Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 10Co/52/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2109229310 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2109229310.2 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členov senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Martina Holiča v právnej veci žalobcu: T. P., nar. 5. marca XXXX, bytom X., R. XX, zastúpeného advokátkou: JUDr. Barbora Šruteková, Trnava, Hlavná 44, proti žalovaným: 1/ Mgr. Ing. Pavol Korytár, správca konkurznej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, š. p. v konkurze, Trnava, Sladovnícka 13, zastúpeného: In Medias Res, s.r.o., Trnava, Sladovnícka 13, Trnava, IČO: 36 863 351, 2/ JUDr. Peter Ondreička, správca konkurznej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, š.p. v konkurze, Trnava, Sladovnícka 13, zastúpeného advokátkou: Mgr. Adriana Sojková, Dubnica nad Váhom, Námestie Matice slovenskej 4262/23, 3/ KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Bratislava, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, o 2.161.836,64 eur, o odvolaní žalovaného 1/ proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo 7. mája 2013 č. k. 17C/296/2009-161 a o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo 16. júla 2015 č. k. 17C/296/2009-216 takto r o z h o d o l : Odvolací súd odvolanie žalovaného 1/ proti uzneseniu o priznaní oslobodenia od súdnych poplatkov žalobcovi o d m i e t a . Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti náhrady trov konania žalovaného 1/ a v časti náhrady trov konania žalovaného 2/ m e n í tak, že žalovaným 1/, 2/ nepriznáva náhradu trov konania. Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti náhrady trov konania žalovanej 3/ p o t v r d z u j e . Žalobcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným 1/, 2/. Žalovanej 3/ nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol o priznaní oslobodenia od súdnych poplatkov v plnom rozsahu žalobcovi. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 138 ods. 1, 2, § 169 ods. 2 O. s. p. (Občiansky súdny poriadok č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, účinný do 30. júna 2016). Vecne zdôvodnil, že písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa celkom vyhovuje návrhu, ktorému nikto neodporoval alebo uznesenie, ktoré sa týka vedenia konania, nemusí obsahovať odôvodnenie. Účastník oslobodený od súdnych poplatkov je zbavený povinnosti platiť súdne poplatky a zálohy na trovy konania. Priznané oslobodenie má i spätnú účinnosť. Kedykoľvek za konania súd môže priznané oslobodenie odňať, prípadne i so spätnou účinnosťou, ak sa do právoplatného skončenia konania ukáže, že pomery účastníka oslobodenie neodôvodňujú, prípadne neodôvodňovali. 2. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalovaný 1/, navrhujúc jeho zmenu, zamietnutím žiadosti žalobcu o oslobodenie od súdnych poplatkov. Odvolanie odôvodnil nesprávnymi skutkovými zisteniami a nesprávnym právnym posúdením veci. Pomery žalobcu neodôvodňujú oslobodenie od súdnych poplatkov. Žalobca je stále vedený ako vlastník nehnuteľností, ktoré sú predmetom konania vedeného na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 31Cbi/2/2008, ktoré nie je právoplatne skončené. Nehnuteľnosti nie sú určené na bývanie, teda nejde o majetok zabezpečujúci základné potreby bývania žalobcu. V roku 2011, po podaní tejto žaloby, ako aj žaloby v označenom konaní, uzavrel ako kupujúci kúpnu zmluvu o ohľadom ďalších nehnuteľností (pozemok parcely registra C, parc. č. 8679/4 a stavba na parcele č. 8679/4). Nehnuteľnosti sú zapísané v súpise všeobecnej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, ktorého je žalovaný 1/ správcom a ktoré boli predmetom excindačného konania, vedeného na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 31Cbi/1/2008, ktoré bolo právoplatne skončené v prospech žalovaného 1/. Žalobca nechal vyhotoviť geometrický plán na rozdelenie nehnuteľnosti, na základe