Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24Co/350/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111225010 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2111225010.2 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková v právnej veci žalobkyne: Mgr. K. W., rod. U., nar. XX.X.XXXX, bytom U. XX, M., zastúpená advokátkou: JUDr. Barbora Šruteková, so sídlom Hlavná 44, Trnava, proti žalovanému: Ing. E. W., nar. XX.X.XXXX, bytom H. H. XXX, zastúpený advokátom: JUDr. Jozef Herbulák, so sídlom Brnianska 1K, Trenčín, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 14C/167/2011-308 zo dňa 11.2.2015, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie navrhovateľke (žalobkyni) oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal. 2. Napadnuté uznesenie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení § 138 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, § 2, § 3 zákona č. 601/2003 Z. z o životnom minime a zmene a doplnení niektorých zákonov, § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, § 1 nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 297/2014 Z. z, ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy na rok 2015. 3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že žalobkyňa je zamestnankyňou Strednej odbornej školy, Komenského 27, Pezinok, pričom jej priznaný mesačný príjem predstavuje sumu 540 eur. Žalobkyňa taktiež priznala, že dostáva od žalovaného výživné na maloletého E. W. vo výške 130 eur. Z výdavkov priznala žalobkyňa sumu 200 eur, ktoré platí rodičom, sumu 50 eur na záujmové aktivity maloletého E. a cestovné do zamestnania vo výške 54,40 eur, ďalej v návrhu uviedla výdavky na ošatenie pre seba a syna a nevyriešenú bytovú otázku. Súd prvej inštancie nahliadol do registra Sociálnej poisťovne a zistil, že žalobkyňa poberá za posledné obdobie mzdu v rozmedzí medzi 660 - 767 eur (zrejme brutto, vzhľadom na obsah doručeného tlačiva). 4. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že po preskúmaní návrhu na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov a po posúdení pomerov žalobkyne ako aj výšky súdneho poplatku (v predmetnej veci súd prvej inštancie považoval za smerodajný súdny poplatok zo žaloby, t. j. 66 eur), dospel súd k záveru, že žalobkyni nie je možné priznať oslobodenie od súdnych poplatkov, nakoľko jej aktuálna procesná situácia to neodôvodňuje. Vzhľadom na racionálny základ zákonnej úpravy súd prvej inštancie vychádzal z hodnoty súdneho poplatku, ktorý žalobkyňa platila zo žaloby, t. j. 66 eur. Právny poriadok SR nepozná inštitút oslobodenia od povinnosti hradiť trovy konania štátu, tento účinok spája len s oslobodením od súdneho poplatku, ale len ako vedľajší a nesamostatný účinok, pričom je ale zrejmé, že nárok na oslobodenie od súdneho poplatku je nezávislý od prípadnej povinnosti nahradiť trovy konania štátu. Z predložených dokladov o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch vyplýva, že tieto neodôvodňujú priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov v plnom rozsahu a ani v čiastočnom rozsahu. V prípade žalobkyne sa nejedná o sociálne slabšiu fyzickú osobu, táto má vlastný príjem, výdavky maloletého syna sú spoločne hradené aj z výživného, ktoré platí žalovaný. Po odpočítaní sumy životného minima od netto príjmu žalobkyne z pracovného pomeru a zohľadňujúc aj skutočnosť, že sa žalobkyňa sa stará o maloleté dieťa, mal súd prvej inštancie za preukázané, že nie sú dané predpoklady oslobodenie od súdnych poplatkov. Z uvedeného dôvodu musel súd prvej inštancie rozhodnúť o žiadosti tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. 5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala písomne odvolanie žalobkyňa prostredníctvom svojej advokátky. V odvolaní uviedla, že súd prvej inštancie nesprávne právne vyhodnotil podmienky pre oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, keď žalobkyni oslobodenie od ich platenia nepriznal. Žalobkyňa je rozvedená, nemá doposiaľ vyriešenú bytovú otázku, žije spolu s maloletým synom u svojich rodičov v ich byte, pracuje ako majsterka odbornej výchovy a príjem zo zamestnania je jej jediným príjmom, pričom pri výdavkoch svojich osobných ako aj cestovnom do zamestnania a výdavkoch maloletého E., by bolo zaplatenie vyššie uvedených súdom pre ňu likvidačné. Navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobkyni oslobodenie od súdnych poplatkov prizná. 6. