Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 11CoP/124/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2108223876 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2108223876.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v právnej veci žalobcu: H. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXXX/ XX, I., zastúpený JUDr. Ivetou Orlíkovou, advokátkou, Kapitulská 6, Trnava, proti žalovanej: G. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXXX/XX, I., zastúpená JUDr. Adrienou Vysudilovou, advokátkou, Paulínska 15/A, Trnava, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 25. januára 2017, č.k. 17C/182/2008-314, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov tak, že do výlučného vlastníctva žalovanej z hnuteľných vecí prikázal osobné motorové vozidlo Daewoo Matiz v hodnote 100 eur, televízor zn. Phillips LCD v hodnote 10 eur, hifi vežu zn. Sony v hodnote 5 eur, obývaciu stenu leštenú so zlatým zdobením v hodnote 10 eur a obývaciu rohovú sedaciu súpravu v hodnote 10 eur, a žalovanej uložil zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie jeho podielu sumu 22.344 eur do 90 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Ďalej súd napadnutým rozsudkom žalobcovi a žalovanej uložil zaplatiť štátu náhradu trov konania v sume 87,35 eur na účet súdu do troch dní od právoplatnosti rozsudku a obom spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny poplatok v sume 1.767 eur na účet súdu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. 2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 143, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1 a § 150 Občianskeho zákonníka, keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca a žalovaná uzavreli manželstvo dňa 01.12.1981, ktoré manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 31C/11/2005-25 zo dňa 11.11.2005 s právoplatnosťou ku dňu 06.12.2005 s tým, že maloletý H. bol na čas po rozvode zverený do výchovy žalovanej a žalobcovi bola uložená povinnosť platiť na jeho výživu sumu 640 eur mesačne. Počas trvania manželstva bol žalobcovi na základe uznesenia č. 159 býv. Okresného stavebného bytového družstva v Trnave zo dňa 29.02.1988 pridelený 3-izbový byt č. XX v I. B. v bloku XA na X. poschodí, ktorý pozostáva z troch izieb, kuchyne, príslušenstva a manželom vzniklo právo spoločného užívania družstevného bytu a zároveň spoločné členstvo v družstve s tým, že účinnosťou novely Občianskeho zákonníka - zákona č. 509/1991 Zb. sa právo spoločného užívania družstevného bytu účastníkov zmenilo na právo spoločného nájmu družstevného bytu. Po rozvode manželstva nedošlo medzi manželmi k dohode o zrušení spoločného nájmu bytu s určením, kto z účastníkov bude ako nájomca predmetný byt ďalej užívať. Rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 5T/182/05-175 zo dňa 15.12.2005, právoplatným 31.01.2006, bol žalobca uznaný vinným zo spáchania trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 215 ods. 1 písm. a), b), ods. 2 písm. d) Trestného zákona, ktorého sa dopustil voči žalovanej a ich deťom, za čo bol odsúdený k trestu odňatia slobody v trvaní 3 rokov a na výkon trestu bol zaradený do I. nápravnovýchovnej skupiny a zároveň mu bol uložený ochranný dohľad v trvaní 1 roka. Rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 10C/13/2006-75 zo dňa 13.02.2007, právoplatným dňa 03.04.2007 súd zrušil právo spoločného nájmu účastníkov k družstevnému bytu č. XX v I. na W. ulici č. XX na X.p pozostávajúcemu z troch izieb, kuchyne a príslušenstva a určil za ďalšiu nájomníčku ako členku družstva žalovanú s tým, že žalobcovi nepatrí bytová náhrada. Bytové