Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 43Sa/9/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2017200072 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2017200072.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Bundzelom v právnej veci žalobkyne: F. K., nar. X.X.XXXX, bytom R. ulica č. XXXX/XX, XXX XX R. proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trnave, krajský dopravný inšpektorát, Kollárova 31, 917 02 Trnava, o návrhu na preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-TT-KDI3-58/2016-ODV zo dňa 16.1.2017 takto r o z h o d o l : I. Krajský súd napadnuté rozhodnutie žalovaného Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trnave, krajského dopravného inšpektorátu, oddelenia bezpečnosti cestnej premávky č. KRPZ-TT- KDI3-58/2016-ODV zo dňa 16.1.2017 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. II. Žalobkyňa má voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou zo dňa 15.3.2017, doručenou súdu dňa 17.3.2017, sa žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného, ktorým tento potvrdil rozhodnutie Okresného riaditeľstva PZ Trnava, ODI Trnava sp.zn. ORPZ-TT-ODI2-1036/2015 zo dňa 29.11.2016, a to postupom podľa § 59 ods. 2 zák.č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len správny poriadok). V odôvodnení rozhodnutia žalovaného bolo konštatované, že žalobkyňa naplnila skutkovú podstatu priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g) zák.č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o priestupkoch), za čo jej bola podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch uložená sankcia - pokarhanie a súčasne jej bola uložená povinnosť zaplatiť trovy konania vo výške 33 eur. V rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu bolo uvedené, že menovaná bola obvinená z priestupku, keď dňa 11.4.2015 v čase o 11:50 hodine došlo k dopravnej nehode a to tak, že vodič vozidla DAF, ev.č.: TT-757 DN R. L. viedol vozidlo po ul. Terézie Vansovej, pričom na križovatke s riadenou premávkou odbočoval vpravo na ulicu Bottovu, kde po začatí odbočovania s jeho vozidlom došlo ku zrážke pravej bočnej časti vozidla s cyklistkou (žalobkyňou), ktorá v tom čase viedla dámsky bicykel modrej farby po vyznačenej cyklistickej cestičke súbežnej s ul. T. Vansovej v smere na ul. Hospodársku. V čase nehody bola svetelná signalizácia funkčná, pri nehode cyklistka utrpela zranenia a to zlomeninu panvy, stavcov a rebier. Dychová skúška u vodiča vykonaná bola, táto bola negatívna a cyklistke bola odobratá vzorka krvi, ktorá bola taktiež negatívna. Podľa takto uvedeného priebehu dopravnej nehody mala žalobkyňa porušiť ust. § 21 ods. 1 zák.č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o cestnej premávke), za čo bola uznaná vinnou zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch, keď pri vchádzaní na cestu z miesta mimo cesty, z poľnej cesty, z lesnej cesty, z cestičky pre cyklistov, z obytnej zóny alebo z pešej zóny bola povinná dať prednosť vjazde vozidlu idúcemu po ceste, čo malo za následok, že technickou príčinou vzniku predmetnej dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy cyklistky, ktorá vjazdom na komunikáciu ulice Jána Bottu vytvorila podľa tvrdení správnych orgánov kolíznu situáciu. 2. Žalobkyňa namietala, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nedostatočne vykonaného dokazovania v predmetnej veci, bez prihliadnutia na skutočné dopravné riešenie križovatky zvislými dopravnými označeniami, čo vyústilo do nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedla, že na ňou vznesené námietky zo strany správnych orgánov nebolo prihliadané. V súvislosti s priebehom nehodového deja predchádzajúcim vzniku kolíznej situácie a s následným vznikom dopravnej nehody poukázala na skutočnosť, že k vzniku dopravnej nehody predchádzalo porušenie právnych predpisov zo strany vodiča nákladného