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávnenou osobou - účastníkom (§ 201 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 201 a 202 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania s použitím § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľka v odvolaní použila zákonom prípustný odvolací dôvod (§ 205 ods. 2 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku, ktorý má ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre potvrdenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku). 8. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie uplatneného nároku na oslobodenie od súdnych poplatkov a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil a preto sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné: 9. Žalobkyňa sa podanou žalobou zo dňa 18.11.2011 domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov strán. Podaním urobeným ústne do zápisnice o pojednávaní dňa 17.9.2014 žalobkyňa vzala žalobu o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov späť z dôvodu, že strany uzavreli dňa 16.9.2014 dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súd prvej inštancie uznesením č. k 14C/167/2011-297 zo dňa 27.11.2014 konanie zastavil, rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 142 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia, uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť štátu náhradu trov konania v sume 247,88 eur na účet Okresného súdu Trnava do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť štátu náhradu trov konania v sume 247,88 eur na účet Okresného súdu Trnava do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia. Podaním zo dňa 8.1.2015 požiadala žalobkyňa o oslobodenie od súdnych poplatkov dôvodiac, že je rozvedená, nemá doposiaľ vyriešenú bytovú otázku, žije spolu s maloletým synom u svojich rodičov v ich byte, pracuje ako majsterka odbornej výchovy a príjem z tohto zamestnania je jej jediným príjmom. K uvedenej žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov žalobkyňa pripojila Tlačivo pre dokladovanie pomerov účastníka konania, ktorý navrhuje, aby mu bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, v ktorom uviedla, že je rozvedená, je zamestnankyňou Strednej odbornej školy, Komenského 27, Pezinok s príjmom 540 eur mesačne, má vyživovaciu povinnosť k maloletému E. W. a dostáva na neho výživné v sume 130 eur mesačne, býva v byte u svojich rodičov Y. a R.I., jej príspevok na média v byte je 200 eur mesačne a jej cestovné do zamestnania predstavuje sumu 54,40 eur mesačne. 10. Podľa § 138 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú (aktuálne podľa § 254 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd na návrh prizná oslobodenie od súdneho poplatku, ak to odôvodňujú pomery strany). 11. Jedným z druhov trov konania, ktoré musí strana znášať, sú súdne poplatky. Účelom priznania oslobodenia od súdnych poplatkov (celkom alebo čiastočne) je, aby strane nebolo len pre jej majetkové a sociálne pomery znemožnené uplatňovať alebo brániť svoje právo. Z vyššie citovaného ustanovenia § 138 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie (aktuálne § 254 ods. 1 Civilného sporového poriadku) vyplýva, že základnými zákonnými predpokladmi pre oslobodenie účastníka/strany od súdnych poplatkov boli jednak pomery účastníka/strany a jednak skutočnosť, že na jeho/jej strane nešlo o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, ktoré museli byť splnené kumulatívne. Pokiaľ išlo o prvú podmienku, súd mohol účastníkovi/strane priznať individuálne oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to odôvodňovali pomery účastníka/strany. Obsah pojmu „pomery účastníka“ zákon síce nešpecifikoval, no z podstaty oslobodenia jednoznačne vyplýva, že ide predovšetkým o pomery majetkové, pričom u fyzických osôb sa posudzujú zároveň pomery osobné, zárobkové, rodinné, sociálne a zdravotné. Súd prihliada nielen k výške príjmov žiadateľa a množstvu disponibilných finančných prostriedkov, ale tiež k dôsledkom, ktoré by pre jeho pomery mohli nastať zaplatením príslušného súdneho poplatku. Strane nesmie byť len pre jej nepriaznivú majetkovú situáciu znemožnené uplatňovanie alebo bránenie jej práva pred súdom. Bezúspešnosť uplatňovania či bránenia práva pritom musela byť zrejmá, očividná a zjavná a to už predtým, ako vo veci meritórne rozhodol súd. Mohlo ísť o prípady, keď sa právo uplatňovalo nesprávnym procesným spôsobom, alebo sa uplatňovalo právo, ktorému hmotné právo nepriznávalo ochranu alebo právo uplatňoval ten, komu nepatrilo a pod. O taký prípad sa podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade nejednalo, pretože dôvodnosť žaloby o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov podanou žalobkyňou bola preukázaná, keďže majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov strán existoval a pred začatím konania nebola dohoda o jeho vyporiadaní uzavretá, jej existencia nebola ani tvrdená, ani preukázaná. V prejednávanej veci totiž už z povahy veci bolo vylúčené, aby sa mohlo usudzovať na svojvôľu či zrejmú bezúspešnosť žalobkyne pri uplatnení jej práva, keďže právo na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva bývalých manželov po rozvode ich manželstva mohol uplatniť ktorýkoľvek z bývalých manželov. 