objednávky u geodeta, teda šlo pravdepodobne o odplatný právny úkon. Návrhom vo veci samej sa domáha peňažného plnenia z titulu náhrady škody, pričom sám uvádza, že škoda v čase podania žaloby ešte nevznikla. V konaní vo veci samej tak ide o zjavne svojvoľné a zrejme bezúspešné uplatňovanie práva (nijaký nárok žalobcovi nevznikol). Rozhodnutie súdu, ktorým sa povoľuje oslobodenie od súdnych poplatkov, musí vychádzať z uvážených potrieb žiadateľa, vzhľadom na jeho osobné, rodinné a majetkové pomery, ako aj z povahy uplatňovaného nároku a výšky súdneho poplatku v prejednávanej veci. 3. Napádaným uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému 1/ náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 12.849,43 eur a žalovanému 2/ náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 13.198,75 eur. Žalovanej 3/ priznal náhradu trov konania vo výške 48,62 eur, ktorú povinnosť plniť uložil žalobcovi. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 96 ods. 1 až 3, § 146 ods. 2 veta prvá, § 150 O. s. p.. Vecne zdôvodnil zastavením konania v dôsledku späťvzatia žaloby žalobcom, s ktorým procesným úkonom žalovaní 1/ až 3/ súhlasili. Z dôvodu, že žalobca zavinil zastavenie konania, pretože bez uvedenia dôvodu vzal žalobu späť, nešlo o prípad späťvzatia žaloby pre správanie druhej strany sporu. Náhrada trov konania bola preto žalovaným priznaná. Trovy konania priznané žalovanému 1/ pozostávali z trov právneho zastúpenia 12.849,43 eur, a to z odmeny za tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie k žalobe z 3. februára 2010 2x 4.749,17 eur a účasť na pojednávaní 17. januára 2013, odročenom bez prejednania veci, 1/4 zo sumy 4.749,17 eur, t. j. 1.187,29 eur, podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. c/, § 14 ods. 5 písm. b/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpis ďalej len „vyhláška“), režijného paušálu 2x 7,21 eur a 1x 7,81 eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky), spolu 10.707,86 eur, náhrady DPH vo výške 20%, t. j. 2.141,57 eur. Odmena za uplatnený úkon právnej služby rokovanie s klientom priznaná nebola, vzhľadom na nepredloženie zápisu z rokovania s klientom. Odmenu za odvolanie proti uzneseniu o priznaní oslobodenia od súdnych poplatkov žalobcovi, súd prvej inštancie v rámci náhrady trov konania nepriznal, pretože žalovaný 1/ bol neoprávnenou osobou na podanie takého odvolania, uvedený úkon nemožno považovať za účelne vynaložený. Náhrada trov konania žalovaného 2/ vo výške 13.198,75 eur pozostávala z odmeny za štyri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie k žalobe, 2x 4.749,17 eur, odvolanie vo výške 1/2, t. j. 2.374,59 eur, účasť na pojednávaní 17. januára 2013, odročenom bez prejednania veci, t. j. 1/4 zo 4.749,17 eur, t. j. 1.187,29 eur, § 10 ods. 1 v spojení s § 14 ods. 3, 5 písm. b/ vyhlášky), režijného paušálu 2x 7,21 eur, 1x 7,41 eur a 1x 7,81 eur. Náhrada za stratu času bola priznaná vo výške 52,08 eur (§ 17 ods. 1 vyhlášky) a náhrada cestovného za použitie motorového vozidla 56,81 eur (§ 15 písm. a/ vyhlášky). Odmena za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní 17. marca 2013 nebola priznaná, keďže sa jednalo o zastupovanie na pojednávaní, odročené bez prejednania veci, a preto bola odmena znížená na 1/4 základnej sadzby tarifnej odmeny. Trovy konania žalovanej 3/ pozostávali z náhrady cestovného 48,62 eur (žalovaná 3/ si vyčíslila sumu cestovných nákladov nižšou sumou, ako by jej mala prislúchať, za použitie motorového vozidla Škoda Fabia so spotrebou 6,5L na 100km, pri cene benzínu 1,505 eur/l, na trase Trenčín - Trnava a späť, 175 km). Následne súdu prvej inštancie zdôvodnil neaplikovanie ustanovenia § 150 O. s. p.. Ak bolo priznané žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov v plnom rozsahu, neznamená to bez ďalšieho založenie dôvodu hodného osobitného zreteľa pre rozhodnutie o náhrade trov konania, podľa § 150 O. s. p.. Žalobca neodôvodňoval a nepreukazoval ťaživosť svojej