Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 20Sa/10/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2016200498 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2016200498.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave sudcom JUDr. Róbertom Foltánom v právnej veci navrhovateľky: Y. K., bytom S. XX/XX, M., proti odporcovi: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Špitálska 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. UPS/US1/SSVOPHNSSD/BEZ/2016/13468-0002Zv zo dňa 13.5.2016, takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, Odbor pomoci v hmotnej núdzi a štátnych sociálnych dávok č. UPS/US1/SSVOPHNSSD/BEZ/2016/13468-0002Zv zo dňa 13.05.2016 v spojení s rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, Odbor sociálnych vecí a rodiny č. DS1/OHNNVaŠSD/SOC/2016/40617-0013 zo dňa 29.02.2016 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. Navrhovateľke sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Navrhovateľka sa v konaní domáhala preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia zo dňa 13.5.2016, ktorým odporca čiastočne zmenil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, odbor sociálnych vecí a rodiny, č. DS1/OHNNVaŠSD/SOC/2016/40617-0013 zo dňa 29.2.2016, ktorým jej správny orgán podľa § 25 ods. 6 zák. č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi uložil povinnosť vrátiť pomoc v hmotnej núdzi poskytnutú neprávom za obdobie od 1.1.2016 do 31.1.2016 v sume 117,40 eur zvýšenej o 10%, t.j. celkom 129,14 eur, do 15 dní po právoplatnosti rozhodnutia. Podľa odôvodnenia rozhodnutia sa odporca v súvislosti s posudzovaním oprávnenosti poberania pomoci v hmotnej núdzi navrhovateľkou za mesiac január 2016 stotožnil s argumentáciou správneho orgánu prvého stupňa, keď konštatoval, že účastníčke bola v tomto mesiaci pomoc v hmotnej núdzi poskytnutá neprávom, nakoľko za toto obdobie mala vyplatený peňažný príspevok za osobnú asistenciu v sume 126,96 eur a tento príjem je vyšší ako suma nárokov pomoci v hmotnej núdzi. Odvolací orgán sa nestotožnil iba s názorom prvostupňového orgánu, že poskytnutie pomoci v hmotnej núdzi neprávom spôsobila účastníčka konania a je preto povinná vrátiť poskytnuté prostriedky zvýšené o 10%, a rozhodnutie zmenil tak, že povinnosť vrátenia sa vzťahuje iba na prijatú čiastku pomoci 117,40 eur. 2. Navrhovateľka namietala, že pred podaním žiadosti o pomoc v hmotnej núdzi niekoľkokrát navštívila úrad práce, kde sa informovala o podmienkach poskytnutia pomoci a možnosť jej poberania popri príspevku na osobnú asistenciu, pričom viacerými pracovníčkami úradu bola informovaná o tom, že môže poberať obe dávky, pokiaľ príspevok na osobnú asistenciu neprevyšuje sumu životného minima. Na základe tejto informácie podala žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi a predložila všetky potrebné doklady, dňa 16.12.2015 aj zmluvu o vykonávaní osobnej asistencie, príspevok za ktorú je jej jediným príjmom. Rozhodnutím zo dňa 25.1.2016 jej dávka v hmotnej núdzi bola priznaná a následne rozhodnutím odňatá, čím sa dostala do ešte väčšej núdze, než v akej pôvodne bola. Nemá prostriedky a nie je ochotná prijatú čiastku vrátiť, nakoľko ona bola poškodená konaním úradu a jeho zamestnancov, ktorí za vzniknutú situáciu zodpovedajú. 3. Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 4. Uvádzal, že pri preskúmaní spisovej dokumentácie ako odvolací orgán dospel k záveru, že pomoc v hmotnej núdzi bola navrhovateľke poskytnutá neprávom, nakoľko v mesiaci január 2016 jej bol vyplatený peňažný príspevok za osobnú asistenciu v sume 126,96 eur, ktorý je vyšší ako suma nárokov pomoci v hmotnej núdzi. Vrátiť neprávom prijatú pomoc v hmotnej núdzi je povinná každá fyzická osoba, v súvislosti s čím je nerelevantné tvrdenie navrhovateľky, že tento stav nespôsobila. Pripustil, že navrhovateľka dňa 16.12.2016 (správne zrejme 2015) úradu práce predložila zmluvu o výkone osobnej asistencie, avšak s tým, že táto bola predložená oddeleniu peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a posudkových činností a pracovníčka rozhodujúca o priznaní pomoci v hmotnej núdzi o tejto skutočnosti nevedela. 5. Súd na základe splnenia procesných podmienok prejednal vec bez nariadenia pojednávania, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného, a dospel k záveru o dôvodnosti návrhu. 6. Podľa § 9 zák. č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi, (1) Nárok na pomoc v hmotnej núdzi vzniká fyzickej osobe v hmotnej núdzi, ak spĺňa podmienky ustanovené v § 10 až 14 a úhrn súm uvedených v § 10 ods. 2, 3, 5a 8, § 11 ods. 2, § 12 ods. 2, § 13 ods. 2 a § 14 ods. 2 je vyšší ako súhrn súm príjmu podľa § 4. Nárok na pomoc v hmotnej núdzi vzniká najskôr v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa tento nárok uplatnil. (2) Nárok na pomoc v hmotnej núdzi nevzniká, ak sa všetci členovia domácnosti zdržiavajú v cudzine dlhšie ako 30 po sebe nasledujúcich dní. (3) Pomoc v hmotnej núdzi je a) dávka v hmotnej núdzi, b) ochranný príspevok, c) aktivačný príspevok, d) príspevok na nezaopatrené dieťa, e) príspevok na bývanie. 