družstvo so sídlom v Trnave dňa 08.01.2008 vzalo na vedomie rozhodnutie Okresného súdu Trnava zo dňa 13.02.2007 č.k. 10C/13/2006-75, v dôsledku ktorého sa žalovaná stala jediným členom družstva a výlučným nájomcom bytu a dňa 21.01.2008 Bytové družstvo so sídlom v Trnave ako prenajímateľ uzavrelo so žalovanou nájomnú zmluvu, na základe ktorej prenechalo žalovanej ako svojmu členovi - nájomcovi 3 izbový byt číslo XX podl. X na ul. W. XX v I.. Spolu s členom nájomcom byt budú užívať J. J. - dcéra a H. J. - syn. Na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu sa žalovaná 14.04.2008 stala vlastníkom bytu č. XX na X. p. vchod W. XX a podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu 6644/462887 v podiele 1/1. Zo zhodných tvrdení žalobcu a žalovanej mal súd preukázané, že predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov v čase zániku manželstva, t.j. v deň právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva dňa 06.12.2005, tvorili hnuteľné veci, a to osobné motorové vozidlo Daewoo Matiz v hodnote 100 eur, televízor zn. Phillips LCD v hodnote 10 eur, hifi veža zn. Sony v hodnote 5 eur, obývacia stena leštená so zlatým zdobením v hodnote 10 eur, obývacia rohová sedacia súprava v hodnote 10 eur a členský podiel v bytovom družstve k bytu č. XX na X.p. v bytovom dome s.č. XXXX na LV č. XXXXX na ulici W. XX v I.. Hodnotu hnuteľných vecí mal súd preukázanú zo zhodných tvrdení žalobcu a žalovanej, ktorí zhodne žiadali, aby všetky uvedené hnuteľné veci boli prikázané do výlučného vlastníctva žalovanej, u ktorej sa predmetné veci nachádzajú a ktorá tieto veci aj užíva a zároveň žalobca výslovne uviedol, že za hnuteľné veci si neuplatňuje nárok na finančné vyrovnanie. Rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 10C/13/2006-75 zo dňa 13.02.2007, ktorým súd zrušil právo spoločného nájmu účastníkov k družstevnému bytu a za ďalšiu nájomníčku ako členku družstva určil žalovanú, nadobudol právoplatnosť dňa 03.04.2007, preto súd vychádzal z hodnoty členského podielu k tomuto dňu. Hodnotu členského podielu treba vyjadriť ako všeobecnú (trhovú) cenu, nie ako zostatkovú hodnotu členského podielu, na tejto skutočnosti nemôže nič zmeniť ani dĺžka konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (Najvyšší súd SR, sp. zn. 7M Cdo 1/2011). Hodnota členského podielu sa na účely vyporiadania určí cenou, ktorú by bolo možné dosiahnuť za prevod členského podielu v danom mieste a čase (Najvyšší súd SR sp. zn. 5 Cdo 29/2000, 3Cdo 88/2010). Všeobecnou cenou členského podielu v bytovom družstve sa rozumie cena, za ktorú je možné v danom mieste a čase nadobudnúť členské práva a povinnosti k bytu porovnateľnej veľkosti, polohy, vybavenia, veku a pod. (R 40/2002). S poukazom na ustálenú judikatúru najvyšších súdnych autorít súd pri určení hodnoty členského podielu vychádzal zo všeobecnej (trhovej) hodnoty členského podielu k bytu č. XX na X.p. v bytovom dome s.č. XXXX na LV č. XXXXX na ulici W. XX v I. ku dňu 03.04.2007 určenej v znaleckom posudku č. 133/2015 znalkyne Ing. Daniely Mizerovej vo výške 58.800 eur, na ktorej výške znalkyňa zotrvala aj pri výsluchu na pojednávaní a po podrobnom zodpovedaní všetkých položených otázok. Súd nevychádzal zo všeobecnej hodnoty členského podielu k bytu určenej v znaleckom posudku č. 017/2011 znalcom Ing. Petrom Tarabom vo výške 36.600 eur z dôvodu, že znalec túto určil ako technickú hodnotu bytu (východiskovú hodnotu po odpočítaní príslušnej amortizácie pri predpokladanej minimálnej životnosti 80 rokov) a navyše vychádzal z nesprávneho koeficientu cenovej úrovne pre určenie všeobecnej hodnoty metódou polohovej diferenciácie podľa štatistických údajov vydaných Štatistickým úradom SR a platných pre 1. štvrťrok 2007, hoci mesiac apríl je súčasťou 2. kalendárneho štvrťroka. V čase výsluchu Ing. I. nebol zapísaný v zozname znalcov, preto bol v konaní vypočutý ako svedok. 