Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 9Co/532/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111220218 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Behranová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2111220218.2 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Behranovej a sudkýň JUDr. Evy Barcajovej a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci žalobcu: PRESTIGE PARK, s.r.o., IČO: 35 735 627, so sídlom Sladovnícka 15, Trnava, zastúpený JUDr. Petrom Kubíkom, advokátom so sídlom Staré Grunty 162, Bratislava, proti žalovaným: 1. P. M., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XX, Z., 2. Y. M., rod. M., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XX, Z., 3. Z. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, Z., 4. C. X., rod. V., nar. X.XX.XXXX, bytom F. XX, Z., 5. X. B., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XX, Z. a 6. L. B., rod. D., XX.XX.XXXX, bytom F. XX, Z., všetci žalovaní zastúpení JUDr. Romanom Cibulkom, advokátom so sídlom Hlavná 52, Trnava, o určenie vlastníctva stavby a o vzniku vecného bremena, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 37C/136/2011-215 zo dňa 04. marca 2015 v časti náhrady trov konania takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti náhrady trov konania p o t v r d z u j e. II. Žalovaní m a j ú voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. určil, že k celému pozemku parcelné č. 6220/1, zastavané plochy a nádvoria o výmere 133 m2, parcela registra "C" na katastrálnej mape, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Z., okres Trnava, obec Z., vedenom na Okresnom úrade Trnava, odbor katastrálny, vzniklo časovo neobmedzené vecné bremeno v prospech každého vlastníka nebytového priestoru č. 8-8 (pivnice - humná) o celkovej podlahovej ploche 4.430,63 m2, na -1., -2. a -3. podlaží stavby so súp.č. XXXX, nachádzajúceho sa na F. ulici č. XX v Z., zapísaného na liste vlastníctva č. XXXXX pre katastrálne územie Z., obec Z., vedenom na Okresnom úrade Trnava, odbor katastrálny, spočívajúce v práve existencie a užívania tohto nebytového priestoru, vrátane vykonávania zmien, údržby a úprav tohto nebytového priestoru každým vlastníkom tohto nebytového priestoru. O trovách konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobou doručenou súdu prvej inštancie sa žalobca domáhal určenia, že - nebytový priestor č. 8 - 8 (pivnice-humná), o podlahovej ploche 4.430,63 m2, na -1., -2. a -3. podlaží stavby hotela so súp.č. XXXX, nachádzajúci sa na F. ulici č. XX v Z., zapísaný na liste vlastníctva č. XXXXX pre katastrálne územie Z., obec Z., je v plnom rozsahu v celej svojej výmere súčasťou stavby hotela so súp.č. XXXX, a to i v tej časti svojej výmery, ktorá sa nachádza na pozemku s parcelným č. 6220/1, zastavané plochy a nádvoria o výmere 133 m2, parcela registra „C” na katastrálnej mape, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Z., obec Z., a žalobca je výlučným vlastníkom i tej časti nebytového priestoru č. 8 - 8 (pivnice-humná), ktorá sa nachádza na pozemku s parcelným č. 6220/1, - k celému pozemku s parcelným č. 6220/1, zastavané plochy a nádvoria o výmere 133 m2, parcela registra „C” na katastrálnej mape, zapísanému na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Z., okres Trnava, obec Z., vzniklo časovo neobmedzené vecné bremeno v prospech každého vlastníka stavby so súp.č. XXXX (hotel), nachádzajúcej sa na F. ulici č. XX v Z., postavenej na parcele č. 6224, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXXX pre katastrálne územie Z., okres Trnava, obec Z., spočívajúce v práve existencie a užívania tejto stavby, vrátane vykonávania zmien, údržby a úprav tejto stavby každým vlastníkom stavby so súp.