12. Pretože za splnenú bolo treba považovať druhú podmienku pre úspech žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov, proces rozhodovania o príslušnej žiadosti sa musel prakticky obmedziť na zisťovanie, či u žalobkyne ide o osobu s takými pomermi (sociálnymi a majetkovými), pri ktorých možno požadovať platenie súdnych poplatkov a prípadných ďalších s nimi súvisiacich výdavkov v konaní, alebo by naopak trvanie na takejto požiadavke bolo už neprimeranou tvrdosťou a hraničilo s popieraním práva strany uplatňovať svoje práva na súde; či dokonca mohlo byť už i za takouto hranicou. Tým sa evidentne riadil aj súd prvej inštancie, keď pristúpil k zisťovaniu sociálnych a majetkových pomerov žalobkyne, pričom bolo potrebné tiež zohľadniť výšku súdneho poplatku za podanú žalobu, ktorá v danom prípade bola 66 eur. Dokazovaním vykonaným súdom prvej inštancie obsiahnutým v spise vyplynuli skutočnosti už uvedené v poslednej vete bodu 9. tohto uznesenia, teda že žalobkyňa je rozvedená, je zamestnankyňou Strednej odbornej školy, Komenského 27, Pezinok s príjmom 540 eur mesačne, má vyživovaciu povinnosť k maloletému E. W. a dostáva na neho výživné v sume 130 eur mesačne, býva v byte u svojich rodičov Y. a R.I., jej príspevok na média v byte je 200 eur mesačne a jej cestovné do zamestnania predstavuje sumu 54,40 eur mesačne. 13. Z porovnania výšky súdneho poplatku za podanú žalobu 66 eur s aktuálnym mesačným príjmom žalobkyne vo výške 540 eur a výživným na maloletého E. W. vo výške 130 eur mesačne s prihliadnutím na jej mesačné výdavky, odvolací súd dospel k záveru rovnako ako súd prvej inštancie, že u žalobkyne nie sú splnené podmienky na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Príjem žalobkyne spolu s výživným na maloleté dieťa, ktoré jej bolo zverené do osobnej starostlivosti, pri rešpektovaní výdavkov efektívne ho znižujúcich, podľa názoru odvolacieho súdu nezodpovedal definícii pomerov, pri ktorej by už trvanie na platení súdnych poplatkov malo byť na ujmu strany na súdnu ochranu (na prístup k spravodlivosti). Pomyselná hranica pre priznávanie oslobodenia od súdnych poplatkov rozhodnutím súdu totiž leží obvykle tam, kde príjem zamestnanej osoby osciluje len na pomedzí minimálnej mzdy alebo je len nepatrne vyšší, pričom obdobná paralela existuje i u osôb nezamestnaných, či dokonca nezaopatrených, a ich príjmov pohybujúcich sa len blízko zákonom ustanovenej výške životného minima (tu porovnaj zákon č. 601/2003 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení a takmer každoročne prijímané opatrenia k nemu o úprave súm životného minima). O taký prípad tu však nešlo, keďže priemerný mesačný čistý príjem zamestnanej žalobkyne sumu minimálnej mzdy dosť výrazne prevyšoval a odvolací súd vedený i zhora prezentovanými úvahami preto nemal žiaden dôvod ustupovať od stanoviska zaujatého už súdom prvej inštancie, podľa ktorého priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov žalobkyni v tejto veci, a to ani len čiastočne, nebolo namieste. Zaplatenie súdneho poplatku v sume 66 eur podľa preukázaných pomerov žalobkyne bolo jednoznačne v jej možnostiach a bezprostredne neohrozilo uspokojovanie základných potrieb jej rodiny a v konečnom dôsledku to ani neznamenalo neprípustné zamedzenie prístupu k spravodlivosti, a to zvlášť za situácie, že súdny poplatok zo žaloby žalobkyňa zaplatila už pred viac ako 5 rokmi a konanie začaté na základe žaloby žalobkyne je už právoplatne skončené. Vedený vyššie uvedenými úvahami aj odvolací súd mal za to, že žiadosť žalobkyne o priznanie jej oslobodenia od súdnych poplatkov nebolo možné považovať za dôvodnú. 14. Odvolací súd preto s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie s použitím ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku z dôvodu vecnej správnosti vo výroku potvrdil. 15. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).