3. Pri určení veľkosti podielov manželov súd vychádzal zo skutočnosti, že žalobca sa pričinil o nadobudnutie predmetného bytu, ktorý mu bol pridelený ako byt zamestnanecký dňa 29.02.1988. Na jeho udržaní sa však žalobca nepodieľal po celý čas. Žalovaná v konaní tvrdila, že žalobca približne od roku 2002 neprispieval na domácnosť a zarobené peniaze míňal pre vlastnú potrebu, na alkohol a hracie automaty, následne si peniaze požičiaval na úhradu svojich vlastných výdavkov a pôžičky a záväzky nesplácal, tieto splácala žalovaná, spoločné veci odnášal žalobca do záložne. Žalobca v konaní potvrdil, že posledné roky požíval alkoholické nápoje, hrával hracie automaty, do záložne odnášal len svoje veci, na spoločnú domácnosť neprispieval len od doby, kedy bol vo väzbe a ostatné tvrdenia žalovanej poprel, avšak žiadnym dôkazom opak nepreukázal. Žalobca tvrdil, že keď pracoval v zahraničí, zarábal okolo 40.000,-Sk a na domácnosť prispieval sumou od 10.000,-Sk do 20.000,-Sk, čo však žalovaná poprela a žalobca svoje tvrdenia nepreukázal žiadnym dôkazom. Žalobca potvrdil, že v uvedenom období si požičiaval peniaze a odnášal veci do záložne z dôvodu, že nemal dostatok finančných prostriedkov, čo je v rozpore s jeho tvrdením, že prispieval na domácnosť, preto tomuto jeho tvrdeniu súd neuveril. Pri určení veľkosti podielov manželov súd ďalej prihliadol na správanie žalobcu voči žalovanej a ich spoločným deťom. Z rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 5T/182/05-175 zo dňa 15.12.2005 mal súd preukázané, že žalobca v období asi od mesiaca júl 2002 do 3.4.2005 v I. na W. č. XX opakovane a sústavne slovne a fyzicky napádal svoju manželku - žalovanú tým spôsobom, že ju bil a udieral otvorenou dlaňou a päsťami najmä do oblasti tváre, ale aj iných častí tela, túto chytal a sácal do stien, viackrát do týždňa jej vulgárne a oplzlo nadával, vyhrážal sa jej, a to aj opakovane s nožom v ruke zabitím, podpálením, otrávením, ako aj zabitím a otrávením ich detí tak, že im všetkým nasype otravu do jedla či kávy, vyvolával hádky, hrozil jej, že ak ju nezabije on, urobia to za neho kamaráti, keď pôjde večer z práce, vzbudzoval v nej strach chodiť do zamestnania a v tomto jej bránil hrozbami, že pôjde do miesta jej výkonu práce - obchodu a bude tam kradnúť, aby ju vyhodili zo zamestnania a po návrate z práce si nájde zabité deti, v neskorých nočných hodinách pod vplyvom alkoholu žalovanú s deťmi budil, keď rozsvecoval svetlo v celom byte, vykrikoval, vyhadzoval veci zo skríň, búchal dverami, púšťal hlasno televízor, strhol posuvné dvere na izbe a toto jeho konanie trvalo i do rána, takže nemohli spať, neprispieval na nájomné a stravu, bral a odnášal im potraviny, pričom ak mu žalovaná chcela zobrať kľúč od pivnice s potravinami, vykrútil jej ruku, okrem iného tiež dňa 17.02.2003 v kuchyni ich bytu kričal a nadával žalovanej a následne vybral z kuchynskej linky nôž s dĺžkou asi 30 cm, pristúpil k žalovanej a vyhrážal sa jej podrezaním, a dňa 03.04.2005 v mieste ich bydliska opätovne žalovanej vulgárne nadával, po čom zobral z kuchyne dva nože a hrozil žalovanej podrezaním jej a ich detí, s nožmi pobehoval po byte a tieto si brúsil a pritom svoje vyhrážky opakoval, svojím konaním tak negatívne vplýval na zdravotný stav žalovanej, u ktorej sa rozvinul syndróm týranej osoby sprevádzaný neurotickými ťažkosťami prejavujúcimi sa