7. Podľa § 25 ods. 2 a 6 zák. č. 417/2013 Z.z., (2) Pomoc v hmotnej núdzi sa odníme, zvýši alebo zníži a vyplatí sa vo vyššej sume alebo v nižšej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na pomoc v hmotnej núdzi. Osobitný príspevok sa odníme, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na osobitný príspevok. (6) Fyzická osoba je povinná vrátiť pomoc v hmotnej núdzi a osobitný príspevok alebo ich časť poskytnuté neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrili. Ak fyzická osoba spôsobila, že sa jej poskytovala alebo poskytuje pomoc v hmotnej núdzi, osobitný príspevok alebo ich časť neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrili, je povinná vrátiť poskytnutú pomoc v hmotnej núdzi, osobitný príspevok alebo ich časť zvýšené o 10%. 8. Podľa § 22 ods. 1 zák. č. 417/2013 Z.z., na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, § 62 až 68 všeobecného predpisu o správnom konaní, ak v odseku 3, § 19 ods. 1 a § 28 ods. 2 písm. a) nie je ustanovené inak. 9. Podľa § 47 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, (1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. (2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. (3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. (4) Poučenie o odvolaní (rozklade) obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať (podať rozklad), v akej lehote, na ktorý orgán a kde možno odvolanie podať. Poučenie obsahuje aj údaj, či rozhodnutie možno preskúmať súdom. (5) V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa uvedenie aj orgán, ktorý rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia, meno a priezvisko fyzickej osoby a názov právnickej osoby. Rozhodnutie musí mať úradnú pečiatku a podpis s uvedením menia, priezviska a funkcie oprávnenej osoby. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť ďalšie náležitosti rozhodnutia. (6) Chyby v písaní, v počtoch a iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodnutia správny orgán kedykoľvek aj bez návrhu opraví a upovedomí o tom účastníkov konania. (7) Osobitné zákony ustanovujú, v ktorých prípadoch sa rozhodnutie, ktorým sa účastníkovi konania v plnom rozsahu vyhovuje, len vyznačí v spise a účastníkov konania sa namiesto písomného vyhotovenia rozhodnutia vydá osobitný doklad alebo poskytne plnenie. 10. Preskúmavaným rozhodnutím bolo rozhodnutie zo dňa 13.5.2016, ktorým odporca čiastočne zmenil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda zo dňa 29.2.2016 ukladajúce navrhovateľke povinnosť podľa § 25 ods. 6 zákona č. 417/2013 Z.z. vrátiť pomoc v hmotnej núdzi poskytnutú neprávom za obdobie od 1.1.2016 do 31.1.2016 v sume 117,40 eur zvýšenú o 10%. Podľa odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia žiadateľka pri podaní žiadosti o pomoc v hmotnej núdzi neoznámila, že súčasne prebieha konanie vo veci jej žiadosti o peňažný príspevok na osobnú asistenciu, hoci o povinnostiach žiadateľa bola poučená v Žiadosti o pomoc v hmotnej núdzi, čo svojim podpisom dňa 2.12.2015 potvrdila. Rozhodujúci orgán konštatoval, že preplatok na dávke v hmotnej núdzi vo výške 117,40 eur vznikol z dôvodu, že v januári 2016 bol poberateľke dávky v hmotnej núdzi vyplatený peňažný príspevok na osobnú asistenciu za december v sume 126,96 eur. 11. Odhliadnuc už od skutočnosti, že z odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa nevyplýva, ktorú povinnosť obsiahnutú v poučení tlačiva žiadosti o pomoc v hmotnej núdzi mala žiadateľka tvrdeným neoboznámením o prebiehajúcom konaní vo veci žiadosti o peňažný príspevok na osobnú asistenciu porušiť a aký význam prípadne toto porušenie povinnosti pre rozhodnutie malo, je potrebné konštatovať, že odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov v predmetnej veci neobsahujú z hľadiska vzniku povinnosti vrátiť vyplatenú dávku zásadné /zrozumiteľné/ vysvetlenie, ktorú podmienku priznania pomoci v hmotnej núdzi a podľa ktorého konkrétneho ustanovenia zákona žiadateľka v súvislosti s vyplatením príspevku na osobnú asistenciu nespĺňala, resp. prestala spĺňať. Záhlavie primárne preskúmavaného rozhodnutia odporcu naviac obsahuje konštatovanie, že rozhodujúci orgán vyhovuje odvolaniu účastníčky konania, čo v rozpore so skutočnosťou naznačuje, že účastníčka odvolaním napadla iba rozhodnutie v časti o zvýšení sumy na vrátenie o 10% z dôvodu zavinenia poskytnutia dávky neprávom, a súčasne vyvoláva pochybnosti o tom, či odvolací orgán rozhodol o celom predmete odvolacieho konania vyplývajúceho z odvolania, ktorým navrhovateľka napadla rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda zo dňa 24.2.2016 v celom rozsahu. 12. Vychádzajúc z uvedeného dospel súd k záveru, že odôvodnenia oboch rozhodnutí nespĺňajú základné náležitosti vyžadované ustanovením § 47 ods. 3 správneho poriadku a sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. 13. Rozhodujúci súd preto žalobe vyhovel a podľa § 191 ods. 1 písm. d) v spojení s ods. 3 písm. a) a § 491 ods. 1 SSP (zák. č. 162/2015 Z.z.) preskúmavané rozhodnutie odporcu, ako aj jeho vydaniu predchádzajúce rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušil a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie v naznačenom smere. 14. O náhrade trov konania rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešnej navrhovateľke žiadne trovy nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Trnave, a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.