Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 11Co/105/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113213445 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2113213445.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v právnej veci žalobkyne: MUDr. C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX, F., proti žalovanému: Ing. A. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX, F., o vylúčenie manžela z užívacieho práva k domu, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 8. septembra 2015, č.k. 16C/468/2013-298, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa táto domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd vylúčil žalovaného z užívania domu súp. č. XX v F., R. ul. - dom, záhrada, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX ako parc. č. 5951 a 5952 v k. ú. F. a o trovách konania rozhodol tak, že žalobkyni uložil zaplatiť žalovanému trovy konania v sume 1.238,93 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 579,88 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a súčasne žalobkyni uložil zaplatiť na účet súdu trovy štátu vo výške 84,11 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná. Súd konštatoval, že žalobkyňa nepreukázala, že došlo k psychickému alebo fyzickému násiliu, respektíve že je tu hrozba takéhoto násilia aj v budúcnosti do takej miery, aby bol ohrozený jej život, zdravie, a rovnako ich detí. Je nesporné, že vzťahy účastníkov sú vážne narušené, a to bol aj dôvod rozvodu manželstva. Bolo potrebné však uviesť, že v obdobných situáciách sa nejedná o jav neobvyklý, keď narušenie vzťahov a rozvodové konanie ovplyvňujú zásadne spolužitie manželov. Vnímanie tejto situácie môže negatívne vplývať na niektorého z manželov väčšou mierou. Pre obmedzenie alebo vylúčenie jedného z manželov (bývalých manželov) je potrebné preukázanie takej miery psychického alebo fyzického násilia, že spolužitie objektívne nie je možné bez ohrozenia života alebo zdravia a v tomto smere dôkazné bremeno spočívalo na žalobkyni. Zo znaleckého posudku PhDr. Zuzany Bielikovej č. 79/2012 vypracovaného v trestnom konaní, vyplynulo, že žalobkyňa vyšla z prostredia, kde bola vyžadovaná disciplína a dodržiavanie pravidiel, čo preniesla i do svojej rodiny, pričom porušenie pravidiel sa v rodine trestalo psychicky. Z posudku je pritom zrejmé, že situácia účastníkov predstavuje manželský konflikt (dvoch rozdielnych osobností, ktoré v zásade nemôžu spolu žiť), nejedná sa pritom o násilie, i keď žalobkyňa to subjektívne tak môže pociťovať za situácie, kedy sa pravidlá nedodržiavajú podľa jej predstáv. Subjektívne pocity žalobkyne pri uvedených konfliktoch sú dané podľa názoru súdu charakteristikou jej osobnosti opísanej v znaleckom posudku, z ktorého vyplýva u žalobkyne prísnosť voči svojej osobe, očakávanie od okolia - rešpekt, výkony a v neposlednom rade provokatívne správanie (nepriama agresivita), ktoré skutočnosti v spojení s osobnosťou žalovaného môžu prerásť do väčších konfliktov, o to viac v jej prežívaní. Tieto skutočnosti však samy o sebe nemôžu byť dôvodom na vyhovenie žaloby bez preukázania zákonných dôvodov, ktoré však v prejednávanom prípade neboli žiadnym relevantným spôsobom preukázané. U žalobkyne nebolo zistené ani preukázané, že by u nej došlo k takému stavu, ktorý by narúšal jej každodenný život, a že by ňou uvádzané skutočnosti viedli k dlhodobým psychickým poruchám s nutnosťou liečenia, či iným závažným poruchám, ktoré skutočnosti sú tiež znakmi násilia a týrania. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení, nepreukázala násilie páchané na jej osobe alebo deťoch účastníkov, ani úmysel žalovaného. Naopak, znalecké posudky jej tvrdenia vyvrátili, pričom uvedené posudky považoval súd za rozhodujúce v kontexte vykonaných dôkazov, nakoľko sa zrozumiteľne a podrobne zaoberali osobnosťami účastníkov, vzťahu ako vzájomného, tak i vo vzťahu k deťom, dostatočne a presvedčivo popísal i rozhodujúce skutočnosti, keď výpovede svedkov neboli tými, ktoré by preukazovali a potvrdzovali tvrdenia žalobkyne a táto iné dôkazy neoznačila. Súd pritom nepovažoval za hospodárne a účelné pribrať do konania ďalšieho znalca, nakoľko sa jednalo o dva samostatné posudky, ktorých závery boli použiteľné pre toto konanie a závery znalcov boli v zásade totožné z hľadiska vzťahu účastníkov, ako aj ich vzťahov s deťmi a posúdenia skutočností, či dochádza k násiliu alebo týraniu, či už žalobkyne alebo blízkych osôb, resp. či je daná hrozba zo strany žalovaného. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia, ako aj trov žalovaného v súvislosti s účasťou na pojednávaniach. O náhrade trov konania štátu súd rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p. 3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá navrhla napadnutý rozsudok zmeniť a jej návrhu vyhovieť. Odvolanie odôvodnila tým, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec i nesprávne právne posúdil. Uviedla, že jej manželstvo so žalovaným skončilo rozvodom, nakoľko ju žalovaný fyzicky napadol a viac ako desať rokov týral. V tejto súvislosti poukazovala na trestné konania vedené na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 5T/99/2015 a 30T/111/2015. Po rozvode žalovaný už tretí rok po tom, čo z bytu musel odísť, býva a pracuje v Nemecku a prehlásil, že tam chce aj naďalej žiť. Pokiaľ chce opak, je to len preto, aby jej urobil napriek, pretože jeho nepriateľstvo a averzia voči nej presahuje všetky hranice. Animozita medzi žalovaným a ňou je taká veľká, že spoločný život je pre nich neznesiteľný. Napadnutým rozhodnutím súd dosiahol pre ňu absolútne neakceptovateľný stav, kedy by týranie pokračovalo a hrozila by tragédia. Ak toľko rokov prežívala veľkú psychickú bolesť, vnútorný pocit nešťastia a beznádeje, čo ju privádzalo do zúfalstva, tak teraz to bude musieť znášať i s požehnaním súdu, keď žalovaný dostane pečiatku, že všetko utrpenie, ktoré jej spôsobuje, je správne a ešte by mal aj pritvrdiť. Poukázala na to, že z ust. § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že zákon v tomto prípade musí chrániť slabšiu stranu a aj za cenu zásahu do vlastníckeho práva umožňuje riešiť právne situácie takým spôsobom, aby ten z manželov, ktorý zasahuje do práva druhého manžela na pokojný a zdravý život, a ako aj v záujme ochrany zdravého vývoja detí bol obmedzený aj v takých právach, ako je právo na užívanie alebo spolunažívanie domu alebo bytu. Aj keď ide o veľký zásah do práv spoluvlastníctva, ešte viac ako vlastníctvo treba chrániť zdravie a život druhého manžela a ostatných členov rodiny v dome alebo v byte. Poukázala na to, že v súvislosti s fyzickým napadnutím polícia žalovaného vyšetrovala a prokuratúra v dvoch prípadoch podala na neho obžalobu a dve trestné veci sú vedené na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 5T/99/2015 a 30T/111/2015. Napriek tomuto názoru súdu, ktorý je totálne nedôvodný, je žalovaný za svoje činy zodpovedný. 4. K odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý navrhol napadnutý rozsudok z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť. V odvolaní žalobkyne nie je uvedený žiaden nový fakt, iba sú spochybňované znalecké posudky. K veci dodal, že v skutočnosti by žalobkyňa mala byť chránená pred svojim otcom a matkou, ktorí ju ovládajú. On chcel s ňou vytvoriť harmonické manželstvo, ale ona sa nechala manipulovať svojimi rodičmi v mene nenaplnených ambícií svojho otca. 5. K vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadrila žalobkyňa, ktorá nesúhlasila s vyjadreniami žalovaného, označila ich za klamstvá a zotrvala na svojich tvrdeniach. 6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - strana sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 7. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 16C/468/2013 je vylúčenie žalovaného z užívacieho práva k domu. 8. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba zamietnutá a v súvisiacich výrokoch o trovách konania. 9. Odvolateľka odvolanie odôvodnila v podstate tým, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p., v súčasnosti § 365 ods. 1 písm. e/ CSP), že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., v súčasnosti § 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., v súčasnosti § 365 ods. 1 písm. h/ CSP). 10. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. je daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 132 O.s.p. (§ 191 CSP), pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli najavo inak, z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti, je logický rozpor, alebo ktoré odporujú ust. § 122 až 135 O.s.p. (§ 195 až § 211 CSP). Odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. je daný, ak súd prvej inštancie posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá alebo právnu normu síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju daný skutkový stav nesprávne aplikoval. 11. Podľa § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby takéhoto násilia vo vzťahu k manželovi alebo blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov obmedziť užívacie právo druhého manžela k domu alebo bytu, patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, prípadne z jeho užívania vylúčiť. 