vážnej sociálnej situácie, ktorou by bolo potrebné odstrániť tvrdosť zákona pri rozhodovaní o náhrade trov. K uvedenej skutočnosti by musela pristúpiť aj skutočnosť, ktorá by reálne povýšila konkrétnu situáciu na dôvod hodný osobitného zreteľa, k čomu nedošlo. Dôvodom podania žaloby mala byť skutočnosť, že žalovaní 1/, 2/ pochybili, keď bezodkladne žalobcu nevyzvali na podanie vylučovacej žaloby v zmysle § 78 zákona o konkurze, čím mala žalobcovi vzniknúť škoda, pretože mal za to, že vylučovaciu žalobu podal oneskorene a očakával zamietnutie žaloby súdom. Súd prvej inštancie však konštatoval, že v konaní sp. zn. 31Cbi/2/2008 bola síce predmetná žaloba zamietnutá, avšak nie z dôvodu, o ktorý žalobca v danom konaní opieral nárok (zmeškanie lehoty na podanie vylučovacej žaloby). Podľa odôvodenia rozhodnutia žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal existenciu vlastníckeho práva vylučujúceho zapísanie majetku do súpisu všeobecnej podstaty úpadcu. Žalobca podal vylučovaciu žalobu včas, pričom včasnosť podania bola riadne a podrobne zdôvodnená. Nárok žalobcu bol na odlišnom skutkovom a právnom základe, v porovnaní s nárokom uplatneným pod sp. zn. 31Cbi/2/2008 (ktoré konanie sa týkalo vylúčenia majetku zo súpisu úpadcu a právnym základom pre rozhodnutie v uvedenom konaní bola otázka existencie vlastníckeho práva žalobcu k sporným nehnuteľnostiam). Predmetom daného súdneho konania bola náhrada škody voči správcom konkurznej podstaty úpadcu, pre porušenie ich povinností v súvislosti so zápisom dotknutého majetku do súpisu majetku úpadcu. Žalobca postup podľa § 150 O. s. p. odôvodňoval tým, že rozhodnutie záviselo od výsledku konania sp. zn. 31Cbi/2/2008, avšak vzhľadom na späťvzatie návrhu vo veci ani rozhodované nebolo. Žalobca žalobu na náhradu škodu podal predčasne, čo vyplýva aj z výsledku súvisiaceho konania (v čase keď mu ešte žiadna škoda z konania žalovaných 1/ a 2/ nevznikla). Žalobca bol rovnako v konaní zastúpený advokátkou, z čoho vyplýva, že platenie trov právneho zastúpenia si mohol dovoliť. Žalobca sa sám rozhodol podať predmetnú žalobu o náhradu škody, v čase, keď mu ešte žiadna škoda nevznikla. V konaní pod sp. zn. 31Cbi/2/2008 bolo ako predbežná otázka konštatované, že žalobca podal vylučovaciu žalobu včas. Žalobca si sám určil výšku požadovanej náhrady škody. Znáša preto právne následky nedôvodne podanej žaloby voči žalovaným. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že nie je splnená žiadna podmienka pre aplikáciu ustanovenia § 150 O. s. p.. 4. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalobca v časti náhrady trov konania žalovaných 1,2,3 odvolanie, navrhujúc jeho zmenu tak, že žiadnemu z účastníkov súd náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia neprizná. Súd prvej inštancie konštatoval, že dôvody hodné osobitného zreteľa preukázané neboli a žalobca musí znášať následky svojho konania, spočívajúce v podaní žaloby. Konanie o predmetnej žalobe bolo závislé od výsledku konania vedeného pred Okresným súdom Trnava sp. zn. 31Cbi/2/2008 a do právoplatného skončenia konania nemohol žalobca predpokladať výsledok tohto konania, ako ani či žaloba bude vyhodnotená ako oneskorene podaná. Žalobu podal z dôvodu procesnej opatrnosti, keďže nebolo možné predpokladať, kedy bude konanie sp. zn. 31Cbi/2/2008 právoplatne skončené a mohlo by dôjsť k premlčaniu nároku. Nemal inú možnosť ako uplatniť svoj nárok žalobou na súde. Žalobca opakovanie navrhoval konanie prerušiť a počkať do právoplatného skončenia označeného súdneho konania. Súd prvej inštancie však napriek uvedenému konal a preto nie je možné vyvodiť zodpovednosť iba voči žalobcovi. Je v rozpore s dobrými mravmi a je treba uvedené zohľadniť ako dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania žalovaným, za účasť na jednotlivých pojednávaniach, ktoré súd neúčelne a nehospodárne nariadil. Rovnako to platí aj vo vzťahu k odvolaniu žalovaného 2/ proti uzneseniu súdu o prerušení konania. Nie