Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 10Co/308/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2106210261 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlatica Javorová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2106210261.2 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členov senátu JUDr. Gabriely Briškovej a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci žalobcu: Bytové družstvo so sídlom v Trnave, Ludvika van Beethovena 26, 917 08 Trnava, IČO: 00175480, zastúpeného splnomocnenkyňou: UNITED LAWYERS, advokátska kancelária, s. r. o., Miletičova 23, 821 09 Bratislava, IČO: 36662291, proti žalovanému: N. K., nar. X. B. XXXX, trvalo bytom R., D. XXXX/XX, o zaplatenie 375,66 eur a o protinávrhu o zaplatenie 130,72 eur s príslušenstvom, o odvolaniach žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 3. marca 2016 č. k. 31C/135/2006-146 a proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo 4. apríla 2016 č. k. (8)31C/135/2006-152 takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie protinávrhu, rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zamietajúcej protinávrh žalovaného a v časti trov konania o protinávrhu r u š í a konanie z a s t a v u j e . II. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe v plnej výške. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalobu žalobcu zamietol; II. žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 22,51 eur a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku; III. protinávrh žalovaného zamietol a IV. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 60,43 eur splnomocnenkyni žalobcu a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Proti tomuto rozsudku iba v jeho časti zamietajúcej protinávrh žalovaného a v časti o uložení žalovanému povinnosti zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania (výroky III. a IV. napadnutého rozsudku) podal včas odvolanie iba žalovaný so zrejmým návrhom na pripustenie späťvzatia protinávrhu, zrušenie rozsudku v časti zamietajúcej protinávrh a zastavenie konania v takejto časti a s návrhom na zrušenie závislého výroku o trovách konania (o protinávrhu). Dôvodil, že žalobca ho protiprávne šikanuje niekoľko desiatok rokov, čo vyplýva zo súdnych sporov, z ktorých časť je uvedená aj v rozsudku, voči ktorému podáva odvolanie. Pod vplyvom úmyselných stresov spôsobovaných jeho osobe žalobcom, podal žalovaný podľa jeho presvedčenia oprávnený protinávrh na zaplatenie sumy 130,72 eur s príslušenstvom, ktorý doručil súdu 11.2.2016 z toho dôvodu, že žalobca protiprávne viedol konto úhrad vrátane zvyšovania protiprávnych poplatkov z omeškania z nezaplatených zálohových platieb, následkom čoho sa prakticky ani nedal zistiť správny zostatok preplatkov a nedoplatkov na tomto konte, z čoho v minulosti pri súdnych sporoch nesprávne vychádzal aj súd. Až rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednoznačne preukázali protiprávnosť konania žalobcu. Vec bola súdom podľa jeho presvedčenia a dôkazov, založených v súdnych spisoch, na vec sa vzťahujúcich, nespravodlivo prerušená a tak mu nebolo umožnené v zákonom stanovenej lehote podať si návrh na zaplatenie neoprávnene zadržiavaného jeho preplatku na nájomnom vzniknutom pri ročnom vyúčtovaní. Súd prvej inštancie v napádanom rozsudku ho znova naďalej trestá tým, že rozhodol o jeho povinnosti zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania 60,43 eur splnomocnenkyni žalobcu. Po zvážení všetkých okolností a donútenia súdom sa rozhodol, že protinávrh o zaplatenie sumy 130,72 eur s príslušenstvom berie späť, aby mu nevznikli ďalšie súdne trovy. V podaní z rovnakého dňa ako odvolanie proti rozsudku (25.4.2016), doručenom súdu prvej inštancie 28.4.2016 (t. j. v rovnaký deň ako odvolanie proti rozusdku) o. i. uviedol aj to, že sa rozhodol vziať protinávrh späť, aby mu nevznikali ďalšie zbytočné súdne trovy. 3. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil žalovanému, aby v lehote 10 dní od doručenia uznesenia zaplatil súdny poplatok za návrh v sume 16,50 eur. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil § 6 ods. 1 a položkou 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej aj „Z. s. p.“). 4. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalovaný s návrhom na jeho zrušenie. Dôvodil, že je osobou zdravotne ťažko postihnutou s potrebou sprievodcu (č. preukazu ZŤPS 262650, ktorý vydal ÚPSVaR v Trnave), následkom čoho má podstatne zvýšené náklady na nákup liekov, platenie rôznych služieb ako je nákup: liekov, potravín, ich donáška, ďalej služby za varenie, upratovanie, pranie a pod., na čo mu nepostačuje jeho nízky starobný dôchodok, ktorý bol vypočítaný podľa pôvodného starého zákona. 5. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného proti rozsudku vyjadril tak, že žalovaný v odvolaní neuviedol ani jeden dôvod, pre ktorý by bolo možné podať odvolanie, v ktorej súvislosti poukázal na § 205 ods. 1 O. s. p. (Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení účinnom do 30.6.2016). V súvislosti so späťvzatím protinávrhu žalovaného o zaplatenie sumy 130,72 eur s príslušenstvom uviedol, že žalobca nesúhlasí so späťvzatím protinávrhu žalovaného v súlade s § 208 CSP, ktorý citoval. Na základe uvedeného žiadal odvolací súd v prípade, ak by sa zaoberal prípadným odvolaním žalovaného, aby potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie a uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania, ktoré vyčíslil. 6. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril tak, že ide o účelové vyjadrenie s úmyslom zbaviť sa zodpovednosti žalobcu a úmyselné spôsobenie žalovanému čo najväčších škôd, tak sa protiprávne obohatiť na úkor žalovaného aj vo forme trov tohto konania. Žalobca nesúhlasí so späťvzatím protinávrhu žalovaným a ak súd späťvzatie nepripustí a ak by sa zaoberal odvolaním žalovaného, potom žalovaný navrhuje, aby bolo rozhodnuté v prospech žalovaného z dôvodov, ktoré uviedol v podaniach doručených súdu a taktiež v odvolaní. Uviedol, že žalobca úmyselne a protiprávne viedol jeho konto úhrad, vrátane zvyšovania protiprávnych poplatkov z omeškania z nezaplatených zálohových platieb, následkom čoho sa nedal ani zistiť správny zostatok preplatkov a nedoplatkov na tomto konte úhrad. Zákonnou povinnosťou žalobcu bolo preplatok vzniknutý pri ročnom vyúčtovaní za rok 2003 v sume 3.932 Sk (130,50 eur) žalovanému zaplatiť bez ohľadu na nesprávne - protiprávne vedenie zostatku na jeho konte úhrad, ktorým preplatkom v sume 130,52 eur znižoval údajný nedoplatok na jeho konte úhrad a to bez toho, aby o to žalovaný žiadal žalobcu alebo dokonca uplatňoval si svoje právo na zaplatenie preplatku z ročného vyúčtovania na súde, aby sa tak nepremlčalo toto jeho právo. Takéto úmyselné protiprávne vedenie jeho konta úhrad spôsobilo údajné premlčanie jeho zákonnej pohľadávky u žalobcu, ktorú pohľadávku ani nemal v danom prípade možnosť uplatniť na súde. Okrem iného je preukázané rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 83/2006 a 4Cdo 140/02, že v danom prípade bola protiprávnosť žalobcu pri vedení konta úhrad žalovaného, na ktorom konte úhrad boli vedené poplatky z omeškania z nezaplatených zálohových platieb, ktoré zálohové platby určoval žalobca vo vyšších sumách ako bol oprávnený na predpisovanie zálohových platieb. Oficiálne a úmyselne spôsobenej škode nezaplatením žalobcom žalovanému preplatku na ročnom vyúčtovaní nájomného za rok 2003 v sume 130,51 eur bolo potvrdené konečným rozhodnutím Najvyššieho súdu SR z 19.11.2008 sp. zn. Cdo 289/2008, ktorým bolo rozhodnuté, že dovolanie žalobcu vo veci rozhodnutia Krajského súdu v Trnave, ktoré nadobudlo právoplatnosť 20.5.2008, vedené pod sp. zn. 11Co/180/2007-231 vo veci vedenej na súde prvej inštancie pod sp. zn. 11C/108/2003 Najvyšší súd SR dovolanie žalobcu odmieta. Vo veci o protiprávnom vedení jeho konta úhrad prebiehali na súde prvej inštancie viaceré súdne spory, v ktorých boli robené zbytočné súdne prieťahy a neefektívne konania, následkom čoho mal znemožnené včas si uplatňovať svoje práva na vymáhaní preplatkov zročného vyúčtovania zálohových platieb, tak by nemalo prichádzať do úvahy premlčanie pohľadávky v sume 130,51 eur. Pre prípad nepripustenia späťvzatia protinávrhu navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v tretej a štvrtej časti zrušil a uložil žalobcovi zaplatiť mu jeho oprávnený protinávrh 130,52 eur s príslušenstvom a zaplatiť vzniknuté trovy konania najmä z dôvodu, že v tejto veci úmyselne protiprávne konal, keď protiprávne účtoval na jeho konte úhrad nedoplatky - poplatky z omeškania z nesprávne určených zálohových platieb, ktoré protiprávne znižoval o preplatky z ročného vyúčtovania zálohových platieb. 