Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 21Cob/139/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111213402 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2111213402.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v právnej veci žalobcu: J. Z., nar. XX.XX.XXXX, K. G.. G. XXXX/X, Q., zastúpený advokátom JUDr. Imrich Hrebíček, Vajanského 7, Trnava proti žalovanej: A. W., nar. XX.XX.XXXX, R. B. XXX/XX, Q., zastúpená JUDr. Roman Cibulka, Hlavná 13, Trnava, o zaplatenie 19.917,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 15Cb/83/2011-150 zo dňa 15.05.2015 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie konanie o zaplatenie 6.800,34 eur podľa § 96 ods. 1, 2 O.s.p. zastavil, žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 500,- eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia, vo zvyšnej časti návrh zamietol a žalobcu ako v konaní neúspešného účastníka zaviazal k povinnosti zaplatiť žalovanej trovy právneho zastúpenia vo výške 3.471,20 eur do 3 dní po právoplatnosti rozhodnutia k rukám právneho zástupcu žalovanej. 2. Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania, ktorým žalobca žiadal uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť pôvodne žalovanú sumu vo výške 23.000,- eur s prísl., s poukazom na to, že dňa 01.04.2010 žalobca ako predávajúci uzatvoril so žalovanou ako kupujúcou zmluvu o predaji podniku, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k zariadeniu prevádzky a k zásobám uvedeným v prílohe k tejto zmluve v podniku MANHATTAN CAFE v Trnave. Žalobca v žalobe zdôraznil, že zmluva síce bola označená ako zmluva o predaji podniku, ale v skutočnosti sa podľa jej obsahu jednalo o zmluvu kúpnu. Podľa článku II. bod 1 bola kúpna cena medzi účastníkmi dohodnutá vo výške 23.000,- eur, ktorú sa žalovaná zaviazala uhradiť v splátkach po 1.000,- eur do 15 dňa príslušného mesiaca na účet predávajúceho. Ak žalovaná záväzok nesplní, žalobca ako predávajúci má právo od zmluvy odstúpiť. Žalovaná neuhradila žiadnu splátka, z toho dôvodu žalobca dňa 18.03.2011 od zmluvy odstúpil, čím sa zmluva od začiatku zrušila a zmluvné strany sú povinné vrátiť si vzájomné plnenie. Keďže žalovaná prijaté plnenie nevrátila, došlo na jej strane k bezdôvodnému obohateniu. V priebehu konania vzal žalobca návrh v časti o zaplatenie 3.083,- eur späť, preto súd o túto sumu konanie zastavil, s tým, že predmetom návrhu zostala čiastka 19.917,- eur o ktorej konal ďalej. 3. Žalovaná žiadala návrh ako nedôvodný zamietnuť s tým, že sa jednalo o neformálny vzťah. Zariadenie prevádzky zostalo vo vlastníctve žalobcu, ktorý s ním i po ukončení činnosti v tejto prevádzke disponoval, tieto odpredal alebo daroval a žalovaná preto uznávala iba cenu spotrebovaného tovaru, ktorý ohodnotila sumou 500,- eur, ktorú čiastku bola ochotná žalobcovi vyplatiť. 4. Žalobca návrh kvalifikoval ako plnenie, ktorého sa domáha titulom vydania bezdôvodného obohatenia vo výške ceny tovaru a inventáru, ktorý žalovaná prevzala, za ktorý ale kúpnu cenu nezaplatila, napriek tomu, že svojim podpisom prevzatie potvrdila. 5. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie, oboznámil sa s predloženými listinnými dôkazmi, ako svedkov vypočul E. D., J. P., E. P. a dospel k nasledovnému: 6. Obe zmluvné strany vystupovali v danom právnom vzťahu ako podnikatelia, preto súd na vec aplikoval právnu úpravu vyplývajúcu z Obchodného zákonníka. 