Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23Sa/16/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2016200548 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2016200548.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v konaní pred sudcom JUDr. Pavlom Laczom v právnej veci žalobkyne: S. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom I.. Z. XXXX/X, XXX XX I., zákonná zástupkyňa maloletej I. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom I.. Z. XXXX/X, XXX XX I., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor peňažných prostriedkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností, Špitálska č.8, 812 67 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/SSVOPPKPC1/SOC/2016/5709 zo dňa 29.06.2016, takto r o z h o d o l : I. Súd napadnuté rozhodnutie žalovaného Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor peňažných prostriedkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností č.UPS/US1/SSVOPPKPC1/ SOC/2016/5709 zo dňa 29.06.2016 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. II. Súd žalobkyni právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou podanom dňa 30.8.2016 sa S. K. ako zákonná zástupkyňa maloletej I. K., nar. XX.X.XXXX domáhala preskúmania rozhodnutia žalovaného Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor peňažných prostriedkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Bratislava č.UPS/US1/ SSVOPPKPC1/SOC/2016/5709 zo dňa 29.06.2016, ktorým žalovaný ako druhostupňový správny orgán zamietol odvolanie a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, odbor sociálnych vecí a rodiny č.SE1/OPPnKŤZPaPČ/PČ/SOC/2016/29979-0003 zo dňa 8.3.2016, ktorým nebolo vyhovené žiadosti žalobkyne o vyhotovenie parkovacieho preukazu podanej dňa 10.1.2016. 2. Žalobkyňa v žalobe namietala, že žalovaný svojim konaním nenaplnil podstatu zistenia materiálnej pravdy, čiže skutočnej objektívnej pravdy a porušil právom chránené záujmy žalobkyne. Žalobkyňa sa domáhala získania parkovacieho preukazu pre svoju nevyliečiteľne chorú dcérku, najmä z dôvodu zabezpečenia individuálnej prepravy, s cieľom obmedziť riziko nakazenia sa bakteriálnymi alebo vírusovými infekciami v prostriedkoch verejnej hromadnej dopravy. Podľa posudkového lekára nemá maloletá I. podľa § 14 ods. 6 zákona o kompenzáciách vzhľadom k charakteru ťažkého zdravotného postihnutia obmedzenia schopnosti prepravy prostriedkami verejnej hromadnej dopravy a v predloženej zdravotnej dokumentácii nie je dokumentovaná tak závažná porucha mobility, orientácie, dexterity končatín a zmyslových orgánov v takej miere, aby znemožňovala primerane používať verejnú hromadnú dopravu osôb. Maloletá I. nie je odkázaná na prepravu motorovým vozidlom, lebo nemá praktickú alebo úplnú slepotu oboch očí, z čoho žalovaný dôvodil, že maloletá I. nespĺňa rozhodujúcu zákonom stanovenú podmienku na získanie resp. vyhotovenie parkovacieho preukazu. Podľa názoru žalobkyne na základe žiadosti o parkovací preukaz mal správny orgán objektívne posúdiť oprávnenosť získania parkovacieho preukazu s prihliadnutím na rizikovosť používania verejnej hromadnej dopravy vo vzťahu k diagnóze, ktorou trpí dcéra žalobkyne a ktorou je cystická fibróza a nie posudzovanie aktuálneho zdravotného stavu maloletej z hľadiska jej mobility, orientácie alebo schopnosti vidieť na obe oči. Žalobkyňa ďalej namieta, že rozhodnutie a komplexný lekársky posudok má základnú vadu a to tú, že nie je komplexným posudkom. Žalobca sa domáhal uplatnenia podľa § 16 ods. 6 písm. c) zákona o kompenzáciách, podľa ktorého fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti zvládnuť z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia inú situáciu vo vozidle verejnej hromadnej dopravy osôb a v prostriedku železničnej dopravy, najmä z dôvodu poruchy správania pri duševných ochoreniach, vertebrobasilárnej insuficiencie s ťažkými závratmi, straty dvoch končatín, kardiopulmonálnej nedostatočnosti ťažkého stupňa alebo ťažkej