Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24Co/66/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113213726 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2113213726.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a sudcov: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci žalobcu: UniCredit Leasing Slovakia, a.s., IČO: 35 730 978, so sídlom Šancová 1/A, Bratislava, zastúpený splnomocnencom: Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners, s.r.o., IČO: 47 239 921, so sídlom Prievozská 4/B, Bratislava, proti žalovanému: X. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXXX/XX, T., o zaplatenie 1.082,94 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu v časti zamietnutia žaloby proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 37C/351/2013-120 zo dňa 26. augusta 2015, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a v závislom výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e . II. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie rozsudkom označeným v záhlaví uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 568,37 Eur, a úrok z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 568,37 Eur od 26.04.2011 do zaplatenia, to všetko do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil s použitím § 488, § 489, § 269 ods. 2, § 489, § 494, § 365 ods. 1, § 369 Obchodného zákonníka, obchodnými podmienkami žalobcu ako prenajímateľa pre finančný leasing, § 544 ods. 1, § 517 ods. 1, § 100 ods. 1 a 2, § 101 Občianskeho zákonníka, § 3 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z., § 120 ods. 1, § 153 ods. 1, § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. 2. Vecne argumentoval tým že, žalobca sa návrhom doručeným dňa 16.05.2013 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 1.082,94 Eur, úrok z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 1.082,94 Eur od 26.04.2011 do zaplatenia, a trovy konania. Uviedol že dňa 10.02.2009 uzatvorili účastníci kúpnu/lízingovú zmluvu č. 59700794 (Zmluva), predmetom ktorej bolo vozidlo ŠKODA Fabia, VIN: TMBPZ46Y744150632, keď predbežná kúpna cena predstavovala 9.065,56 Eur (v tom započítaná prvá zvýšená splátka vopred vo výške 1.752,31 Eur); neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy boli Obchodné podmienky prenajímateľa pre finančný lízing motorových vozidiel, verzia - 2009/02/fix/UCL/FL/OJ§66 (VOP) v znení Dodatku č. 1, a Dohoda o platbách nájomného k Zmluve č. 59951254 - splátkový kalendár, v zmysle ktorého sa žalovaný zaviazal uhradiť žalobcovi mesačné splátky - splátku č. 1 vo výške 162,71 Eur, a splátky č. 2 až 47 každú vo výške 155,30 Eur, splatné vždy k 5. dňu v mesiaci počnúc dňom 05.03.2009. Žalovaný nedodržal platobnú disciplínu, v dôsledku čoho žalobca v súlade s bodom 4 Dodatku, v spojitosti s bodom 6, písm. b) VOP predčasne ukončil Zmluvu, a vyúčtoval svoje nároky voči žalovanému formou Protokolu o finančnom vysporiadaní leasingovej zmluvy č. 59700794 z dôvodu porušenia podmienok; jednotlivé nároky vyplývali z neuhradených splátok (označené ako „nedoplatok LS iných ako 1. ZSV, PP, FP“), zo zmluvných pokút (označené ako „neuhradené penalizačné fa“) vyúčtovaných v súlade s bodom 6, písm. b) VOP, z nákladov žalobcu spojených s odobratím predmetom lízingu (označené ako „iné nedoplatky") vyúčtovaných v súlade s bodom 11, písm. dc) VOP, a z nesplatenej istiny. V prospech žalovaného bol zaúčtovaný zisk z predaja predmetu lízingu určený ako rozdiel nesplatenej istiny a dosiahnutej re-predajnej ceny predmetu lízingu. Celkový nedoplatok žalovaného predstavoval sumu 1.082,94 Eur. Príslušné dokumenty boli žalovanému doručené dňa 18.04.2011 - vzhľadom na uvedené lehota na plnenie uplynula dňa 25.04.2011 (keďže žalovaný bol vyzvaný na úhradu dlžnej sumy do 7 dní odo dňa obdržania výzvy). Žalovaný žalobcovi neuhradil dlžnú sumu vo výške 1.082,94 Eur. Žalobca žiada tiež o priznanie úroku z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo výške 9,25% ročne zo sumy 1.082,94 Eur od 26.04.2011 do zaplatenia. 3. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že návrh žalobcu je čiastočne dôvodný, a to v časti o zaplatenie sumy vo výške 568,37 Eur, a úroku z omeškania vo výške 9,25% ročne z uvedenej sumy od 26.04.2011 do zaplatenia. 4. Účastníci konania uzavreli dňa 10.02.2009 Kúpnu/lízingovú zmluvu č. 59700794, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému osobné motorové vozidlo Škoda Fabia 1,4 TDi za celkovú dohodnutú kúpnu cenu vo výške 5.841,- Eur, pričom kúpnu cenu mal žalovaný uhradiť vo forme prvej zvýšenej splátky vo výške 30% z kúpnej ceny (t.j. 1.752,31 Eur), a ďalej 48-mi splátkami po 155,30 Eur mesačne. Žalovaný požiadal o odklad splátok splatných v mesiaci september až november 2010, s čím žalobca súhlasil, a splatnosť splátok č. 19 až 21 povolil v predĺženej lehote do 30.11.2010, 31.12.2010 a 31.01.2011 - žalovaný však nedodržal splatnosť ani prvej povolenej odloženej splátky (neobstojí preto námietka žalovaného, že k ukončeniu zmluvy a k odobratiu predmetu lízingu došlo zo strany žalobcu neoprávnene). V mesiaci august 2010 žalovaný prestal platiť splátky, keď zo splátky č. 18 uhradil sumu 150,30 Eur (neuhradená ostala suma vo výške 5,- Eur z tejto splátky), zo splátok č. 19, 20, 21 a 22 (každá vo výške 155,30 Eur) neuhradil žiadnu sumu - vzhľadom na neplatenie splátok v zmysle Zmluvy od nej žalobca s účinnosťou ku dňu 31.12.2010 odstúpil. 5. Dlžná suma za predmet lízingu je tvorená do odstúpenia od Zmluvy nezaplatenou časťou splátky č. 18 vo výške 5,- Eur (žalovaný uhradil z predpísanej sumy 155,30 Eur iba sumu 150,30 Eur), a zo splátok č. 19, 20, 21 a 22 (každá vo výške 155,30 Eur), z ktorých žalovaný neuhradil žiadnu sumu - z titulu neuhradených splátok do odstúpenia od Zmluvy teda žalovaný zastal žalobcovi dlžný sumu vo výške 626,20 Eur. Po odstúpení od zmluvy (ku dňu 31.12.2010) ostali nezaplatené splátky č. 23 až 48 spolu vo výške 2.539,45 Eur (rozdiel medzi obstarávacou cenou vozidla 5.841,- Eur, od ktorej je odrátaná prvá zvýšená splátka/akontácia a splátky č. 1 až 22, t.j. do odstúpenia od zmluvy). Súd tiež žalobcovi priznal nárok na zaplatenie sumy vo výške 2,72 Eur, a to za omeškanie žalovaného s platením splátok č. 17, 18 a 19 - podľa názoru súdu bola zmluvná pokuta (vo výške 0,1% denne z dlžnej čiastky) riadne dohodnutá, jej výška nie je neprimeraná povahe a hodnote zabezpečovanej pohľadávky, preto ju súd akceptoval. 6. Súd sa však nestotožnil s nárokom na priznanie sumy 504,48 Eur, v súvislosti s odobratím predmetu lízingu žalovanému, za ktoré spoločnosť EVOL, s.r.o. vystavila žalobcovi faktúru č. 107024 znejúcu na sumu 28.607,42 Eur, vystavenú za „Inkaso“, „Odber PL“ a „Ostatné“ -,. V prílohe faktúry je suma uvedená v súvislosti so žalovaným vo výške 518,52 Eur (z tejto sumy žalobca požaduje od žalovaného zaplatiť iba čiastku vo výške 504,48 Eur, ktorej výšku a štruktúru nijakým spôsobom nešpecifikoval). Podľa názoru súdu zhora spomenutá faktúra nebola riadne podložená dokladmi (napr. cestovné príkazy, náklady za poštovné, telefón, mzdy a pod.), fakturované náklady neboli ničím preukázané. Takýto výdavok za „vykonané prácu“ preto žalobca nemal