7. Zmluvu, plnenia z ktorej sa žalobca domáhal, vyhotovil žalobca pre kupujúceho E. D., kúpnu cenu predmetu kúpy určili strany dohodou. Súčasťou zmluvy je i príloha č. 1, v ktorej sú uvedené hnuteľné veci, tvoriace inventár zariadenia. Žalobca odovzdal predmetnú prevádzku ale žalovanej ako živnostníčke, ktorá mala oprávnenie podnikať v tomto predmete a s ktorou preto zmluvu uzatvoril, táto ju podpísala a právny vzťah tak vznikol medzi týmito stranami sporu, napriek tomu, že v prevádzke pomáhal žalovanej E. D., ako jej druh, čo vyhodnotil prvoinštančný súd pre posúdenie samotného záväzkového vzťahu za irelevantné. 8. Zo znenia zmluvy je zrejmé, že účastníci zamýšľali uzatvoriť zmluvu o predaji podniku, ale nakoľko neobsahuje všetky náležitosti vyžadované podľa právnej úpravy zmluvy o predaji podniku uvedenej v § 476 a nasl. Obchod. zák., podľa ktorej musí mať nielen písomnú formu, ale aj podpisy predávajúceho a kupujúceho musia byť osvedčené, čo nebolo znamená, že takto uzatvorená zmluva o predaji podniku nie je platná a neplatný právny úkon, preto nemôže zakladať práva a povinnosti pre zúčastnené strany. S poukazom na právne posúdenie tohto právneho vzťahu a zistené skutočnosti súd zmluvu označil za neplatný právny úkon pre rozpor so zákonom, v dôsledku čoho nemohlo byť platné ani odstúpenie od zmluvy, na ktoré poukazoval žalobca. 9. Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 08.11.2012, označeného ako vyčíslenie hnuteľných vecí podľa prílohy č. 1 k zmluve o predaji podniku vyplynulo, že žalobca disponuje dokladom o nadobudnutí časti vecí v hodnote 11.402,15 eur, hodnotu ostatných hnuteľných vecí určil odhadom vo výške 1.150,- eur, pretože k nim nemá doklad a odovzdané alkoholické a nealkoholické nápoje vo výške 2.000,- eur, takže celková suma prevzatých hnuteľných vecí predstavovala čiastku 14.552,- eur. Podľa zoznamu hnuteľných vecí, ktoré boli odovzdané žalovanej celková hodnota veci podľa žalobcu predstavuje čiastku 12.616,66 eur. 10. Súd prvej inštancie po vyhodnotení vykonaných dôkazov a právnom posúdení zmluvy označenej ako zmluva o predaji podniku uviedol, že pre nedostatok náležitostí vyžadovaných zákonov, uvedený zmluvný vzťah nie je možné považovať za zmluvu o predaji podniku, čo znamená, že ide o neplatný právny úkon a žalobcovi tak môže z dôvodu neplatného právneho úkonu vzniknúť nárok iba na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa právnej úpravy uvedenej v § 451, § 457 a § 458 Obč. zák. Predpokladom pre úspech v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia je ale preukázanie, že k obohateniu skutočne došlo a musí sa vydať všetko čo bolo bezdôvodným obohatením nadobudnuté. Ak boli nadobudnuté určité veci, musia sa vydať i so súčasťami a príslušenstvom, ktoré k nim patria. Ak naturálna reštitúcia nie je možná, ráta zákon s peňažnou náhradou, výška ktorej musí zodpovedať hodnote vecí, ktoré boli bezdôvodným obohatením získané, pričom náhrada sa určuje podľa ceny plnenia v dobe, kedy k bezdôvodnému obohateniu došlo. Medzi stranami konania nebolo sporné, že žalovaná dňa 01.04.2010 prevzala od žalobcu hnuteľné veci, vrátane alkoholických a nealkoholických nápojov, spotrebovaného tovaru, ktorý je uvedený v prílohe č. 1 k zmluve a nebolo ani sporné, že žalovaná počas prevádzkovania podniku označeného ako MANHATTAN CAFE spotrebovala alkoholické a nealkoholické nápoje vrátane ostatného spotrebovaného tovaru. V priebehu konania sa účastníci zhodli na sume 500,- eur, ktorú sumu titulom vydania bezdôvodného obohatenia súd prvej inštancie uložil žalovanej zaplatiť. 