je zrejmé, či žalovaní boli vyzvaní k vyjadreniu sa k žalobe. Postoj žalobcu bol rovnaký počas celého konania, t. j. od podania žaloby a zodpovedá predpokladu uplatnenia skutočností a dôkazov pri prvom úkone (pre postup podľa § 150 O. s. p.). Žalobca preukázal súdu prvej inštancie svoje osobné majetkové pomery, z ktorých vyplýva, že nemá žiaden príjem. Nadobudol síce nehnuteľnosti, ktoré žiadal vylúčiť z konkurznej podstaty, s týmito však nemá možnosť disponovať a žiaden iný majetok nevlastní. Neobstojí tiež priznanie náhrady cestového žalovanej 3/, ktorá nebola právne zastúpená. Žalovaní 1/ a 2/ sú správcami konkurznej podstaty a žalovaný 1/ je advokátom, obidvaja majú právnické vzdelanie, preto nebolo účelné ich právne zastupovanie v konaní, ktorá skutočnosť by mala byť zohľadnená pri náhrade trov konania. Na podporu svojej argumentácie žalobca poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/2003, III. ÚS 192/2009. Ak žalovaný sám disponuje viacerými zamestnancami s právnickým vzdelaním, má vytvorené právne oddelenie, už nemožno považovať trovy právneho zastúpenia za účelne vynaložené na uplatňovanie, bránenie svojho práva v súdnom konaní, ani za predpokladu, že by mal plný úspech. 5. Žalovaný 1/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správne potvrdiť. Žalobca opiera odvolanie výlučne o subjektívne názory a pohľady na vec bez dôkazu, o ktorý by oprel svoje tvrdenia a námietky voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie. Bol by preto možný postup odvolacieho súdu, ktorým by odvolanie odmietol ako podanie bez zákonných náležitostí. S argumentáciou žalobcu, že aplikáciu ustanovenia § 150 O. s. p. mal podložiť poukazom na oslobodenie od súdneho poplatku, resp. že rozhodnutie bolo závislé od výsledku iného súdneho konania, sa súd prvej inštancie dostatočným spôsobom vysporiadal. Tvrdenia žalobcu sú bezpredmetné a prekonané. Absurdnými sa javili úvahy žalobcu, že nebolo potrebné, aby súd prvej inštancie konal a preto nezodpovedá za vzniknuté trovy právneho zastúpenia protistrany. Aplikácia ustanovenia § 150 O. s. p. prichádza do úvahy len vo výnimočných prípadoch. Žalovaný 1/ poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4MCdo 2/2008 z 25. februára 2009. K dôvodom hodných osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii. Dôvody hodné osobitného zreteľa sa môžu týkať i sociálnej situácie účastníkov. V takom prípade je potrebné prihliadať na osobné majetkové, zárobkové a iné pomery obidvoch účastníkov, teda aj toho, ktorého majetková sféra by bola použitím výnimočného ustanovenia dotknutá. Do úvahy treba brať tiež okolnosti vedúce k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadať na postoj účastníkov v konaní. Nie každú okolnosť, ktorá by bola aj príčinou vzniku sporu, možno považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by inak úspešnému účastníkovi konania súd náhradu trov konania nepriznal. Žalobca doposiaľ žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, ani existenciu výnimočnosti daného prípadu. Žalovaný 1/ nesúhlasil s námietkou účelnosti právneho zastúpenia, keďže je dlhodobo a konštantne judikovaná skutočnosť, že takto vynaložené trovy právneho zastúpenia sú účelne vynaložené a priznaná odmena za takéto zastúpenie je zákonná a v zmysle účelu sledovaného právnou úpravou. 6. Žalovaná 3/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdiť. Odvolanie žalobcu neobsahuje nové skutočnosti, pre ktoré by bolo možné aplikovať ustanovenia § 150 O. s. p.. 7. Odvolací súd podľa § 34 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), ale neoprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti uzneseniu priznaní oslobodenia od súdnych poplatkov, proti ktorému nie je prípustné odvolanie (§ 202 ods. 3 písm. d/ O. s. p.), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), dospel k záveru, že odvolanie bolo podané žalovaným 1/ ako neoprávnenou osobou. 8. Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. 9. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť CSP. Odvolací súd, pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe úpravy prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP už podľa tohto zákona. Keďže odvolanie bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho prípustnosti a dôvodnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O. s. p.. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov konania, ktoré začalo ale neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 177/2014 z 18. augusta 2016). 10. Podľa § 386 písm. b/ CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou. 11. Osobou oprávnenou podať odvolanie (t. j. osobou, majúcou subjektívnu procesnú legitimáciu) je tá strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V danom prípade odvolanie žalovaného 1/ smerovalo proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým bolo rozhodnuté výlučne o žiadosti žalobcu o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov podľa § 138 O. s. p.. Uvedeným rozhodnutím tak nebolo rozhodnuté o právach alebo povinnostiach žalovaného 1/, v dôsledku čoho sa napadnuté uznesenie doručuje len účastníkovi, ktoré sa týka, v danom prípade žalobcu. 12. Podľa § 138 ods. 3 O. s. p. o priznaní oslobodenia od súdnych poplatkov súd len upovedomí ostatných účastníkov na najbližšom pojednávaní. Vzhľadom k tomu, že o právach alebo povinnostiach žalovaného 1/ napadnutým uznesením rozhodované nebolo, nemohla mu vzniknúť ani ujma, ktorá sa posudzuje výlučne z hľadiska procesného (vychádzajúc z výroku rozhodnutia napadnutého odvolaním). 13. Napadnutým uznesením súdu prvej inštancie bolo pritom úplne vyhovené návrhu žalobcu podľa § 138 ods. 1 O. s. p., v dôsledku čoho podľa § 202 ods. 3 písm. d/ nie je voči tomuto uzneseniu odvolanie ani prípustné. 14. Z dôvodu, že žalovanému 1/ neprislúchalo procesné postavenie odvolateľa, bol daný dôvod na odmietnutie odvolania odvolacím súdom podľa § 386 písm. b/ CSP. 15. Ak bolo návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov úplne vyhovené, nemuselo byť uznesenie ani odôvodnené (§ 169 ods. 2 veta prvá O. s. p.) a ak by takéto uznesenie bolo vyhlásené, nie je treba ho ani doručovať. 16. Odvolací súd podľa § 34 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 201 O. s. p.), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. 17. Zmyslom a účelom náhrady trov konania v súdnom konaní je poskytnúť úspešnému účastníkovi náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musel alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusel zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred súdom. 18. Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 457/2014 za účelne vynaložené trovy konania možno pokladať iba také, ktoré museli byť procesnou stranou nevyhnutne vynaložené na to, aby mohla riadne obhajovať svoje porušené alebo ohrozené subjektívne právo na príslušnom súde. Trovy konania vzniknuté v súvislosti so zastúpením účastníka advokátom je potrebné zásadne považovať za vynaložené účelne na riadne uplatňovanie alebo bránenie práva na súde, avšak v osobitných prípadoch by mohlo ísť o trovy konania, ktoré by sa nedali kvalifikovať ako vynaložené účelne (sp. zn. III. ÚS 457/2014-27). 19. Odvolací súd v posudzovanom prípade, na rozdiel od súdu prvej inštancie, dospel k právnemu záveru, že v konaní o nároku žalobcu proti žalovaným, ako správcom konkurznej podstaty úpadcu, nemožno trovy právneho zastúpenia ich advokáta považovať za účelne vynaložené. 20. Odvolací súd nespochybňuje právo účastníka (strany konania) obrátiť na súd prostredníctvom právneho zástupcu a dať sa ním v konaní zastupovať, je však potrebné od neho odlíšiť právo na náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ako už konštatoval Ústavný súd Českej republiky (napr. rozhodnutie sp. zn. III. ÚS 228/12) právo na právnu pomoc a náhrada trov konania spojených so zastupovaním, sú dve rôzne veci, obe spolu síce súvisia, nie sú však neoddeliteľné. Nejedná sa preto o porušenie práva na právnu pomoc, ak všeobecný súd dospeje k záveru, že sú naplnené zákonné kritériá, za ktorých súd náhradu trov konania priznať nemôže, práve preto, že ide o náklady, ktoré neboli potrebné k účelnému uplatňovaniu alebo bráneniu práva (rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 988/2012). 