akceptovať, a nie je možné a spravodlivé aby ju znášal žalovaný. V tejto časti návrhu tak žalobca neuniesol dôkazové bremeno na ňom spočívajúce - navrhovanie dôkazov má totiž priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 79, ods. 1 a § 101, ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku), pričom dôkaznú povinnosť môže účastník plniť na začiatku konania, napr. v žalobe, alebo vo vyjadrení k nej, ale tiež mimo týchto procesných úkonov, najmä v rámci prípravy pojednávania, pri odročení pojednávania a pod. (povinnosť označiť dôkazy sa pritom vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré boli uvedené v žalobe). Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania (bez ohľadu na jeho procesné postavenie) - nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil, alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Treba tiež poukázať na skutočnosť, že splnenie dôkaznej povinnosti ešte neznamená automaticky aj unesenie dôkazného bremena - dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu aj navrhnuté dôkazy vyznieť po ich vykonaní a vyhodnotení ako nepoužiteľné zdroje informácií vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie - v takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tomu účastníkovi, na ktorom podľa hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva. Naviac, podľa názoru súdu pri poskytovaní lízingových služieb, ako v súdenom prípade, je potrebné podstupovať a akceptovať aj určité podnikateľské riziko v súvislosti s možným neplnením záväzku dlžníka, ktoré by mal znášať veriteľ ako poskytovateľ služieb/úveru (podnikateľ), a nie je mysliteľné aby ho takýmto spôsobom presúval na dlžníka. Z uvedených dôvodov súd návrh v časti zaplatenie sumy 504,48 Eur (vzniknutú v súvislosti s odobratím predmetu lízingu žalovanému, na základe faktúry spoločnosti EVOL, s.r.o.), vrátane požadovaného úroku z omeškanie z tejto sumy, zamietol. 7. Súd tak ustálil dlh žalovaného vzniknutý v súvislosti s ukončenou lízingovou zmluvou vo výške 3.168,37 Eur (626,20 Eur ako neuhradené splátky do odstúpenia od zmluvy č. 18 vo výške 5,- Eur, a č. 19, 20, 21 a 22 vo výške po 155,30 Eur + 2.539,45 Eur ako nezaplatené splátky po odstúpení od zmluvy č. 23 až 48, t.j. rozdiel medzi obstarávacou cenou vozidla 5.841,- Eur a zaplatenou prvou zvýšenou splátkou a splátkami č. 1 až 22, + 2,72 Eur ako zmluvná pokuta za omeškanie s platením splátok č. 17, 19 a 19) - od takto určeného dlhu bolo potrebné odpočítať výťažok z predaja predmetu lízingu vo výške 2.600,- Eur (realizovaný dňa 28.02.2011). Dlh žalovaného, ktorého úhradou ho súd zaviazal, je potom vo výške 568,37 Eur. 8. Čo sa týka úroku z omeškania, na tento má žalobca nárok z dlžnej sumy, a to vo výške základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania (ku dňu 26.04.2011 vo výške 1,25%) s plnením peňažného dlhu zvýšenej o 8 percentuálnych bodov, preto súd rozhodol tak že žalobcovi priznal nárok na úrok z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 568,37 Eur (prisúdená suma) od 26.04.2011 (t.j. odo dňa nasledujúceho po dni ktorý žalobca určil žalovanému ako dodatočný termín splnenia dlhu) do zaplatenia. 9. S námietkou premlčania vznesenou žalovaným sa súd nestotožnil, nakoľko v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz - žalovaný bol žalobcom vyzvaný na uhradenie dlžnej sumy do 25.04.2011, pričom po prvý raz sa dostal do omeškania neuhradením splátky č. 18 (splatná dňa 05.08.2010) - právo na vymáhanie dlhu žalobcom sa teda mohlo vykonať prvýkrát dňa 26.04.2011 (deň nasledujúci po márnom uplynutí výzvy na plnenie), v krajnom prípade dňa 06.08.2010 (deň nasledujúci po dni splatnosti splátky č. 18); v oboch prípadoch však trojročná premlčacia doba nebola prekročená, nakoľko návrh na súd bol podaný dňa 16.05.2013. 