poruchy sfinkterov. Podľa § 15 ods. 1 písm. c) zákona o kompenzáciách má komplexný posudok obsahovať sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach kompenzácie. Ignorovanie mimoriadne vážneho problému s vrodenou t. j. primárnou geneticky získanou imunodeficienciou, ktorá je súčasťou diagnózy cystická fibróza nie je možné prehliadnuť a ani odpustiť. Je verejne známe, že deti a dospelí pacienti majú vážne problémy s imunitou, schopnosťou odolávať vírusovým a bakteriálnym infekciám. V prípade ochorenia majú priebeh ochorenia podstatne horší ako zdravé fyzické osoby. Žalobkyňa poukázala, že v prípade, že sa bude maloletá presúvať prostriedkami verejnej hromadnej dopravy, hrozí jej že bude vystavovaná hrozbe nakazenia sa bakteriálnymi alebo vírusovými infekciami od ľudí, ktorí sa prepravujú týmto spôsobom dopravy. Pokiaľ žalovaný nepriznal žalobkyni nárok na vydanie parkovacieho preukazu, dôsledne sa nezaoberal ustanovením § 14 ods. 6 písm. c) zákona, keď si zle vyložil význam slova najmä, pretože to znamená, že ide o prípady ktoré je možné rozšíriť o iné vhodné diagnózy alebo prípady, kde ťažko zdravotne postihnuté osoby musia riešiť iné situácie vyplývajúce im zo zdravotného postihnutia. Z doslovného ako aj teologického funkčného výkladu príslušného ustanovenia je zrejmé, že zákonodarca umožňuje aj ďalším diagnózam, aby boli subsumované pod toto ustanovenie a mali možnosť získať parkovací preukaz. Žalobkyňa ďalej poukazuje, že Slovenská republika sa ratifikáciou Dohovoru OSN o právach dieťaťa zaviazala chrániť deti pred akoukoľvek diskrimináciou. Záujmy dieťaťa musia byť prvoradé a členské štáty dohody sa zaväzujú ich zabezpečiť. Slovenská republika uznáva právo zdravotne postihnutého dieťaťa na zvláštnu starostlivosť (zaviazala sa poskytnúť mu maximálnu potrebnú pomoc), zdravotné a sociálne zabezpečenie a zabezpečenie vzdelávania. Rovnako tomu tak je aj pri Dohode OSN o právach ťažko zdravotne postihnutých, kde sa Slovenská republika zaväzuje zabezpečiť najlepší záujem dieťaťa a zároveň zabezpečiť prístupnosť k nezávislému životu vrátane mobility a začlenenia sa do spoločnosti. Hlavným cieľom zákona o kompenzáciách je pomoc osobám ťažko zdravotne postihnutým pri ich začlenení do spoločnosti. Slovenská republika sa už v hore spomínaných medzinárodných zmluvách a dohovoroch zaviazala podniknúť a prijať všetky opatrenia na zabezpečenie tohto významného cieľa. Tento cieľ je v súlade so zmluvou o fungovaní Európskej únie a Chartou práve Európskej únie. Podľa názoru žalobkyne celé odvolacie konanie je postihnuté viacerými závažnými vadami. Ústavný súd SR sa vyslovil, že účastník konania pred správnym orgánom má právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky rozhodujúce a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom jeho ochrany. Ďalej z judikatúry NS SR vyplýva, že hodnotenie dôkazov v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov nesmie byť ľubovoľné. Správny orgán môže pristúpiť k hodnoteniu dôkazov len potom, ako vykonal úkony s cieľom odstrániť existujúce rozpory v dôkazoch. Správny orgán je povinný odstrániť rozpory medzi dôkazmi, ak existujú. Ak sa správnemu orgánu nepodarí tieto rozpory odstrániť, potom je povinný v zmysle ustanovenia § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia zdôvodniť, v čom bol rozpor v dôkazoch, ktoré kroky vykonal na jeho odstránenie, a z akých dôvodov ho nebolo možné odstrániť. 3. V predmetnej veci podal vyjadrenie aj žalovaný a to písomne dňa 6.10.2016, v ktorom uviedol, že posudková lekárka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica preštudovala zdravotnú dokumentáciu maloletej I. K. a určila funkčnú poruchu 50% podľa prílohy č.3, podľa časti III., bod 10, písm. a) zák.