Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 20S/115/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2016200675 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2016200675.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a členov senátu JUDr. Bibiány Ťažiarovej a JUDr. Ľubomíra Bundzela, v právnej veci žalobcu: T. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, XXX XX L., toho času Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby Ilava, Mierové námestie 1, 019 17 Ilava, proti žalovanému: Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby Leopoldov, so sídlom Gucmanova 19/670, 920 41 Leopoldov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného - rozhodnutie pedagóga „Program zaobchádzania zo dňa 17.07.2015 a rozhodnutie pedagóga „Program zaobchádzania zo dňa 18.03.2016, takto r o z h o d o l : Správny súd konanie z a s t a v u j e. Vec bude p o s t ú p e n á Krajskej prokuratúre v Trnave po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou zo dňa 20.04.2016, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 27.04.2016 a postúpenou tunajšiemu správnemu súdu dňa 28.11.2016, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutí žalovaného - rozhodnutie pedagóga „Program zaobchádzania zo dňa 17.07.2015 a rozhodnutie pedagóga „Program zaobchádzania zo dňa 18.03.2016, ktorými bol stanovený program zaobchádzania z dôvodu umiestnenia žalobcu do špecializovaného oddielu a aktualizovaný program zaobchádzania z dôvodu zmeny správania a postojov pri plnení cieľov programu zaobchádzania. Žalobca v podanej žalobe predovšetkým namietal, že napadnuté rozhodnutia sú čisto subjektívne a nie sú vôbec odôvodnené. Zároveň uviedol, že rozhodnutia sú nepreskúmateľné, čím je daný dôvod na ich zrušenie. Žalobca ďalej poukázal na to, že športové zameranie, ktoré bolo primárnou a pre neho jedinou zmysluplnou voľnočasovou aktivitou v programe zaobchádzania už počas výkonu trestu v Českej republike, bolo bez zdôvodnenia vypustené a nahradené aktivitami určenými pre jedincov s problematickým zvládaním náročných životných situácií, hoci žalobca takéto problémy nemá. Svojvoľný zákaz navštevovať posilňovňu, sledujúci subjektívny účel (aby žalobca neinicioval súdne konania proti ústavu), tak spôsobuje žalobcovi nielen psychický tlak, ale aj fyzické utrpenie, nakoľko ide o ponižujúce zaobchádzanie. 2. Podľa § 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (1). Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde (2). 3. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 4. Podľa § 407 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov, spôsob výkonu trestu odňatia slobody upravuje osobitný zákon. 5. Podľa § 1 zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody, tento zákon ustanovuje spôsob výkonu trestu odňatia slobody, práva a povinnosti odsúdených a dozor a kontrolu nad výkonom trestu. 6. Podľa § 15 zákona č. 475/2005 Z. z., na splnenie účelu zaobchádzania podľa § 11 určený pedagóg vypracuje pre odsúdeného program zaobchádzania (1). Program zaobchádzania sa vypracúva pre každého odsúdeného; ak ide o odsúdeného so zvyškom trestu kratším ako deväť mesiacov, vypracujú sa krátkodobé ciele zaobchádzania (2). Program zaobchádzania je súhrn aktivít zameraných na rozvoj osobnosti odsúdeného, jeho primerané správanie a hodnotovú orientáciu v súlade s právami a povinnosťami ustanovenými v tomto zákone a v iných všeobecne záväzných právnych predpisoch (3). Program zaobchádzania ustanovuje cieľavedomé, komplexné a štruktúrované pôsobenie na odsúdeného podľa jeho osobnostných vlastností, odborných vedomostí a stupňa vzdelania v súlade s účelom výkonu trestu (4). 7. Podľa § 16 zákona č. 475/2005 Z. z., pri zaobchádzaní s odsúdeným sa na splnenie cieľov programu zaobchádzania využívajú formy a metódy pedagogického a psychologického pôsobenia, metódy sociálnej práce, ústavný poriadok, disciplinárna právomoc, zaraďovanie do práce, vzdelávanie a kultúrno-osvetová činnosť. 