12. Účelom úpravy podľa citovaného ustanovenia je obmedzenie násilného správania manželov pri nezhodách o právach a povinnostiach, vyplývajúcich z ich bezpodielového spoluvlastníctva, pričom obmedzenie, resp. vylúčenie užívacieho práva prichádza do úvahy len vtedy, ak vo vzťahu k manželovi alebo blízkej osobe, ktorá býva v spoločnej domácnosti, dochádza k fyzickému alebo psychickému násiliu, resp. k hrozbe takýmto násilím. Násilie nemusí vykazovať znaky trestného činu, postačí, ak pôjde o priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. Predpokladom pre použitie vyššie uvedenej občianskoprávnej sankcie proti druhému manželovi je: a) existencia bezpodielového spoluvlastníckeho vzťahu manželov k domu alebo k bytu, b) existencia spolužitia obidvoch manželov v dome alebo v byte, c) existencia fyzického alebo psychického násilia, eventuálne existencia čo i len hrozby takéhoto násilia, d) realizácia násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo byte nachádzajúcom sa v bezpodielovom spoluvlastníctve, e) neznesiteľnosť ďalšieho spolužitie z dôvodov uvedených pod písm. c) a d). Neznesiteľnosť spolužitia v dôsledku fyzického alebo psychického násilia musí mať značnú intenzitu, teda musí byť spôsobilé natoľko znížiť kvalitu spolužitia v spoločnej nehnuteľnosti, že toto spolužitie bude možné objektívne považovať za neznesiteľné. Od stupňa fyzického či psychického násilia alebo hrozby takýmto násilím závisí aj spôsob súdneho rozhodnutia v tom smere, či súd iba obmedzí užívacie právo jedného manžela k domu alebo k bytu, alebo či manžela, páchajúceho fyzické či psychické násilie z užívania domu alebo bytu úplne vylúči. Právo v takomto prípade chráni slabšiu stranu aj za cenu zásahu do vlastníckeho práva. Ide o pomerne veľký zásah do práv spoluvlastníka, avšak ešte väčšmi ako vlastnícke právo treba chrániť zdravie a život druhého manžela, ako aj členov rodiny bývajúcich v spoločnom dome či byte. Vzťahy medzi manželmi týkajúce sa bytu a domu z dôvodov uvedených v § 142 ods. 2 OZ možno na návrh jedného z nich upraviť aj dočasne, a to vydaním predbežného opatrenia (v súčasnosti neodkladného opatrenia). 13. Násilie je možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti osobe alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následku poranenia, smrti, psychickej škody a podobne. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich však aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné. 14. Súd prvej inštancie podal výklad ustanovenia § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka a na základe tohto výkladu a zisteného skutkového stavu vychádzajúc najmä zo znaleckého posudku PhDr. Zuzany Bielikovej č. 79/2012 vypracovaného v trestnej veci vedenej proti žalovanému na OR PZ Trnava pod sp. zn. ORP-536/1-OVK-TT-2012 a znaleckého posudku Mgr. Marianny Ťapušíkovej č. 16/2013, ktorý bol vypracovaný v konaní vedenom na súde prvej inštancie pod sp. zn. 12P/49/2012 o rozvod manželstva účastníkov a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, keď na základe takto vykonaného dokazovania dospel k záveru, že spolužitie strán v jednej domácnosti je obtiažne až nemožné, nie je to však v danom prípade dôsledkom násilia žalovaného páchaného na žalobkyni a nebolo preukázané, že by bol ohrozený život alebo zdravie žalobkyne alebo detí a bez preukázania takýchto rozhodujúcich skutočností nemožno zasahovať naďalej do vlastníckych práv žalovaného, u ktorého nebolo nepochybne preukázané takéto správanie a úmysel. 15. Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že voči žalovanému boli vedené viaceré trestné konania. Rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 20.03.2014, sp. zn. 6T/107/2013 bol žalovaný uznaný za vinného, že sa v čase od 16.04.2013 najmenej do 31.07.2013 zdržiaval a býval v dome v F., na ulici R. XX, hoci mal na základe uznesenia Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23Co/191/2013 zo dňa 15.04.2013 predbežným opatrením uložené, aby dočasne nevstupoval do domu č. XX, dvora a záhrady na R. ul. v F., čím spáchal prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. g/ Trestného zákona. Citovaný rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 20.03.2014. Rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 30T/111/2015-112 zo dňa 15.12.2015 bola schválená dohoda o vine a treste uzavretá medzi prokurátorom Okresnej prokuratúry Trnava a žalovaným, na základe ktorej bol žalovaný uznaný za vinného, že sa dňa 03.10.2013 v čase od 9,00 hod. do 14,00 hod. vstúpil a zdržiaval sa v predmetnom rodinnom dome a rovnako dňa 13.07.2014 v čase o 15,00 hod., čím spáchal prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. g/ Trestného zákona. Citovaný rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 15.12.2015. 