7. Žalobca následne v jeho podaní uviedol, že nesúhlasí so späťvzatím žaloby (protinávrhu žalovaného) v zmysle § 370 ods. 2 CSP, ktorý citoval. Dôvodil, že podľa uvedenej právnej normy je logickým dôvodom pre späťvzatie žaloby neúspech žalobcu (v prejednávanom prípade neúspech protinávrhu žalovaného v konaní v prvej inštancii). Žalobca z hľadiska zachovania právnej istoty v danom prípade má naliehavý záujem na právoplatnom vyriešení daného sporu, ktorý trvá neprimerane dlho. Má za to, že v prípade pripustenia späťvzatia protinávrhu žalovaného zo strany odvolacieho súdu, bude nárok žalovaného s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou predmetom ďalšieho konania, s poukazom na veľké množstvo súdnych konaní medzi oboma sporovými stranami, ktoré v značnej miere iniciuje žalovaný. Je teda vysoký predpoklad, že žalovaná istina by bola predmetom ďalšieho súdneho konania, v ktorom by opätovne uplatňoval žalovaný svoje premlčané nároky, ako to už urobil vo viacerých súdnych konaniach vedených na súde prvej inštancie, či už vo forme uplatnenia vzájomného nároku, resp. započítania. Preto žalobca nesúhlasí v súlade s vyššie uvedeným so späťvzatím protinávrhu žalovaného a žiada, aby odvolací súd rozhodol vo veci samej a tým potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie o protinávrhu žalovaného a zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v plnej výške. 8. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej len „O. s. p.“), keďže podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a podľa ods. 2 vety prvej rovnakého ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 9. Podľa § 208 O. s. p. ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa, ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví. Podľa § 97 ods. 3 O.s.p. na vzájomný návrh sa primerane použijú ustanovenia o návrhu na začatie konania, jeho zmene a späťvzatí. Podľa § 370 ods. 1 a 2 CSP ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.(1) Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.(2) Podľa § 147 ods. 3 CSP na vzájomnú žalobu sa primerane použijú ustanovenia o žalobe. Ak v prejednávanej veci žalovaný vzal svoj protinávrh (vzájomný návrh) späť v celom rozsahu po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie, skôr ako rozsudok súdu prvej inštancie v časti o protinávrhu nadobudol právoplatnosť, teda v čase, kedy na to súd prvej inštancie už nemal príležitosť akokoľvek zareagovať, šlo tu o prípad späťvzatia protinávrhu pred právoplatnosťou rozhodnutia majúceho inak skončiť konanie o protinávrhu. Späťvzatím protinávrhu žalovaný privodil stav potreby zaoberania sa (odvolacím súdom) otázkou prípustnosti späťvzatia protinávrhu. Jedinou zákonom ustanovenou prekážkou postupu podľa § 370 ods. 1 a ods. 2 vety druhej CSP (podľa ktorého odvolací súd rozhodoval, pri zachovaní účinkov späťvzatia protinávrhu žalovaným podľa § 470 ods. 2 vety prvej CSP) by bol nesúhlas protistrany (žalobcu) z vážnych dôvodov (§ 370 ods. 2 veta prvá CSP), ten tu však nebol, keďže žalobcom uplatnené dôvody nesúhlasu so späťvzatím vzájomnej žaloby odvolací súd nepovažuje za vážne, žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázať existenciu vážnych dôvodov. Za takéto vážne dôvody podľa názoru odvolacieho súdu totiž nebolo možné považovať iba žalobcom predpokladanú možnosť opätovného podania žaloby, uplatňovania vzájomnej žaloby alebo započítania zo strany žalovaného ani podľa žalobcu neprimeranú dĺžku konania. Boli preto naplnené zákonom stanovené podmienky pre rozhodnutie odvolacieho súdu, a to o pripustení späťvzatia protinávrhu žalovaným, o zrušení rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej časti zamietajúcej protinávrh žalovaného a v časti trov konania vo vzťahu k protinávrhu (výroky III. a IV. nap. rozsudku) a o zastavení konania v takýchto častiach. Žalovaný, ktorému prislúchalo právo disponovať so vzájomnou žalobou až do právoplatného rozhodnutia súdu, svoje právo využil a privodil rozhodnutie o zastavení konania o vzájomnej žalobe z dôvodu späťvzatia vzájomnej žaloby. Odvolací súd preto rozhodol spôsobom uvedeným v prvej vete výroku tohto svojho uznesenia a to po prejednaní veci bez pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario). 10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), postupujúc podľa § 470 CSP, po zistení, že odvolanie proti tzv. poplatkovému uzneseniu súdu prvej inštancie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania odvolania účinného O. s. p., akt. § 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťal (§ 202 O. s. p.; § 470 ods. 2 veta prvá CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 O. s. p., akt. § 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p., § 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil, (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 31C/135/2006 bolo žalobou uplatnené zaplatenie sumy 375,66 eur a vzájomná žaloba (vzájomný