8. Podľa § 23 ods. 1 a 3 Vyhlášky č. 368/2008 Z. z., ktorou sa vykonáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody, pedagóg oddielu, do ktorého je odsúdený umiestnený po pobyte v nástupnom oddiele, vypracuje program zaobchádzania a poskytne odsúdenému ponuku aktivít, ktoré sa v ústave organizujú. Odsúdený môže pri zostavovaní programu zaobchádzania spolupracovať tak, že sám navrhne aktivity, o ktoré má záujem. Na účely stanovenia programu zaobchádzania odsúdenému a hodnotenia jeho plnenia je príslušník zboru a zamestnanec zboru oprávnený spracúvať poznatky o prejavoch správania a postojoch odsúdeného, najmä vo vzťahu k plneniu povinností stanovených v § 39 zákona (1). Pri vypracúvaní programu zaobchádzania sa prihliada na a) závery a odporúčania psychologického vyšetrenia, b) príčiny a motív spáchania trestného činu, c) poznatky získané počas výkonu väzby, d) dĺžku trestu, e) správanie odsúdeného, f) možnosti sociálnej rehabilitácie, zaradenia do práce, zapojenia do individuálnych a skupinových foriem zaobchádzania, záujmy, vzdelávanie, využívanie voľného času a ďalšie poznatky o odsúdenom (3). 9. Podľa § 26 ods. 1, 4 a 7 Vyhlášky č. 368/2008 Z. z., plnenie programu zaobchádzania hodnotí pedagóg najmenej raz za šesť mesiacov, ak odseky 2 až 6 neustanovujú inak (1). Zmenu programu zaobchádzania, najmä pri krízových stavoch odsúdeného alebo výrazných zmenách správania prerokuje pedagóg podľa potreby so psychológom, sociálnym pracovníkom a s lekárom v ústave (4). Za koordináciu a hodnotenie plnenia programu zaobchádzania zodpovedá pedagóg oddielu, v ktorom je odsúdený umiestnený (7). 10. Podľa § 96 zákona č. 475/2005 Z. z., dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave vykonáva prokurátor podľa osobitného predpisu. 11. Podľa § 97 ods. 1 a 2 zákona č. 475/2005 Z. z., kontrolu výkonu trestu v ústave vykonávajú: a) Národná rada Slovenskej republiky, b) minister a osoby ním poverené, c) generálny riaditeľ a osoby ním poverené, d) právnické osoby alebo fyzické osoby, ak tak ustanovuje osobitný predpis alebo medzinárodný dohovor, ktorým je Slovenská republika viazaná (1). Ustanovením odseku 1 nie je dotknutá povinnosť zboru v rozsahu jeho pôsobnosti vykonávať vlastnú kontrolnú činnosť (2). 12. Podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre, pôsobnosť prokuratúry vykonávajú prokurátori dozorom nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody alebo osoby, ktorých osobná sloboda je obmedzená na základe rozhodnutia súdu alebo iného oprávneného štátneho orgánu. 13. Podľa § 18 ods. 1 písm. a) a 3 zákona č. 153/2001 Z. z., prokurátor dozerá na to, aby v celách policajného zaistenia, v zariadeniach, v ktorých sa vykonáva väzba, trest odňatia slobody, ochranné liečenie, ochranná výchova alebo detencia, boli držané alebo umiestnené osoby len na základe rozhodnutia súdu alebo iného oprávneného štátneho orgánu a aby sa v týchto miestach dodržiavali zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy (1). Prokurátor je povinný a) vykonávať previerky zachovávania zákonnosti v miestach uvedených v odseku 1 alebo odseku 2, b) písomným príkazom ihneď prepustiť na slobodu osobu držanú v mieste uvedenom v odseku 1 alebo odseku 2 nezákonne bez rozhodnutia alebo v rozpore s rozhodnutím súdu alebo iného oprávneného štátneho orgánu, c) písomným príkazom zrušiť rozhodnutie alebo pozastaviť vykonávanie rozhodnutia, príkazu alebo opatrenia orgánov vykonávajúcich správu miest uvedených v odseku 1 alebo odseku 2 alebo ich nadriadeného orgánu, ak sú v rozpore so zákonom alebo s iným všeobecne záväzným právnym predpisom, d) dozerať, aby sťažnosti a oznámenia osôb držaných v miestach uvedených v odseku 1 alebo odseku 2 sa bez meškania odoslali tým orgánom alebo činiteľom, ktorým sú adresované (3). 14. Podľa § 18 ods. 6 písm. d) zákona č. 153/2001 Z. z., pri vykonávaní dozoru je prokurátor oprávnený preverovať, či rozhodnutia a opatrenia orgánov vykonávajúcich správu miest uvedených v odseku 1 a 2 zodpovedajú zákonom a ostatným všeobecne záväzným právnym predpisom. 15. Podľa § 47 ods. 1 a 2 zákona č. 153/2001 Z. z., na vykonávanie dozoru nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody alebo osoby, ktorých osobná sloboda je obmedzená (§ 18), je príslušný krajský prokurátor a v rozsahu ním určenom jemu podriadení prokurátori (1). Miestne príslušný na vykonávanie dozoru je krajský prokurátor tej prokuratúry, v ktorej obvode má sídlo orgán vykonávajúci správu miesta uvedeného v odseku 1 (2). 16. Podľa § 18 ods. 1 SSP, ak správny súd zistí, že vec nepatrí do právomoci súdov, konanie zastaví; ak možno zistiť iný orgán, do ktorého právomoci vec patrí, správny súd mu vec po zastavení konania uznesením postúpi. 17. V súvislosti s vyššie uvedeným, tunajší správny súd zastáva názor, že rozhodovací proces, ktorého výsledkom je vydanie vyššie uvedených rozhodnutí, patrí do právnej úpravy verejného práva trestnoprávneho charakteru a nie je možné takéto rozhodovanie považovať za rozhodovanie správneho orgánu v oblasti verejnej správy, keďže ide výlučne o právomoc, ktorá vyplýva z ustanovení zákona č. 475/2005 Z. z. a týka sa veci, ktorá súvisí s výkonom trestu, ktorý bol žalobcovi uložený v zmysle ustanovení Trestného zákona a podľa Trestného poriadku, podmieňujúce jej trestnoprávny charakter. 