11. K ostatnému požadovanému plneniu v súvislosti s hnuteľnými vecami, ktoré uviedol žalobca v návrhu súd skonštatoval, že žalobca nepreukázal relevantným spôsobom, že na strane žalovanej došlo k bezdôvodnému obohateniu vo výške žalobcom uvádzaného a žalobou žiadaného finančného ekvivalentu, keď podľa vykonaného dokazovania časť hnuteľných vecí, a to sedacia kožená súprava, sklený stolík s kvetinovým vzorom, taliansky stôl a 26 kusov kožených kresiel boli predané v konaní vypočutým svedkom E. D. so súhlasom žalobcu a získaná kúpna cena bola zaslaná na účet žalobcu, preto nemožno toto plnenie považovať za bezdôvodné obohatenie získané žalovanou. Z podania žalobcu je zrejmé, že žiada peňažnú náhradu za alkoholické, nealkoholické nápoje a spotrebný tovar, na výške ktorého sa účastníci zhodli, preto súd k tomuto už ďalšie dokazovanie nevykonával. K ostatným hnuteľným veciam, z ktorých náhrady sa žalobca domáhal súd uviedol, že niektoré neboli súčasťou prílohy č. 1, ktoré mali byť žalovanou prevzaté, o niektorých žalobca potvrdil, že si ich z prevádzky vzal sám a naviac, pri určení bezdôvodného obohatenia je potrebné vychádza z ceny vecí v dobe, kedy k bezdôvodnému obohateniu došlo, z toho dôvodu, ak žalobca veci kúpil v roku 2008-2010, nemohli mať hodnotu, ktorá sa rovná ich obstarávacej cene ako žiadal žalobca, ale nižšiu, preto súd v ostatnej časti návrh zamietol. 12. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a vzhľadom na pomer úspechu a neúspechu účastníkov konania, keď žalovaná mala neúspech iba v nepatrnej časti, k povinnosti náhrady trov konania zaviazal žalobcu. 13. Proti zamietajúcej časti rozhodnutia súdu prvej inštancie podľa žalobca v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania zdôraznil, že právne posúdenie samotnej zmluvy súdom prvej inštancie, ktorý ju označil za neplatný právny úkon je nesprávne a nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. V zmluve o predaji podniku nie je uvedené, že je uzatvorená podľa § 476 Obchod. zák., pričom v článku I. je jasne, určito a zrozumiteľne opísané, čoho sa zmluva týka. Súd ale posúdenie spornej zmluvy zjednodušil, keď vychádzal iba z jej názvu a osvojil si názor právneho zástupcu žalovaného, že zmluva je neplatná. Takéto posúdenie platnosti, či neplatnosti právneho úkonu je preto zo strany súdu prvej inštancie neobjektívne, medzi stranami sporu došlo k platnému právnemu úkonu, ako záväzkového vzťahu, súd mal vychádzať z obsahu uzatvorenej zmluvy, podľa ktorého sa jedná o kúpu zariadenia a zásob žalovanou na základe predaja žalobcom. Žalobca je osobou bez právneho vzdelania, preto i keď zmluvu vyhotovil a označil za zmluvu o predaji podniku, jednoznačne v nej vyjadril čo je obsahom a predmetom prevodu, preto mal súd prvej inštancie vychádzať z ust. § 266 Obchod. zák. a zmluvu posúdiť ako kúpnu zmluvu podľa § 409 Obchod. zák. pri aplikovaní právnej úpravy uvedenej v § 41a Obč. zák. s tým, že ak právny úkon inak neplatný má náležitosti iného právneho úkonu, ktorý je platný, je potrebné sa naň odvolať a podľa toho ho posudzovať. Z dokazovania bolo tiež preukázané, že žalovaná je pasívne legitimovanou účastníčkou pre toto konanie, zmluvu a jej prílohu podpísala, je držiteľkou živnostenského