vozidla, v dôsledku došlo k vzniku kolíznej situácie, čo správne orgány nevzali do úvahy. Poukázala na obsah znaleckého posudku č. 11/2016 zo dňa 15.8.2016, vyhotoveného znalcom z odboru cestná doprava Ing. Martinom Lukášikom, PhD., v ktorom bolo viackrát konštatované, že v danom mieste a v danom čase bolo pre vodiča nákladného vozidla predmetné odbočovanie z ulice Terézie Vansovej smerom doprava na ulicu Jána Bottu zakázané zvislým dopravným značením, čo znamená, že technika jeho jazdy bola nesprávna. Ďalej uviedla, že je nepochybné, že vpravo odbočovalo vozidlo kategórie N3, teda podľa prílohy č. 1 k zákonu č. 757/2004 Z.z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorou sa upravuje rozdelenie vozidiel do kategórií, konkrétne časť A (kategória N s poukazom na časť B), odsek 3 písmeno c) tejto prílohy, išlo o motorové vozidlo, ktoré má najmenej 4 kolesá a používa sa na dopravu nákladov, projektované a konštruované na prepravu tovaru s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou vyššou ako 12 000 kg. Zdôraznila, že v čase dopravnej nehody bolo pred križovatkou ulíc T. Vansovej a J. Bottu v smere jazdy nákladného motorového vozidla po ulici T. Vansovej, za zástavkou autobusov a na úrovni jednopodlažnej budovy, v ktorej sa nachádzalo kvetinárstvo situované dobre viditeľné zvislé dopravné značenie zákaz odbočenia vpravo s dodatkovou tabuľou, ktorá upravuje uvedený zákaz vzťahujúci sa na nákladné motorové vozidlá. Poukázala na to, že tieto skutočnosti boli zo strany policajných orgánov opomenuté už pri prvotných vyšetrovacích úkonoch (zápisnica o obhliadke miesta cestnej dopravnej nehody zo dňa 11.4.2015), keď bolo opomenuté, že sa jedná o križovatku so zákazom odbočenia vpravo v smere jazdy nákladného motorového vozidla, pričom vyšetrujúci orgán si takéto závažné porušenie pravidiel cestnej premávky všimol až na základe upozornenia žalobkyne v rámci odvolacieho správneho konania. V súvislosti s pohybom nákladného motorového vozidla ďalej poukázala na ust. § 9 ods. 3 písm. c) Vyhlášky MV SR č. 9/2009 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon o cestnej premávke, v ktorom sa uvádza, že signál s plným zeleným svetlom „voľno“ znamená pre vodiča možnosť pokračovať v jazde, a ak dodrží ustanovenia o odbočovaní a také odbočovanie nie je zakázané dopravnou značkou, možnosť odbočiť vpravo alebo vľavo a ak dodrží ustanovenia o otáčaní a otočenie dovoľuje dopravná značka, možnosť otočiť sa; vodič je pritom povinný dať prednosť chodcom predchádzajúcim vo voľnom smere po priechode pre chodcov a cyklistom predchádzajúcim vo voľnom smere po priechode pre cyklistov, pritom ich nesmie ohroziť ani obmedziť; ak svieti signál pre opustenie križovatky (č. S4) umiestnený v protiľahlom rohu križovatky, neplatí pre odbočovanie vľavo alebo vpravo podľa § 19 ods. 4 zákona. V čase dopravnej nehody žalobkyňa prechádzala z riadne vyznačeného cyklistického chodníka, vedúceho takmer popri ulici Terézie Vansovej, cez cestu na križovatke v ramene ulice Bottova, kde je vodorovným dopravným značením vyznačený aj priechod pre cyklistov primknutý k priechodu pre chodcov, s úmyslom pokračovať ďalej vo svojej jazde smerom na Hospodársku ulicu, a to po zvislým dopravným značením riadne vyznačenom chodníku pre cyklistov. Takýto pohyb žalobkyni umožňovalo aj konštrukčné úrovňové riešenie prechodu a plynulého prejazdu z chodníka, resp. cestičky pre cyklistov na vozovku na priechod pre cyklistov primknutom k priechodu pre chodcov. Existenciu priechodu pre cyklistov verifikuje aj samotný znalec z odboru cestná doprava Ing. Miloš Kosík, ktorý vypracoval prvý znalecký posudok, keď na strane 38 posledná veta, resp. strana 39 veta prvá v tomto posudku uviedol: „na ulici J. Bottu v jazdnom pruhu, ktorý je určený pre smer jazdy na ul. Študentskú nebol vyznačený priechod pre cyklistov. V jazdnom pruhu pre smer jazdy ulice Študentská k ulici T. Vansovej bol vyznačený priechod pre cyklistov. Poukázala tiež na to, že z obsahu druhého znaleckého posudku, vyhotoveného znalcom Ing. Martinom Lukášikom, PhD. (strana 13 odsek tretí a nasl.) vyplýva, že v čase dopravnej nehody ako aj v čase vojdenia žalobkyne svojim bicyklom z chodníka na priechod pre chodcov mala žalobkyňa signál so zeleným svetlom. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je toho názoru, že práve vodič nákladného motorového vozidla svojou jazdou v mieste, kde s poukazom na riadne osadené dopravné značenie sa vôbec nemal nachádzať, s prihliadnutím na ust. § 9 ods. 3 písm. c) Vyhlášky MV SR č. 9/2009 Z.z., v zmysle ktorého sa dopustil obmedzenia a ohrozenia cyklistov prechádzajúcich vo voľnom smere po priechode pre cyklistov a zároveň aj tým, že nedbal na zvýšenú opatrnosť (ust. § 2 ods. 2 písm. i) zákona o cestnej premávke) porušil platné právne predpisy, a teda je plne zodpovedným za vyvolanie kolíznej situácie a vznik dopravnej nehody. 3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 24.7.2017 poukázal na zdôvodnenie uvedené v napadnutom rozhodnutí, a to s poukazom na to, že žalobkyňa v správnej žalobe uvádza totožné námietky, s ktorými sa správne orgány už vysporiadali vo svojich rozhodnutiach. 4. Vzhľadom na splnenie zákonných podmienok v zmysle ustanovení § 137 ods. 4 SSP správny súd rozhodol rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, pričom bolo oznámené miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku, a to na úradnej tabuli Krajského súdu v Trnave a na webovej stránke Ministerstva spravodlivosti SR, v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. 5. Podľa § 4 ods. 2 písm. c) zák.č. 513/1991 Zb. o premávke na pozemných komunikáciách v znení zák.č. 441/2001 Z.z. vodič je povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke. Podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch účinného v čase spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda. Podľa § 9 ods. 3 písm. c) Vyhlášky č. 9/2009 Z.z. pri riadení cestnej premávky na križovatke signál s plným zeleným svetlom „voľno“ znamená pre vodiča možnosť pokračovať v jazde, a ak dodrží ustanovenia o odbočovaní a také odbočovanie nie je zakázané dopravnou značkou, možnosť odbočiť vpravo alebo vľavo a ak dodrží ustanovenia o otáčaní a otočenie dovoľuje dopravná značka, možnosť otočiť sa; vodič je pritom povinný dať prednosť chodcom prechádzajúcim vo voľnom smere po priechode pre chodcov a cyklistom predchádzajúcim vo voľnom smere po priechode pre cyklistov, pritom ich nesmie ohroziť ani obmedziť; ak svieti signál pre opustenie križovatky (č. S 4) umiestnený v protiľahlom rohu križovatky, neplatí pre odbočovanie vľavo alebo vpravo § 19 ods. 4 zákona. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Podľa § 34 ods. 2, ods. 5 správneho poriadku dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. 6. Krajský súd preskúmal tak napadnuté rozhodnutie ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, nakoľko v danom prípade existujú pochybnosti o príčinách dopravnej nehody, táto skutočnosť je dôvodom na zrušenie rozhodnutia správneho orgánu a postihu za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu veci ako aj zrejme nesprávneho právneho posúdenia veci. 7. V danom prípade bola žalobkyňa uznaná vinnou zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch, podľa ktorého priestupku sa dopustí ten, kto porušením uvedeným v písmene g) poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda. Žalobkyni bola podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch uložená sankcia vo forme pokarhania a súčasne jej bola uložená povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 33 eur. 8. Podľa § 51 zákona o priestupkoch, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy zákona o správnom konaní. To znamená, že povinnosťou správneho orgánu