21. Zásada účelnosti trov potrebných na uplatnenie alebo bránenie práva je vyvoditeľná zo všeobecných zásad efektivity a spravodlivosti občianskeho súdneho konania ako celku a z ústavnoprávneho princípu proporcionality, chrániaceho primeranosť ako hodnotu právneho štátu. Primeranosť potom súvisí s rozumnosťou v práve, ktorá je chápaná ako vyhľadávanie praktickej rovnováhy v rámci aplikácie práva (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6MCdo 9/2013). 22. Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Nachádza svoju opodstatnenosť spravidla vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Je preto potrebné rozlišovať medzi právom účastníka konania na právnu pomoc a nárokom na náhradu trov konania za poskytnutú právnu pomoc (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7MCdo 1/2014). 23. V danom prípade podal žalobca žalobu o náhradu škody voči žalovaným 1/ a 2/, ako správcom konkurznej podstaty úpadcu, ktorú stručne a jednoducho odôvodňoval tým, že došlo k nesplneniu ich povinností ako správcu konkurznej podstaty (keďže o spornom zápise v obchodnom vestníku nebol informovaný správcami bezodkladne, ale až po uplynutí viac ako troch mesiacov od zverejnenia súpisu majetku úpadcu, v dôsledku čoho žalobcovo bránenie práva v konaní o vylúčenie veci zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu by mohlo byť zjavne neúspešné, z dôvodu zmeškania lehoty na podanie excindačnej žaloby). Keďže excindačná žaloba žalobcu (v konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 31Cbi/2/2008) bola zamietnutá, avšak nie z dôvodu, o ktorý žalobca v konaní opieral svoj nárok (zmeškanie lehoty na podanie excindačnej žaloby), žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť a konanie bolo zastavené. 24. V posudzovanom prípade teda nešlo o práva uplatňované žalobcom voči žalovaným z bežných súkromných, občianskoprávnych vzťahov, ako ani nešlo o problematiku, v ktorej by sa museli nechať žalovaní 1/, 2/ právne zastúpiť, pretože by bola úzko špecializovaná, obtiažna, dosiaľ neriešená. V uvedených prípadoch by takéto trovy za právne zastúpenie advokátom bolo možné považovať za účelné. S ohľadom na uvedené účelnosť trov právneho zastúpenia žalovaných 1/ a 2/ advokátmi, nebola práve pre profesijnú spôsobilosť žalovaných 1/ a 2/ (osoby s právnickým vzdelaním, vystupujúci v konaní ako správcovia konkurznej podstaty) a predmet uplatneného nároku, naplnená. 25. Žalovaný 1/ v písomnom vyjadrení k žalobe, prostredníctvom svojej zástupkyne, výslovne zdôraznil a poukázal na zjavnú „laickosť“ podanej žaloby, ako i nedôvodnosť a neopodstatnenosť uplatneného nároku (tiež na absurdný záver o neúspechu v inom konaní sp. zn. 31Cbi/2/2008). Obdobne v odvolaní proti uzneseniu o priznaní oslobodenia od súdnych poplatkov žalovaný 1/ zdôraznil, že u žalobcu ide zjavne o svojvoľné a zrejme bezúspešné uplatňovanie práva. 26. Vzhľadom na uvedené ak žalovaní 1/, 2/, ako osoby práva znalé, sa nechali v konaní zastúpiť ďalšími inými osobami práva znalými, nesú aj procesnú zodpovednosť spojenú s posudzovaním účelnosti vynaložených trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia, pričom priznať možno len náhradu trov potrebných (nevyhnutných) na účelné bránenie práva. Predmetná právna problematika v posudzovanom spore priamo súvisela s výkonom ich profesnej činnosti správcu konkurznej podstaty, teda nejednalo sa o právnu problematiku pre žalovaných 1/, 2/ špecializovanú, obtiažnu, neriešenú, vyžadujúcu znalosti cudzieho práva a pod.. Z hľadiska účelnosti vynaložených trov konania (trov právneho zastúpenia), tak nebol naplnený účel, ktorý procesné právo inštitútom zastupovania sleduje, a to odkázanosť alebo nevyhnutnosť zastúpenia, aby strana konania mohla riadne brániť svoje právo. Uplatňované trovy právneho zastúpenia nezodpovedali naplneniu cieľa náhrady trov konania, pretože žalovaní 1/, 2/ boli odborne vybavení k bráneniu svojich záujmov a pokiaľ využili inštitút zastúpenia advokátom, v právne nenáročnom spore, nemožno trovy právneho zastúpenia kvalifikovať ako účelné (keďže obrana žalovaných 1/, 2/ mohla byť efektívne splnená aj bez vynaloženia nákladov na právne zastupovanie). 