č. XXXX. Na základe návrhu žalobcu o pripustenie zmeny petitu návrhu v časti vecného bremena súd prvej inštancie pripustil žiadanú zmenu v nasledovnom znení: „K celému pozemku s parcelným č. 6220/1, zastavané plochy a nádvoria o výmere 133 m2, parcela registra "C" na katastrálnej mape, zapísanému na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Z., okres Trnava, obec Z., vzniklo časovo neobmedzené vecné bremeno v prospech všetkých vlastníkov nebytových priestorov stavby hotela so súp.č. XXXX, nachádzajúcej sa na F. ulici č. XX v Z., postavenej na parcele registra „C“ s parcelným č. 6224 o výmere 928 m2, zastavané plochy a nádvoria a zapísanej na liste vlastníctva č. XXXXX pre katastrálne územie Z., obec Z., spočívajúce v práve existencie a užívania tejto stavby, vrátane vykonávania zmien, údržby a úprav tejto stavby." Rozsudkom č. 37C/136/2011-137 zo dňa 20.2.2013 súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol. Na základe odvolania žalobcu voči uvedenému rozsudku v časti zamietnutej žaloby týkajúcej určenia vecného bremena Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 9Co/272/2013-172 zo dňa 27.05.2014 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Predmetom konania tak (po rozhodnutí odvolacieho súdu) zostalo rozhodnutie o určení, že k celému pozemku s parcelným č. 6220/1, zastavané plochy a nádvoria o výmere 133 m2, parcela registra „C” na katastrálnej mape, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Z., okres Trnava, obec Z., vzniklo časovo neobmedzené vecné bremeno v prospech každého vlastníka stavby so súp.č. XXXX (hotel), nachádzajúcej sa na F. ulici č. XX v Z., postavenej na parcele č. 6224, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXXX pre katastrálne územie Z., okres Trnava, obec Z., spočívajúce v práve existencie a užívania tejto stavby, vrátane vykonávania zmien, údržby a úprav tejto stavby každým vlastníkom stavby so súp.č. XXXX. Vykonaným dokazovaním dospel súd prvej inštancie k záveru, že boli splnené zákonné podmienky pre nadobudnutie práva - vecného bremena vydržaním žalobcom, resp. už jeho právnymi predchodcami, žalobe preto v tejto časti vyhovel. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na ustanovenia § 80 písm. c) zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších zmien (v ďalšom texte „O.s.p.“), § 151n ods. 1,2, § 151o ods. 1, § 134 ods. 1, 3, 4, § 129, § 130 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 23 ods. 5, § 24 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. 2. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., pretože každý účastník konania mal vo veci úspech čiastočný (žalobca v časti žaloby o určenie vzniku vecného bremena, žalovaní v časti o určenie vlastníckeho práva), a v takomto prípade súd môže vysloviť že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo; s ohľadom na petit pôvodnej žaloby a konečný výrok rozsudku súdu (nielen tohto, ale aj prvého v poradí) nie je možné určiť či, a ktorý z účastníkov konania mal v spore prevažujúci úspech. 3. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v časti výroku o náhrade trov konania v zákonom stanovenej lehote odvolaním žalobca. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a zaviazal žalovaných jednak na náhradu trov konania v súlade s vyčíslením trov konania žalobcu zo dňa 04.03.2015 a jednak na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolanie odôvodnil tým, že nesúhlasí s tým, aby konanie vo veci určovacieho petitu k vlastníctvu podzemia bolo vnímané ako konanie, v ktorom mal žalobca neúspech, keďže išlo o konanie, ktoré bol žalobca nútený viesť výlučne z podnetu stavebného úradu a výlučne z účelového podnetu samotných žalovaných. Nebyť rozhodnutia stavebného úradu a bezdôvodne uplatňovaných práv žalovaných k podzemiu, žalobca nemal žiaden dôvod podávať takúto žalobu. Žalovaní vo svojich výpovediach výslovne potvrdili, že námietky k vlastníctvu žalobcu k podzemiu podali len účelovo, s cieľom akokoľvek zabrániť žalobcovi zrealizovať v uvedenom