10. Súd rozhodol o náhrade trov konania v zmysle ustanovenia § 142, ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku tak, že ju nepriznal žiadnemu z účastníkov, nakoľko boli v spore úspešní v podstate v rovnakom pomere (žalobca bol úspešný v časti 47,52%, žalovaný bol úspešný v časti 52,48%). 11. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu výslovne v časti, ktorou súd vo zvyšku zamietol žalobu. Poukázal na to, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 1.082,94 Eur s príslušenstvom, pričom konajúci súd vyhovel žalobe v časti 568,37 Eur s príslušenstvom a v ostávajúcej časti žalobu zamietol. Skonštatoval pritom, že žalobca považuje žalobu zásadne za dôvodnú, ale nestotožňuje sa s priznaním požadovaného nároku žalobcu vo výške 504,48 Eur, ktorý bol uplatnený v spojitosti s odobratím predmetu lízingu ako vyplýva z faktúry č. 107024 vystavenej spoločnosťou EVOL, s.r.o., nakoľko fakturované náklady neboli ničím preukázané. S daným názorom sa nestotožňuje a poukázal na právne vady rozhodnutia. Zdôraznil, že už v predchádzajúcom rozhodnutí Krajský súd v Trnave vec vrátil po zrušení rozhodnutia na ďalšie konanie súdu prvej inštancie, nakoľko považoval rozhodnutie za nedostatočne odôvodnené. Opätovne poukázal na § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku na kritériá, ktoré musí obsahovať odôvodnenie rozsudku. Má za to, že konajúci súd riadnym neodôvodnením rozhodnutia sa dopustil porušenia procesných práv účastníkov konania, čím došlo k odňatiu možnosti účastníka konať pred súdom. Zároveň sa dopustil konajúci súd aj porušenia § 226 Občianskeho súdneho poriadku, keď nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie, hoci bol povinný takto urobiť v zmysle rozhodnutia odvolacieho súdu, nakoľko právny názor odvolacieho súdu je pre súd nižšieho stupňa záväzný. K otázke spoľahlivého zistenia skutkového stavu uviedol, že už zo samotného preberacieho protokolu LZ 59700794 zo dňa 15.12.2010 podpísaného žalovaným možno nepochybne identifikovať, že došlo k faktickému vykonaniu zaisťovacieho úkonu, pri ktorom bol zaistený predmet lízingu a jeho príslušenstvo, tzn. kľúče, servisná knižka a ďalšie. Tiež vyplýva z preberacieho protokolu, ako aj z prílohy dotknutej faktúry spoločnosti EVOL a preto vzhľadom na uvedené skutočnosti je názor súdu prvej inštancie, že fakturované náklady neboli ničím preukázané, je nesprávny. Zo samotného preberacieho protokolu vyplýva, čo potvrdil podpisom aj žalovaný, že došlo k faktickému vykonaniu úkonov, ktoré sú skutkovým základom nároku uplatneného žalobcom. Vzhľadom k tomu, že je preukázané, že došlo k zaisteniu predmetu lízingu s uvedením kedy a kde, považuje žalobca za nadbytočné preukazovať súvisiace administratívne úkony ako sú cestovné príkazy a podobne. Nakoľko skutkový stav bol v tomto prípade relevantným spôsobom objasnený, považuje uvedené dokumenty nad rámec toho, čo možno od žalobcu spravodlivo požadovať. Nie je ani ničím podložený záver súdu, že takto vykonané práce, resp. fakturácia nemala byť žalobcom akceptovaná. Ide iba o vlastnú úvahu súdu, ktorú možno v konečnom dôsledku považovať za rozpor s čl. 55 ods. 1 a 2 Ústavy SR, ktorý stanovuje, že hospodárstvo Slovenskej republiky sa zakladá na princípoch trhovej ekonomiky. Rovnako namietal záver súdu, že nie je spravodlivé predmetné plnenie požadovať od žalovaného a že je vecou žalobcu znášať podnikateľské