Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 5To/21/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2017200050 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2017200050.2 Uznesenie Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov JUDr. Vladimíra Tencera a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci obžalovaného S. T., pre obzvlášť závažný zločin vraždy v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 § 145 ods. 1, odsek 2 písmeno c) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písmeno a) Trestného zákona a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 9.12.2016, č.k. 7Tk/2/2015-718, na verejnom zasadnutí konanom dňa 6.4.2017, takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného S. T., nar. XX.XX.XXXX zamieta. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Trnava rozsudkom zo dňa 9.12.2016, č.k. 7Tk/2/2015-718 rozhodol tak, že podľa § 166 Trestného poriadku pri nezmenených výrokoch o vine obžalovaného v bodoch 2 až 4 a náhrade škody poškodenej I. T. uvedených v rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 05.05.2016 č.k. 7Tk/2/2015-653 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 20.10.2016 č.k. 5To/55/2016-692 obžalovaného S. T. uznal za vinného, že v bode 1) dňa 07.09.2014 v čase od 15:00 hod. do 16:00 hod. v Piešťanoch, na Nábreží Ivana Krasku, na parkovisku pred Zariadením sociálnych služieb Domum, ako vodič osobného motorového vozidla zn. Škoda Favorit PICK-UP 135 LXI, EČ: HC 817AT v úmysle fyzicky zlikvidovať maloletú S. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom mesto H., túto vozidlom prenasledoval, pričom maloletá sa snažila uniknúť tak, že vbehla k malej vchodovej bránke do areálu tohto zariadenia, do ktorej S. T. úmyselne s vozidlom v rýchlosti 34 až 38 km/hod narazil, vôbec nepribrzďoval, ale vozidlo do momentu nárazu zrýchľoval, pričom zachytil medzistredový stĺpik bránky a prednou časťou vozidla pravú nohu maloletej S. B., ktorej takto spôsobil ťažké devastačné poranenia svalov, kože a kostí, ciev a nervov predkolenia pravej dolnej končatiny s otvorenou zlomeninou holennej i lýtkovej kosti, pričom dňa 11.09.2014 jej bola táto pravá dolná končatina v oblasti pravého predkolenia amputovaná, ktoré zranenie si vyžiadalo dobu liečenia od 07.09.2014 až do 06.10.2014, kedy bola maloletá prepustená do domáceho liečenia, ktoré naďalej s rehabilitáciami a ďalšou liečbou trvá, teda v bode 1) dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustil v úmysle iného usmrtiť, avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo, pričom čin spáchal na chránenej osobe - na dieťati, čím spáchal v bode 1) obzvlášť závažný zločin vraždy v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona k 145 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Za to ho odsúdil podľa § 145 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, § 38 ods. 5, § 41 ods. 2 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 23 rokov. Podľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona ho zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálny stupňom stráženia. Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Trestného zákona obžalovanému uložil ochranný dohľad na 3 (tri) roky. Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona uložil trest prepadnutia veci a to: 1 kus vidiel. Podľa § 60 ods. 6 Trestného zákona vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona súd uložil obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 5 rokov. Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku súd obžalovanému uložil povinnosť nahradiť 1) Spoločnosti Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., krajská pobočka Trnava, Halenárska 22, P. O. BOX 5, 917 02 Trnava , IČO: 35 937 874, škodu vo výške 2.018,20 eur, 2) poškodenej J. T., nar. XX. XX. XXXX, prechodne bytom I. C. C., T. XX, H. škodu vo výške 5.932,80 eur. Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku poškodené J. T. a I. T. odkázal so zvyškom nároku na náhradu škody na civilný proces. Obžalovaný prostredníctvom svojej obhajkyne podal v zákonnej lehote proti rozsudku odvolanie proti výroku o vine v bode 1) rozsudku a vo vzťahu k výroku o výške trestu. Toto odvolanie neskôr doplnil podaním zo dňa 6.2.2017, v ktorom uviedol dôvody odvolania. Pokiaľ ide o rozhodnutie o vine namieta, že jeho konanie malo byť posudzované ako zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b) s poukazom na ust. § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Namieta, že nikdy nemal úmysel konať voči poškodenej tak ako to predpokladá ustanovenie § 145 Trestného zákona. Takýto úmysel nie je možné bez akýchkoľvek pochybností ustáliť. Po náraze do bránky už vo svojom konaní nepokračoval, pričom ak by tak chcel urobiť, mohol to následne urobiť opakovaným narazením autom do poškodenej, čo sa však nestalo, lebo taký úmysel nikdy nemal. V jeho prípade išlo o skratové konanie, konanie v afekte a nikdy nemal v úmysle uvedeným skutkom niekomu spôsobiť smrť. Uložený trest vo výške 23 rokov považuje za neprimerane prísny, ktorý nezohľadňuje jeho konanie, zavinenie, následok, pohnútku, jeho osobu a jeho pomery a možnosti nápravy. Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil prvostupňovému súdu na nové konanie a rozhodnutie. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku: 1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. 3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Podľa § 317, ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku. Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výrokom, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný. Po preskúmaní napadnutých výrokov rozsudku Okresného súdu Trnava, dospel tunajší súd k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. Okresný súd Trnava v predmetnej trestnej veci už skôr rozhodol rozsudkom zo dňa 5.5.2016, č.k. 7Tk/2/2015-653 ktorým obžalovaného uznal za vinného v bode 1) zo spáchania zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1, odsek 2 písmeno b), s poukazom na ustanovenie § 139 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 07.09.2014 v čase od 15:00 hod. do 16:00 hod. v Piešťanoch, na Nábreží Ivana Krasku, na parkovisku pred Zariadením sociálnych služieb Domum, ako vodič osobného motorového vozidla zn. Škoda Favorit PICK-UP 135 LXI, EČ: HC 817AT v úmysle zraziť maloletú S. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom mesto H., túto vozidlom prenasledoval, pričom maloletá sa snažila uniknúť tak, že vbehla k malej vchodovej bránke do areálu tohto zariadenia, do ktorej S. T. úmyselne s vozidlom v rýchlosti 34 až 38 km/hod narazil, vôbec nepribrzďoval, ale vozidlo do momentu nárazu zrýchľoval, pričom zachytil medzi stredový stĺpik bránky a prednú časť vozidla pravú nohu maloletej S. B., ktorej takto spôsobil ťažké devastačné poranenia svalov, kože a kostí, ciev a nervov predkolenia pravej dolnej končatiny s otvorenou zlomeninou holennej i lýtkovej kosti, pričom dňa 11.09.2014 jej bola táto pravá dolná končatina v oblasti pravého predkolenia amputovaná, ktoré zranenie si vyžiadalo dobu liečenia od 07.09.2014 až do 06.10.2014, kedy bola maloletá prepustená do domáceho liečenia, ktoré naďalej s rehabilitáciami a ďalšou liečbou trvá, v bode 2) zo zločinu ublíženia na zdraví v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 k §155 odsek 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 07.09.2014 v presne nezistenom čase od 15:00 hod. do 16:00 hod. v Piešťanoch na Nábreží Ivana Krasku, na parkovisku pred Zariadením sociálnych služieb Domum po tom, ako narazil s osobným motorovým vozidlom zn. Škoda Favorit PICK-UP 135 LXI, EČ:HC-817AT do maloletej S. B. z vozidla vystúpil, z ložnej plochy zobral vidly a šiel smerom