č.447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z lekárskeho posudku vyplýva, že maloletá nie je odkázaná podľa § 14 ods. 6 cit.zák. na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, a nemá praktickú alebo úplnú slepotu oboch očí. Dňa 7.3.2016 bol vyhotovený komplexný posudok č.MCO1/48/2016 SLE, v ktorom lekár konštatoval, že maloletá I. K. je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, avšak nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a nemá ani praktickú slepotu alebo úplnú slepotu oboch očí. Pokiaľ ide o diagnózu ktorou trpí maloletá I. K., žalovaný uviedol, že ide o cystickú fibrózu a v zák.č.447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov a v znení neskorších predpisov v prílohe č.3, časť III., bod 10 Mukoviscidózna (cystická fibróza) obsahuje tri kategórie písm. a), b), c) a k tomu príslušnú mieru funkčnej poruchy. Maloletá I. K. bola v lekárskom posudku, na základe predloženej lekárskej správy ohodnotená podľa časti 3, bod 10, písm. a) Mukoviscidózna (cystická fibróza), s pľúcnymi prejavmi, črevnými prejavmi mierneho stupňa (telesný vývoj zodpovedá veku) k čomu prislúcha miera funkčnej poruchy 50%. Z predloženej zdravotnej dokumentácie lekárka posudkových činností vyhodnotila, že maloletá I. K. je na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy a k prostriedku železničnej dopravy a späť, nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy a do prostriedku železničnej dopravy, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy a z prostriedku železničnej dopravy alebo zvládnuť z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia inú situáciu vo vozidle verejnej hromadnej dopravy a v prostriedku železničnej dopravy. Posudkový lekár Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, potvrdil výsledok lekárskej posudkovej činnosti prvostupňového správneho orgánu stanovením miery funkčnej poruchy i zaradením stupňa odkázanosti posudzovanej maloletej. Maloletá I. K. navštevuje materskú škôlku na 4 hodiny denne, býva s rodičmi, ktorí pracujú v činžiaku na 3. poschodí, bez výťahu. Na základe záznamu z rozhovoru so zákonným zástupcom je uvedené, že sa v starostlivosti o I. striedajú obaja rodičia, musí dodržiavať špeciálnu diétu v dôsledku akútneho zápalu pankreasu a rehabilitačnými úkonmi zabezpečujú uvoľňovanie hlienov vždy ráno a večer. Zákonná zástupkyňa žalobkyne mala k dispozícii plné znenie lekárskeho posudku, ktorý jej bol doručený 11.7.2016 spolu s odôvodnením rozhodnutia o nevyhovení žiadosti o vydaní parkovacieho preukazu. Žalovaný uviedol, že v zmysle zákona odkázanosť na individuálnu prepravu v súvislosti s konaním v zmysle § 17 zák.č.447/2008 Z.z. vo veci vyhotovenia parkovacieho preukazu nie je nárokovateľná v súvislosti s nejakým konkrétnym ochorením. t. j. neviaže sa na žiadne diagnostikované ochorenie, t. j. ani nie na cystickú fibrózu. Námietky uvádzané žalobkyňou boli spomenuté už pri odvolacom konaní, teda boli zhodnotené už v rámci odvolacieho konania a treba tiež pripomenúť, že parkovací preukaz sa v zmysle citovaného zákona nevydáva za účelom predchádzania možného zhoršenia zdravotného stavu ohrozeným akútnym ochorením. 4. Z prvostupňového rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, odbor sociálnych vecí a rodiny č.SE1/OPPnKŤZPaPČ/PČ/SOC/2016/29979-0003 zo dňa 8.3.2016 vyplýva, že tento prvostupňový správny orgán nevyhovel žiadosti matky maloletej I. K. ako zákonnej zástupkyne o vyhotovenie parkovacieho preukazu s odôvodnením, že maloletá I. K. nesplnila zákonom stanovené podmienky v zmysle § 17 zák.č.447/2008 Z.z.. Svoje rozhodnutie prvostupňový správny orgán odôvodnil s poukazom na vydaný komplexný posudok č.MC01/48/2016 SLE zo dňa 7.3.2016, podľa ktorého je maloletá síce osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, avšak nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a nemá ani praktickú slepotu ani úplnú slepotu oboch očí. 5. Proti uvedenému rozhodnutiu podala zákonná zástupkyňa maloletej S. K. odvolanie dňa 24.3.2016, v ktorom poukázala, že ich dcéra trpí cystickou fibrózou a preprava dcéry prostriedkami verejnej hromadnej dopravy spôsobuje riziko ohrozenia baktériami a vírusmi, ktoré sa v týchto prostriedkoch nachádzajú. 