oprávnenia, je spôsobilá na právne úkony, preto jej muselo byť zrejmé, že od žalobcu kupuje zariadenie a zásoby prevádzky a nie celý podnik. V konaní vypočutý svedok E. D., ktorý je priateľom žalovanej, účelovo pri výpovedi zavádzal, keď uvádzal, že so žalobcom bol dohodnutý na inom ako so žalovanou. Z výpovede uvedeného svedka bolo preukázané, že žalovaná prevádzkovanie kaviarne zverila tomuto svedkovi, ale skutočnosť, že žalovaná prevádzku kaviarne nechala viesť svedkovi a táto neprosperovala, preto žalovaná nebola schopná uhrádzať kúpnu cenu žalobcovi, je iba vzťah medzi svedkom a žalovanou, ale nemôže zbaviť žalovanú povinnosti zaplatiť kúpnu cenu žalobcovi. Rovnako z výpovede svedka P. bolo preukázané, že do priestorov kaviarne chodil E. D., ktorý odtiaľ odvážal zariadenie, teda mal od kaviarne kľúče, ktoré neodovzdal žalobcovi, ani novej vlastníčke kaviarne a napriek tomu, že žalobca predložil súdu dôkazy z účtovníctva preukazujúce zoznam hnuteľných vecí s ich nadobúdacou cenou, tieto súd neakceptoval, ako ani ich vyčíslenie, k čomu ale mal v konaní ustanoviť znalca ako vyplýva z ust. § 127 O.s.p. V závere odvolateľ zdôraznil, že k bezdôvodnému obohateniu preukázateľne došlo, ako aj ku vzniku záväzkového vzťahu a na základe predložených dôkazov, prípadne i ustanovení znalca za účelom zistenia peňažnej náhrady v súvislosti so zaplatením ceny, mohol prvoinštančný súd rozhodnúť objektívne a spravodlivo i s prihliadnutím na priznaný nárok na náhradu trov konania. 14. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žiadala rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Odvolanie označila za nejasné a nezrozumiteľné a záver súdu prvej inštancie vyjadrený v tom, že zmluvu o predaji podniku, nakoľko neobsahovala všetky zákonom vyžadované náležitosti nemožno považovať za platnú je správny, a to i vzhľadom na právnu úpravu uvedenú v § 266 ods. 4 Obchod. zák. Zmluvu pripravoval žalobca a tak je potrebné uvedený právny úkon vykladať na jeho ťarchu. K námietke týkajúcej sa nedostatku znaleckého dokazovania žalovaná poukázala na to, že dôkazné bremeno zaťažovalo žalobcu v predmetnej veci, a pokiaľ vykonanie tohto dôkazu súdu nenavrhol napriek tomu, že bol podľa § 120 ods. 1 O.s.p. poučený, nemožno to pripísať v neprospech žalovanej. 15. Vyjadrenie žalovanej bolo doručené na podanie odvolacej repliky právnemu zástupcovi žalobcu, ktorý ho dňa 20.11.2015 prevzal, ale sa k nemu už ďalej nevyjadril. 16. Odvolací súd o odvolaní rozhodol podľa zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) účinnom od 01.07.2016, ktorý nahradil zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Z prechodných ustanovení zák. č. 160/2015 Z.z. obsiahnutých v ust. § 470 ods. 1 a 2 C.s.p. vyplýva, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Uvedené znenie prechodných ustanovení znamená, že nová právna úprava vychádza z princípu okamžitej aplikácie procesnoprávnych noriem, čo znamená, že sa použije na všetky konania a to i na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti nového zákona. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie rozhodoval podľa právneho predpisu účinného v čase začatého súdneho konania, ktorým bol zák. č. 99/1963 Zb., za účinnosti ktorého začalo konanie vo veci samej a podľa tohto zákona boli vykonané i súvisiace procesné úkony, bolo vedené dokazovanie a vyhlásené rozhodnutie. Za účinnosti tohto zákona začalo aj odvolacie konanie. Krajský súd konajúci ako súd odvolací musel rešpektovať daný stav, ktorý zodpovedá princípu právnej istoty a legitímnemu očakávaniu strán, že ich vec bude posúdená podľa predpisov platných v čase vykonania procesných úkonov a rozhodnutia súdu v danej veci ako i začatého odvolacieho konania. Odvolací súd zároveň poukazuje na článok 2 ods. 1, 2 a článok 3 ods. 1 Základných princípov zák. č. 160/2015 Z.z., v súvislosti s potrebou podľa § 470 ods. 1, 2 C.s.p. aplikovať tie ustanovenia nového procesného predpisu, ktoré boli v čase rozhodovania použiteľné na dané konanie, ale nemohol opomenúť ani ustanovenia O.s.p., ktoré boli použité súdom prvej inštancie. 17. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia (§ 356 písm. b) C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a) C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) keď dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. 18. Podľa § 470 C.s.p. (1) Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. (2) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Podľa § 389 C.s.p. 1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali. 19. Predmetom odvolacieho prieskumu je posúdenie vecnej správnosti výroku odvolaním napadnutého rozhodnutia, ktorý musí vychádzať zo správne zisteného skutkového stavu a správnej aplikácie a interpretácie príslušnej hmotnoprávnej normy na zistený skutkový stav, pri dodržaní ustanovení procesného predpisu. 20. Predmetom nároku na zaplatenie žalovanej istiny v súlade s podanou žalobou je návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého sa žalobca domáha s poukazom na to, že zmluva o predaji podniku, ktorú ako dôkaz opodstatnenosti žaloby pripojil, náležitosti zmluvy o predaji podniku neobsahuje, preto ju označuje v žalobe už za kúpnu zmluvu a žiada o vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobca teda nežiada o plnenie súvisiace so zaplatením kúpnej ceny z uzatvorenej kúpnej zmluvy, hoci v odvolaní namieta nesprávnosť právneho posúdenia, ku ktorému tvrdí, že úmyslom strán sporu bolo uzatvoriť kúpnu zmluvu podľa § 409 Obchod. zák., predmetom ktorej bol predaj zariadenia a zásob. V tejto časti odvolací súd považuje odvolanie za zmätočné, keď odvolateľ namieta, že súd prvej inštancie posúdil zmluvu o predaji podniku ako neplatný právny úkon, ktorý nespĺňala náležitosti vyžadované zákonom, hoci ju mal podľa § 41a Obč. zák. a § 266 Obchod. zák. vyhodnotiť ako kúpnu zmluvu podľa právnej úpravy uvedenej v § 409 Obchod. zák. Pri takomto posúdení sa ale mal žalobca domáhať zaplatenie kúpnej ceny a nie vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré žiada priznať z dôvodu neplatne uzatvoreného právneho úkonu. Napriek rozpornosti tejto časti odvolania odvolací súd má za to, že predmetom nároku zostáva bezdôvodné obohatenie, ako uviedol súd prvej inštancie, ktorého právne posúdenie je správne. Ak by právny úkon označený ako zmluva o predaji podniku uzatvorený medzi stranami sporu mal byť hodnotený ako kúpna zmluva podľa § 409 Obchod. zák., nie je zrejmé, z akého dôvodu by sa žalobca domáhal nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia i keby od takejto zmluvy odstúpil, pretože odstúpením od zmluvy zmluva zaniká (§ 349 ods. 1 Obchod. zák.) a tak odpadol právny dôvod plnenia povinnosti vyplývajúcich zo zmluvy a vzniknuté vzťahy treba usporiadať. Inštitút bezdôvodného obohatenia sa ale v takom prípade