k maloletej S. B., pričom mu do cesty vstúpila jej matka I. T. s úmyslom zabrániť mu prísť až k maloletej, na čo ju najprv pichol kovovými hrotmi vidiel do pravého predlaktia a následne ju kovovou časťou minimálne štyrikrát udrel do pravej ruky, ktorou sa bránila pred údermi mierenými do hornej časti jej tela, tak prudko, že vidly zlomil, po čom z miesta na vozidle ušiel, čím spôsobil I. T., trieštivú zlomeninu dolného konca lakťovej kosti pravého predlaktia a 2 povrchové bodné rany hornej časti pravého predlaktia s dobou liečenia od 07.09. do 20.10.2014, v bode 3) z prečinu neoprávneného užívania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že v čase okolo 12:30 hod. dňa 07.09.2014 obci E. pred rodinným domom na ul. R. č. X/X sa zmocnil bez vedomia a súhlasu majiteľa vozidla E. T. tam stojaceho motorového vozidla zn. Škoda PICK-UP 135 LXI, EČ: HC 817AT, VIN: TMBDEF200R5049436, červenej farby, rok výroby 1994 v hodnote 569,- eur, následne na ňom prešiel do Piešťan, kde na Nábreží Ivana Krasku, na parkovisku pred Zariadením sociálnych služieb Domum úmyselne narazil do maloletej S. B. a stredového stĺpika bránky zariadenia, čím poškodil vozidlo a potom s vozidlom prešiel k soche Barlolamača v Piešťanoch, kde vozidlo v čase okolo 17:00 hod. dňa 07.09.2014 nechal odstavené, čím spôsobil E. T. škodu poškodením vozidla vo výške 250,- eur, v bode 4) zo zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že v období od 17.05.2013 do 17.08.2014 v rodinnom dome v E., R. č. X, viackrát vykonával súlož s maloletou S. B. nar. XX.XX.XXXX, hoci vedel že maloletá S. B. nedovŕšila v tom čase 15. rok svojho života, Za to ho odsúdil podľa § 155 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, § 38 ods. 5, § 41 ods. 2 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 12 rokov. Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona súd obžalovaného zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona mu uložil i trest prepadnutia veci a to: 1 kus vidiel, ktorých vlastníkom sa stáva štát. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona súd uložil obžalovanému trest i zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 5 rokov. O náhrade škody rozhodol tak, že podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku obvinenému uložil povinnosť nahradiť: 1) Spoločnosti Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., krajská pobočka Trnava, Halenárska 22, P. O. BOX 5, 917 02 Trnava , IČO: 35 937 874, škodu vo výške 2.018,20 eur, 2) poškodenej J. T., nar. XX. XX. XXXX, prechodne bytom I. dom C., T. XX, H. škodu vo výške 5.932,80 eur, 3) poškodenej I. T., nar. XX. XX. XXXX, prechodne bytom I. dom C., T. XX, H. škodu vo výške 906,40 eur. Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku poškodené J. T. a I. T. odkázal so zvyškom nároku na náhradu škody na občiansko súdne konanie. Na základe odvolania obžalovaného a prokurátora tunajší súd uznesením zo dňa 20.10.2016. č.k. 5To/55/2016-692 rozhodol tak, že podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. c), ods. 2 Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o vine v bode 1), vo výroku o náhrade škody pohľadom poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovne a.s. a poškodenej J. T., nar. XX.X.XXXX a celý výrok o treste a spôsobe jeho výkonu a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Na základe tohto rozhodnutia nadobudol uvedený rozsudok okresného súdu zo dňa 5.5.2016 právoplatnosť vo výrokoch o vine ohľadne trestných činov uvedených v bodoch 2 až 4 a vo výroku o náhrade škody poškodenej I. T.. Svoje rozhodnutie tunajší súd odôvodnil (skrátene) tým, že vo vzťahu skutku uvedenému v bode 1) rozsudku okresného súdu, došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu konania obžalovaného a vykonaným dokazovaním bol preukázaný úmysel obžalovaného, ktorý smeroval k usmrteniu poškodenej