6. Žalovaný Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor peňažných prostriedkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Bratislava svojim rozhodnutím č.UPS/US1/SSVOPPKPC1/ SOC/2016/5709 zo dňa 29.06.2016 zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové rozhodnutie s odôvodnením, že posudkový lekár v lekárskom posudku uviedol, že napriek účelu požadovanej formy kompenzácie uvedenej zákonným zástupcom v odvolaní, maloletá objektívne nemá vzhľadom k charakteru ťažkého zdravotného postihnutia obmedzenia schopnosti prepravy prostriedkami verejnej hromadnej dopravy, v predloženej zdravotnej dokumentácii posudzovanej nie je zadokumentovaná taká závažná porucha mobility, orientácie, dexterity končatín a porucha zmyslových orgánov v takej miere, ktoré by znemožňovali primerane používať verejnú hromadnú dopravu osôb. Žalovaný uviedol, že v lekárskom posudku zo dňa 15.6.2016, ktorý bol vypracovaný na účely § 11 zák.č.447/2008 Z.z. je uvedené, že maloletá pri svojom základnom ochorení, ktorým trpí a ktorým je cystická fibróza je schopná premiestniť sa k prostriedkom verejnej hromadnej prepravy, nastúpiť a vystúpiť z nich a udržať sa v nich a zvládnuť iné situácie vo vozidle. Nemá praktickú ani úplnú slepotu očí, nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Pri posudzovaní jednotlivých činností pre stanovenie stupňa odkázanosti na pomoc inou osobou podľa prílohy č. 3 zák.č.447/2008 Z.z. o sociálnej pomoci je vzhľadom k odborným nálezom a sociálneho posudku posudzovaná v jednotlivých činnostiach tak ako bolo bližšie špecifikované v závere podanej lekárskej správy. 7. Krajský súd v Trnave prejednal vec bez nariadenia pojednávania dňa 11.5.2017 podľa § 107 ods. 2 SSP, pričom zistil, že odvolanie žalobkyne je dôvodné. 8. Podľa § 11 zák.č.447/2008 Z.z. (1) Lekárska posudková činnosť na účely tohto zákona je a) hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu, jeho zmien a porúch, ktoré podmieňujú zdravotné postihnutie fyzickej osoby, b) určovanie miery funkčnej poruchy, c) posudzovanie sociálnych dôsledkov v oblastiach kompenzácií, ktoré má fyzická osoba v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia, d) posudzovanie jednotlivých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, e) posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie, f) posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas podľa § 40 ods. 6, g) posúdenie potreby osobitnej starostlivosti podľa osobitného predpisu. 1) (2) Lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného orgánu. Posudkový lekár pri vykonávaní lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje najmä s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo a s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore pediatria, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre deti a dorast, alebo s lekárom so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore a sociálnym pracovníkom príslušného orgánu. (3) Pri výkone lekárskej posudkovej činnosti posudkový lekár vychádza z aktuálneho lekárskeho nálezu na účely kompenzácie, na účely preukazu, na účely parkovacieho preukazu, na účely posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie a posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas podľa § 40 ods. 6 (ďalej len "lekársky nález"), ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor lekárskeho nálezu je uvedený v prílohe č. 1. (4) Ak fyzická osoba v priebehu konania vo veciach kompenzácie, preukazu alebo parkovacieho preukazu predloží ďalšiu zdravotnú dokumentáciu, ktorá nie je obsahom lekárskeho nálezu, posudkový lekár túto zdravotnú dokumentáciu posúdi a zohľadní ju v lekárskom posudku. (5) Posudkový lekár požiada poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o kompletizáciu lekárskeho nálezu, ak je lekársky nález neúplný. (6) Lekársky nález je na účely tohto zákona aktuálny, ak nie je starší ako šesť mesiacov. (7) Posudkový lekár vychádza z lekárskeho nálezu, z