v somatickej a psychickej oblasti, teda týral blízku osobu, spôsobujúc jej fyzické a psychické utrpenie najmä bitím, údermi, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, citovým vydieraním a iným správaním, ktoré ohrozovalo jej psychické a fyzické zdravie, bezdôvodným odopieraním spánku a pokračoval v páchaní takéhoto trestného činu po dlhší čas, čím spáchal trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 215 ods. 1 písm. a), b), ods. 2 písm. d) Trestného zákona, za čo bol odsúdený k trestu odňatia slobody v trvaní 3 rokov a na výkon trestu bol zaradený do I. nápravnovýchovnej skupiny a zároveň mu bol uložený ochranný dohľad v trvaní 1 roka. Z uvedeného vyplýva, že žalobca sa od júla 2002 opakovane dopúšťal voči žalovanej a ich deťom fyzického a psychického násilia, nepodieľal sa na udržaní spoločného majetku a nestaral sa o rodinu, preto súd dospel k záveru, že pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov je treba podiel žalovaného na spoločnom majetku, teda na hodnote členského podielu k družstvu (žalobca výslovne žiadal vyplatiť na vyrovnanie jeho podielu len polovicu hodnoty členského podielu), primerane tomu znížiť o roky, počas ktorých mal súd toto správanie žalobcu bezpochyby preukázané, teda o 4 roky zo 17 rokov, počas ktorých boli manželia spoločnými nájomcami bytu a členmi družstva, vyjadrené percentuálne - súd podiel žalobcu znížil o 24 %. Polovica zo všeobecnej hodnoty členského podielu je 29.400 eur, znížená o 24 % predstavuje sumu 22.344 eur, ktorú sumu súd uložil žalovanej vyplatiť žalobcovi na vyrovnanie jeho podielu. Takéto zníženie podielu žalobcu na spoločnom majetku súd považoval za spravodlivé a v súlade s dobrými mravmi, hoci žalovaná žiadala zníženie jeho podielu o 50 %, avšak súd prihliadol na to, že o nadobudnutie predmetného bytu sa zaslúžil žalobca a počas prvých trinástich rokov sa podieľal aj na jeho udržaní. 4. O náhrade trov konania štátu rozhodol súd v zmysle § 259 CSP tak, že žalobcovi aj žalovanej súd uložil povinnosť zaplatiť štátu náhradu trov konania každému v sume 87,35 eur, ktorú sumu súd zaplatil znalcom zo štátnych prostriedkov, a to na základe uznesenia č.k. 17C/182/2008-128 zo dňa 16.10.2012 v sume 21,51 eur znalcovi Ing. Petrovi Tarabovi a na základe uznesenia č.k. 17C/182/2008-263 zo dňa 10.12.2015 v sume 153,19 eur znalkyni Ing. Daniele Mizerovej, pričom znalecké dokazovanie bolo nariadené v záujme žalobcu aj žalovanej, nakoľko sa jednalo o spoločný majetok, na ocenenie ktorého bolo treba odborné znalosti a každá zo strán mala v konaní úspech takmer v rovnakej časti. 5. O zaplatení súdneho poplatku za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva rozhodol súd podľa § 2 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. b) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a uložil stranám povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne súdny poplatok vo výške 1.767 eur, čo predstavuje 3 % z ceny vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva, t.j. zo sumy 58.935 eur, podľa Položky 6 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu uvedeného zákona. 6. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko každá zo strán mala úspech len čiastočný, keď žalobca v žalobe žiadal vyplatiť vyrovnací podiel vo výške 46.471,49 eur (1/2 z 2.800.000,-Sk), žalovaná vo vyjadrení k žalobe žiadala neuložiť jej povinnosť výplaty z dôvodu finančného vyrovnania a súd v rozsudku uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 22.344 eur na vyrovnanie jeho podielu, teda úspech strán bola takmer rovnaký a nemožno hovoriť o prevažnom úspechu niektorej z nich, preto súd rozhodol o náhrade ich trov konania tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. 