maloletej J. T.. Z tohto dôvodu došlo k zrušeniu výroku o vine v bode 1 rozsudku z dôvodov uvedených v § 321 ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného poriadku a ďalej aj k zrušeniu celého výroku o treste, ako aj ďalších výrokov, ktoré mali vo výroku o vine svoj podklad. Tunajší súd uložil okresnému súdu, aby pri prehodnotení právnej kvalifikácie v napadnutej časti rozsudku opätovne rozhodol o treste za zbiehajúce sa trestnú činnosť, ako aj o súvisiacich výrokoch. Na základe výsledkov vyššie uvedeného odvolacieho konania prvostupňový súd pokračoval v hlavnom pojednávaní, na ktorom oboznámil uvedené uznesenie tunajšieho súdu a odpis z registra trestov obžalovaného. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní navrhol zopakovať všetky dôkazy, predložiť vidly, ktoré boli zaistené a vypočuť prokurátorku, ktorá bola prítomná pri rekonštrukcii a ktorá navrhovala obžalovanému prijať dohodou o vine a treste, v ktorej mu navrhovala trest 7 rokov. Prvostupňový súd rozhodol uznesením o odmietnutí vykonania týchto dôkazov a následne vyhlásil dokazovanie za skončené. Po prednese záverečných rečí a posledného slova obžalovaného, súd vyhlásil napadnutý rozsudok. Z hľadiska obsahu napadnutého rozsudku ide o rozsudok, ktorým bolo rozhodované iba čiastočne, konkrétne o otázke viny vo vzťahu k skutku uvedenom vo vyššie citovanom rozsudku okresného súdu zo dňa 5.5.2016 v bode 1) a o otázke trestu a ďalších výrokov, ktoré majú v nich podklad. Pokiaľ ide o otázku viny, prvostupňový súd vyhodnotil vykonané dokazovanie zákonným spôsobom a dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. Podstatou odvolacích námietok obžalovaného bolo nesprávne právne posúdenie konania obžalovaného a to vo vzťahu naplneniu úmyslu spáchať obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1 Trestného zákona. Posudzovanie tohto zákonného znaku bolo predmetom predchádzajúceho rozhodovania tunajšieho súdu, ktorého závery sú vyjadrené v uznesení zo dňa 20.10.2016, ktorým tunajší súd čiastočne zrušil v poradí prvý rozsudok okresného súdu zo dňa 5.5.2016. Odvolací súd v tomto uznesení vyslovil právny názor, že úmysel obžalovaného usmrtiť poškodenú bol vykonanými dôkazmi preukázaný. V zmysle § 324 ods. 1 Trestného poriadku bol prvostupňový súd po vrátení veci na nové prejednanie a rozhodnutie, viazaný uvedeným právnym názorom, ktorý vyslovil odvolací súd. Nakoľko vo veci nevykonal ďalšie dokazovanie, ktoré by malo vplyv na prípadnú zmenu tohto právneho názoru, bol povinný prevziať ho do svojho nového rozhodnutia o vine. Na tomto mieste je potrebné uviesť, že prvostupňový súd postupoval správne, keď návrhy obžalovaného na doplnenie, respektíve zopakovanie dokazovania odmietol. Na opätovné vykonanie celého dokazovania nebol zákonný dôvod, predloženie vecného dôkazu obžalovaný žiadnym spôsobom neodôvodnil a ani odvolací súd nezistil, že by vykonanie takéhoto dôkazu mohlo priniesť skutočnosti relevantné pre rozhodnutie. Vypočutie prokurátorky nemá oporu v Trestnom poriadku. Pri viazanosti právnym názorom odvolacieho súdu, bolo rozhodnutie prvostupňového súdu v otázke viny, najmä naplnenia všetkých zákonných znakov obzvlášť závažného zločinu vraždy, zákonné a vecne správne. Prvostupňový súd svoje rozhodnutie v tejto otázke vyčerpávajúcim spôsobom i odôvodnil, v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Trestného poriadku. Bez potreby opakovania argumentácie prvostupňového súdu, odvolací súd na túto odkazuje. Rozhodnutie o vine obžalovaného, ktoré bolo vykonané jednak napadnutým rozsudkom a čiastočne i rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 05.05.2016 č.k. 7Tk/2/2015-653 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 20.10.2016 č.k. 5To/55/2016-692, potom dalo zákonný podklad k rozhodnutiu o treste. Obžalovanému súd ukladal trest za spáchanie viacerých trestných činov a to konkrétne za obzvlášť