ktorého vychádzal pri poslednom posúdení, ak od posúdenia fyzickej osoby podľa odseku 1 neuplynulo viac ako šesť mesiacov a nie sú známe nové skutočnosti o jej zdravotnom stave, ktoré podmieňujú zmenu miery funkčnej poruchy alebo zmenu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia. (8) Posudkový lekár môže vychádzať aj z lekárskeho nálezu, ktorý je starší ako šesť mesiacov, ak je podľa posudkového lekára zdravotný stav fyzickej osoby chronický s trvalým poškodením a miera funkčnej poruchy je definitívna a od ďalšej liečby nemožno očakávať zlepšenie. (9) Posudkový lekár môže predvolať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak má pochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z predloženého lekárskeho nálezu alebo je potrebné overiť objektívnosť alebo úplnosť diagnostického záveru. V ostatných prípadoch posudkový lekár vykoná posúdenie bez prítomnosti posudzovanej fyzickej osoby. (10) Posudkový lekár je povinný pozvať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak o to táto fyzická osoba písomne požiada alebo požiada podaním žiadosti elektronickými prostriedkami podpísanej zaručeným elektronickým podpisom. (11) Výsledkom lekárskej posudkovej činnosti je lekársky posudok, ktorý obsahuje mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, závery k jednotlivým druhom odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 14 a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor lekárskeho posudku je uvedený v prílohe č. 2. (12) Na účely preukazu lekársky posudok obsahuje mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na sprievodcu a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu. (13) Na účely parkovacieho preukazu lekársky posudok obsahuje mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom alebo či fyzická osoba má praktickú alebo úplnú slepotu oboch očí a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu. (14) Výsledkom lekárskej posudkovej činnosti na účely posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie a posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas podľa § 40 ods. 6 je potvrdenie, ktoré obsahuje vyjadrenie, či fyzická osoba je fyzicky schopná a psychicky schopná vykonávať opatrovanie, alebo či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je schopná udeliť písomný súhlas a odôvodnenie. (15) Ak je miera funkčnej poruchy fyzickej osoby menej ako 50%, lekársky posudok obsahuje len mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že nejde o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a odôvodnenie tohto vyjadrenia. (16) Výsledkom lekárskej posudkovej činnosti podľa odseku 1 písm. g) je vyjadrenie, či zdravotný stav fyzickej osoby vyžaduje osobitnú starostlivosť podľa osobitného predpisu. 1) Na účely posúdenia potreby osobitnej starostlivosti podľa prvej vety sa miera funkčnej poruchy podľa tohto zákona neposudzuje. Na posúdenie potreby osobitnej starostlivosti podľa osobitného predpisu 1) odseky 1 až 11 platia primerane. Podľa § 14 ods. 6 písm. c) zák.č.447/2008 Z.z. (6) Fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti c) zvládnuť z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia inú situáciu vo vozidle verejnej hromadnej dopravy osôb a v prostriedku železničnej dopravy najmä z dôvodu poruchy správania pri duševných ochoreniach, vertebrobasilárnej insuficiencie s ťažkými závratmi, straty dvoch končatín, kardiopulmonálnej nedostatočnosti ťažkého stupňa alebo ťažkej poruchy sfinkterov. Podľa § 17 ods. 1 zák.č.447/2008 Z.z. (1) Fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná podľa posudku na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom podľa § 14 ods. 6 alebo má praktickú slepotu alebo úplnú slepotu oboch očí, vyhotoví príslušný orgán parkovací preukaz na základe právoplatného rozhodnutia o parkovacom preukaze. 