré prebehla obvinená s kamarátkou, pričom táto výpoveď nekorešponduje s výpoveďou svedka G. W., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že maloletá sa spolu s kamarátkou snažili prebehnúť medzi kolónou 4-5 áut. 12. Pokiaľ správny orgán vo svojom vyjadrení poukazuje na to, že ďalšia chodkyňa, ktorá spoločne s obvinenou mal. R. E. prechádzala cez cestu K. T. bola uznaná vinnou zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g) zák.č.372/1990 Zb. o priestupkoch a bolo jej uložené pokarhanie, pričom toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, táto skutočnosť nijakým spôsobom nezbavuje správne orgány objektívne zistiť skutkový stav v konaní, ktoré je vedené proti maloletej R. E., keďže ide o dve samostatné konania. 13. Podľa názoru krajského súdu, v danom prípade nebol dostatočne zistený skutkový stav a pokiaľ sa správne orgány odvolávali na výpovede G. W. a jeho manželky M. W., tak títo svedkovia síce potvrdili, že vozidlo ktoré viedol Ing. M., ktoré zrazilo obe chodkyne, bolo ďalej od miesta priechodu pre chodcov, avšak títo svedkovia nijakým spôsobom neozrejmili ako došlo k dopravnej nehode, pretože túto nevideli. Okrem toho treba poznamenať, že K. T., ktorá prechádzala s obvinenou maloletou R. E. cez cestu uviedla, že išli kúsok od priechodu. Správny orgán sa touto skutočnosťou vôbec nezaoberal a nezisťoval čo mala na mysli táto svedkyňa, o aký kúsok od priechodu sa malo jednať, či to bolo tesne vedľa priechodu resp. ako ďaleko od priechodu. Je zrejmé, že pre vodičov platí určitý stupeň ostražitosti v oblasti kde sa nachádza priechod pre chodcov a nemožno striktne uvažovať len o tom, pokiaľ dôjde k dopravnej nehode a k zrážke chodca zo strany vodiča motorového vozidla, že za túto zrážku zodpovedá vždy chodec, aj keď sa nenachádza v čase dopravnej nehody priamo na priechode pre chodcov, teda neprechádza cez vyznačenú zebru. Vodiči motorových vozidiel musia zvyšovať svoju ostražitosť v oblasti kde sa tento priechod pre chodcov nachádza a správny orgán bol povinný zistiť, či v danom prípade je na mieste priechodu pre chodcov vyznačená značkou táto skutočnosť, a teda že Ing. M. mal zvýšiť ostražitosť pri prechádzaní týmto úsekom. Krajský súd poukazuje na to, že správne orgány prvostupňový ako aj druhostupňový správny orgán sa nevysporiadali s otázkou rozdielnosti výpovedí obvinenej maloletej R. E. ako aj K. T. s výpoveďami ďalších svedkov, najmä svedka Ing. M.. Tieto rozpory vo výpovediach neodstránili, pričom svoje rozhodnutie založili len na výpovedi svedkov a na listinných dôkazoch, ktoré zadokumentovali pri objasňovaní priestupku. Samotné konštatovanie zo strany správneho orgánu, že výpovede svedkov sú v rozpore s výpoveďami R. E. je uvedené aj v písomnom vyjadrení žalovaného, pričom rozpornosť týchto výpovedí nebola rozhodnutím žalovaného odstraňovaná. Pokiaľ správny orgán uveril výpovedi svedkov Ing. M., G. W. a M. W., bol povinný tieto výpovede zhodnotiť, s prihliadnutím na výpoveď mal. R. E. a vyhodnotiť dôkazy, ktoré svedčia v neprospech obvinenej R. E. a nielen jednoducho konštatovať, že výpovede svedkov sú vierohodné a na základe nich bola vina mal. R. E. preukázaná. Zo strany správnych orgánov preto nedošlo k presvedčivému rozhodnutiu, ktoré má za následok aj porušenie zákonnosti rozhodnutia. Pokiaľ správny orgán v rámci hodnotenia dôkazov a zásady voľného hodnotenia dôkazov vyhodnotil určité skutočnosti v neprospech priestupcu, ktorý sa bráni inými skutočnosťami, ktoré uvádzajú vypočutí svedkovia, je povinný správny orgán dať možnosť priestupcovi, aby sa k týmto dôkazom vyjadril, resp. vykonať konfrontáciu medzi jednotlivými výpoveďami a nerozhodovať jednostranne v neprospech priestupcu, nakoľko takýto postup smeruje k rigoróznemu a arbitrárnemu rozhodnutiu. 14. Okrem toho správne orgány vôbec nezisťovali, či maloletá spolu s kamarátkou vytvorili pre vodiča motorového vozidla, ktorý ich zrazil, náhlu prekážku, teda či vošli do cesty bez toho, že by tento vodič nepredpokladal, že tak môžu urobiť, t. j. že ich uvidel až v poslednej chvíli pred zrážkou alebo ich pozoroval už dávno pred nehodou. Táto skutočnosť je právne významná pre posúdenie viny maloletej s prihliadnutím na spoluvinu vodiča Ing. M.. 15. V ďalšom konaní bude povinnosťou správneho orgánu opätovne predvolať na výsluch obvinenú R. E. a tak isto aj svedkov G. W., M. W., Ing. C. M. s jeho manželkou a to za prítomnosti priestupkyne resp. za prítomnosti jej právneho zástupcu. Výsluch vykonať v súlade s procesnými zásadami vyjadrenými v zákone č.71/1967 Zb.. Ďalšou úlohou správnych orgánov bude objektívne zistiť kde sa presne stala dopravná nehoda a to aj vypočutím svedkyne K. T., ktorá spoločne s obvinenou R. E. prechádzala cez cestu, aby táto uviedla, čo mala na mysli, keď uviedla, že išli kúsok od priechodu pre chodcov. Ďalej správny orgán zistí, či v blízkosti priechodu pre chodcov sa nachádza aj tabuľa označujúca túto skutočnosť, a teda či vodiči majú vedomosť, že v tomto úseku môžu prechádzať cez cestu chodci. Až po vykonaní týchto dôkazov môže správny orgán opätovne vo veci rozhodnúť. 16. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti rozhodol súd tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, pričom rozhodnutie žalovaného zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d), e) SSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 17. O trovách konania rozhodol súd tak, že priznal žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov podľa § 167 ods. 1 SSP. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR a to v lehote 30 dní od jeho doručenia. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.