návrh-protinávrh) žalovaného o zaplatenie sumy 130,72 eur s príslušenstvom, žalovaný vzájomnú žalobu (za účinnosti O.s.p. vzájomný návrh, protinávrh) podal v priebehu konania podaním z 11.2.2016. Predmetom tohto odvolacieho konania je preskúmanie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bolo žalovanému uložené zaplatiť súdny poplatok za návrh (v predmetnej veci za protinávrh- vzájomný návrh). Z napadnutého uznesenia je zrejmé, ktorý súd ho vydal, ďalej obsahuje označenie účastníkov a veci, výrok, odôvodnenie, poučenie o odvolaní a deň a miesto jeho vydania, teda spĺňa náležitosti písomného vyhotovenia uznesenia podľa § 169 ods. 1 veta prvá O. s. p. (predpisu účinného v čase jeho vydania), rovnako spĺňa aj náležitosti § 236 CSP. V aplikačnej praxi súdov nie je ničím výnimočné, ak sa na rozhodovanie o poplatkovej povinnosti používajú tlačivá a pokiaľ súd prvej inštancie na rozhodnutie o súdnom poplatku použil tlačivo O. s. p. č. 4, uznesenie bolo treba považovať za vyhotovené akceptovateľným spôsobom. Z jeho obsahu je nepochybné, komu bola uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok, v akej výške a za aký úkon, bolo možné tiež posúdiť, akým konkrétnym spôsobom dospel súd prvej inštancie k uloženiu poplatkovej povinnosti. Podľa položky 1 písm. a/ sadzobníka Z.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016, sa platí súdny poplatok z návrhu na začatie konania, ak nie je ustanovená osobitná sadzba, z ceny predmetu konania (z úhrady) 6%, najmenej 16,50 eura, najviac 16 596,50 eura alebo z hodnoty predmetu sporu v obchodných veciach najviac 33193,50 eura. Podľa poznámky č. 2 k položke 1 sadzobníka Z.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016, ak odporca v konaní uplatňuje svoje práva vzájomným návrhom, platí poplatok z ceny predmetu poplatkového úkonu. Ak odporca uplatňuje vzájomným návrhom svoju pohľadávku na započítanie, platí súdny poplatok len zo sumy, ktorá prevyšuje to, čo uplatnil navrhovateľ. Z prejavu odporcu, ktorý súd posudzuje ako obranu proti návrhu, sa súdny poplatok neplatí. Odvolací súd je názoru, že súd prvej inštancie postupoval správne, ak žalovanému za podaný spôsobilý návrh na začatie konania - vzájomný návrh (nešlo o pohľadávku na započítanie ani o obranu proti návrhu, viď stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SSR zo 17.3.1976 sp. zn. Cpj 70/75, R 14/1976), o ktorom aj vecne rozhodol, vyrubil súdny poplatok vo výške 16,50 eur podľa položky 1 písm. a/ sadzobníka Z.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016. Žalovaný ani nespochybňoval podaným odvolaním právny dôvod ani výšku uloženého súdneho poplatku, podľa obsahu odvolania nešlo ani o opätovný návrh na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov (uznesením súdu prvej inštancie z 20.8.2009 pod č. k. 31C/135/2006-74 bolo v predmetnej veci rozhodnuté o nepriznaní žalovanému oslobodenia od platenia súdnych poplatkov , ktoré rozhodnutie bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Trnave z 28.1.2010 č. k. 10Co/382/2009-82) a žalovaným tvrdený nedostatok finančných prostriedkov a jeho ťažké zdravotné postihnutie samé osebe nemohli pre odvolateľa privodiť priaznivejšie rozhodnutie o poplatkovej povinnosti. S poukazom na vyššie uvedené, po vysporiadaní sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 11. Pre takéto rozhodnutie (I. výrok tohto uznesenia odvolacieho súdu) odvolací súd stíhala povinnosť nového (opätovného) rozhodnutia aj o trovách konania (prvoinštančného i odvolacieho). Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí; podľa ods. 2 rovnakého ustanovenia o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. V predmetnej veci vznikol dôvod na rozhodnutie o trovách konania o vzájomnej žalobe odvolacím súdom v súvislosti so zastavením konania o vzájomnej žalobe, ktoré zavinil žalovaný späťvzatím vzájomnej žaloby bez preukázania správania žalobcu, ktoré by ho nútilo k takémuto procesnému úkonu. Bol tak daný dôvod na aplikáciu ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak strana procesne zavinila zastavenie konania (v prejednávanej veci žalovaný), súd prizná náhradu trov konania protistrane (v prejednávanej veci žalobca). Žalobcovi bol preto priznaný nárok na náhradu trov konania (prvoinštančného i odvolacieho) o vzájomnej žalobe proti žalovanému, keď odvolací súd bol názoru, že v prejednávanej veci vzájomnej žaloby neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali nepriznanie náhrady trov konania žalobcovi. 12. Toto uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).