9. Preskúmaním spisového materiálu súd zistil, že S. K. ako zákonná zástupkyňa maloletej I. K. podala dňa 11.1.2016 žiadosť o vyhotovenie parkovacieho preukazu s odôvodnením, že maloletá trpí cystickou fribrózou a nie je pre ňu vhodné, aby sa presúvala prostriedkami verejnej hromadnej dopravy, kde jej hrozí nakazenie sa vírusmi resp. baktériami. Prvostupňový správny orgán Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, odbor sociálnych vecí a rodiny, túto žiadosť zamietol s odôvodnením, že maloletá nespĺňa zákonom stanovenú podmienku na priznanie parkovacieho preukazu uvedenú v § 14 ods. 6 zák.č.447/2008 Z.z., keďže aj vzhľadom na to, že je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, je schopná sa prepravovať prostriedkami verejnej hromadnej dopravy, a do prostriedku železničnej dopravy, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy a z prostriedku železničnej dopravy alebo zvládnuť z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia inú situáciu vo vozidle verejnej hromadnej dopravy a v prostriedku železničnej dopravy, najmä z dôvodu poruchy správania pri duševných ochoreniach, vertebrobasilárnej insuficiencie s ťažkými závratmi, straty dvoch končatín, kardiopulmonálnej nedostatočnosti ťažkého stupňa alebo ťažkej poruchy sfinkterov. Z tohto dôvodu nespĺňa podmienky pre vyhotovenie parkovacieho preukazu pre osoby so zdravotným postihnutím podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona. Žalovaný ako druhostupňový správny orgán toto rozhodnutie potvrdil. 10. Podľa názoru Krajského súdu v Trnave, pokiaľ žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán vyhodnotil žiadosť zákonnej zástupkyne maloletej I. K. ako nedôvodnú a tejto žiadosti nevyhovel, pričom svoje závery oprel o lekárske posudky, ktoré majú byť podkladom pre vydanie rozhodnutia správnych orgánov, je potrebné, aby sa vychádzalo z diagnózy ktorou trpí maloletá, pri určení možností a schopností tejto osoby prepravovať sa prostriedkami verejnej hromadnej dopravy. Nie je totiž rozhodujúce, či maloletá je schopná premiestniť sa z hľadiska jej mobility prostriedkami hromadnej dopravy, ale či takéto premiestnenie ju neohrozuje na živote a zdraví. 11. Cystická fibróza je závažné genetické ochorenie, ktoré negatívne ovplyvňuje kvalitu života a predčasne ho skracuje. Cystická fibróza síce nie je nákazlivá, avšak osoby ktoré trpia cystickou fibrózou sa musia pohybovať v prostredí, ktoré nezvyšuje riziko ich nákazy, nakoľko tieto osoby sú vo väčšej miere ohrozené tým, že dôjde u nich k nakazeniu sa vírusmi resp. baktériami z prostredia, v ktorom sa pohybujú. Prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. § 14 ods. 6 zák.č.447/2008 Z.z.. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že zákonodarca v tomto ustanovení uviedol, že aj osoba s ťažkým zdravotným postihnutím sa môže premiestňovať vozidlami verejnej hromadnej dopravy resp. prostriedkami železničnej dopravy, pokiaľ nemá najmä poruchy správania pri duševných ochoreniach vertebrobasilárnej insuficiencie s ťažkými závratmi, straty dvoch končatín, kardiopulmonálnej nedostatočnosti ťažkého stupňa alebo ťažkej poruchy sfinkterov. Zákonodarca v tomto ustanovení len demonštratívne poukazuje na to o aké ochorenia môže ísť a ktoré ochorenia môžu ovplyvňovať schopnosť osoby s ťažkým zdravotným postihnutím prepravovať sa prostriedkami verejnej dopravy, resp. prostriedkami železničnej dopravy. Slovíčko najmä v tomto ustanovení pripúšťa možnosť aj iného ochorenia, ktoré môže obmedzovať osobu s ťažkým zdravotným postihnutím prepravovať sa prostriedkami verejnej hromadnej dopravy. 12. Pokiaľ posudkoví lekári ktorí predkladali podklady pre vydanie prvostupňového resp. druhostupňového rozhodnutia konštatovali, že tento druh ochorenia, ktorým trpí maloletá nie je ochorením, ktoré by obmedzovalo maloletú pri preprave verejnými hromadnými prostriedkami, je potrebné, aby sa jednoznačne vysporiadali so základnou námietkou podanou zákonnou zástupkyňou maloletej, že preprava verejnými hromadnými prostriedkami ohrozuje zdravie maloletej, s rizikom nakazenia sa bakteriálnymi a vírusovými infekciami. Zdôvodnenie týchto argumentov v lekárskych posudkoch musia byť prenesené do odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov, pričom krajský súd zistil, že ani jeden zo správnych orgánov, teda ani prvostupňový ani druhostupňový správny orgán sa podrobnejšie touto otázkou nezaoberali. Prvostupňový správny orgán striktne argumentuje ust. § 14 ods. 6 zák.