závažný zločin vraždy v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona k 145 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, zločin ublíženia na zdraví v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 k §155 odsek 1 Trestného zákona, prečin neoprávneného užívania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods. 1 Trestného zákona a zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona. Spáchanie uvedených trestných činov sa obžalovaný dopustil viacerými skutkami, pričom vo všetkých prípadoch ide o úmyselné trestné činy. Za takýchto okolností bolo potrebné obžalovanému uložiť úhrnný trest podľa ustanovenia § 41 ods. 2 Trestného zákona a to podľa ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Týmto trestným činom je v danom prípade obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 2 Trestného zákona, za ktorý Trestný zákon vo svojej osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody na 20 až na 25 rokov. Týmito úvahami sa riadil i prvostupňový súd pri rozhodovaní o treste, čo vyplýva jednak z výrokovej časti napadnutého rozsudku, ako i z jeho odôvodnenia. Rovnako správne aplikoval prvostupňový súd i ustanovenia § 38 Trestného zákona, pričom odvolací súd na tomto mieste odkazuje na podrobné a vecne správne odôvodnenie napadnutého rozsudku (uvedené najmä na strane 10 a 11), bez potreby jeho opakovania. Vo vzťahu k samotnej výške uloženého trestu odňatia slobody odvolací súd uvádza, že táto je zákonná z pohľadu trestnej sadzby tak, ako ju ustálil prvostupňový súd v napadnutom rozsudku. Dolnú hranicu trestnej sadzby identifikoval vo výške 22 rokov a 6 mesiacov. Pri zohľadnení minimálnej výmery trestu odňatia slobody, ktorý obžalovanému mohol byť uložený, jeho predchádzajúcich odsúdení a spáchaní viacnásobnej závažnej trestnej činnosti ako i následku, ktorý bol ňou spôsobený (amputácia pravého predkolenia osoby vo veku 15 rokov), zodpovedá výška uloženého trestu, t.j. 23 rokov, požiadavke spravodlivosti. Trest v takejto výške splní najmä ten účel sledovaný v ustanovení § 34 ods. 1 Trestného zákona, ktorým je zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti. Sekundárne uložený trest splní i účel tzv. generálnej prevencie. Prvostupňový súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku správnym spôsobom vyrovnal aj s možnosťou mimoriadneho zníženia trestu odňatia slobody podľa ustanovenia § 39 Trestného zákona. Z dôvodov, ktoré uvádza prvostupňový súd neprichádza do úvahy použitie tohto zmierňovacieho ustanovenia. V súlade s ustanovením § 48 ods. 3 písm. b), ods. 5 Trestného zákona je i rozhodnutie o spôsobe výkonu tohto trestu, keď obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia, nakoľko sa dopustil obzvlášť závažného zločinu a bol mu uložený trest odňatia slobody prevyšujúci pätnásť rokov. Ako páchateľovi obzvlášť závažného zločinu bol obžalovanému zákonne súladným spôsobom obligatórne uložený i ochranný dohľad. V súlade s vykonaným dokazovaním a príslušnými zákonnými ustanoveniami boli obžalovanému uložené i tresty prepadnutia veci a zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu po dobu 5 rokov. Pokiaľ ide o výrok o náhrade škody, tento nebol odvolaní výslovne napádaný a obžalovaný vo vzťahu k nemu nevzniesol žiadne konkrétne výhrady. S poukazom na formuláciu záverečného návrhu však odvolací súd preskúmal i správnosť tohto výroku. Nenašiel na ňom žiadne chyby, keď tento výrok plne zodpovedá výsledkom dokazovania realizovaného na hlavnom pojednávaní. Zistenia a závery, ktoré viedli k meritórnemu rozhodnutiu potom okresný súd odôvodnil v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Trestného poriadku. S poukazom na vyššie uvedené zistenia a závery, odvolací súd posúdil odvolanie obžalovaného ako nedôvodné a preto ho podľa ustanovenia § 319 Trestného poriadku zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.