aplikuje pri právnom posúdení veci podľa občianskeho práva, na rozdiel od Obchodného zákonníka, ktorý rieši túto situáciu osobitne a každej zmluvnej strane ukladá povinnosť vrátiť prijaté plnenie, v opačnom prípade sa poskytne peňažná náhrada. Keďže plnenie poskytnuté pred zrušením zmluvy, nie je plnením z neplatného právneho úkonu, na usporiadanie vzájomných nárokov pri takomto posúdení nemožno použiť právnu úpravu bezdôvodného obohatenia, ktorá vyplýva z § 451 a nasl. Obč. zák. (NS SR sp.zn. I MbdoV 2/2007). 21. Vychádzajúc z vyššie uvedeného právneho záveru, odvolací súd v súlade so súdom prvej inštancie vychádza z názoru , že zmluva, ktorú strany medzi sebou uzatvorili je neplatným právnym úkonom, od neplatného právneho úkonu nemožno platne odstúpiť, ale vzhľadom na poskytnuté plnenia, žalobcovi vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z neplatného právneho úkonu, ako sa i žalobou domáha. Ako konštatoval prvoinštnačný súd žalobca si peňažnú náhradu určil vo výške nadobúdacích cien hnuteľností, ktoré ale nadobudol v predchádzajúcom období, preto v roku 2010, kedy došlo k bezdôvodnému obohateniu nemohla byť ich cena rovnajúca sa obstarávacej. Takýto záver ale nemôže byť dôvodom pre zamietnutie návrhu /okrem priznanej sumy, ktorá bola určená za spotrebovaný tovar a vyšla z dohody strán/. 22. Odvolací súd musel vziať do úvahy, že v čase konania a rozhodnutia súdu prvej inštancie platila právna úprava uvedená v Občianskom súdnom poriadku, podľa ktorej mal súd prvej inštancie postupovať, a ak sa nestotožnil s cenou hnuteľností, ktorú označil žalobca a od ktorej výšku nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia odvodzoval. Na tomto postupe nič nemenila ani právna úprava uvedená v ust. § 120 Os.p., na ktorú vo vyjadrení k odvolaniu poukázala žalovaná, pretože súd prvej inštancie nárok nepriznal i z dôvodu, že žalobca si plnenie uplatňoval vo výške obstarávacej ceny, čo súd vyhodnotil ako nedôvodné, ale bližšie neuviedol, ktorých hnuteľných vecí sa táto dôkazná situácia týka a ak hodnota vecí bola sporná a na jej určenie boli jednoznačne potrebné odborné znalosti, mal prvoinštančný súd ustanoviť znalca za účelom určenia výšky bezdôvodného obohatenia v súvislosti s cenou hnuteľných vecí, na ktoré by sa vydanie bezdôvodného obohatenia malo vzťahovať a to minimálne na veci označené ako pokladňa, stojan na odevy 3 kusy, krb, chladnička, záclony, ktoré podľa prílohy č.1 žalovaná prevzala a ktoré nevrátila. 23. Odvolací súd vzhľadom na zistené skutočnosti a právnu úpravu uvedenú v § 389 ods. 1 písm. b), c) C.s.p. rozhodnutie zrušil a podľa § 391 ods. 1, 3 C.s.p. vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že súd prvej inštancie bude vychádzať z ním už určeného právneho posúdenia nároku, ktorým je vydanie bezdôvodného obohatenia, ustáli, ktoré konkrétne hnuteľné veci tvoria bezdôvodné obohatenie a ak nebude možná ich reštitučná náhrada, je potrebné poskytnúť iba finančné vyrovnanie, k čomu vezme do úvahy právnu úpravu uvedenú v § 206 a nasl. C.s.p., podľa ktorej bude ďalej postupovať a na základe procesnej aktivity, ktorá je za v súčasnosti platného procesného predpisu pre rozhodnutie vo veci podstatná, o veci opäť rozhodne. V novom rozhodnutí tiež rozhodne i o nároku na náhradu trov odvolacieho konania s poukazom na právnu úpravu uvedenú v § 396 ods. 3 C.s.p. Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).