č.447/2008 Z.z. a ust. § 17 zák.č.447/2008 Z.z. bez toho, aby sa podrobnejšie zaoberal otázkou rizika prepravy maloletej prostriedkami verejnej hromadnej dopravy. Z vyjadrenia posudkového lekára MUDr. C., ktorý podal svoje vyjadrenie dňa 26.9.2016 síce vyplýva, že tento posudkový lekár sa zaoberal aj námietkou zákonnej zástupkyne maloletej, že táto je odkázaná na individuálnu prepravu z dôvodu možnosti nakazenia sa baktériami a vírusmi v prostriedkoch verejnej hromadnej dopravy, avšak jeho argumenty sú nedostatočné vzhľadom na to, že posudkový lekár pripúšťa rizikovosť nákazy v prostriedkoch verejnej hromadnej dopravy, avšak argumentuje, že táto je nižšia ako prostredie, v ktorom sa dieťa pohybuje, keďže navštevuje predškolské zariadenie. Pre krajský súd je nepochopiteľné, aké kritéria viedli tohto lekára pri určení výšky rizikovosti nákazy, keď tento lekár tak jednoznačne tvrdil, že riziko nákazy vírusmi a baktériami je vyššie v predškolskom zariadení ako vo verejných hromadných prostriedkoch, v ktorých sa pohybuje veľký počet ľudí, ktorí sa často krát prepravujú aj na návštevu svojich lekárov, v prípadoch, že trpia zdravotnými ťažkosťami. 13. Podľa názoru krajského súdu je nelogické argumentovať, že dieťa ktoré sa pohybuje v prostredí predškolského zariadenia resp. v prostredí základnej školskej dochádzky je v tomto prostredí ohrozené vyššou mierou ako v prostredí, ktoré predstavujú prostriedky verejnej hromadnej dopravy. Pre krajský súd je nezrozumiteľné, prečo zvyšovať riziko možnosti nákazy tým, že maloletá sa bude prepravovať prostriedkami verejnej hromadnej dopravy, keď už takéto riziko existuje v prostredí, v ktorom sa pohybuje počas dňa, keď navštevuje predškolské zariadenie. Okrem toho návšteva predškolského zariadenia je nepovinná a je v možnostiach a schopnostiach rodičov v mnohých prípadoch zabezpečiť, aby ich dieťa, ktoré trpí diagnózou cystická fibróza, takéto zariadenia nenavštevovali a tým znížili riziko možnosti jeho nákazy a ohrozenia jeho zdravia a života. 14. Z dikcie ust. § 14 ods. 6 zák.č.447/2008 Z.z. vyplýva, že osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu aj v prípade, keď nie je schopná na rovnakom základe s ostatnými osobami zvládnuť z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia inú situáciu vo vozidle verejnej dopravy osôb a v prostriedku železničnej dopravy, najmä z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia inú situáciu vo vozidle verejnej hromadnej dopravy osôb a v prostriedku železničnej dopravy, najmä z dôvodu poruchy správania pri duševných ochoreniach, vertebrobasilárnej insuficiencie s ťažkými závratmi, straty dvoch končatín, kardiopulmonálnej nedostatočnosti ťažkého stupňa alebo ťažkej poruchy sfinkterov. 15. V citovanom ustanovení je pri výpočte dôvodov uvedené slovíčko najmä, čo znamená, že nejde o taxatívny výpočet dôvodov, a teda zákon pripúšťa aj iné dôvody pre ktoré je osoba s ťažkým zdravotným postihnutím odkázaná na individuálnu prepravu. V danom prípade je nesporné, že maloletá I. K. je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím a vzhľadom na jej špecifické ochorenie, ktorým trpí, je jej preprava verejnými hromadnými prostriedkami spojená so zvýšenou rizikovosťou ohrozenia jej zdravotného stavu. 16. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a rozhodnutie žalovaného zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 17. O trovách konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP, keď procesne úspešnej žalobkyni priznal právo na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Trnave a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.