pri rozhodovaní v konaní o priestupkoch je postupovať aj podľa jednotlivých ustanovení tohto zákona a pri aplikácii vychádzať zo základných zásad konania. Povinnosťou správneho orgánu je zistiť všetky právne rozhodné skutočnosti bez ohľadu na to, v čí prospech svedčia. Stav veci sa musí zistiť presne, čo znamená, že musí zodpovedať reálnej skutočnosti. Zistenie úplného a presného stavu veci je základným predpokladom zákonnosti a správnosti rozhodnutia správneho orgánu. Obvinený z priestupku má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu, a k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu a podávať návrhy a opravné prostriedky. S ohľadom na námietky žalobkyne, týkajúce sa hodnotenia dôkazov, správny súd v predmetnej veci zisťoval, či konanie o priestupku bolo vedené takým procesným postupom, ktorý zabezpečoval správny výsledok a či boli dôkazy vykonané spôsobom zodpovedajúcim pravidlám spravodlivého procesu. V tejto súvislosti súd k veci udáva, že v ust. § 3 správneho poriadku sú zakotvené základné zásady správneho konania. Jednou zo základných zásad správneho konania je zásada zákonnosti (§ 3 ods. 1), pričom z uvedenej zásady vyplýva, že správne orgány sú v konaní a pri rozhodovaní povinné postupovať v súlade s Ústavou SR, zákonmi a ostatnými právnymi predpismi. V neposlednom rade sú povinné prihliadať aj na obsah medzinárodných zmlúv, ktoré v súlade s čl. 7 Ústavy SR majú prednosť pred zákonmi. Ďalšou základnou zásadou správneho konania je zásada materiálnej pravdy, na základe ktorej rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Táto zásada je zakotvená nielen v § 3 ods. 4 správneho poriadku, ale je premietnutá aj v jeho ďalších ustanoveniach (§ 32 ods. 1, § 46, § 47 ods. 3). Z obsahu predmetnej zásady vyplýva, že správny orgán (platí to aj pre odvolací správny orgán) je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia). Správny orgán musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania čo najviac zodpovedali skutočnosti (presnosť zistenia). Tiež je potrebné prihliadať na tzv. princíp „rovnosti zbraní“, t.j., že každá strana v konaní musí mať rovnakú príležitosť predložiť svoj prípad a žiadna z nich nesmie byť podstatne zvýhodnená vo vzťahu k druhej strane, platí to aj v občianskom právnom konaní a taktiež pri preverovaní zákonnosti a postupu orgánov verejnej správy súdom. Tento princíp musí byť premietnutý do celého procesu, ak má byť proces spravodlivým. 9. Znalecké posudky vyhotovené v rámci správneho konania sa síce zaoberajú technikou jazdy tak žalobkyne ako aj vodiča nákladného motorového vozidla, ich pohybom, miestom zrážky, rýchlosťou a charakterom pohybu tak cyklistiky ako aj nákladného motorového vozidla ako aj ďalšími rôznymi analýzami tejto dopravnej nehody, avšak bez toho, že by do úvahy vzali predovšetkým skutočnosť, že vodič nákladného motorového vozidla nemohol v danom čase odbočovať z ulice T. Vansovej smerom doprava na ulicu J. Bottu, a to z dôvodu zákazu označeného zvislým dopravným značením. Práve v dôsledku správania sa vodiča nákladného motorového vozidla (tento porušil povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 9 ods. 3 písm. c) Vyhlášky č. 9/2009 Z.z.), došlo k vzniku tejto dopravnej nehody. Toto konštatovanie v podstate vyplýva aj zo znaleckého posudku č. 11/2016, vypracovaného znalcom z odboru cestnej dopravy Ing. Martinom Lukášikom, PhD., keď na strane 28 tohto znaleckého posudku je uvedené, že pri danom priebehu nehodového deja je z technického hľadiska relevantné posúdiť správnosť techniky jazdy vodiča vozidla DAF, ktorá je zákonnými ustanoveniami definovaná voči chodcom a cyklistom predchádzajúcim cez cestu na ktorú vodič odbočuje. Vo všetkých troch zákonných ustanoveniach týkajúcich sa odbočovania (§ 4 ods. 2 písm. h), § 4 ods. 2 písm. i) zák.