riziko v súvislosti s možným nesplnením záväzku zo strany dlžníka. V danom prípade išlo o závažné porušenie povinností, ktoré vyplývali z lízingovej zmluvy zo strany žalovaného. Má za to, že dodatočným vnášaním kritérií podnikateľského rizika nemožno meniť vlastný obsah zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Navrhol preto, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku, ktorým zvyšok žaloby zamietol ako aj v časti výroku o náhrade trov konania a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 12. Žalovaný odvolanie nepodal, k doručenému odvolaniu žalobcu podal písomné vyjadrenie. Uviedol, že žiada, aby súd neoprávnené požiadavky o zaplatenie vymyslenej čiastky 1.082,94 Eur zamietol, keďže žalobca UniCredit Leasing má svoju pobočku v Trnave. Mal ho upozorniť, že pokiaľ neuhradí požadovanú čiastku, musí vozidlo vrátiť k určitému dátumu na pobočke v Trnave, kde by bolo vozidlo skontrolované a prevzaté žalobcom, pokiaľ tak žalovaný neurobí, bude vozidlo odobraté inou organizáciou, kde náklady bude v plnej výške hradiť žalovaný. Žalobca ho však žiadnym dopisom na nič také neupozornil ani ho neinformoval dokedy má vozidlo odovzdať a kde, teda tam, kde vozidlo aj prevzal v Trnave na pobočke UniCredit Leasing. Na základe uvedeného je požadovaná čiastka účelovo vymyslená slúžiaca k neoprávnenému obohateniu žalobcu, nakoľko okrem týchto skutočností žalobcom neboli súdu doložené dôkazy ako dopis pre žalovaného s informáciou aké náklady mu vzniknú, presne rozpísané fakturované položky, pokiaľ bude žalobca nútený žalovanému vozidlo odobrať, ako keby ho nechcel vrátiť, čo však v danom prípade je hlúposť. 13. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania odvolania účinného zák. č. 99/1963 Z.z. Občianskeho súdneho poriadku - ďalej OSP, aktuálne § 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, akt. § 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 201 a § 202 OSP, akt. § 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, akt. § 127 a § 365 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a), d), f) OSP, ktoré má ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. b), f), h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť keďže rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutej časti výroku vecne správny. 14. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i v prevažnej miere správne právne posúdil. 15. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom. Pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v prevažnom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť a vo veci považuje za potrebné zdôrazniť iba nasledovné: 16. Predmetom prieskumu odvolacím súdom je iba zamietajúci výrok, tzn. výrok, ktorým súd zamietol žalobu nad sumu 568,37 Eur, pričom predmetom konania bola suma 1.082,94 Eur s príslušenstvom. K sporu došlo z dôvodu neplnenia povinností žalovaným zo zmluvy, z ktorého dôvodu žalobca od zmluvy odstúpil a predmet lízingu bol odobratý spoločnosťou EVOL, s.r.o., ktorá žalobcovi fakturovala za svoju činnosť vykonávanú pre žalobcu úhrnnou faktúrou sumu 26.607,42 Eur, z čoho podľa tvrdenia žalobcu na odobratie vozidla žalovanému je pripadajúca suma 518,52 Eur, z čoho si žalobca uplatňuje iba sumu 504,48 Eur. Súd zamietnutie žaloby odôvodnil nedostatkom dôkazom na preukázanie tohto nároku, s ktorým záverom sa odvolací súd stotožňuje a v tejto súvislosti poukazuje aj na dohodnuté podmienky v prípade predčasného ukončenia nájomnej zmluvy, platné u žalobcu v čase odobratia vozidla žalovanému. 