18. Ďalej je potrebné uviesť, že príslušný ústav na výkon trestu odňatia slobody postupoval podľa zákona č. 475/2005 Z. z. (v spojení s Vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 368/2008 Z. z., ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody), ktorý je jedným z prameňov trestného práva procesného, keďže vykonávacie konanie je posledným štádiom trestného konania, ktoré je rámcovo upravené v štvrtej časti Trestného poriadku a zákon č. 475/2005 Z. z. je osobitným vykonávacím predpisom k Trestnému poriadku. Navyše dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave na výkon trestu odňatia slobody vykonáva prokurátor (§ 96 zákona č. 475/2005 Z. z. v spojení s § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 153/2001 Z. z.). Príslušný prokurátor dozerá na to, aby sa vo výkone trestu odňatia slobody dodržiavali zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy, pričom jednotlivé prostriedky, resp. nástroje, ktorými prokurátor disponuje pri výkone tohto dozoru vyplývajú zo zákonných ustanovení § 18 zákona č. 153/2001 Z. z., konkrétne § 18 ods. 3 písm. c) menovaného zákona, a teda povinnosť písomným príkazom zrušiť alebo pozastaviť vykonávanie rozhodnutia, príkazu alebo opatrenia orgánov zboru alebo ich nadriadeného orgánu, ak sú v rozpore so zákonom alebo s iným všeobecne záväzným právnym predpisom. Pri zabezpečovaní výkonu trestu odňatia slobody zbor nie je orgánom verejnej správy (orgánom verejnej moci), pretože nerozhoduje v oblasti verejnej správy, ale zabezpečuje výkon trestu uloženého v trestnom konaní, a preto nemožno pri tejto jeho činnosti vidieť zásah orgánu verejnej správy, ktorý by bolo možné preskúmavať v správnom súdnictve. Navyše aj s prihliadnutím na nález Ústavného súdu SR vydaný pod sp. zn. III. ÚS 247/2007 tunajší správny súd dospel k záveru, že rozhodovacia činnosť jednotlivých Ústavov na výkon trestu odňatia slobody (v tomto konkrétnom prípade Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby Leopoldov), týkajúca sa podmienok a spôsobu výkonu trestu odňatia slobody v zmysle úpravy zákona č. 475/2005 Z. z. patrí do oblasti právnej úpravy verejného práva trestnoprávneho charakteru a nie je ho možné považovať za rozhodovanie orgánu verejnej správy. 19. Správny súd na doplnenie a zdôraznenie správnosti tohto rozhodnutia poukazuje na zákonnú úpravu výkonu trestu odňatia slobody, vrátane Poriadku výkonu trestu odňatia slobody z ktorej vyplýva, že vypracovanie programu zaobchádzania, hodnotenie plnenia programu zaobchádzania, vypracovanie zmien programu zaobchádzania, prípadne vypracovanie nového programu zaobchádzania je v kompetencii ústavu, konkrétne pedagóga oddielu, do ktorého je odsúdený umiestnený. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že na cvičenie ako aktivitu v rámci programu zaobchádzania nevzniká odsúdenému právny nárok, nakoľko toto právo nie je vynútiteľné. Ide o rozhodnutie zákonom zmocnenej autority, ktoré priamo a bezprostredne vplýva na napĺňanie účelu sledovaného výkonom trestu odňatia slobody a na nápravu odsúdeného. 20. Po zhrnutí všetkých vyššie uvedených skutočností, je možné dospieť iba k tomu záveru, že napadnuté rozhodnutia žalovaného boli prijaté v rámci výlučnej právomoci týkajúcej sa realizácie výkonu trestu odňatia slobody uloženého na základe právnej úpravy Trestného zákona a Trestného poriadku, nemôžu byť teda predmetom súdneho prieskumu podľa Správneho súdneho poriadku, a preto správny súd konanie vo veci podľa § 18 ods.1 SSP zastavil s tým, že po právoplatnosti súdneho rozhodnutia bude vec postúpená uznesením Krajskej prokuratúre v Trnave (§ 18 ods.1 SSP), nakoľko dodržiavanie zákona pri realizácii výkonu trestu odňatia slobody prislúcha výlučne prokuratúre, majúcej povinnosť vykonávať dozor nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody (§ 4 ods. 1 písm. b) a § 18 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre). 21. O náhrade trov konania správny súd rozhodoval podľa ust. § 170 písm. b) SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko konanie bolo zastavené. 22. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení zák. č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustná sťažnosť. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. d) SPP).