č. 9/2009 Z.z. a § 9 ods. 3 písm. c) Vyhlášky č. 9/2009 Z.z.) je jednou z povinností vodiča neohroziť chodcov alebo cyklistov predchádzajúcich cez cestu na ktorú vodič odbočuje. Navyše z technického hľadiska je metodika vyhodnotenia otázky „ohrozenia“ a „dania prednosti“ (povinnosť uvedená v § 9 ods. 3 písm. c) Vyhlášky č. 9/2009 Z.z.) zhodná. Znamená to, že vyššie uvedené zákonné ustanovenia z technického hľadiska definujú pre vodičov odbočujúcich vozidiel zhodné povinnosti voči chodcom a cyklistom prechádzajúcim po ceste a to nezávisle na tom, či prechádzajú po priechode pre chodcov, resp. po priechode pre cyklistov alebo nie. Preto pre posúdenie techniky jazdy vodiča vozidla DAF, resp. technickej príčiny vzniku predmetnej dopravnej nehody nie je rozhodujúce, či sa žalobkyňa ako cyklistka v skutočnosti pohybovala po priechode pre cyklistov alebo nie. Podľa názoru správneho súdu záver prijatý správnymi orgánmi o zodpovednosti žalobkyne za spôsobenú dopravnú nehodu v dôsledku porušenia povinností vyplývajúcej z ust. § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch o nesprávnom spôsobe jazdy žalobkyne, je predčasný. Pochybili správne orgány, keď sa vôbec nezaoberali spôsobom jazdy vodiča nákladného motorového vozidla v súvislosti s tým, že takéto odbočovanie mu bolo zakázané dopravnou značkou. Podľa názoru správneho súdu bola práve táto skutočnosť jednou z rozhodujúcich pre určenie, ktorý z účastníkov nehody porušením svojich zákonných povinností nesie zodpovednosť za nehodu. Pokiaľ ide o odvolacie námietky žalobkyne týkajúce sa doplnenia dokazovania, správny súd dospel k záveru, že vzhľadom na závažné pochybnosti o presných príčinách dopravnej nehody (správne orgány sa nezaoberali jazdou vodiča nákladného motorového vozidla z pohľadu porušenia pravidiel cestnej premávky tak, ako to je vyššie uvedené), ktoré mohli viesť k iným záverom o spôsobe a vzniku ako aj o jej vinníkovi, a práve táto skutočnosť je dôvodom na vrátenie a došetrenie veci a na doplnenie doteraz zisteného skutkového stavu. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu, preto bude jeho úlohou doplniť dokazovanie tak, ako naznačil správny súd, prípadne zrealizovať aj iné dôkazy. V tejto súvislosti správny súd považuje za potrebné k veci ešte uviesť, že hodnotenie dôkazov v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov nemôže byť ľubovoľné. Podľa názoru správneho súdu správny orgán môže pristúpiť k hodnoteniu dôkazov v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov len po tom, ak vykonal úkony s cieľom odstrániť existujúce rozpory v dôkazoch. To platí aj pre odvolací správny orgán, keďže v zmysle judikatúry týkajúcej sa správneho súdnictva je jednoznačne zastávaný právny názor, že prvostupňové aj druhostupňové správne konanie tvorí jeden celok. Správne orgány musia jednoznačne zdôvodniť, z ktorých dôkazov pri rozhodovaní vychádzali, musí sa tiež zaoberať námietky žalobkyne, ktoré uplatňovala v priebehu správneho konania, pričom hodnotenie dôkazov bez jasného zaujatia stanoviska k takýmto námietkam je potom v rozpore so zásadou voľného hodnotenia dôkazov. Znamená to, že ak sú pochybnosti o príčinách dopravnej nehody, je táto skutočnosť dôvodom na zrušenie rozhodnutia správneho orgánu a postihu za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky (v danom prípade podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch) z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, v dôsledku čoho správny súd rozhodnutie žalovaného postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d) a e) SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 10. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 167 ods. 1 SSP, keď v konaní úspešnej žalobkyni súd priznal voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu, o ktorých výške rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR a to v lehote 30 dní od jeho doručenia. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.