7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti uloženia povinnosti zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie jeho podielu sumu 22.344 eur podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, ktorá navrhla rozsudok v tejto časti zmeniť tak, že jej bude uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom vyrovnania sumu 15.000 eur. Odvolanie odôvodnila nesprávnym stanovením hodnoty majetkového práva, trhovej (všeobecnej) hodnoty členského podielu viažuceho sa k bytu. Poukázala na to, že obaja znalci, ktorí boli v konaní pribratí, dostali úlohu určiť trhovú hodnotu členského práva a nie hodnotu bytu, čo je zrejmé z oboch znaleckých posudkov. Znalkyňa Ing. Mizerová výslovne uviedla, že sa orientovala podľa inzerátov na vlastnícke právo k bytom a uviedla, že nebolo jej úlohou zistiť hodnotu členského podielu podľa účtovníctva, ale všeobecnú hodnotu podielu v družstve. Znalec Ing. Taraba vysvetlil rozdiel medzi bytom a členským podielom tak, že členské práva boli v tomto období takmer neobchodovateľné, pretože sa na byty v družstve neposkytovali úvery a ďalej uviedol, že ide o podiel člena na majetku bytového družstva, a preto je potrebné doplniť, že k prevodom prichádzalo medzi občanmi odplatne, a to v cene trhovej, ktorá však okrem skôr uvedenej nemožnosti použiť podiel na úver, bola nižšia i z dôvodu, že v budúcnosti sa museli vynaložiť finančné prostriedky buď na samotnú kúpu bytu, alebo na splácanie anuity (úveru od štátu) a až z tohto logicky je vylúčená zhoda hodnoty majetkového práva a hodnoty nehnuteľnosti. Odvolateľka poukázala tiež na to, že žalobca získa bezdôvodné obohatenie, pretože sa na týchto nákladoch nikdy nepodieľal a fakticky výpočet bol realizovaný z trhovej hodnoty bytu. V súlade s právom by bolo zistenie, za akú cenu sa obchodovali členské podiely za rovnocenné byty, k čomu však neprišlo. Navrhla, aby zo znaleckého posudku Ing. Mizerovej, v ktorom bol byt ohodnotený sumou 58.800 eur, bolo odpočítaných 36.600 eur ako hodnota podľa Ing. Tarabu, čo je rozdiel 22.200 eur a tento bol vydelený dvomi, čo bude predstavovať stred hodnoty tvoriaci sumu 47.700 eur. Taktiež poukázala na okolnosť zníženia nároku žalobcu iba o 24%, keď tento počas výkonu trestu práve súvisiaceho s jeho protizákonným správaním k rodine, neprispieval ani na deti, ale najmä to, že ani po návrate z výkonu trestu neprejavil nijakú snahu tieto finančné prostriedky deťom vrátiť, ani k dnešnému dňu neprejavil záujem normálne sa zamestnať, a teda rovnakým spôsobom života, akým žil od roku 2012, zrejme žije doposiaľ. Naopak, ona bola okrem už spomínanej snahy majetok BSM udržať sama na to, aby vychovávala deti, nejako ich zabezpečila, vykonávala dve práce a z toho rozhodne ledva uživila tri osoby. Bolo jej snahou prirodzene vyplatiť mu finančné prostriedky, v bankách jej bola prisľúbená hodnota 15.000 eur, a to vzhľadom na jej vek a príjem, a práve preto táto bola ponúknutá bývalému manželovi. V opačnom prípade bude nasledovať jedno jediné riešenie, a to predaj bytu, kde to, čo bývalej manželke žijúcej spolu s deťmi zostane, v žiadnom prípade neumožní zabezpečiť si vlastné bývanie. Z navrhovaného stredu hodnoty 47.700 eur by potom nárok na vyplatenie polovice členského podielu predstavoval čiastku 23.800 eur, ktorú navrhla znížiť na sumu 15.000 eur (čo je 63 %). 