podzemí svoj stavebný zámer. Výlučne na základe bezdôvodne a výslovne účelovo uplatňovaných námietok žalovaných stavebný úrad žalobcu odkázal na podanie žaloby, hoci žalobca bol riadne zapísaný ako vlastník týchto podzemných priestorov na liste vlastníctva. Na podanie takejto žaloby pritom boli povinní v prípade akýchkoľvek pochybností práve žalovaní a nie naopak. Zo strany stavebného úradu bol preto dôvod odkázať na súdne konanie žalovaných a nie žalobcu. Voči predmetnému rozhodnutiu stavebného úradu, ktorým stavebný úrad vyzval žalobcu na podanie určovacie žaloby a ktorým na základe uvedeného stavebný úrad prerušil stavebné konanie, kým nedôjde k právoplatnému rozhodnutiu súdu v tejto veci, nebolo prípustné odvolanie a nebola prípustná ani žaloba o preskúmanie zákonnosti takéhoto rozhodnutia. Žalobca si bol vedomý skutočnosti, že je vlastníkom podzemia a uvedené i súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí potvrdil. Nemožno preto vôbec uzavrieť, že by bol žalobca v tejto časti neúspešný. Vôbec ani nemožno uzavrieť, že ide o konanie, ktoré by žalobca zavinil. Rovnako v takomto prípade by bolo na mieste aplikovať v prospech žalobcu dôvody osobitného zreteľa, ktoré sa opierajú o vyššie opísané skutočnosti. Rovnako rozhodujúcim v tejto veci je to, že konanie o dvoch žalobných petitoch bolo vedené len do vydania prvého prvoinštančného rozhodnutia zo dňa 20.02.2013, a preto pokiaľ by súd akokoľvek posúdil vec tak, že žalobca bol vo veci určovacieho petitu k vlastníctvu neúspešný, mohol by takýto záver súdu o nepriznaní trov konania pre len polovičný úspech obstáť maximálne do tohto prvého rozhodnutia súdu, nie však už počas vedenia odvolacieho konania. Odvolacie konanie voči prvoinštančnému rozhodnutiu zo dňa 20.02.2013 bolo vedené vo veci určenia vecného bremena, a teda bolo vedené len voči jednému petitu, a preto v odvolacom konaní nemožno hovoriť o polovičnom úspechu. V odvolacom konaní voči prvoinštančnému rozhodnutiu súdu zo dňa 20.02.2013 až do vydania nového rozhodnutia bol žalobca jednoznačne v plnom rozsahu úspešný, a teda s plným právom žalobcu na náhradu trov konania za všetky úkony právneho zastúpenia v odvolacom konaní až do vydania nového rozhodnutia a rovnako i s právom žalobcu na náhradu súdneho poplatku zaplateného za odvolacie konanie. 4. Žalovaní vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedli že súd prvej inštancie vo veci správne rozhodol, odvolanie žalobcu nepovažujú za dôvodné, navrhujú preto, aby odvolací súd v žalobcom napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Tvrdenie žalobcu, že vraj nemožno uzavrieť, že by bol neúspešný v časti, v ktorej bola zamietnutá jeho žaloba, ktorou sa domáhal určenia svojho vlastníckeho práva k podzemným chodbami, nemá zákonnú oporu a je v rozpore so samotným faktom, že v tejto časti bola jeho žaloba zamietnutá. Nie je podstatné z akého dôvodu žalobca takúto žalobu podal. Ak mal totiž za to, že rozhodnutie správneho orgánu, ktorým bol na podanie takejto žaloby odkázaný nezodpovedá zákonu, mal možnosť domáhať sa správnou žalobou podľa ustanovenia § 249 a nasl. O.s.p. nápravy. Zo zákonnej dikcie ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že je na úvahe súdu, či v prípade čiastočného úspechu účastníka rozhodne o nepriznanie náhrady žiadnemu z nich, alebo sa náhrada trov medzi účastníkov pomerne rozdelí. Podľa názoru žalovaných je správne odôvodnenie napadnutého výroku kde súd prvej inštancie konštatoval, že s ohľadom na petit pôvodného návrhu a konečný výrok rozsudku, ktorým bolo právoplatne rozhodnuté o oboch častiach žalobného návrhu, nie je možné určiť či a ktorý z účastníkov konania mal v spore prevažujúci úspech a tak súd nepriznal náhradu trov ani jednému z nich. 5. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, v dôsledku čoho je namieste napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.). 7. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 8. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 9. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia o trovách konania, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel odvolací súd k záveru, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého výroku, pričom konštatuje správnosť dôvodov rozhodnutia. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia poukazuje na nasledovné skutočnosti: 10. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým o náhrade trov konania rozhodol tak že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 11. Z obsahu spisu v preskúmavanej veci odvolací súd zistil, že žalobca sa vo veci samej domáhal voči žalovaným jednak určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a jednak určenia, že vzniklo vecné bremeno. Súd prvej inštancie svojím v poradí prvým meritórnym rozhodnutím žalobu zamietol, na odvolanie žalobcu voči tomuto rozsudku v časti zamietnutej žaloby týkajúcej určenia vecného bremena odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Predmetom konania tak zostalo rozhodnutie o určení vecného bremena. V tejto časti súd prvej inštancie žalobe svojím v poradí druhým meritórnym rozhodnutím vyhovel, toto rozhodnutie je právoplatné. Je teda nespochybniteľné, že v konaní súd prvej inštancie jeden žalobou uplatnený nárok žalobcu zamietol a druhému vyhovel. 12. Vo vzťahu k rozhodovaniu o náhrade trov konania je podstatným kritériom miera úspechu vo veci. Miera úspechu vo veci sa hodnotí z procesného hľadiska ako porovnanie meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že konanie z hľadiska procesného úspechu tvorí jeden celok. Nemožno hovoriť zvlášť o procesnom úspechu žalobcu do podania odvolania voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie a zvlášť v konaní po rozhodnutí odvolacieho súdu. V preskúmavanej veci je zrejmé, že žalobca sa domáhal svojho nároku dvomi žalobnými petitmi, pričom bol úspešný len v jednom. Odvolací súd sa stotožňuje s vyjadrením žalovaných v tom, že v predmetnej veci nie je právne dôležité, z akého dôvodu sa žalobca domáhal svojho nároku. Ako je vyššie uvedené, zákonodarca spája nárok na náhradu trov konania s procesným úspechom vo veci. 13. Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. 14. S poukazom na citované zákonné ustanovenie súd prvej inštancie o náhrade trov konania správne rozhodol, keď žiadnemu z účastníkov nepriznal na náhradu trov právo, pretože ako žalobca tak i žalovaní boli v konaní čiastočne úspešní. 15. Žalobca vo svojom odvolaní namietal, že v danej veci bolo na mieste aplikovať v prospech žalobcu i dôvody osobitného zreteľa. 16. Podľa ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. 17. Ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok (§ 142 O.s.p.) a aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu (§ 147 O.s.p.). Uvedené ustanovenie však znamená, že súd za určitých okolností nemusí zaviazať neúspešného účastníka nahradiť trovy konania úspešnému účastníkovi. Nie je však možné, aby súd zaviazal úspešného účastníka, aby nahradil trovy neúspešnému účastníkovi. Aplikácia citovaného ustanovenia preto prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná (porovnaj uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Mcdo/17/2009, resp. 4Mcdo/2/2008). V preskúmavanej veci je však možné pre účely rozhodovania o náhrade trov konania konštatovať, že obaja účastníci mali vo veci rovnaký procesný úspech, aplikácia ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. preto neprichádza do úvahy. 18. Odvolací súd uzavrel, že súd prvej inštancie postupoval pri rozhodovaní o náhrade trov konania správne, odvolacie námietky žalobcu sú nedôvodné, napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie preto podľa citovaného ustanovenia § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).