17. Podľa čl. 10 vrátenie predmetu lízingu pokiaľ vzniknú na strane lízingového nájomcu závažné dôvody a lízingový prenajímateľ písomne potvrdí, že nie je možné od lízingového nájomcu žiadať, aby pokračoval v lízingu, dopraví lízingový nájomca predmet lízingu do sídla lízingového prenajímateľa alebo na miesto, určené lízingovým prenajímateľom a spíše s lízingovým prenajímateľom protokol o odovzdaní. Takýmto odovzdaním predmetu lízingu a podpisom protokolu dáva lízingový nájomca súhlas s ďalším prenájmom alebo predajom predmetu lízingu (písm. a/). Pri akomkoľvek vrátení lízingovému prenajímateľovi musí byť predmet lízingu lízingovým nájomcom na vrátenie pripravený v prevádzkyschopnom, čistom a bezpečnom stave, spolu so všetkými dokladmi, kľúčmi a príslušenstvom a to v hodinu a v deň a na mieste stanovenom lízingovým prenajímateľom. Náklady vrátenia, dopravy a náklady uskladnenia znáša lízingový nájomca (písm. b/). Pri vrátení predmetu lízingu spíšu lízingový nájomca a lízingový prenajímateľ protokol o stave predmetu lízingu. V prípade, že pri vrátení predmetu lízingu nemôžu byť lízingovým nájomcom vrátené kompletné doklady, kľúče, alebo lízingový nájomca nevrátil príslušenstvo predmetu lízingu, znáša lízingový nájomca náklady ich nového obstarania a až do ich obstarania, resp. uhradenia nákladov obstarania, je lízingový nájomca v omeškaní s vrátením predmetu lízingu (písm. c/). Pokiaľ sa lízingový nájomca ocitne v omeškaní s vrátením predmetu lízingu, je lízingový prenajímateľ oprávnený až do jeho vrátenia požadovať od lízingového nájomcu zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške až do 33,19 Eur, v prepočte 999,88 SKK, konverzný kurz: 1,- Eur = 30,1260 SKK za každý deň omeškania. Týmto nie je dotknutý nárok lízingového prenajímateľa na náhradu škody, spôsobenej takýmto omeškaním (písm. d/). V prípade, ak nastane podľa týchto podmienok dôvod na vrátenie predmetu lízingu lízingovému prenajímateľovi, je tento oprávnený odobrať predmet lízingu aj proti vôli lízingového nájomcu (písm. e/). 18. Predčasné ukončenie lízingovej zmluvy - podľa čl. 11 písm. a) lízingový prenajímateľ je oprávnený odstúpiť od lízingovej zmluvy, uzatvorenej s lízingovým nájomcom a túto takto predčasne zrušiť v prípade: aa) pri omeškaní s platením podľa čl. 4 týchto podmienok u ktorejkoľvek s lízingovým nájomcom uzavretej lízingovej zmluvy alebo inej zmluvy, uzavretej medzi lízingovým prenajímateľom a lízingovým nájomcom; ab) ak bolo začaté konkurzné alebo reštrukturalizačné konanie, týkajúce sa majetku lízingového nájomcu, alebo boli zistené skutočnosti, ohrozujúce schopnosť lízingového nájomcu platiť lízingové splátky, alebo okolnosti, za ktorých by lízingový prenajímateľ s lízingovým nájomcom lízingovú zmluvu, s prihliadnutím na jej účel, neuzavrel; ac) v prípade vzniku nespôsobilosti alebo zníženej spôsobilosti nájomcu na právne úkony, pokiaľ nebude možné previesť práva a povinnosti z lízingovej zmluvy na právneho nástupcu, resp. zástupcu v lehote nie dlhšej ako jedno splátkové obdobie; ad) pri premiestnení sídla, bydliska alebo miesta podnikania lízingového nájomcu mimo územia SR; ae) v prípade, že lízingový nájomca pri uzatváraní lízingovej zmluvy uviedol nesprávne údaje ohľadne hospodárskych pomerov, alebo zamlčal okolnosti, za ktorých by lízingový prenajímateľ lízingovú zmluvu neuzavrel, pokiaľ by mu tieto okolnosti boli známe; af) v prípade neuzavretia poistnej zmluvy na havarijné alebo povinné zmluvné poistenie podľa pokynov lízingového prenajímateľa, alebo v prípade nesplnenia povinnosti vinkulovať poistné plnenie v prospech lízingového prenajímateľa, alebo v prípade porušenia