8. K odvolaniu žalovanej sa písomne vyjadril žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. V súvislosti s určením výšky hodnoty majetkového práva - trhovej hodnoty členského podielu v bytovom družstve viažuceho sa k bytu, poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 8/2007 zo dňa 29.04.2008 a platnú judikatúru, kde sa konštatuje, že trhová cena veci, či práva, je ekvivalent, za ktorý možno získať vec, či právo rovnakej kvality a kvantity do svojej dispozície, lebo predstavuje hodnotu, v ktorej sa ponuka a dopyt stretnú, pričom členstvo v bytovom družstve narozdiel od iných typov družstiev má konkrétny obsah v tom zmysle, že práva a povinnosti člena sú spojené s jednotlivým, presne špecifikovaným bytom. Pokiaľ sa potom členské práva a povinnosti prevádzajú, prevádza sa vo svojej podstate právo dispozície ku konkrétnemu bytu, ktorý však zostáva vo vlastníctve družstva, voči ktorému má i nový člen povinnosti. Vzhľadom na to, možno za trhovú cenu členského podielu v bytovom družstve pokladať cenu, za ktorú je možné v konkrétnom čase a mieste nadobudnúť členské práva a povinnosti k bytu v porovnateľnej veľkosti, vybavenia, polohy a podobne. Podľa jeho názoru súd pri určení iného podielu žalobcu pri vyporiadaní BSM vychádzal a zohľadnil obdobie, kedy bol žalobca vo väzbe a nemohol sa podieľať na nákladoch spojených s udržaním spoločného majetku, súhlasil s takto určeným podielom. Žalovaná po celý čas sporového konania len ústne poukazovala na to, že žalobca neplatil výživné, vytváral dlhy, ktoré musela žalovaná uhrádzať, rozpredával ich spoločný majetok, avšak žiadnym spôsobom, okrem obdobia, kedy bol žalobca vo väzbe, nepredložila a nedoložila žiaden dôkaz ohľadne správania sa žalobcu, ktoré by malo vplyv na určenie iného podielu pri vyporiadaní BSM. 9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - strana sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v celom rozsahu bez ohľadu na rozsah odvolania (§ 379 písm. c/ CSP), v medziach daných dôvodmi odvolania (§ 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. 10. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 17C/182/2008 je vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. 11. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov tak, že do výlučného vlastníctva žalovanej z hnuteľných vecí prikázal osobné motorové vozidlo Daewoo Matiz v hodnote 100 eur, televízor zn. Phillips LCD v hodnote 10 eur, hifi vežu zn. Sony v hodnote 5 eur, obývaciu stenu leštenú so zlatým zdobením v hodnote 10 eur a obývaciu rohovú sedaciu súpravu v hodnote 10 eur, a žalovanej uložil zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie jeho podielu sumu 22.344 eur do 90 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Ďalej súd napadnutým rozsudkom žalobcovi a žalovanej uložil zaplatiť štátu náhradu trov konania v sume 87,35 eur na účet súdu do troch dní od právoplatnosti rozsudku a obom spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny poplatok v sume 1.767 eur na účet súdu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. 12. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. 13. Odvolateľka odvolanie odôvodnila tým, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Uvedený odvolací dôvod je daný, ak súd prvej inštancie posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu, síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. 14. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnených nárokov, a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu sa potom žiada dodať už len nasledovné: 15. Zánikom manželstva zanikne aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (§ 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 (§ 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd (§ 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho majetku vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti (§ 150 Občianskeho zákonníka). 