27. V zmysle záverov ústavnoprávnej judikatúry je akceptovateľný len teleologický výklad právnej normy, ako interpretačný postup všeobecných súdov, ktorý je spôsobilý v kontexte racionálnej argumentácie predstavovať významný korektív pri zisťovaní jej obsahu, účelu a zmyslu (Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 650/2013). Civilné súdne konanie nemôže byť odtrhnuté od svojho poslania, aby bez posúdenia účelnosti vynaložených trov konania, sa stalo nástrojom k vytváraniu nenáročného zdroja príjmov na úkor protistrany. 28. Odvolacia námietka žalobcu týkajúca sa odbornej profesnej výbavy žalovaných 1/, 2/, vzhľadom na predmet sporu, bola preto dôvodná. 29. Súd prvej inštancie však správne konštatoval, že samotná skutočnosť, že žalobca ako poplatník bol oslobodený od súdneho poplatku nezakladá dôvod pre použitie ustanovenia § 150 O. s. p. (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1MObdoV/19/2008). Argumentácia žalobcu, že konanie o predmete sporu bolo závislé od výsledku konania vedeného pred Okresným súdom Trnava sp. zn. 31Cbi/2/2008, bola bez právneho významu na rozhodovanie o náhrade trov konania. Výsledok uvedeného sporu bol práve dôkazom nedôvodnosti žaloby v posudzovanom spore. Po podaní žaloby je vždy povinnosťou súdu postupovať v konaní tak, aby spor medzi stranami konania bol bez prieťahov rozhodnutý. Námietky voči procesnému postupu súdu prvej inštancie v uvedenom smere neboli preto dôvodné. Vzhľadom na prioritu posúdenia účelnosti vynaložených trov konania, ktorých absencia viedla k nepriznaniu náhrady trov konania, nebol daný dôvod zaoberať sa ďalšími odvolacími námietkami žalobcu v odvolaní. 30. Odvolací súd podľa § 388 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti náhrady trov právneho zastúpenia žalovaného 1/ a žalovaného 2/ zmenil tak, že žalovaným 1/, 2/ nepriznal náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie. 31. Odvolacia námietka žalobcu voči priznaniu náhrady cestovného žalovanej 3/ s poukazom na skutočnosť, že nebola právne zastúpená, bola právne bezvýznamná. Podľa § 137 O. s. p. (účinného do 30. júna 2016) trovami konania sú hotové výdavky účastníkov, ktorými sú najmä cestovné výdavky vynaložené na prepravu do miesta (a späť), kde sa spor koná. Žalovanej 3/, ktorá prostredníctvom poverenej zamestnankyne Mgr. T. W., sa zúčastnila na súdnom pojednávaní dňa 17. januára 2013, prislúchala náhrada cestovného predstavujúca vynaložené cestovné náklady vo výške 48,62 eur (za cestu Trenčín - Trnava a späť). Náhrada cestovného prislúchala priamo účastníkovi konania ako náhrada hotových výdavkov (náležiaca mu bez ohľadu na skutočnosť či bol alebo nie právne zastúpený). 32. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP. Žalobca, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, prostredníctvom svojej zástupkyne výslovne navrhol, aby žiadnemu z účastníkov konania náhrada trov, vrátane trov právneho zastúpenia, priznaná nebola. Žalobcovi preto náhrada trov odvolacieho konania priznaná nebola. Uvedený záver sa vzťahuje aj na výsledok odvolacieho konania o odmietnutí odvolania, obdobný zastaveniu konania. Žalovaná 3/ bola v odvolacom konaní úspešná, preto by mala nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré jej však v odvolacom konaní nevznikli. Z toho dôvodu náhrada trov odvolacieho konania žalovanej 3/ priznaná nebola. 33. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.