povinnosti poisteného lízingovým nájomcom; ag) v prípade, ak sa lízingový nájomca do 14 dní odo dňa prevzatia predmetu lízingu, resp. odo dňa vykonania zmeny v osvedčení, nedostaví do sídla alebo pobočky lízingového prenajímateľa za účelom vytvorenia kópie osvedčenia, alebo v prípade porušenia inej závažnej povinnosti lízingového nájomcu; ah) v prípade vzniku dôvodného podozrenia na neoprávnené nakladanie s predmetom lízingu; ai) v iných prípadoch, predvídaných týmito podmienkami, najmä pri poškodení, zničení alebo odcudzení predmetu lízingu. Podľa písm. b) lízingový nájomca umožní poverenému zástupcovi lízingového prenajímateľa pri ukončení lízingovej zmluvy prístup k predmetu lízingu a jeho odvoz a to spôsobom, stanoveným v čl. 10 týchto podmienok. Podľa písm. c) v prípade smrti lízingového nájomcu, ktorý je fyzickou osobou, zaniká lízingová zmluva ku dňu smrti lízingového nájomcu. Majetkové vysporiadanie bude vykonané v rámci dedičského konania. Podľa písm. d) pri predčasnom ukončení lízingovej zmluvy je lízingový nájomca povinný zaplatiť: da) všetky splatné splátky a ostatné pohľadávky vrátane príslušenstva; db) náhradu škody, pričom za škodu sa považujú aj straty, ktoré vzniknú lízingovému prenajímateľovi z dôvodu predaja predmetu lízingu za cenu nižšiu, ako je zostávajúci dlh; dc) všetky náklady, ktoré lízingovému prenajímateľovi vzniknú v súvislosti s predčasným ukončením lízingovej zmluvy, najmä náklady spojené s odobratím, prepravou, skladovaním a následným predajom predmetu lízingu, náklady právneho zastúpenia lízingového prenajímateľa, ako aj náklady na havarijné poistenie predmetu lízingu od doby ukončenia lízingovej zmluvy do doby predaja predmetu lízingu a náklady na prípadné nezaplatené povinné zmluvné poistenie, náklady na vypracovanie znaleckého posudku na predmet lízingu a náklady, spojené so zmenou zápisu držiteľa v evidencii PZ SR; dd) zmluvnú pokutu v prípade, ak je dôvodom pre predčasné ukončenie lízingovej zmluvy porušenie povinnosti na strane lízingového nájomcu, lízingový prenajímateľ je oprávnený požadovať zaplatenie zmluvnej pokuty do výšky 50% z úroku, obsiahnutého v lízingových splátkach, splatných po účinnosti predčasného ukončenia lízingovej zmluvy; de) poplatok za predčasné ukončenie lízingovej zmluvy vo výške 165,97 EUR, v prepočte 5.000,01 SKK, konverzný kurz: 1,- EUR = 30,1260 SKK, pričom splatnosť tohto poplatku je 7 dní po doručení finančného vysporiadania; df) skutočne vynaložené náklady za spracovanie agendy predčasného ukončenia lízingovej zmluvy. 19. Dokazovanie je procesným právom upravený postup súdu a účastníkov, účelom ktorého je získanie poznatkov dôležitých pre rozhodnutie súdu, ktorými sa overuje ne/pravdivosť tvrdení účastníkov. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania v čase rozhodovania súdom prvej inštancie bolo ustanovenie § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Toto ustanovenie má v súčasnosti svoj ekvivalent v § 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku. 20. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22.09.2010, sp. zn. 3 M Cdo 6/2010, podľa ktorého okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Tak napríklad v konaní o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom) uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu. 21. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010) 22. Ak teda žalobca tvrdil, že žalovaný mu zaplatiť žalovanú sumu, mal označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti. Úlohou súdu bolo označené a navrhnuté dôkazy účastníkmi konania zákonným spôsobom vykonať, dôkazy vyhodnotiť podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 132 O.s.p. Účinného v čase rozhodovania súdom prvej inštancie. 23. Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej súd hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti s dôležitosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu ale nie je ľubovoľná; súd musí vychádzať zo všetkého, čo v konaní vyšlo najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov. 24. Je v súlade s názorom Ústavného súdu Slovenskej republiky, že dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný. V prípade, že súd odmietne vykonať určitý účastníkom navrhovaný dôkaz, je jeho zákonnou povinnosťou v odôvodnení rozhodnutia uviesť, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy (§ 157 ods. 2 Občiansky súdny poriadok). 25. Opierajúc sa o vyššie uvedené zásady dôkazného bremena a hodnotenia dôkazov, odvolací súd je toho názoru, že prvoinštančný súd sa nimi v danom konaní dôsledne riadil, keď vykonal dôkazy navrhnuté účastníkmi v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie danej veci, vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel i k správnym skutkovým záverom, s ktorým sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil. 26. Pokiaľ si žalobca chcel uplatniť nároky spojené s odobratím vozidla bolo na jeho strane na splnenie dôkaznej povinnosti tieto riadne špecifikovať čo do základu aj výšky a podložiť dôkazmi. Túto dôkaznú povinnosť nesplnil, čo sa odrazilo v rozhodnutí súdu pri posúdení unesenia dôkaznej povinnosti. 27. Čo sa týka námietky, že napadnutý rozsudok nie je dostatočne odôvodnený, odvolací súd tento názor nezdieľa. 28. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. 29. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený. 30. Ústavný súd si pri výklade práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na spravodlivé súdne konanie, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (IV. ÚS 195/07). 31. V zmysle ustanovení čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru má účastník súdneho konania právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, v ktorom sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vysporiada so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré sú na rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné, a teda na také rozhodnutie, ktoré nie je zjavne neodôvodnené ani arbitrárne. 32. Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijalo stanovisko (Zbierka stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov č. 1/2016), podľa ktorého nepreskúmateľnosť rozhodnutia nezakladá inú vadu konania, avšak výnimočne ak písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. (odňatie možnosti konať pred súdom). 33. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia a argumentácia odvolateľa je len všeobecná, prejavujúca nesúhlas s názorom súdu a tak vo svojom súhrne argumentom nemohla viesť k zmene napadnutého rozsudku a ani k jeho zrušeniu. 34. Odvolací súd potom podľa § 387 ods. 1 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a v závislom výroku o náhrade trov konania ako vecne správne potvrdil. Súd prvej inštancie dôvodne aplikoval ustanovenie § 142 ods. 2 O.s.p., na základe čiastočného úspechu strán sporu. 35. Z dôvodu, že žalovaný bol úspešný v odvolacom konaní, podľa § 396 ods. 1 a § 262 ods. 1 v spojení § 255 ods. 1 CSP, vzniklo mu právo na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd preto rozhodol tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. 36. Rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.