16. Súd prvej inštancie mal vedomosť o prebiehajúcom trestnom konaní vedenom na OR PZ Trnava, OKP OVK Trnava, pod sp. zn. ORP-536/1-OVK-TT-2012, predmetom ktorého bolo trestné stíhanie vo veci zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť neznámy páchateľ na skutkovom základe, že od presne neustáleného obdobia až do 31.08.2013 v rodinnom dome v F., na R. ul. XX a na iných miestach psychicky týral svoju manželku MUDr. C. D. tým, že ju nútil pýtať peniaze od jej rodičov, obviňoval ju, že ho nenávidí, dňa 20.02.2012 na ňu verbálne a fyzicky zaútočil, bil ju dlaňami a päsťami po hlave, chrbte, tele, pričom tento incident trval asi minútu, žiadne zranenia jej nespôsobil, následne po niekoľkých dňoch po tomto útoku sa jej vyhrážal, že ju zabije, keď ho bude provokovať, ďalej znehodnocoval jej výchovné pôsobenie na ich deti, podceňoval jej prácu v zamestnaní i v domácnosti, pohŕdavo sa o nej vyjadroval pred cudzími ľuďmi i vlastnými deťmi, čím jej týmto svojim správaním spôsoboval psychické utrpenie a stres. Uznesením vyšetrovateľa zo dňa 31.07.2014 bolo podľa § 215 ods. 1 písm. b/, ods. 4 Trestného poriadku trestné stíhanie zastavené. Uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava č.k. 3Pv/411/12/2207-44 zo dňa 03.10.2014 bolo uznesenie vyšetrovateľa zrušené a súčasne mu bolo uložené, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Následne bolo v trestnej veci vykonané i znalecké dokazovanie znaleckým posudkom PhDr. Zuzany Bielikovej č. 79/2012, na ktorý poukázal a vo svojom rozhodnutí z neho vychádzal i súd prvej inštancie. 17. Podľa názoru odvolacieho súdu však súd prvej inštancie pochybil, keď napriek vedomosti o prebiehajúcom trestnom konaní, v ktorom boli okrem znaleckého dokazovania vykonávané i ďalšie dokazovanie, či už svedeckými výpoveďami a ďalším znaleckým dokazovaním, prvoinštančný súd si zabezpečil len fotokópiu znaleckého posudku PhDr. Zuzany Bielikovej č. 79/2012 a vôbec neprihliadol na ďalšie vykonané dôkazy v trestnom konaní, s prihliadnutím na čo je potrebné považovať napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za predčasný, keď žalobkyňa opakovane poukazovala na prebiehajúce trestné konanie a navyše, keď v predmetnom trestnom konaní bola podaná Okresnom prokuratúrou Trnava obžaloba voči žalovanému preto, že od presne nezisteného dňa od roku 1998 až do 31.08.2013 v rodinnom dome v F. na R. ul. XX a na iných miestach psychicky týral svoju manželku MUDr. C. D. tým, že ju nútil pýtať peniaze od jej rodičov, obviňoval ju, že ho nenávidí, dňa 20.02.2012 na ňu verbálne a psychicky zaútočil, bil ju dlaňami a päsťami po hlave, chrbte, tele, pričom tento incident trval asi minútu, následne po niekoľkých dňoch po tomto útoku sa jej vyhrážal, že ju zabije, keď ho bude provokovať, ďalej znehodnocoval jej výchovné pôsobenie na jej deti, podceňoval jej prácu v zamestnaní i v domácnosti, pohŕdavo sa o nej vyjadroval pred cudzími ľuďmi i vlastnými deťmi, spôsoboval jej psychické utrpenie a stres, pričom od 31.08.2013, kedy opustil spoločnú domácnosť, doposiaľ poškodenú pri osobnom a telefonickom kontakte verbálne uráža, vyhráža sa jej, že jej všetko vráti, že nie je všetkým dňom koniec, čím poškodenej spôsobuje psychické utrpenie a stres, teda týral blízku osobu spôsobujúc jej fyzické a psychické utrpenie bitím, údermi, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, čím spáchal zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona. V predmetnej trestnej veci je nariadený termín hlavného pojednávania na deň 12.09.2017. 18. Podľa názoru odvolacieho súdu je pre náležité zistenie skutkového stavu veci potrebné vyčkať na výsledky predmetného trestného konania a až na základe jeho výsledku je možné vo veci spravodlivo rozhodnúť. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, a to tak vo veci samej, ako aj v súvisiacich výrokoch o trovách konania. 19. Po vrátení veci súd prvej inštancie vyčká na právoplatné skončenie vyššie označeného trestného konania a podľa jeho výsledku opätovne posúdi a zhodnotí vo veci vykonané dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a starostlivo prihliadne na všetko, čo vyšlo počas konania najavo a vo veci opätovne rozhodne. V novom rozhodnutí rozhodne i o náhrade trov konania (§ 396 ods. 3 CSP). 20. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).