16. Pri zisťovaní ceny veci, ktoré tvoria predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov, platí zásada, podľa ktorej treba vychádzať z ceny, ktorú majú veci v čase vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 9/1997). 17. Členský podiel manželov v bytovom družstve je nepochybne majetkovou hodnotou, ktorú treba vyporiadať v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súd pri tomto vyporiadaní musí na ňu prihliadať ako na iné majetkové hodnoty manželov. Pri vyporiadaní sa aj tu berú na zreteľ cenové pomery v čase vyporiadania. Hodnotu členského podielu treba vyjadriť ako všeobecnú (trhovú) cenu, a nie ako zostatkovú hodnotu členského podielu, pričom hodnota členského podielu sa pre účely vyporiadania určuje cenou, ktorú by bolo možné dosiahnuť za prevod členského podielu v danom mieste a čase (rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 29/2010, 3 Cdo 88/2010 a 7 MCdo 1/2011). Trhová cena veci či práva je ekvivalent, za ktorý možno získať vec, či právo rovnakej kvality a kvantity do svojej dispozície, lebo predstavuje hodnotu, v ktorej sa ponuka a dopyt stretnú. Členstvo v bytovom družstve, narozdiel od iných typov družstiev, má konkrétny obsah v tom zmysle, že práva a povinnosti člena sú spojené s jednotlivým, presne špecifikovaným bytom. Pokiaľ sa potom členské práva a povinnosti prevádzajú (alebo prechádzajú), prevádza sa (prechádza) vo svojej podstate právo dispozície ku konkrétnemu bytu, ktorý však zostáva vo vlastníctve družstva, voči ktorému má aj nový člen povinnosti. Vzhľadom na to možno za trhovú cenu členského podielu v bytovom družstve pokladať cenu, za ktorú je možné v konkrétnom čase a mieste nadobudnúť členské práva a povinnosti v porovnateľnej veľkosti, vybavenia, polohy a podobne. Preto v týchto prípadoch overenia hodnoty členského podielu podľa tzv. účtovnej zostatkovej hodnoty vôbec neprichádza do úvahy, pričom aj zo všeobecne známej skutočnosti je zrejmé, že táto tzv. trhová hodnota značne prevyšuje zostatkovú hodnotu členského podielu zisteného podľa účtovníctva družstva (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 8/2007). 18. Z ust. § 150 Občianskeho zákonníka vyplýva, že základnou zásadou pre vykonanie vyporiadania bezpodielového vlastníctva je, že podiely oboch manželov sú rovnaké (princíp parity). Z tejto zásady však zákon pripúšťa výnimky, ktoré umožňujú podiely určiť aj iným pomerom. Výšku podielov môže ovplyvniť napríklad skutočnosť, že niektorý z manželov sa napriek svojim schopnostiam a možnostiam nestaral o rodinu, že sa nepričiňoval (hoci mohol) o nadobudnutie a zveľaďovanie spoločných vecí a podobne. 19. Súd prvej inštancie z vyššie uvedených hľadísk vec posúdil a došiel k správnemu záveru pre určenie podielov iným pomerom, pričom svoje rozhodnutie v tejto časti i dostatočným spôsobom odôvodnil a jeho závery možno považovať za logické a spravodlivé. V podrobnostiach odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. 20. Z dôvodu, že odvolacie dôvody odvolateľky neboli opodstatnené a neboli zistené ani žiadne nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré by mal odvolací súd prihliadať z tzv. úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP), preto rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodu vecnej správnosti potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). 21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, nakoľko v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca. 22. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).